Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-146-2012.pdf
PDF · 83.84 KB
Case nature
Subarea
1CoE/146/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: Y. U., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX X. S., pre vymoženie pohľadávky 1 737,01 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené pred súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Rosinom, so sídlom Exekútorského úradu N. XXXX, Y., pod sp.zn. EX 689/12, v štádiu konania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/481/2012-13 z 25.4.2012 takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 7Er/481/2012-13 z 25.4.2012 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 7Er/481/2012-13 z 25.4.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd s poukazom na ustanovenia § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku; § 25 ods. 4, § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“); § 47 ods. 2 O.s.p. v podstate tak, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-833/10-MK vydaný 15.6.2010 rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, má vadu formálnej vykonateľnosti, pretože nebol doručený povinnému do vlastných rúk, teda sa doposiaľ nestal vykonateľným. V danom prípade totiž neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre vznik „fikcie doručenia“ podľa § 47 ods. 2 O.s.p.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas prostredníctvom právnej zástupkyne odvolanie oprávnený. Podanie odvolania odôvodnil nasledovne: „Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, písomnosti sa považujú za doručené, ak boli doručené adresátovi osobne alebo do sídla, alebo na miesto podnikania adresáta, alebo na miesto jeho trvalého pobytu. Ak nemožno doručiť písomnosť adresátovi na nijakom z uvedených miest ani po vynaložení primeraného úsilia na zistenie tejto skutočnosti, písomnosti sa považujú za doručené, ak sú zaslané do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania, alebo miesta trvalého pobytu adresáta doporučenou zásielkou alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Podľa ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. účinného od 1.7.2009 žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné. Rozhodcovský rozsudok bol povinnému doručovaný do vlastných
rúk, čo potvrdzuje aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, t.j. doručovanie bolo v súlade s § 25 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní. Povinný však prevzatie zásielky zmaril, keď zásielku neprevzal v odbernej lehote. Oprávnenému nie je jasné, prečo sa exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odvoláva na ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa tzv. „fikcie doručenia“ (§ 47 ods. 2 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z „Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. Z vyššie citovaného ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že účastníci rozhodcovského konania sa môžu dohodnúť na tom, kedy sa písomnosti považujú za doručené. Z odôvodnenia predmetného uznesenia nevyplýva, prečo súd nebral do úvahy dojednanie článku 18.2.1 písm. g) druhá veta zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000009126 zo dňa 21.9.2005 (ďalej len zmluva), v ktorom si zmluvné strany osobitne dojednali, kedy sa písomnosti považujú za doručené, vrátane fikcie doručenia. Súd v celom uznesení predmetné dojednanie ani len neuvádza, čo vyvoláva dôvodné pochybnosti, akým spôsobom bola predmetná vec a či vôbec posudzovaná, a to najmä z hľadiska dodržania ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (§ 167 ods. 2 v spojení s § 153 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na to, že zmluvné strany sa v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní (§25 ods. 1) v rozhodcovskej doložke (čl. 18 ods. 18.2.1 písm. g/ zmluvy) dohodli na tom, kedy sa písomnosti považujú za doručené, otázku riadneho doručenia je potrebné posudzovať podľa dojednanej rozhodcovskej doložky (článok 18.2.1 písm. g/ zmluvy). Aplikácia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 47 ods. 2) neprichádza do úvahy, nakoľko dohodu o tom, kedy sa písomnosti považujú za doručené, umožňuje zákon o rozhodcovskom konaní. Danú situáciu je preto potrebné posudzovať výlučne podľa zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podľa dojednanej rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené sme toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol povinnému účinne doručený (v súlade s dojednanou rozhodcovskou doložkou), a teda rozhodcovský súd správne vyznačil jeho právoplatnosť.“ Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 115,92 Eur vrátane DPH.
Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku zo 14.6.2012, odôvodňujúcom, prečo odvolaniu podanému proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť, uviedla: „Ustanovenie § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov výslovne požaduje v prípade doručovania rozhodcovského rozsudku doručenie tejto písomnosti do vlastných rúk s odkazom na ust. § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z uvedeného vyplýva, že doručenie rozhodcovského rozsudku je potrebné realizovať kvalifikovaným spôsobom, podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, v danom prípade aplikácie ust. § 47 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ustanovenie v rozhodcovskom konaní nebolo naplnené. Ak poštový doručiteľ písomnosť doručovanú do vlastných rúk hneď po prvom bezúspešnom pokuse uložil na pošte, hoci sa mal znovu pokúsiť ju doručiť, neuplatní sa fikcia doručenia. Nedôsledný postup pri doručovaní rozhodnutí môže viesť v konečnom dôsledku k odmietnutiu práva účastníkov na súdnu ochranu.“
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 37 ods. 1 Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.
Po preskúmaní napadnutého uznesenia a na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu okresného súdu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom odôvodnenie napadnutého uznesenia učinil okresný súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je vecne správne a poskytuje dostatočný základ pre jeho výrok, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd a dodáva:
Okresný súd postupoval legitímne, keď predmetný exekučný titul podrobil podrobnému preskúmaniu z hľadiska jeho formálnej vykonateľnosti a na základe vyššie uvedených zistení konštatoval jeho nevykonateľnosť, ktorá nevyhnutne vedie k nemožnosti udeliť poverenie na vykonanie exekúcie.
Ani podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené základné zákonné podmienky na vznik fikcie doručenia predmetného rozhodcovského rozsudku povinnému a tým ani na nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti tohto exekučného titulu.
Z obsahu spisového materiálu i z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že rozhodca predmetný rozhodcovský rozsudok doručoval povinnému do vlastných rúk (teda postupoval v súlade s ustanovením § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v platnom znení).
Podľa ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. žaloba a rozhodcovský rozsudok sa doručujú účastníkom vždy do vlastných rúk; 9a) dohody účastníkov o inom spôsobe doručovania sú neprípustné.
Poznámka 9a) obsiahnutá vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení odkazuje na § 45 a nasl. O.s.p.
Podľa ustanovenia § 51 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z., účinného aj v čase doručovania predmetného rozhodcovského rozsudku, ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi - Občianskeho súdneho poriadku.
Nakoľko spôsob doručovania písomností fyzickým osobám do vlastných rúk zákon č. 244/2002 Z.z. výslovne neupravoval ani neupravuje, bolo a je potrebné na doručovanie takýchto písomnosti subsidiárne použiť ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, najmä pokiaľ ide o náhradné doručenie (§ 47 ods. 2 O.s.p.).
V prípade náhradného doručovania je spomínaným ustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal.
Na základe konštantnej judikatúry (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 379/08 z 9.4.2009) možno ustáliť, že právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí dôsledne rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.
V danom prípade došlo ku konštruovaniu právnej fikcie o doručení rozhodcovského rozsudku bez naplnenia všetkých zákonných podmienok na jej uplatnenie.
Základným predpokladom náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby zdržiaval (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 94/2000 uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 1/2001). Tento predpoklad nemôže byť daný v prípade, že sa adresát na tomto mieste nezdržuje, pretože je odsťahovaný. Aj keď pojem zdržiavanie sa v mieste doručenia písomnosti nie je výslovne definovaný, zjavne ide o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.
K vzťahu obsahu doručenky a okolnosti zdržiavania sa adresáta v mieste doručenia písomnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. 4Cdo 146/2009 z 28.10.2009 konštatoval, že pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu), ktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval. Nerozhoduje pritom ani to, že účastník konania na danej adrese doručovania prijímal v minulosti iné zásielky, hoci ich prijímal napr. už po zmene adresy trvalého pobytu. To samo o sebe totiž nemôže postačovať na záver (preukázaný mimo rozumných pochybností), že adresát sa zdržiaval v mieste doručovania písomnosti. Rovnaké závery platia aj pre zdržiavanie sa na adrese doručenia počas úložnej doby, počas ktorej si adresát môže zásielku vyzdvihnúť na pošte alebo orgáne obce. Ak sa adresát odsťahuje (resp. je na uvedenej adrese neznámy), nemôže byť tento predpoklad splnený.
Ak je na základe vykonaného šetrenia dostatočne preukázané, že záver o tomto predpoklade náhradného doručenia bol nesprávny, ide o doručenie neúčinné. Len s riadnym a zákonným predpisom vyhovujúcim doručením rozhodnutia sú spojené právne relevantné následky.
S ohľadom na odvolacie argumenty oprávneného odvolací súd dodáva, že zákonný odkaz na aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno obchádzať žiadnym „dojednaním, resp. dohodou zmluvných strán“. Odvolací súd považuje za neakceptovateľné, aby si oprávnený, resp. rozhodca vytvorili vlastnú „fikciu doručenia“ s jednoduchšími podmienkami pre jej vznik oproti podmienkam, ktoré na vznik „fikcie doručenia“ vyžaduje samotný zákon, podľa ktorého je rozhodca povinný postupovať.
Na základe všetkých uvedených skutočností krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu ostatní účastníci si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky im ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.