Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/38/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F.. M.. Y. T. M. X. Y. D. V. M. , trvale bytom G., S. Č.. XX, proti odporkyni: Z. T. M. X. Y. D. V. Q. I. Á. , trvale bytom G., S. Č.. XX, zastúpená JUDr. Martinou Poredošovou, advokátkou v Bratislave, Teslova č. 5, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 6. decembra 2012, č.k. -16, vo výroku, ktorým súd prvého stupňa predbežné opatrenie nariadil, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 6.12.2012, č.k. -16, nariadil predbežné opatrenie spočívajúce v tom, že odporkyni nariadil nevstupovať dočasne do rodinného domu súpisné č. XXXX nachádzajúci sa I. G., S. W.. Č.. XX/A, postavený na parcele č. XXXX/X vedený v LV č. XXXX pre Q. G. F.., Q. G. F.. - m.č. O. J. I., katastrálne územie O. J. I., v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, a to až do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Navrhovateľovi zároveň uložil, aby v lehote 30 dní od doručenia uznesenia podal návrh na začatie konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Vychádzal zo skutočnosti tvrdenej a osvedčenej navrhovateľom, a síce že odporkyňa dňa 2.12.2012 napadla ich maloletú dcéru S.; podľa vyjadrenia dcéry preto, že jej nechcela dať kľúče od pivnice, pretože im matka ničila veci. Dcéru najprv bila rukami a kopala po celom tele, potom ju zvalila na zem, sedela na nej, fackala ju po tvári, dusila ju, stláčala prsty na rukách, sedela jej na ramene. Po udalosti sa dieťa zamklo v izbe, celý deň nič nejedlo, nepilo a nebolo na toalete. Dieťa z domu vyberali za asistencie polície a v sprievode tety a strýka bola prijatá v nemocnici na hospitalizáciu. Bola vystrašená, na koži mala početné začervenania - v.s. stresový flush, na tvári začervenania pod pravým okom, na krku vpravo nad kľúčnou kosťou začervenanie cca 10x3 cm, exkoriácie na pravom ramene, na ľavom lakti, mierna bolestivosť ľavého ramenného kĺbu. Navrhovateľ následne podal na polícii trestné oznámenie na odporkyňu. Odporkyňa sa zatiaľ nelieči, pred desiatimi rokmi mala úraz hlavy, po dvoch rokoch u nej začali psychické problémy a situácia je zhoršená od mája 2012. Súd prvého stupňa dôvodil, že predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, žeby výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Predbežným opatrením sa predbežne a dočasne upravujú pomery faktické aj právne účastníkov, t.j. zabezpečujú sa nároky, ktoré im zatiaľ neboli právoplatne priznané. Oboznámil sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 4.12.2012, dokladmi, ktorými navrhovateľ podporil svoje tvrdenie a dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia predbežného opatrenia spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia, je potrebná dočasná úprava pomerov účastníkov, a to zabezpečenie pokojného bývania navrhovateľa s maloletou dcérou až do rozhodnutia súdu vo veci samej; je potreba chrániť nielen

navrhovateľa, ale aj maloletú dcéru účastníkov, ktorej zdravie (fyzické, psychické) a zdravý vývoj sú ohrozené. Mal za osvedčené, že odporkyňa je dôvodne podozrivá z násilia voči navrhovateľovi a maloletej dcére. Uznesenie odôvodnil ustanovením ods. l, , , , ,

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie odporkyňa dôvodiac tým, že svoju dcéru S. chcela chrániť pred infekčnými chorobami dýchacích ciest, ktoré sa v detstve schylovali až do astmy. Jej ochorenia mali neskutočne ťažký priebeh z dôvodu, že jej imunologické testy dosahovali 1/3 dolnej hranice normy. Na podporu svojho tvrdenia predložila lekársky záznam z roku 2006, prepúšťaciu správu z roku 2008. Od dcéry žiadala, aby psíka zo zamknutého obytného pivničného priestoru vypustila, aby sa mohol vonku vyvenčiť a neurobiť potrebu v obytnom dome, čím chcela predísť šíreniu infekcií. V tom čase syn X. prekonal polročný infekt čierneho kašľa, a tak mala obavu, aby to aj ona nedostala.

Ďalším podaním doplnila odvolanie dôvodiac tým, že ide o ničím nepodložené tvrdenia navrhovateľa a maloletej dcéry o fyzickom útoku z jej strany. Obsah základných rozhodujúcich skutočností je v podstatnom rozsahu iný ako ten, ktorý je navrhovateľom prezentovaný v návrhu a z ktorého súd vychádzal pri vydaní uznesenia o nariadení predbežného opatrenia. Čo sa týka hádky dňa 2.12.2012 práve maloletá dcéra S. počas hádky o kľúč škriabala ju a kúsala, sama bola nútená sa len brániť. V dôsledku naťahovania sa o kľúč došlo ku zraneniu dcéry. Podrobne to uviedla do záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 12.12.2012 (ktorý navštívila z vlastného rozhodnutia), ktorý zároveň predložila. Odporca nemal záujem sa s ňou porozprávať, naopak napadol ju. Po tomto incidente podala na neho trestné oznámenie. Vzniknutú situáciu - nezhody v rodine - v záujme fyzického a psychického zdravia maloletého dieťaťa rieši z vlastnej iniciatívy prostredníctvom Centra pedagogicko

- psychologického poradenstva a prevencie, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G.. Je v záujme dcéry, aby sa na jej výchove a starostlivosti podieľali obaja rodičia. Poprela, žeby mala psychické problémy po utrpenom úraze hlavy v minulosti, trpí len chorobami chrbtice, doteraz nebola liečená psychológom, ani psychiatrom. Voči nej doteraz nebolo vedené žiadne konanie či už priestupkové alebo trestné, ktoré by nasvedčovalo o násilníckej povahe. Zamestnávateľ ju hodnotí vysoko pozitívne, ako aj členovia jej rodiny, o čom predložila zároveň doklad. Z finančných dôvodov bola nútená odsťahovať sa z G. a každodenne dochádzať za prácou. Predbežné opatrenie môže obmedziť účastníka len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Znemožnenie bývania je neprimeraným zásahom do jej práv vzhľadom na nepodložené, jednostranné a účelové tvrdenia navrhovateľa. Nebola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Odvolaciemu súdu navrhla preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. Posudzujúc podanie podľa obsahu ( ) vyplýva z neho, že odvolanie odporkyne smeruje proti uzneseniu súdu prvého stupňa v jeho prvom výroku, ktorým predbežné opatrenie bolo nariadené.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ods. l ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech.

Odvolací súd, vzhľadom na časový odstup (aj keď len nepatrný) od rozhodnutia súdu prvého stupňa a vzhľadom na skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (že navrhovateľ podával súčasne návrh na nariadenie predbežného opatrenia aj vo vzťahu ku maloletej dcére, že hodlá podať návrh na rozvod manželstva), k povinnosti uloženej navrhovateľovi napadnutým uznesením (v jeho druhom odseku), v odvolaní odporkyne, zisťoval najprv, či navrhovateľ podal na súd prvého stupňa návrh na začatie konania o rozvod manželstva a či a ako súd prvého stupňa rozhodol o jeho ďalšom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia; majúc pritom na zreteli zákonnú zásadu, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase rozhodovania (, , ods. l ). Mal za preukázané, že navrhovateľ dňa 17.12.2012 podal na Okresnom súde Bratislava IV. návrh na rozvod manželstva s odporkyňou a úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva; konanie je vedené pod sp.zn. a nie je doteraz právoplatne skončené. Okresný súd Bratislava IV. uznesením zo dňa 11.12.2012, č.k. -15,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.1.2013, návrh otca F.. M.. Y. T. na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd nariadil matke Z. T. odovzdať maloletú S. T. do osobnej starostlivosti otca do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode, zamietol, pretože súd prvého stupňa zabezpečil predbežnú ochranu otcovi a maloletej dcére práve uznesením zo dňa 6.12.2012, č.k. -16 (v predmetnej veci napadnutým uznesením).

Ako správne dôvodil súd prvého stupňa, zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu predbežné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa ustanovenia ods. l písm. g/ preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. To znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Preukazuje sa predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Aplikácia predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia ods. l písm. g/ je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a pod. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. V konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,

ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Účelom ustanovenia ods. l písm. g/ je poskytnúť oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia podľa ustanovenia ods. l písm. g/ treba zvažovať skutočnosti na strane účastníkov konania citlivo osobitne v každej veci majúc pritom na zreteli ďalej uvádzané dôvody. Právo na ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu, a teda je silnejšie ako (prípadne i výlučné) vlastnícke právo násilníka, či právo, ktoré mu vyplýva z práva nehnuteľnosť užívať. Citované zákonné ustanovenie treba vykladať aj v nadväznosti na základné ľudské práva a slobody viažúce sa k násilnej osobe, do ktorých sa uvedeným inštitútom zasahuje, zaručené čl. 12, čl. 14 Listiny základných práv a slobôd, ústavné limity v zmysle , . V prípade kolízie práv ohrozenej osoby a násilnej osoby treba uprednostniť práva jednej osoby pred právami druhej osoby a prednosť majú dostať práva ohrozenej osoby, na ochranu ktorej je nepochybne tento inštitút zameraný. Takýto zásah je prípustný za predpokladu, že na základe konkrétnych skutočností by bola násilná osoba podozrivá z útoku na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažného útoku na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby.

Predbežné opatrenie o uložení povinnosti dočasne nevstupovať do domu alebo do bytu (rodinného domu) môže byť nariadené nielen vtedy, ak odporca je vo vzťahu k osobe, voči ktorej je podozrivý z násilia, v pozícii blízkej osoby podľa alebo v pozícii osoby, ktorá sa o ňu stará alebo ju vychováva. Možno ho nariadiť voči každému, kto je dôvodne podozrivý z násilia. Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je to, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia, predovšetkým fyzického násilia, hoci sa nedá vylúčiť ani psychické týranie. Dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania, a preto súd nemusí uvažovať o vzťahu podozrenia k prípadnému trestnému alebo inému obdobnému postihu povinnej osoby. Osvedčenie takéhoto podozrenia musí vyplývať napríklad z obsahu trestného oznámenia alebo oznámenia priestupku, z vedomostí vplývajúcich z rozhodnutí v iných súdnych konaniach (napr. o rozvode manželstva, určení vyživovacej povinnosti medzi

dospelými a pod.), tvrdení účastníkov konania. V tejto súvislosti porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. .

Navrhovateľ uvedenú „nevyhnutnosť“, svoje tvrdenie o hrozbe psychického a fyzického násilia voči nemu a predovšetkým voči maloletej dcére účastníkov dostatočným spôsobom konkrétnymi skutočnosťami odôvodnil a osvedčil. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil rozhodujúcimi skutočnosťami, uviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, odôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predložené listinné dôkazy dostatočne osvedčujú naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení 76 ods. l písm. g/ , t.j. že odporkyňa je vo vzťahu k navrhovateľovi a k maloletej dcére žijúcej s nimi dôvodne podozrivá z násilia. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia nie je rozhodujúce, či odporkyňa bola/nebola právoplatne odsúdená za trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov. Na tomto mieste je potrebné ešte uviesť, že z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, ktorá by ovplyvnila rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia, a síce tá, žeby odporkyňa nebola zodpovedná za svoje správanie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia, zásady, odvolací súd dospel k tomu právnemu záveru, že odporkyňa je dôvodne podozrivá z násilia ku navrhovateľovi a k maloletej dcére, ktorí žijú v predmetnej nehnuteľnosti, ktoré je naďalej trvalým bydliskom odporkyne, spoločným bydliskom manželov (účastníkov konania), ich maloletej dcéry. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti (vo výroku, ktorým nariadil predbežného opatrenie) ako vecne a právne správne potvrdil ( ods. l, 2 ). Zostali právne irelevantné tvrdenia odporkyne a listinné

dôkazy o tom svedčiace súčasne ňou predložené, a síce že maloletá dcéra účastníkov mala zdravotné problémy a chcela ju len chrániť, pričom išlo o doklady z oveľa skoršieho obdobia (roky 2006, 2008), že v práci dosahuje dobré výsledky (pričom išlo o hodnotenie z roku 2009), že sa nikdy nedostala do konfliktu so svojou rodinou (ide pritom o príbuzných z jej strany), že má záujem riešiť situáciu v rodine prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny G., Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie G..

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.