Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6C-72-2012.pdf
PDF · 129.11 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/72/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného JUDr. Marekom Czompolym s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti odporcovi R. B., nar. XX.XX.XXXX, K. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 560,24 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 330,57 € s 9% ročným úrokom z omeškania od 1.12.2010 do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce z iných trov vo výške 6,04 € a trov právneho zastúpenia vo výške 19,09 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 10.7.2012 domáhal, aby súd uložil odporcovi zaplatiť mu sumu 560,24 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 511,53 € od 1.12.2010 do zaplatenia a trovy konania.
Návrh odôvodňoval tým, že dňa 20.7.2009 s odporcom uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru podľa § 497 Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa ako veriteľa poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 429,- € na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok odporcu nahradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 18 mesačných splátok vo výške 32,81 €, t.j. spolu v sume 590,58 € so splatnosťou prvej splátky dňa 15.8.2009. Tvrdil, že hoci svoj záväzok splnil a požadované peňažné prostriedky za odporcu na účet predajcu uhradil, odporca svoj záväzok splácať riadne a včas poskytnutý úver neplnil, keď uhradil iba časť dlžnej sumy vo výške 98,43 €. Podľa navrhovateľa v dôsledku neplnenia dohodnutých splátok odporcom dňa 8.10.2010 odstúpil od úverovej zmluvy, odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 30.11.2010 čím sa dlh odporcu stal splatným v celom rozsahu. Uviedol, že dlh odporcu v celkovej výške 560,24 € pozostáva zo sumy 196,89 € ako dlžných mesačných splátok úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy s tým, že každá splátka zahŕňa splátku istiny a úroku, ďalej zo sumy 314,67 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny nezahrnutej v dlžných mesačných splátkach, čo je tá časť zvyšných splátok úveru, ktorá sa stala zročná až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy a pripadá na úhradu istiny, ďalej zo sumy 42,97 € z titulu dlžných zmluvných pokút za omeškanie so splácaním úveru a ďalších zmluvných poplatkov, a zo sumy 5,74 €
z titulu dlžných poplatkov za odklad mesačnej splátky úveru. Popri nároku na zaplatenie istiny vo výške 560,24 € navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 511,53 € od 1.12.2010 do zaplatenia s tým, že ten si uplatňuje podľa predpisov občianskeho práva a neuplatňuje ho zo sumy zmluvných pokút a poplatkov.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol spolu s prílohami do vlastných rúk doručený dňa 11.9.2012 písomne nevyjadril.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 29.1.2013 na ktoré sa navrhovateľ ani jeho právny zástupca napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavili, o jeho odročenie nežiadali. V súlade s ust.§ 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O.s.p.“) preto súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Odporca na pojednávaní uviedol, že neplatil, lebo mu zaplavilo dom, preto nevedel nájsť šeky ani adresu kde má platiť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Účastníci vyplnením tlačiva označeného ako „Žiadosť/zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ v jeho časti B) dohodli poskytnutie úveru odporcovi za účelom financovania kúpy zvoleného tovaru u predajcu OKAY Slovakia, spol.s r.o. tak, že z predajnej ceny tovaru 429,-€ odporca priamou platbou neuhradí nič ale celú sumu vo výške 429,-€ za neho uhradí navrhovateľ, pričom uvedená suma predstavovala výšku odporcovi poskytnutého úveru. Tento úver sa odporca zaviazal vrátiť v 18-ich mesačných splátkach vo výške 32,81 € platených vždy v 15.deň mesiaci poštovou poukážkou s prvou splátkou splatnou do 15.8.2009. Celkovo tak mal uhradiť navrhovateľovi sumu 590,58 €. V zmluve ( časť B) bola uvedená RPMN ( 52,96 %) a Priemerná hodnota RPMN pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru na trhu v SR ( 40,61 %). V uvedenej časti B/ zmluvy bolo uvedené, že výška ročnej úrokovej sadzby je 39 %. Vyššieuvedené skutočnosti súd zistil z navrhovateľom predloženého písomného vyhotovenia „Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru“
Z potvrdenia zo dňa 11.9.2012 predloženého navrhovateľom ( čl.22 spisu) bolo zistené, že dňa 22.9.2009 navrhovateľ predajcovi tovaru poukázal sumu 429,-€.
Z potvrdenia na čl.23 spisu súd zistil, že odporca na úhradu úveru zaplatil navrhovateľovi v 3-och splátkach sumu spolu 98,43 €.
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že odporca záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil v dôsledku čoho dňa 8.10.2010 navrhovateľ od úverovej zmluvy odstúpil, toto odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa 30.11.2010, čím sa dlh odporcu stal splatný v celom rozsahu.
Návrhom uplatnený nárok navrhovateľa ako právnickej osoby, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov na vrátenie úveru, poskytnutého odporcovi ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v ust.§ 1 až 3 zák.č 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 20.7.2009 potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 25 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.6.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
K uzavretiu zmluvy o úvere došlo dňa 20.7.2009, teda ešte za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto sa právne vzťahy účastníkov ňou založené v súlade s vyššieuvedeným spravujú týmto zákonom.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 20.7.2009 na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods.3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods.4 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 5 citovaného zákona ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.7.2009 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.7.2009 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.7.2009 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 20.7.2009 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci v zmysle vyššieuvedených zákonných ustanovení súd návrh navrhovateľa uznal za čiastočne dôvodný a čiastočne nedôvodný.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal vrátenia odporcovi poskytnutého úveru tvrdiac, že úver bol poskytnutý odporcovi za účelom uhradenia časti kúpnej ceny tovaru.
Súd má za to, že navrhovateľ predloženým písomným vyhotovením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsiahnutej v časti B) tlačiva „Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru“ preukázal uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odporcom. Predloženým potvrdením nachádzajúcim sa na čl.22 spisu navrhovateľ preukázal, že svoju povinnosť v zmysle uvedenej zmluvy- poskytnúť odporcovi peňažné prostriedky na úhradu kúpnej ceny tovaru splnil, keď dňa 22.9.2009 na účet predajcu tovaru poukázal sumu 429,-€ rovnajúcu sa výške zmluvne dohodnutého úveru. Navrhovateľ tiež preukázal, že odporca z poskytnutej sumy uhradil mu len sumu 98,43 € ( potvrdenie na čl.23
spisu), pričom splátky nesplácal v dohodnutých termínoch, ale s ich úhradou sa dostával do omeškania. Odporca vyššieuvedené skutočnosti ( poskytnutie úveru a jeho nesplácanie dohodnutým spôsobom) v konaní ani nepoprel. Z predloženého prehľadu splátok odporcu ( čl.23 spisu ) vyplýva, že ku dňu 8.10.2010, kedy navrhovateľ listom odporcovi s poukazom na jeho omeškanie so splácaním splátok oznámil odstúpenie od zmluvy, predčasnú splatnosť celej dlžnej sumy k 30.11.2010 a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy boli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy veriteľom ( § 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch), preto nemôže byť pochýb o tom, že k 30.11.2010 navrhovateľ mal voči odporcovi právo na zaplatenie rozdielu poskytnutej a uhradenej sumy úveru. Súd preto nemal žiadne pochybnosti, že v časti o zaplatenie sumy 330,57 € rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou sumy poskytnutej odporcovi na úhradu ceny tovaru (429,-€) a sumy zaplatenej odporcom navrhovateľovi ( 98,43 €) je návrh navrhovateľa dôvodný. Odporca uvedenú sumu navrhovateľovi nezaplatil ani ku dňu vyhlásenia rozsudku, preto v časti o zaplatenie sumy 330,57 € súd návrhu vyhovel.
Súd sa však nemohol stotožniť s vyčíslením nárokov navrhovateľa zo zmluvy o úvere na kúpu veci tak, ako sú tieto špecifikované na čl.10 spisu ( spolu vo výške 560,24 €) a ako boli uplatnené v návrhu, ale za dôvodný z nich uznal iba už uvedený nárok na zaplatenie sumy 330,57 € ako rozdielu odporcovi poskytnutej a vrátenej sumy. Ostatné nároky ( úroky, zmluvná pokuta, poplatok za odklad mesačných splátok ) navrhovateľovi z dôvodov uvedených v ďalšej časti odôvodnenia nevznikli, preto navrhovateľ nebol oprávnený časť odporcom hradených splátok započítavať na úhradu týchto nedôvodných nárokov ale celé odporcom uhradené splátky mali byť započítavané na úhradu úverovej istiny.
Navrhovateľ v návrhu zhodne s vyčíslením na čl.10 spisu tvrdil, že suma 196,86 € sú dlžné mesačné splátky úveru so splatnosťou do odstúpenia od úverovej zmluvy, suma 314,67 € je úverová istina, teda tá časť zvyšných splátok úver, ktorá sa stala zročnou až v dôsledku odstúpenia od úverovej zmluvy, suma 42,97 € je zmluvná pokuta za omeškanie so splácaním úveru a suma 5,74 € je dlžný poplatok za odklad mesačnej splátky úveru. S výnimkou nároku na zaplatenie úverovej istiny vo výške 330,57 € však súd všetky ostatné nároky navrhovateľa považoval za nedôvodné.
Nakoľko súčasťou dohodnutých splátok úveru mal byť aj úrok - podľa zmluvy vo výške 39 % ročne, na úhradu ktorého navrhovateľ započítal časť odporcom uhradených splátok, súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal aj výškou takto dohodnutého úroku z úveru. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so
splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v období uzavretia zmluvy v roku 2009 činil úrok maximálne 13 % p.a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol niekoľkonásobne vyšší ako úrok poskytovaný bankami. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj navrhovateľ je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená, že výška úrokov môže byť u nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej úverovej zmluvy. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy
možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úroku z úveru 39 % ročne za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom. Preto nemožno považovať za dôvodný ani postup navrhovateľa, ktorý časť uhradených splátok odporcu započítaval na úrok, na ktorý mu nárok nevznikol. Súd preto návrh v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatenie úroku zamietol a pri vyčíslení dlžnej úverovej istiny súd vychádzal z toho, že uhradené splátky odporcu mali byť celé započítané na úverovú istinu bez úroku.
Navrhovateľ uplatňoval v konaní aj ďalšie nároky zo zmluvy o úvere na kúpu veci ktoré sú špecifikované v návrhu a na čl.10 spisu tak, že ide o „zmluvnú pokutu za omeškanie so splácaním úveru a o dlžný poplatok za odklad mesačnej splátky úveru“. Ani v tejto časti nebolo možné návrhu vyhovieť.
Pokiaľ ide o požadovaný „dlžný poplatok za odklad mesačnej splátky úveru“, k tomu súd uvádza, že pri uvedenom nároku navrhovateľ, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keďže tento nárok v návrhu ani v ďalšom konaní čo do základu a výšky nijako nezdôvodnil, vôbec sa o ňom nezmienil, tento len mechanicky zahrnul do vyčíslenia ním uplatnenej sumy zo zmluvy o úvere na kúpu veci vo výške 560,24 €. Uvedené síce nebránilo prejednaniu veci, keďže nejde o nedostatok pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, ale v zmysle platných procesných zásad
- prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti a povinností zaťažujúcich navrhovateľa - povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú súd už len z uvedených dôvodov jeho návrhu v tejto časti nemohol vyhovieť. Povinnosťou navrhovateľa je tvrdiť rozhodujúce skutočnosti z ktorých vyvodzuje svoj nárok a predložiť, či aspoň označiť dôkazy na ich preukázanie ( § 79 ods.1 a § 101 ods.1 O.s.p. a § 120 ods.1 O.s.p.). Povinnosťou súdu potom je posúdiť, či tvrdené skutočnosti sú označenými dôkazmi preukázané. Nie je povinnosťou, ale ani právom súdu si skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nároku domýšľať a hádať, ktorý z označených či predložených dôkazov by asi tak mohol viesť k prisúdeniu požadovaného nároku. Navrhovateľ v návrhu len všeobecne citoval ustanovenia Všeobecných podmienok a predložil Sadzobník poplatkov ale inak tento nárok ničím nezdôvodnil. Nakoľko v zmysle ust.§ 4 ods.4 Zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a takýto poplatok v uvedenej výške sa v časti B Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nenachádza, aj z uvedeného dôvodu ho navrhovateľovi priznať nebolo možné.
Ani v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 42,97 € súd návrhu nemohol vyhovieť. Keďže sa navrhovateľ zdôvodňujúc tento nárok odvoláva na článok V- 3 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, tak je potrebné uviesť, že v tomto ustanovení obchodných podmienok sa uvádza, že „ak klient poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas. je Cetelem oprávnený požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť porušil zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a pri dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Súd ustanovenie článku V-3 Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru nepovažuje za platné dojednanie o zmluvnej pokute. V danom prípade nemožno hovoriť o písomnom dojednaní zmluvnej pokuty, tak, ako ho predpokladá ust.§ 544 Občianskeho zákonníka v nadväznosti § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Predmetná zmluvná pokuta nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, aby bolo možné ustáliť, že toto dojednanie je slobodným, vážnym, určitým a zrozumiteľným prejavom jeho vôle, spotrebiteľ celkom zjavne nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. ju vylúčiť keďže táto je súčasťou dodávateľom vopred jednostranne pripravených Všeobecných podmienok. Samotná forma akou sú tieto napísané, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom už sama osebe podstatne sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní v takomto texte obsiahnutými, pričom dojednanie o zmluvnej pokute splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Celé Všeobecné podmienky CETELEM SLOVENSKO, a.s. pre poskytnutie spotrebiteľského úveru sú písané veľmi drobným písmom pri hustom riadkovaní, čo text robí bez použitia lupy veľmi ťažko čitateľným až neprehľadným. Úverové zmluvné podmienky odporcom nie sú podpísané, hoci podľa § 40 ods.3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, iba ak je podpísaný konajúcou osobou. Tieto zmluvné podmienky ani v prípade, ak by boli vyjadrené dobre čitateľnou a tým aj zrozumiteľnou formou, nemôžu nahradzovať podstatné náležitosti zmluvy, ani písomnú formu zmluvy nutnú pre platné dojednanie zmluvnej pokuty. V danom prípade sa naviac podľa názoru súdu jedná o ustanovenie, ktoré odhliadnuc od formy ani z hľadiska obsahu v rámci kontroly neprijateľných podmienok nemôže obstáť, čo potvrdila aj judikatúra, keď zmluvnú podmienku uvedenú v bode V.-3. Všeobecných podmienok uvedených na rube Žiadosti/zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahom ktorej je právo navrhovateľa požadovať od klienta, aby zaplatil zmluvnú pokutu vo výške 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní, bola súdom vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku ( viď napr. rozsudok Okresného súdu Komárno 13C/377/2011 zo dňa 9.3.2012).
Vzhľadom na všetky vyššieuvedené skutočnosti súd uzavrel, že zo sumy 560,24 €, ktorú navrhovateľ uplatnil v rámci žalovanej istiny titulom nárokov zo zmluvy o úvere na kúpu veci je dôvodný iba jeho nárok na zaplatenie sumy 330,57 €.
Dôvodný bol nárok navrhovateľa na požadovaný úrok z omeškania z prisúdenej sumy 330,57 €. Keďže sumu 330,57 € po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru navrhovateľom v zmysle listu zo dňa 8.10.2010, do dispozície odporcu doručeného dňa 14.10.2010 bol odporca povinný uhradiť do 30.11.2010 a neurobil tak, počnúc dňom 1.12.2010 sa dostal do omeškania s jej zaplatením, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi zo zákona nárok na úrok z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo medzi účastníkmi o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, sadzbu úroku z omeškania je treba posúdiť v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom k tomu, že sadzba navrhovateľom požadovaného úroku z omeškania nepresahuje zákonnú sadzbu a v deň, na ktorý navrhovateľ určil začiatok omeškania odporcu od ktorého požaduje úrok z omeškania už odporca bol v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku vo výške 330,57 € a jeho omeškanie trvá, vyhovel súd návrhu v časti požadovaného úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 330,57 € od 1.12.2010 do zaplatenia. Keďže v prevyšujúcej časti požadovanej istiny nad 330,57 € bol návrh zamietnutý pre nedôvodnosť, zamietnutý bol aj nárok na úrok z omeškania zo sumy prevyšujúcej priznanú istinu, nakoľko do omeškania s plnením neexistujúcich záväzkov sa odporca dostať nemohol.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania urobil iba navrhovateľ. Vzhľadom na výsledok konania, keď návrhu navrhovateľa bolo sčasti vyhovené a v nie nepatrnej časti bol návrh zamietnutý pre rozhodnutie o trovách konania bola namieste aplikácia ustanovenia § 142 ods.2 O.s.p. Súd preto náhradu trov pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu účastníkov v konaní.
Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že návrhu bolo v časti vyhovené, v časti bol zamietnutý.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 330,57 € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1.12.2010 do zaplatenia v ktorej bolo jeho návrhu vyhovené.
Odporca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 229,67 € a úroku z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 180,96 € od 1.12.2010 do zaplatenia v ktorej bol návrh zamietnutý.
V zmysle horeuvedného bol navrhovateľ v konaní úspešný v rozsahu 59,01 %, odporca v rozsahu 40,99 %.
Po odpočítaní úspechu odporcu v rozsahu 40,99 % od úspechu navrhovateľa v rozsahu 59,01 % vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18,02 %.
Trovy konania navrhovateľa pozostávajú z náhrady trov jeho právneho zastúpenia za poskytnuté právne služby advokátom vo výške spolu 105,96 € a z iných trov konania vo výške 33,50 € titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh. Priznané trovy právneho zastúpenia navrhovateľa pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby ( 1/
prevzatie a príprava zastúpenia; 2/ návrh na začatie konania) pri odmene za jeden úkon právnej služby 36,52 € podľa § 10 ods.1 a 2 Vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v spojení s § 14 ods.1 písm.a,/ b/ tejto vyhlášky, čo po pripočítaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné / režijný paušál / vo výške 15,26 € (2á 7,63 €) a zvýšení odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty vo výške 17,66 € podľa § 18 ods.3 Vyhlášky činí sumu spolu 105,96 €.
V prípade plného úspechu v spore by navrhovateľovi v zmysle horeuvedeného patrila náhrada trov konania vo výške 139,46 € ( z toho 105,96 € ako trovy právneho zastúpenia a 33,50 € ako iné trovy konania). Vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľa v spore však navrhovateľovi podľa § 142 ods.2
O.s.p. patrí len 18,02 % tejto sumy, teda 25,13 € ( z toho 19,09 € ako trovy právneho zastúpenia a 6,04 € ako iné trovy konania ).
Trovy konania je odporca v zmysle ust. § 149 ods.1 O.s.p. povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia