Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Co-42-2012.pdf
PDF · 86.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/42/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Márie Kupkovej v právnej veci žalobkyne H. B., rod. J., nar. X.X.XXXX, bytom J., S. XX, zastúpenej JUDr. Alenou Rudohradskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská 8, proti žalovaným: 1/ S. O., nar. XX.X.XXXX, bytom N., I. X, 2/ X. J., R. A., K. N. D. XXX, zastúpenému Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom v Bratislave, Západný rad 39 a za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 6.2.2012 č.k. 9 C 249/2004-228 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, náhradu trov štátu nepriznal a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha náhrady škody v súvislosti s poškodením jej zdravia pri dopravnej nehode, ku ktorej došlo dňa 2.11.1998. Žalovanými v 1. a 2. rade sú vodič motorového vozidla a prevádzkovateľ predmetného motorového vozidla. Práceneschopnosť žalobkyne trvala od 2.11.1998 do 24.3.2000, počas tejto doby liečenia bola žalobkyňa opakovane hospitalizovaná a podrobila sa viacerým operáciám. Posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo 16.10.2002 bola výška základného bodového ohodnotenia v prípade bolesti určená rozsahom 1.247,50 bodov a v prípade základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia na 1.070 bodov. Súd prvého stupňa sa vyporiadaval s uplatnenou námietkou premlčania nároku žalobkyne. Z tohto titulu do konania pribral znalca z odboru traumatológie a chirurgie, ktorý mal za úlohu zabezpečiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu, vyšetriť žalobkyňu a vyjadriť sa k dátumu ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. V znaleckom posudku č. 4/2009 znalec skonštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne spôsobeného dopravnou nehodou z 2.11.1998 došlo 23.9.1999. Súd prvého stupňa v konaní zabezpečil aj vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, keď ďalší znalec MUDr. S. I. skonštatoval taktiež ustálenie zdravotného stavu žalobkyne najneskôr k 23.9.1999. Stav po tomto termíne označil znalec za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne spôsobený trvalými následkami po úraze. Vylúčil možnosť akýmkoľvek spôsobom podstatne zlepšiť, resp. úplne vyliečiť chronický nehojaci sa defekt na ľavej päte žalobkyne. Pripustil len prechodné zlepšenie trvalého následku po úraze. V poradí druhý znalec realizoval tiež doplnok k svojmu znaleckému posudku a zotrval na ustálení zdravotného stavu žalobkyne v spomínanom
termíne. Stotožnil sa s vysvetlením predchádzajúceho znalca ohľadom ustáleného zdravotného stavu a dlhodobo neuspokojivého zdravotného stavu žalobkyne, pričom vysvetlil, že zdravotný stav sa môže buď ustáliť vyliečením alebo chronickou zdravotnou poruchou, čo je prípad žalobkyne. Žalobkyňa utrpela taký úraz, ktorý viedol ku vzniku chronického nehojaceho sa defektu na ľavej nohe. Svedčí o tom 12 -ročný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Žalobkyňa toto zlepšovanie alebo zhoršovanie, najmä v letnom období popisovala vo svojich výpovediach pred súdom prvého stupňa. Napriek snahe žalobkyne, aby súd nepovažoval jej zdravotný stav za ustálený, keďže išlo o odbornú otázku, ku ktorej sa znalci opakovane jednoznačne vyjadrili, nebolo možné akceptovať ďalej jej argumenty, to znamená, že súd prvého stupňa uviedol, že znalci jednoznačne ustálili dátum ustálenia zdravotného stavu žalobkyne vysvetlili jej súčasný zdravotný stav, pričom znalci čerpali informácie zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne vrátane jej liečenia v príslušných odborných ambulanciách. Žalobu súd prvého stupňa zamietol z dôvodu uplatnenej námietky premlčania, keď zdravotný stav žalobkyne bol ustálený 23.9.1999 a žaloba bola podaná až 18.10.2004, pričom mala byť uplatnená najneskôr do 23.9.2001 na príslušnom súde.
O trovách konania štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa § 148 O.s.p. a o trovách účastníkov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, nesprávne zhodnotil vykonané dokazovanie a nesprávne právne vec posúdil. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázala na § 132 a nasl. O.s.p. Skonštatovala, že znalci v konaní vyjadrili ustálenie jej zdravotného stavu dňom 23.9.1999. S týmto záverom žalobkyňa nesúhlasí. Poukazuje na to, že od úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode v daný deň, bola prijatá do nemocnice, v tom čase VSŽ Nemocnica, a.s., Košice - Šaca a podrobená rozsiahlej skalpácii ľavej nohy. Počas hospitalizácie bola dvakrát operovaná a následne sa podrobila 13- tim bolestivým zákrokom pri ďalších hospitalizáciách. Preto nie je zrejmé, na základe čoho znalec usúdil, že k ustáleniu jej zdravotného stavu došlo ani nie rok po úraze. Nestotožňuje sa ani s konštatáciou znalca, že chronicky nehojaci defekt na ľavej nove pretrváva bez väčších zmien do súčasnej boby. Druhý znalecký posudok vlastne iba popisuje skutočnosti z prvého znaleckého posudku. Tretí posudok bol vypracovaný opätovne znalcom MUDr. X. N., ktorý taktiež konštatuje, že ustálenie zdravotného stavu nie je vždy totožné s pojmom vyliečenie. V čase písania znaleckého posudku, teda 30.5.2011, má žalobkyňa defekt na ľavej nohe, na ľavej päte zhojený. Z medicínskeho hľadiska je veľmi vysoký predpoklad, že sa môže defekt obnoviť, a teda z medicínskeho hľadiska sa jedná o bludný kruh, v ktorom sa striedajú obdobia zlepšenia a zhoršenia defektu na ľavej päte. Žalobkyňa sa nestotožňuje so závermi znalca, ktorý deklarujú takýmto spôsobom ustálenie jej zdravotného stavu. Nie je zrejmé, prečo ošetrujúci lekár MUDr. S. D. až 16.10.2002 vydal posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, pričom v čase, keď ho o to žalobkyňa žiadala, teda v roku 1999, keď bola prepustená do domáceho liečenia po hospitalizácii tvrdil, že jej stav nie je ustálený, pričom je často hospitalizovaná pre časté zápaly a infekcie ľavej päty a jej zdravotný stav sa často zhoršuje. Naposledy bola žalobkyňa hospitalizovaná v Nemocnici Košice - Šaca 4.2.2011 z dôvodu zhoršenia lokálneho nálezu. Argumenty žalobkyne, že sa jej zdravotný stav zhoršuje, pričom nie je vylúčená ani v prípade väčšej infekcie amputácia ľavej nohy, súd nebral do úvahy a poukazoval iba na vyjadrenia znalcov. Ďalšie dôkazy nevykonal. V zmysle týchto dôvodov navrhla žalobkyňa podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalovaný v 2. rade navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Taktiež aj vedľajší účastník navrhol rozsudok potvrdiť, poukazujúc na to, že s prihliadnutím na zistené skutočnosti a právne predpisy bolo právne posúdenie vznesenej námietky premlčania zo strany súdu prvého stupňa správne.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné. Je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa
vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil, vo veci správne rozhodol a skutkové zistenia súdu prvého stupňa majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samé za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby, vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Žalobkyňa sa vo vzťahu k obom žalovaným v tomto konaní domáhala náhrady škody, ktorá jej bola spôsobená na zdraví v tej súvislosti, že dňa 2.11.1998 bola účastná dopravnej nehody, keď medzi ňou
- ako chodkyňou, došlo k zrážke s kamiónom značky IVECO EUROSTAR, EČ: SC 609 AC, ktorý viedol žalovaný v 1. rade. K zrážke došlo takým spôsobom, že žalovaný v 1. rade ako vodič motorového vozidla zachytil žalobkyňu - chodkyňu za kabát ľavou časťou kamióna, táto následne spadla pod časť ťahača, ktorá je nízko nad povrchom vozovky, kde ju stlačilo a ťahalo až po stred vozovky, kde vodič zastavil. Práceneschopnosť žalobkyne trvala od 2.11.1998 do 24.3.2000, kedy sa žalobkyňa opakovane podrobila viacerým operačným zákrokom a hospitalizáciám.
Žalobkyňa v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa nesprávne posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby u požadovaného mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
U práva na náhradu škody spôsobenej na zdraví platí iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá v súlade s ustanovením § 106 Občianskeho zákonníka začína plynúť od okamihu, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Slová „dozvie sa o škode“ znamenajú nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone, alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že mu vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú je možné objektívne vyjadriť (vyčísliť) v peniazoch, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. V prípade odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia sa poškodený o škode dozvie vtedy, keď možno vykonať bodové ohodnotenie bolesti spôsobenej poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov, teda v čase, keď liečebný proces je skončený. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení platnom k 2.11.1998 posúdenie (bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) sa vykoná, len čo stav poškodeného možno považovať za ustálený. Z toho vyplýva, že ako náhle je ustálený zdravotný stav poškodeného, možno ohodnotiť bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, týmto okamihom je teda bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia (do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR M Cdo 37/2000 z 28.6.2001). V prípade pochybností, kedy bolo možné vykonať bodové ohodnotenie a kedy sa ukončilo liečenie, zodpovedanie otázky závisí na vyjadrení lekára.
Zistenia okamihu, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, ktorý bol spôsobený následkom dopravnej nehody z 2.11.1998, bolo predmetom posudzovania znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie MUDr. X. N. a MUDr. S. I.. Znalci v znaleckých posudkoch
č. 4/2009 v spojení s doplnkom č. 4/2011 a v znaleckom posudku č. 1/2010, o správnosti ktorých ani odvolací súd nemal pochybnosti, po predchádzajúcom preštudovaní dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobkyne a jej vyšetrení zhodne konštatovali, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne po spomínanom úraze došlo najneskôr dňa 23.9.1999. Do tohto dátumu možno posudzovať, že bolesti, pre ktoré žalobkyňa trpela, súviseli s akútnou fázou liečby jej poranení a už dovtedy boli vyčerpané všetky možnosti liečby jej najzávažnejšieho poranenia - skalpácie kože na ľavej dolnej končatine. Stav žalobkyne po 23.9.1999 znalci z medicínskeho hľadiska označili ako dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav spôsobený trvalými následkami po úraze. Znalci zároveň zdôraznili, že pojem „ustálenie zdravotného stavu“ nie je vždy totožný s pojmom „vyliečenie“, čo znamená, že zdravotný stav sa môže ustáliť buď vyliečením alebo nejakou chronickou zdravotnou poruchou, tak ako je to aj v prípade žalobkyne.
Poukazujúc na uvedené tak odvolací súd hodnotí názor súdu prvého stupňa o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ a nadväzujúci záver, že vzhľadom na dátum podania žaloby dňa 18.10.2004, je žalobkyňou uplatnený nárok na požadované zvýšenia premlčaný, ako správny. Podobne správnym spôsobom rozhodol súd prvého stupňa o náhrade trov konania štátu a o trovách konania účastníkov.
So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a ostatným účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.