Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17CoP-88-2012.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/88/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Márie Trubanovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa P. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., Q. XXX/XX, proti odporkyni 1/ O. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., F. XXX, toho času bytom W., U. XX a 2/ maloletej P. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., F. XXX, toho času bytom W., U. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, v konaní o návrhu na zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/143/2012-27 z 27. 09. 2012, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd návrh navrhovateľa na zapretie otcovstva zamietol z dôvodu, že bol podaný po uplynutí trojročnej prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine"). Muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť len do troch rokov odo dňa jeho určenia a len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Navrhovateľ uznal otcovstvo k odporkyni v 2/ rade najneskôr 30. 05. 2008, kedy Matrika v Brezne vydala rodný list maloletej, v ktorom je navrhovateľ zapísaný ako otec maloletej. Trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva navrhovateľovi uplynula dňom 30. 05. 2011. Keby navrhovateľ bol manželom matky maloletej, jeho právo zaprieť na súde otcovstvo proti odporkyni v 2/ rade by nebolo viazané na žiadnu lehotu z dôvodu, že po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2010 z 20. 04. 2011 dňom 08. 09. 2011 stratilo ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré obmedzovalo manžela matky dieťaťa prekluzívnou trojročnou lehotou odkedy sa dozvedel, že sa manželke narodilo dieťa, možnosťou zaprieť otcovstvo na súde a dňom 08. 03. 2012 stratilo ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine aj platnosť. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 1/2010 sa ale týka len ustanovenia § 86 ods. 1 Zákona o rodine, keď sa otcovstvo určilo na základe prvej domnienky otcovstva, ale nevzťahuje sa na prípady, kedy bolo otcovstvo určené podľa druhej alebo tretej domnienky otcovstva (súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu). Zapretie otcovstva pri určení podľa druhej a tretej domnienky otcovstva je naďalej viazané zákonnou lehotou.
Odporkyne mali v konaní úspech, napriek tomu im náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. nepriznal z dôvodu, že neboli uplatnené.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Tvrdil, že aj ustanovenie § 93 ods. 1 Zákona o rodine je v rozpore s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nakoľko obmedzuje muža lehotou na podanie žaloby na zapretie otcovstva rovnako ako už zrušené ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o rodine. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril len kolízny opatrovník. Súhlasil s názorom okresného súdu, že ak otcovstvo k maloletej P. bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na Matrike v Brezne, mohol navrhovateľ podať návrh na zapretie otcovstva iba v lehote ustanovenej v § 93 ods. 1 Zákona o rodine. Zo vzťahu navrhovateľa a odporkyne v 1/ rade sa narodilo ďalšie dieťa maloletý U. A. dňa XX. XX. XXXX. Matka tvrdí, že otcom maloletej P. je navrhovateľ. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Navrhovateľ v odvolaní vytýka okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) v otázke, či je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, obmedzený zákonnou lehotou ustanovenou v § 93 ods. 1 Zákona o rodine na podanie žaloby o zapretie otcovstva, keď už Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") v náleze PL. ÚS 1/2010-57 z 20. 04. 2011 vyslovil, že ustanovenie § 86 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhovateľ je toho názoru, že aj ustanovenie § 93 ods. 1 Zákona o rodine je v rozpore s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z tohto dôvodu súd nemal prihliadnuť na zákonom stanovenú lehotu na zapretie otcovstva.
Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého text bol uverejnený ako Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb. (ďalej len „Dohovor") je medzinárodnou zmluvou, ktorá je podľa článku 154c ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb., Ústava Slovenskej republiky súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a má prednosť pred zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Článok 8 Dohovoru upravuje právo každého na rešpektovaní svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Článok 8 Dohovoru ustanovuje negatívnu povinnosť štátu zasahovať do výkonu tohto práva okrem prípadov, keď je zásah v súlade so zákonom a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniu nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Na základe tohto článku štátu vzniká aj pozitívny záväzok vytvoriť podmienky na ochranu práv súkromného a rodinného života. Rodičovstvo (biologické alebo právne, určené na základe domnienky otcovstva) patrí do sféry súkromného a rodinného života. Rodič aj dieťa majú rovnaké právo na vlastnú identitu, ktorej súčasťou je aj zistenie, či právny status vytvorený na základe domnienky otcovstva zodpovedá aj biologickému stavu. V konaní o zapretie otcovstva stoja proti sebe záujmy rodiča, ktorý tvrdí, že nie je otcom dieťaťa a právo dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb a len na základe testu proporcionality je možné ustáliť, koho záujmy prevažujú. Rovnaký test proporcionality uplatňuje aj Európsky súd pre ľudské práva v konaniach o sťažnostiach namietajúcich porušenie článku 8 Dohovoru v súvislosti so zapretím otcovstva po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na začatie takéhoto konania. Európsky súd pre ľudské práva odlišne postupuje v prípadoch, ak sa preukáže, že sťažovateľmi neboli využité právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonnej lehote zo subjektívnych dôvodov a v prípadoch, keď sťažovatelia v zákonnej lehote nevedeli o skutočnostiach, na základe ktorých by mohli úspešne zaprieť otcovstvo. Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že zavedenie prekluzívnej lehoty pre zahájenie konania o určenie otcovstva je možné ospravedlniť snahou o zaistenie právnej istoty v rodinných vzťahoch a ochranu záujmov dieťaťa
(Rasmussen proti Dánsku, Yildirim proti Rakúsku, Kňákal proti Českej republike). Aj v konaní o zapretie otcovstva na návrh muža, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov sa musí súd zaoberať tým, kedy právny otec zistil (mohol zistiť), že nie je otcom dieťaťa, ku ktorému uznal otcovstvo a zvážiť, či § 93 ods. 1 Zákona o rodine obmedzujúci muža, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, trojročnou prekluzívnou lehotou na začatie konania o zapretie otcovstva nie je v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru zakotvujúceho právo každého na spravodlivé súdne konanie a článkom 8 Dohovoru a či nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku za účelom predloženia návrhu Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska o súlade ustanovenia § 93 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Prvostupňový súd návrh na zapretie otcovstva z tohto aspektu neposudzoval. Dôvodom zamietnutia návrhu bolo len zistenie, že návrh na začatie konania bol podaný na súd po uplynutí lehoty ustanovenej v § 93 ods. 1 Zákona o rodine.
V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že spolužitie s matkou dieťaťa ukončil v septembri 2010. Po rozchode zostal u neho matkin telefón, na ktorý chodili SMS správy od jej partnerov. Po telefonickom rozhovore s niektorými mužmi mu bolo potvrdené, že v čase rozhodnom pre splodenie maloletej Michaely, sa matka intímne stýkala s rôznymi mužmi. Tieto skutočnosti u neho vyvolali pochybnosti, či je biologickým otcom maloletej P..
Maloletá P. A. sa podľa rodného listu vystaveného Matričným úradom Mesta Brezno narodila 18. 05. 2008. Otcovstvo k maloletej podľa zhodného tvrdenia účastníkov bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine. Za deň určenia otcovstva okresný súd ustálil dátum 30. 05. 2008, kedy bol vystavený Matrikou rodný list maloletej P.. Ak navrhovateľ už v septembri 2010 nadobudol pochybnosti o otcovstve k maloletej P. A., mohol v zákonom ustanovenej trojročnej lehote podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine uplatniť svoje právo na súde zaprieť otcovstvo voči maloletému dieťaťu. Účastníkmi nerozporovaný dátum uznania otcovstva 30. 05. 2008 určuje začiatok plynutia trojročnej prekluzívnej lehoty, ktorej koniec podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako správne určil okresný súd, pripadol na 30. 05. 2011. Navrhovateľ zo subjektívnych dôvodov nevyužil čas od septembra 2010 do 30. 05. 2011 na uplatnenie práva na súde. Navrhovateľ mal k dispozícii účinný prostriedok nápravy právneho stavu vzniknutého na základe vyvrátiteľnej zákonnej domnienky (§ 133 O. s. p. - skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak), napriek tomu si právo v zákonom určenej prekluzívnej lehote neuplatnil. Návrh na zapretie otcovstva podal na súd až 03. 04. 2012. Za tohto stavu podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu práva otca vyplývajúceho z článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v teste proporcionality preváži záujem maloletého dieťaťa na udržaní vytvorených rodinných väzieb nad záujmom otca na zosúladení právnej situácie s biologickou realitou. V súdenej veci, kedy otec zo subjektívnych dôvodov nevyužil právne prostriedky zapretia otcovstva v zákonnej lehote a otec ani nepredložil žiadny dôkaz vylučujúci jeho otcovstvo k maloletej, iba vyjadril pochybnosti o svojom otcovstve, nebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. za účelom predloženia návrhu o súlade zákona s medzinárodnou zmluvou Ústavnému súdu Slovenskej republiky, preto vec prejednal a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z dôvodu, že navrhovateľ skutočne podal návrh na zapretie otcovstva na súd po uplynutí prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 93 ods. 1 Zákona o rodine. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil. Námietka uplatnená navrhovateľom v odvolaní podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p, nebola uplatnená dôvodne.
Náhradu trov odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov odvolací súd nepriznal z dôvodu, že návrh na ich prisúdenie v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. podaný nebol.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.