Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/2/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému S. Z., nar. X.X.XXXX,bytom C., M. R. R. N./XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom Detva, Štúrova 784/52, pod sp. zn. EX 315/2007, pre vymoženie pohľadávky vo výške 528,44 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -18 zo dňa 31. 10. 2012, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 9% ročne zo sumy 520,48 € od 30. 7. 2006 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekúciu v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 9% ročne zo sumy 520,48 € od 30. 7. 2006 do zaplatenia s odôvodnením, že rozhodcovským rozsudkom rozhodca zaviazal účastníka rozhodcovského konania na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,25% denne (t.j. 91,25 % ročne), ktorú výšku úrokov považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle o rozhodcovskom konaní (ďalej v texte len „ZoRK“). Na základe tohto právneho posúdenia exekúciu v zmysle o exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej v texte len „ Exekučný poriadok“) v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku stanovenú zákonom, zastavil. Poukázal na ust. v spojení s Nariadenia vlády SR č. . Na základe týchto ustanovení mal za to, že diskontná sadzba platná k prvému dňu omeškania povinného (30.7.2006) bola určená Národnou bankou Slovenska na 4,50%. Na základe toho exekúciu nad rámec úrokov presahujúcich výšku 9% ročne zastavil a poveril exekútora vykonaním exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému vo výške 528,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 520,48 € od 30.7.2006 do zaplatenia, ako aj trov predchádzajúceho konania vo výške 152,49 € a vymoženie trov exekúcie.

V podarí druhým výrokom okresný súd pripustil zmenu súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku a vykonaním exekúcie proti povinnému poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Proti tomuto uzneseniu, a to proti v poradí prvému výroku, ktorým bola exekúcia zastavená v časti úrokov z omeškania podal v zákonnej 15 dňovej lehote (, veta prvá, ) odvolanie oprávnený. Nestotožnil sa so záverom okresného súdu o neprimeranosti vysokých úrokov z omeškania. Poukázal na bod 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, keď tento úrok má len sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší

zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Podľa názoru oprávneného dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Poukázal i na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. č. k. , č. k. . Zdôraznil, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci, tzv. „absolútny obchod“, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení. Na záver odvolania namietal, že súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi, exekučný súd tento exekučný titul uznal za súladný a zároveň bolo súdnemu exekútorovi aj udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu zrušil.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd ako súd odvolací ( ), odvolanie prejednal v medziach podaného odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, ) a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti, t. j. vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 9% ročne zo sumy 520,48 € od 30. 07. 2006 do zaplatenia, potvrdil ako vecne správny podľa ust. . Výrok uznesenia, ktorým okresný súd pripustil zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (v poradí druhý výrok uznesenia), zostáva podľa nedotknutý.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v ktorom okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, na základe akých skutočností považoval návrh na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania presahujúcich výšku 9% ročne zo sumy 520,48 € od 30. 07. 2006 až do zaplatenia za nedôvodný, keď konštatoval, že pri skúmaní podmienok vedenia exekúcie proti povinnému zistil, že rozhodcovským rozsudkom rozhodca zaviazal účastníka rozhodcovského konania na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 0,25% denne - teda 91,25 % ročne, ktorý považoval za plnenie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ZoRK. Dôvodne poukázal na ust. v spojení s Nariadenímvlády SR č. , a to ust. tohto nariadenia. Uvedené uznesenie preto spĺňa podmienky ust. v spojení s ust. . Na dôvody v ňom uvedené odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k najzásadnejším argumentom uvádzaným oprávneným v odvolaní odvolací súd udáva nasledovné :

Otázku, či exekučný súd v exekučnom konaní je oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok riešil Ústavný súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach. V uznesení sp. zn. - 19 z 18. 02. 2010 Ústavný súd SR konštatoval, že kedykoľvek v priebehu exekučného konania je súd oprávnený ex offo skúmať, či sú podmienky núteného vymáhania pohľadávky splnené.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na tú skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o úvere bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. „absolútny obchod“, k uvedenému odvolací súd poznamenáva, že uvedenú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania nemožno posudzovať bez kontextu s osobitnou právnou úpravou o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), účinného v čase uzavretia posudzovanej zmluvy, a to predovšetkým s ust. zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa. Vychádzajúc z ust. , je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely vyššie uvedených zákonov rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, ako aj konanie, ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní čestnosti, pri ktorom sa využíva najmä omyl, alebo výrazná nerovnosť zmluvných strán. Nerovnosť zmluvných strán spočívala práve v tom, že povinný nemohol obsah typovej zmluvy predkladanej dodávateľom nijako meniť. Zmluva uzatvorená

medzi účastníkmi konania obsahuje ustanovenia, ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami. Túto zmluvu možno nesporne považovať za zmluvu typovú podľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia je možné za spotrebiteľské zmluvy v širšom ponímaní považovať zmluvy uzatvorené podľa Občianskeho a aj podľa , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť práve v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv.

Slovenská republika sa už v Európskej dohode o pridružení uzatvorenej medzi európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej zaviazala, že prispôsobí systém ochrany spotrebiteľa v Slovenskej republike systému ochrany spotrebiteľa v spoločenstve (oznámenie č. Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky o podpise európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi európskymi spoločenstvami a členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej čl. 92). Tento záväzok Slovenskej republiky umožňuje posudzovať aj zmluvy uzavreté pred 01. 05. 2004 v súlade s právnou úpravou Európskej únie, Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Na záver odvolací súd opätovne poukazuje na ust. podľa ktorého, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Právny záver okresného súdu je správny, a preto odvolací súd v napadnutej časti uznesenie ako vecne správne podľa , potvrdil.

Vzhľadom na písomné vyjadrenie povinného zo dňa 16. 11. 2012 ( č. l. 21 spisu) odvolací súd poznamenáva, že okresný súd je povinný skúmať dôvodnosť exekúcie i vo vzťahu k samotnej pohľadávke oprávneného, keď povinný v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 10. 12. 2012 ( č. l. 34 spisu) sám konštatoval, že platbou zo dňa 20. 07. 2012 povinný uhradil pohľadávku oprávneného v celom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.