Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/100/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu 1/: B.. C. F., E. L. D. Ú. B.. H. L. „. L., XX. K. XX/D, XXX XX R., zastúpený JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou, Trnavská 27, 831 04 Bratislava a žalobcu 2/: B.. G. L., U.. XX.X.XXXX, E. XXXX/XX, XXX XX Š., zastúpená advokátskou kanceláriou Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., Záhradnícka 68, 821 08 Bratislava, IČO: 35 917 148 proti žalovanému 1/: F. R., K. E., T. U.. X, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, žalovanému 2:/ V. V. E..A..O.., H. XX, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX, zastúpený Mgr. Marekom Piršelom, advokátom, 930 41 Hviezdoslavov a proti žalovanému 3:/ B.. E. L., U.. XX.X.XXXX, V. XXXX/ XXX, XXX XX D., zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232 o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

rozhodol:

Súd žalobu zo dňa 28.3.2011 z a m i e t a .

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému v 3. rade na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 317,71 titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Pôvodný žalobca 1/ a žalobca 2/ sa návrhom zo dňa 28.3.2011 doručeným súdu dňa 29.3.2011 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Správa katastra D., katastrálne územie Š., a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parcelné číslo XXX/XX, parcela „C“, vo výmere 93 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. č. XXX/XX, parcela „C“ vo výmere 580 m2, druh pozemku orná pôda a pozemok parc. č. XXX/XX, parcela „C“, vo výmere 93 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a súčasne sa domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Na zdôvodnenie svojho návrhu žalobcovia 1/ a 2/ uviedli, že dňa 8.3.2011 sa v sídle žalovaného 2/ uskutočnila na návrh žalovaného 1/ ako záložného veriteľa opakovaná dobrovoľná dražba podľa o dobrovoľných dražbách, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Licitátorom dražby bol G.. G. D.Š., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX T. XXX. Dražba bola otvorená licitátorom vyvolaním predmetu dražby a výzvou účastníkom dražby na podávanie ponúk. V priebehu dražby žalovaný 3/ urobil podanie vo výške najnižšieho podania a keďže druhý účastník ani na opakovanú výzvu licitátora neurobil vyššie podanie, licitátor udelil príklep žalovanému 3/, ktorý sa stal vydražiteľom predmetu dražby. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou G.. E. T. pod zn. U. XX/XXXX, U. XXXX/XXXX, U. XXXX/XXXX.

Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej vo svojom návrhu uvádzajú, že vykonaním dobrovoľnej dražby bol závažným spôsobom porušený z dôvodu, že licitátorom dražby bola osoba, ktorá nebola zamestnancom dražobníka, čím bol porušený , podľa ktorého licitátor je zamestnancom dražobníka.

Žalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 15.10.2012 poukázal na v spojení s , z ktorých je zrejmé, že nedostatok písomnej pracovnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť pracovnej zmluvy a zmluva je platná aj vtedy, ak bola uzatvorená ústne, prípadne konkludentne. Má za to, že ak aj pred dobrovoľnou dražbou nedošlo medzi licitátorom a dražobníkom k uzatvoreniu písomnej pracovnej zmluvy, výkonom činnosti licitátora došlo zo zákona k uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Žalovaný 3/ ďalej uviedol, že zo zákona o advokácii nevyplýva neplatnosť pracovnej zmluvy, ktorú uzatvoril advokát ako zamestnanec so zamestnávateľom a vznik pracovného pomeru advokáta je právne významná len vo vzťahu k oprávneniu vykonávať povolanie advokáta - dôvod na pozastavenie výkonu advokácie.

Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.1.2013 uviedol, že licitátor G.. G. D. bol v čase vykonania dražby zamestnancom dražobníka, a to na základe dohody o pracovnej činnosti účinnej do 1.2.2011 na dobu 6 mesiacov. Navyše poukázal na skutočnosť, že G.. G. D. bol v čase vykonania dražby konateľ, spoločník a osoba zodpovedná za výkon dobrovoľných dražieb u žalovaného 2/. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalobcov o tom, že výkonom licitácie G.. G. D. boli poškodení na svojich právach, považuje za nedokázané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oznámením o konaní opakovanej dražby č. 001/2011, notárskou zápisnicou U. XX/XXXX, U. XXXX/XXXX, U. XXXX/XXXX, uznesením Okresného súdu R. B. zo dňa 8.4.2011, sp. zn. XK/X/XXXX, návrhom žalobcu 1/ na pokračovanie v konaní zo dňa 30.3.2012, vyjadrením žalovaného 3/ zo dňa 15.10.2012, vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 22.1.2013, písomnou odpoveďou Sociálnej poisťovne zo dňa 11.5.2012, listom Slovenskej advokátskej komory zo dňa 27.4.2012, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.

Z oznámenia o konaní opakovanej dražby č. 001/2011 súd zistil, že dražobník (žalovaný 2/) oznámil na návrh žalovaného 1/ vykonanie opakovanej dražby, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Š., katastrálne územie H.Ľ. Š., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, Správa katastra D., a to rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na pozemku parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere 93 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, pozemok parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere 580 m2, druh pozemku orná pôda a pozemok parc. registra „C“ č. XXX/XX o výmere 93 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria. Súd z oznámenia ďalej zistil, že cena predmetu opakovanej dražby bola zistená znaleckým posudkom č. 115/2010 a bola stanovená na sumu 125.000 eur, pričom najnižšie podanie bolo určené sumou 93.750 eur.

Z notárskej zápisnice U. XX/XXXX, U. XXXX/XXXX, U. XXXX/XXXX o priebehu dražby spísanej notárkou G.. E. T. dňa 8.3.2011 súd zistil, že vydražiteľom predmetu dražby sa stala B.. E. L. (žalovaná 3/), ktorá urobila podanie vo výške 93.750 eur a keďže žiadny z účastníkov dražby neurobil vyššie podanie, udelil jej licitátor príklep.

Uznesením zo dňa 8.4.2011, právoplatným dňa 15.4.2011 Okresný súd R. B. vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: B.. H. L., U.. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX Š. (pôvodný žalobca 1/) a otvoril malý konkurz. Za správcu ustanovil B.. C. F., XX.K. XX/S, XXX XX R., ktorý podaním zo dňa 10.8.2011 oznámil konajúcemu súdu, že predmetné nehnuteľnosti boli zaradené do konkurznej podstaty úpadcu a navrhol nepokračovať v konaní. Písomným podaním zo dňa 30.3.2012 žalobca 1/ navrhol pokračovať v konaní sp. zn. , a to na základe záväzného pokynu zástupcu veriteľov - F. R., K..E.. a súčasne uviedol, že nehnuteľnosti zaradil do súpisu majetku oddelenej podstaty. Na základe výzvy na podanie žaloby o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty adresovanej správcom konkurznej podstaty B.. E. L., táto dňa 26.8.2011 podala žalobu o vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty.

Z písomnej odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 11.5.2012 súd zistil, že G.. G. D. nebol v čase konania dražby evidovaný ako zamestnanec spoločnosti V. V., E..A..O..

Z oznámenia Slovenskej advokátskej komory zo dňa 27.4.2012 súd zistil, že G.. G. D. je zapísaný v zozname advokátov od 1.10.2009 a výkon advokácie nemá ani v minulosti nemal pozastavený.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že dňa 8.3.2011 sa v sídle žalovaného 2/ uskutočnila na návrh žalovaného 1/ ako záložného veriteľa opakovaná dobrovoľná dražba podľa o dobrovoľných dražbách, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve pôvodného žalobcu 1/ a žalobcu 2/. Licitátorom dražby bol G.. G. D., U.. XX.X.XXXX, R. XXX XX T. XXX. Dražba bola otvorená licitátorom vyvolaním predmetu dražby a výzvou účastníkom dražby na podávanie ponúk. V priebehu dražby žalovaný 3/ urobil podanie vo výške najnižšieho podania a keďže druhý účastník ani na opakovanú výzvu licitátora neurobil vyššie podanie, licitátor udelil príklep žalovanému 3/, ktorý sa stal vydražiteľom predmetu dražby. Priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou G.. E. T. pod zn. U. XX/XXXX, U. XXXX/XXXX, U. XXXX/XXXX.

Podľa o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

Podľa zákona o dobrovoľných dražbách licitátor je zamestnancom dražobníka.

Podľa o advokácii komora pozastaví výkon advokácie tomu, komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah s výnimkou pedagogickej, publicistickej, literárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti a vykonáva činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi advokátskeho povolania.

Ako vyplýva z § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách aktívnu legitimáciu na vedenie konania o neplatnosť dražby má každá osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach porušením ustanovení tohto zákona. Žalobcovia 1/ a 2/ ako jediný dôvod neplatnosti dražby uvádzajú skutočnosť, že licitátor predmetnej dražby nebol zamestnancom dražobníka, čím bol porušený zákon o dobrovoľných dražbách. Žalobcovi majú za to, že v dôsledku nedodržania všetkých zákonných podmienok, konkrétne v dôsledku nedostatku v osobe licitátora, boli poškodení na svojich právach, nakoľko boli zbavení svojho vlastníckeho práva.

V prejednávanej veci žalovaný 2/ predložil Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú dňa 1.2.2011 medzi žalovaným 2/ ako zamestnávateľom a G.. G. D. ako zamestnancom. Poukázal tiež na skutočnosť, že v čase výkonu dražby bol G.. G. D. konateľ, spoločník a osoba zodpovedná za výkon dobrovoľných dražieb u dražobníka, t.j. žalovaného 2/. Žalobcovia voči uvedenej dohode vzniesli námietku, že takáto dohoda je nevyhovujúca, pretože v čl. I bode 2 sa zamestnanec zaväzuje vykonávať pre zamestnávateľa pracovnú činnosť, ktorá bude spočívať v nasledovných činnostiach: pedagogická, publicistická, literárna, vedecká a umelecká činnosť. Vyjadrili názor, že zákon o dobrovoľných dražbách nemal na mysli akýkoľvek zamestnanecký pomer, ale konkrétne pomer spočívajúci vo výkone činností licitátora.

Súd po preskúmaní všetkých dôkazov a skutočností aplikujúc príslušné právne normy dospel k názoru, že v prípade namietania neplatnosti dražby z dôvodu porušenia zákona o dobrovoľných dražbách nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Ako vyplýva z dôvodovej správy k návrhu , ktorým bol novelizovaný „nebolo zámerom predkladateľa kazuisticky vypočítavať jednotlivé prípady, kedy by išlo o relevantné poškodenie práv osoby a necháva tak riešenie tejto otázky výlučne na súdnu prax. Je vždy na súde, aby zvážil intenzitu porušenia zákona v konkrétnom prípade. Stabilitu práva a právnu istotu jednotlivca (princíp legitímnych očakávaní a v konečnom dôsledku aj mieru dôvery osôb v právo či inštitúcie právneho štátu ovplyvňuje najmä to, ako súd pristupuje k výkladu právnych noriem, pričom pri výklade noriem jednoduchého práva musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým formalizmom (porov. napr. rozhodnutia ESĽP vo veciach Markt Interm Verlag GmbH a Klaus Beermann proti Nemecku zo dňa 20.11.1989, Kruslin proti Francúzsku zo dňa 24.4.1990). Predkladateľ preto nezvolil cestu výpočtu hromady ustanovení, pri porušení ktorých by mohlo ísť o neplatnú dražbu. Súd musí vždy spravodlivo (článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) rozhodnúť každý jeden prípad berúc zreteľ na všetkých, ktorých sa dražba dotýka. Nepochybne bude mať význam otázka, či existovalo záložné právo a musí sa brať zreteľ na zmysel a účel zákona, ktorým je - ratio legis

- privodiť uhradzovaciu funkciu výkonom zabezpečovacieho prostriedku. Explicitne sa uvádzajú len dva dôvody, kedy dražby nebude neplatná (§21 ods. 6).“

V označenej veci možno konštatovať, že neuzavretie písomnej pracovnej zmluvy licitátora ako zamestnanca s dražobníkom ako zamestnávateľom, s konkrétnym predmetnom výkon činností licitátora, nie je porušením o dobrovoľných dražbách takej intenzity, v dôsledku ktorého by žalobcovia 1/ a 2/ boli poškodení na svojich právach. Súd prvého stupňa pri prejednávaní danej veci vychádzal z účelu zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým je nepochybne uhradzovacia funkcia v prospech záložného veriteľa, ako aj z dôvodovej správy k , v zmysle ktorej zákon prenecháva na úvahu súdu zváženie miery intenzity porušenia zákona v konkrétnom prípade, pričom súd je povinný vychádzať zo stability práva a právnej istoty jednotlivca. Súd sa stotožňuje s názorom, že pri výklade noriem jednoduchého práva musí prevážiť princíp materiálneho právneho štátu nad prepätým formalizmom.

Ďalej súd považuje za nevyhnutné uviesť, že prvotnou príčinou výkonu dobrovoľnej dražby bolo delikventné správanie sa pôvodného žalobcu 1/ a žalobcu 2/ vo vzťahu k záložnému veriteľovi, kedy došlo nesplácaním úveru k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. V právnej veci sú irelevantné, avšak v záujme objektivity je potrebné uviesť tiež skutočnosti, že to boli práve žalobcovia, ktorí porušili ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, keď nesprístupnili nehnuteľnosť za účelom ohliadky ( ) a neodovzdali nehnuteľnosť po ukončení dražby ( ). Na druhej strane nemožno opomenúť postavenie dobromyseľného vydražiteľa, ktorý splnil všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k vydraženej nehnuteľnosti.

Ako obiter dictum súd ďalej uvádza, že v prípade vyhovenia podanej žalobe, a teda vyslovenia neplatnosti vykonanej dražby, by uvedené nehnuteľnosti boli predmetom speňaženia v prebiehajúcom konkurznom konaní, v ktorom vystupuje ako zabezpečený veriteľ súčasný žalovaný v 1. rade. Aj s poukazom na túto skutočnosť nie je možné hovoriť o poškodení práv žalobcov, nakoľko predmetné nehnuteľnosti nenadobudnú ani v prípade pozitívneho výroku tohto súdu do svojho vlastníctva.

V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi konania súd uprednostnil princíp materiálneho právneho štátu zahŕňajúci princíp právnej istoty, ktorý spočíva v nadobudnutí vlastníckeho práva vydražiteľom pred formalistickým prístupom k výkladu § 9 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.

Nestotožnil sa s názorom žalobcov, že na naplnenie dikcie zákona je potrebné preukázať uzavretie pracovnej zmluvy licitátora ako zamestnanca s dražobníkom ako zamestnávateľom, ktorej predmet by bol explicitne stanovený ako „výkon činností licitátora“.

Ohľadom pracovnoprávneho vzťahu advokáta súd poznamenáva, že takýto pracovný pomer je z hľadiska právnych predpisov platným právnym úkonom, ktorý má dôsledky výlučne na vzťah Slovenskej advokátskej komory ako stavovskej organizácie a príslušného advokáta. Ako ustanovuje o advokácii komora pozastaví výkon advokácie tomu, komu po zapísaní do zoznamu advokátov nezanikol alebo vznikol pracovný pomer.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že žalobcu žalobcov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania.

Výška náhrady trov konania priznanej žalovanému 3/ pozostáva z trov právneho zastúpenia vo výške 317,71 eur vyčíslených podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 2 úkony právnej pomoci a 58,69 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie na súd), za jeden úkon právnej služby vo výške 60,07 eur (účasť na pojednávaní dňa 29.1.2012), 2x režijný paušál á 7,63 eur, 1x režijný paušál vo výške 7,81 eur. Súd priznal žalovanému 3/ náhradu za stratu času za 4 polhodiny času stráveného cestou z Bratislavy do Pezinku a späť, t.j. 4x 13,01 eur a náhradu cestovných nákladov vo výške 12,20 eur za 44 km, pri sadzbe 0,183 eur/km, spotrebe 6,3 l/100 km a cene 1,496 eur za liter pohonných hmôt. K tarifnej odmene súd pripočítal 20% DPH.

Súd uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalovaného 3/ s poukazom na , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka konania, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

O náhrade trov konania žalovaného 2/ súd rozhodol v zmysle . , podľa ktorého ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže žalovaný 2/ si náhradu trov konania nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenie rozhodnutia a okrem trov právneho zastúpenia mu iné trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Súd nepriznal žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, v piatich vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).