Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/175/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej, LL.M, členiek senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (spravodajca) a A. B. C., v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s.r.o., Betliarska 22, 851 07 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 36 705 691, zastúpený ADAUS, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO:36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101519505/2018 zo dňa 07.08.2018, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie október, november a december 2014. Kontrola bola začatá dňom uvedeným v oznámení o daňovej kontrole č. /Slug zo dňa 12.1l.2015, t. j. dňa 18.12.2015. Na základe zistení správcu dane pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia október až december 2014 vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 104385383/2016 zo dňa 30.11.2016. Správca dane rozhodnutím číslo 100634281/2018/9104401/Slug zo dňa 28.03.2018 podľa ustanovenia o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 68 225,51 EUR za zdaňovacie obdobie november 2014.

2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 101519505/2018 zo dňa 07.08.2018 tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane číslo 100634281/2018/9104401/Slug zo dňa 28.03.2018 o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 68 225,51 EUR za zdaňovacie obdobie november 2014 žalobcovi. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 13.08.2018.

II.

Žaloba

3. Žalobou zo dňa 11.10.2018 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 12.10.2018, sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101519505/2018 zo dňa

07.08.2018 a rozhodnutia správcu dane 100634281/2018/9104401/Slug zo dňa 28.03.2018 a priznania náhrady trov konania. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so zákonom a žalobca ním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

4. Žalobca má za to, že závery daňovej kontroly sú v rozpore so skutočnosťou, ako aj v rozpore so zákonom, keďže kontrolou neboli zistené porušenia ustanovení z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktoré by mali vplyv na výšku priznanej a odvedenej dane v zdaňovacom období november 2014. Žalobca riadne v predmetnej daňovej kontrole preukázal, že došlo k skutočnej realizácii zdaniteľných obchodov tak ako boli deklarované, preto akékoľvek názory správcu dane a/alebo žalovaného, že sa jednalo o neuskutočnenie zdaniteľného plnenia, resp. nepreukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia nie sú podložené, sú len vo forme domnienok (aj to nepravdivých), čo však v žiadnom prípade nemôže byť na ujmu daňovému subjektu.

5. Predmetné rozhodnutie žalovaného bolo vydané v rozpore so: , o správe daní (daňový poriadok), najmä v rozpore s ustanoveniami , , , , , , , , , , , , a nasl.; o dani z pridanej hodnoty, najmä v rozpore s ustanovením , , , , , a nasl.; – ; o štátnej službe ; o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva; o orgánoch štátnej správy v oblastí daní a poplatkov; a v rozpore s . Správca dane pri vydávaní rozhodnutia hrubo porušil zákon o správe daní, a to tým, že pri výkone daňovej kontroly nepostupoval v súlade so zákonom o správe daní a to najmä: riadil sa iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch; neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci; presunul rozsah dôkazného bremena tretieho a štvrtého subdodávateľa v obchodných transakciách na žalobcu, pričom ale súčasne žalobca bol zamestnancami správcu dane účelovo zbavený možností v uplatnení svojich procesných práv; neodborným, neprehľadným a tak aj manipulovateľným spôsobom vyhotovoval úradné dokumenty; prekročil zákonom stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia; v daňovej kontrole bol nečinný; vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly a následne do rozhodnutia.

6. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu namietol okrem iného aj skutočnosť, že pri podaní žiadosti na predĺženie lehoty na rozhodnutie neboli splnené podmienky, ktoré zákon predpokladá v § 65 ods. 2 daňového poriadku. V predmetnom prípade nešlo podľa názoru žalobcu ani o mimoriadne zložitý prípad a nedošlo ani k žiadnym známym závažným okolnostiam, preto bolo podľa názoru žalobcu potrebné považovať predĺženie lehoty za nezákonné. Správca dane v predmetnom prípade dokonca ani nerozhodol v odvolacím orgánom predĺženej lehote, nakoľko mal v zmysle rozhodnutia doručeného správcovi dane dňa 14.12.2017 rozhodnúť najneskôr do 11.03.2018. Na základe uvedeného bolo preto potrebné rozhodnutie správcu dane ako arbitrárne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K tejto námietke sa žalovaný nevyjadril, ani sa ňou žiadnym spôsobom nezaoberal. Už skutočnosť, že správca dane rozhodol po uplynutí stanovenej lehoty ako aj následne to, že na túto námietku žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí nereagoval, preukazuje, že došlo nepochybne k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, čím sa stáva napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, diskriminačné a nedôvodné.

7. Správca dane v rozhodnutí spochybňuje správnosť, pravdivosť a úplnosť dokladov predložených daňovým subjektom, pričom správca dane skonštatoval, že dodávky tovarov, tak ako deklaruje žalobca, zrealizované neboli. Správca dane v podstate namietal, že žalobca si v zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane, pričom veľkú časť odpočítania dane tvorili faktúry vystavené spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o., IČO: 36 641 383. Dodávateľmi spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období boli spoločnosti STANEX Trade, s.r.o., IČO: 46 652 124 a PreShov H+R, s.r.o., IČO: 36 783 285. Nakoľko v prípade týchto dodávateľov došlo k zlúčeniu spoločností, ktoré so správcom dane nespolupracujú, správca dane vyjadril pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo

úplnosti dokladov predložených žalobcom, a teda neuznal faktúry vystavené spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o. Správca dane v napadnutom rozhodnutí iracionálne tvrdí, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce, že tovar skutočne prijal, napr. skladovú evidenciu, resp. skladovú kartu, príjemky a výdajky tovaru. Uvedené tvrdenie je nepravdivé, keďže žalobca doložil správcovi dane všetku evidenciu, ktorá preukázala dodávky tovarov deklarovaného sortimentu. To v podstate potvrdili aj zamestnanci správcu dane, ktorí ale skonštatovali, že ich nebudú považovať za relevantné dôkazy, ak nebudú predložené a spracované v osobitnej spárovanej forme.

8. Hlavným argumentom správcu dane a žalovaného je skutočnosť vzájomnej prepojenosti žalobcu, jeho dodávateľa INTERPUB SK, s.r.o. a odberateľa W4, s.r.o. prostredníctvom konateľa spoločností. Žalobca v konaní viackrát relevantne vyjadril, že vzájomné prepojenie dodávateľov INTERPUB SK, s.r.o., Distrib Capital, s.r.o, a W4, s.r.o. správcovi dane už niekoľkokrát riadne objasnil, pričom správca dane v protokoloch o kontrolách v uvedených obdobiach riadne uznal, že spoločnosti fungujú samostatne, majú samostatné predmety činnosti a vykonávajú riadnu samostatnú podnikateľskú činnosť. Žalobca preto akýkoľvek odkaz na personálne prepojenie zo strany zamestnancov správcu dane považuje za účelové s jediným cieľom, aby odkaz na prepojenie automaticky vyvolávalo pravdepodobnosť vytvorenia umelej situácie s cieľom získať daňovú výhodu. Ako už daňový subjekt uviedol, nikdy nepopieral, že tovar, ktorý mu bol dodaný, bol ďalej predaný napríklad aj spoločnosti W4, s.r.o., ktorá v kontrolovanom období zabezpečovala dodávky uvedených tovarov do prevádzok v rámci krajín V4 (spoločnosť mala v danom čase viac ako 60 odberateľov) a svojim ďalším zahraničným odberateľom. V kontrolovanom zdaňovacom období mal žalobca okolo 15 zamestnancov a vlastnil viacero skladových priestorov (okrem iného v Trnave, Sládkovičove, Hrnčiarovciach nad Parnou), zároveň mal okolo 100 rôznych odberateľov, najmä kaviarne, bary, bistrá, reštaurácie, ale aj veľkoobchody, veľkosklady, biopotraviny, veľkoobchod Metro a pod.. Žalobca niekoľko krát požiadal zamestnancov správcu dane, aby navštívili prevádzky, resp. skladové a výrobné priestory spoločnosti, vrátane odberných miest, a to za účelom preukázania, že deklarovaný tovar sa skutočne nachádza v skladových priestoroch, resp. že reálne dochádza k jeho predaju odberateľom spoločnosti. Zamestnanci správcu dane vzhľadom na evidentnú zaujatosť vo vzťahu k žalobcovi účelovo a nezákonne odmietli zabezpečenie takéhoto dôkazu. Správca dane bezdôvodne odmietol vykonať miestne zisťovanie na prevádzkach odberateľov a v skladových priestoroch daňového subjektu, kde nezmyselne argumentuje, že s časovým odstupom by sa tam uvedený tovar aj tak nenachádzal. K tejto veci je potrebné uviesť, že správca dane má riadnu vedomosť o tom, že žalobca spochybnený tovar nakupuje pravidelne (tzn. že nie iba v kontrolovanom období – október, november, december 2014). Na základe uvedeného by správca dane preveril reálnosť ďalších nákupov tých istých spochybnených položiek od dodávateľov žalobcu. Obdobne aj žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k námietkam žalobcu iba vágne, jednou vetou vyjadril, že správca nebol povinný preveriť existenciu tovarov v jeho skladových priestoroch z dôvodu, že v čase, kedy sa vykonávala daňová kontrola, bol by nakúpený tovar pravdepodobne predaný. Už z uvedeného vyjadrenia je zrejmé, že aj žalovaný ako odvolací orgán nepriamo potvrdil predaj sortimentu odberateľom žalobcu.

9. Žalobca viackrát správcu dane v rámci daňovej kontroly požiadal o výsluch osôb, ktoré by potvrdili reálnosť obchodov (príjem tovaru na sklad, manipuláciu s tovarom, vyskladnenie a predaj tovaru – jeho použitie). V konaní žalobca aj konkretizoval okruh osôb, ktoré by vedeli potvrdiť nákup, distribúciu a predaj deklarovaného sortimentu. Žalobca uviedol, že tovar za spoločnosť objednával p. D. E., prepravovaný bol priamo do skladu. Miestami prepravu uskutočňoval žalobca prostredníctvom vlastných vozidiel a inokedy, napríklad, ak bola doprava zahrnutá v cene tovaru, prepravoval tovar dodávateľ. Potvrdiť existenciu tovaru, uskutočnenie obchodov, prepravu a úhradu môžu nasledovné osoby: F. G., D. E., A. A., G. H., I. E.. Zoznam osôb a kontakt na tieto osoby bol správcovi dane poskytnutý, napriek tomu ich správca dane odmietol vypočuť alebo aspoň si vyžiadať ich písomné vyjadrenie.

10. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí sa v odôvodneniach rozhodnutí len všeobecne, nesystematicky, miestami až chaoticky, vyjadrujú k zdaniteľným plneniam spoločnosti žalobcu za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom v celom odôvodnení vyjadrujú len svoj vlastný subjektívny názor. V rozhodnutiach len skonštatovali, že podľa ich názoru žalobca nepreukázal pôvod tovaru a uskutočnenie jeho dodávok medzi žalobcom a spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o., resp. jej dodávateľmi. V konaní neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené závery, práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť z deklarovaných dodávok potravinárskeho tovaru nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne neuskutočnilo. Zamestnanci správcu

dane sa vôbec nezaoberali faktami, ktorými dôvodil daňový subjekt, a to, že prípadné personálne prepojenie žalobcu a spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. nemá žiadny vplyv na uskutočnenie obchodu a dodanie tovarov, nakoľko sú to dva absolútne samostatné právne subjekty, spoločnosti fungujú samostatne, majú samostatné predmety činnosti a vykonávajú riadnu samostatnú podnikateľskú činnosť, a teda odkaz na personálne prepojenie zo strany zamestnancov správcu dane je tendenčné.

11. Žalobca predložil správcovi dane všetky relevantné doklady ako dôkaz, že spoločnosť INTERPUB SK, s.r.o. deklarovaný tovar nakúpila, prijala na sklad, riadne zaúčtovala a zaplatila svojim dodávateľom. Zamestnanci správcu dane sa však opakovane bezdôvodne týmito dokladmi preukazujúcimi riadne dodanie tovarov na sklad žalobcu nevysporiadali a ani bližšie neuviedli z akého dôvodu tieto dôkazy neakceptovali. V závere prvostupňového rozhodnutia sa správca dane v podstate vyjadril, že žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce, že tovar skutočne prijal, napr. skladovú evidenciu, resp. skladovú kartu, príjemky a výdajky tovaru. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani len čiastočne neuviedol, prečo sa touto dokumentáciou nezaoberal, prečo ju nepovažoval za dostatočnú, resp. prečo na základe dokumentácie nebolo preukázané dodanie deklarovaných tovarov. Samotný správca dane ako aj žalovaný teda oprel dôvod neuznania odpočítania dane z pridanej hodnoty v konečnom dôsledku iba o skutočnosť, že subdodávatelia dodávateľa tovarov nespolupracujú so správcom dane.

III.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.12.2018 navrhol žalobu zamietnuť. Žalobca len veľmi všeobecne argumentuje, že rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zákonom, že bol ukrátený na svojich právach, že neúplne zistil skutkový stav. Žalobca konkrétne neuviedol, v čom je rozhodnutie žalovaného nezákonné, námietky podrobnejšie nerozvinul. Žalovaný sa s tvrdením žalobcu o porušení ustanovení daňového poriadku nestotožnil. Zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola prekročená. Daňová kontrola bola začatá 18.12.2015 ukončená dňa 15.12.2016, čiže netrvala ani 365 dní. Správca dane nebol pri daňovej kontrole nečinný, čo je preukázané úkonmi, ktoré v rámci daňovej kontroly vykonal.

13. K námietke žalobcu, že nešlo o mimoriadne zložitý prípad uviedol, že žalobca predložil k odvolaniu nové dôkazy, ktoré neboli počas daňovej kontroly správcovi dane predložené. Žalovaný preto v rozhodnutí č. 102229095/2017 zo dňa 23.10.2017, ktorým zrušil rozhodnutie správcu dane č. /Slug zo dňa 29.06.2017 o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie november 2014, zaviazal správcu dane preveriť oprávnenosť nároku žalobcu na odpočet dane z faktúr, čo vyžaduje určitý časový priestor. Žalovaný poukazuje na to, že rozhodnutie č. 102229095/2017 zo dňa 23.10.2017 bolo správcovi dane doručené dňa 08.11.2017. V zmysle § 65 ods. 2 daňového poriadku mal správca dane na vydanie rozhodnutie 60 dní, t. j. do 07.01.2018. Žalovaný na základe žiadosti správcu dane predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia o 90 dní, z čoho vyplýva, že správca dane mal rozhodnúť do 07.04.2018. Správca dane vydal rozhodnutie číslo 100634281/2018/9104401/Slug dňa 28.03.2018, čiže ešte pred uplynutím predĺženej lehoty. Ako vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100312575/2018/9104401/Slug zo dňa 07.02.2018, v opatreniach boli uvedené doklady, ktoré mal splnomocnený zástupca žalobcu v lehote do 21.02.2018 predložiť. Okrem toho je v zápisnici uvedené, že splnomocnený zástupca sa k predmetnej veci vyjadrí dodatočne, zároveň bol určený ďalší termín ústneho pojednávania na 21.02.2018, na ktorom sa splnomocnený zástupca žalobcu zúčastnil. Žalovaný preto námietku žalobcu týkajúcu sa uvedenej zápisnice považuje za zavádzajúcu.

14. Správca dane preveroval dodanie tovaru od spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. zistil, že dodávateľmi spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. boli v zdaňovacom období spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. (od 17.12.2014 s názvom FMB Group s.r.o.) a PreShov H+R, s.r.o. V súvislosti s výkonom daňovej kontroly u žalobcu zaslal správca dane bývalej konateľke spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., pani E. J. predvolanie na výsluch svedka č. 103955015/2016/9104401/Slug zo dňa 21.09.2016, a v tej istej veci zaslal zaslal správca dane bývalému konateľovi spoločnosti STANEX Trade, s.r.o., pánovi H. A. predvolanie na výsluch svedka číslo 103954522/2016/9104401/Slug zo dňa 21.09.2016. Obidve upovedomenia o vypočutí svedka prevzal žalobca dňa 26.09.2016, ale ani jeden zo svedkov a ani žalobca sa na ústne pojednávanie nedostavili. Správca dane si overoval miesto trvalého pobytu v registri obyvateľstva. Zásielky sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“.

15. Správca dane zaslal žalobcovi výzvu č. 104153436/2016/9104401/2016/Slug zo dňa 21.10.2016, v ktorej ho požiadal, aby vysvetlil rozdiely medzi údajmi, ktoré uviedol v časti A1 kontrolných výkazov za zdaňovacie obdobia október – december 2014, a údajmi uvedenými v daňových priznaniach za uvedené zdaňovacie obdobia, aby predložil doklady úhradách dodávateľských faktúr prijatých v uvedených zdaňovacích obdobiach a predložil doklady a dôkazy k dodávateľským faktúram prijatým od spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. Žalobca na výzvu správcu dane nereagoval a požadované doklady a dôkazy správcovi dane do ukončenia daňovej kontroly nepredložil, dôkazy a zistenia správcu dane nespochybnil a pochybnosti správcu dane neodstránil. Žalobca napriek výzvam správcu dane kompletné požadované doklady nepredložil. Skladovú kartu predložil žalobca až v odvolacom konaní. Správca dane zistil, že podľa evidencie výdavkových pokladničných dokladov mali byť platby spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. uhrádzané v hotovosti. Kontrolou výpisov z účtu žalobcu neboli zistené úhrady v prospech spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. Čísla faktúr uvedených na pokladničných dokladoch sa nezhodovali s číslami faktúr vystavených spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o.Žalobca v rámci vyrubovacieho konania nepredložil kompletnú evidenciu zásob (skladová karta, príjemky, výdajky), len časť dokladov, príjemiek, ktoré pochádzali účtovníctva spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o., ktorá medzitým zanikla zlúčením. Z účtovníctva poskytol žalobca jediný doklad, a to zoznam pohybov za obdobie 01.10.2014 až 31.12.2014. K tvrdeniu žalobcu, že zamestnanci správcu dane skonštatovali, že predložené dôkazy nebudú považovať za relevantné, ak nebudú predložené a spracované v osobitnej spárovanej forme, uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde.Skladová evidencia, výdajky a príjemky tovaru neboli žalobcom v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania správcovi dane predložené, preto nemohol niečo také konštatovať.

16. K námietkam žalobcu týkajúcim sa prepojenia spoločností INTERPUB SK, s.r.o. a W4, s.r.o. sa vyjadril tak, že uvedené spoločnosti, ktoré si mali vzájomne dodávať tovary, vrátane žalobcu ako daňového subjektu, mali v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach toho istého konateľa, K. I. L., čo žalobca ani nepoprel. Uvedené spoločnosti si vzájomne vystavovali faktúry o dodaní tovarov, ktoré však postrádali materiálnu realitu. Spoločnosti, ktoré mali tovary dodávať spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o., nevykonávali v tom čase žiadnu ekonomickú činnosť, čo zistil správca dane interným preverovaním týchto spoločností. Vypočutie svedkov žalobcu v rámci daňovej kontroly ani vyrubovacieho konania nebolo iniciované. V odvolaní žalobca tvrdil, že predkladá požiadavku na výsluch osôb ako dôkaz k prílohách, ale v prílohách k odvolaniu sa takáto požiadavka nenachádzala. V žalobe žalobca neuvádzal konkrétne, kedy požiadal správcu dane o vypočutie svedkov. Žalovaný dal do pozornosti rozsudky Najvyššieho súdu SR, napr. sp. zn. , , , ktorými boli zamietnuté odvolania proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorými boli zamietnuté žaloby spoločnosti W4, s.r.o.

IV.

Relevantné právne predpisy

17. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. V intenciách ustanovenia súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak ( veta prvá ).

20. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

21. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení vzťahujúcom sa na predmetnú daňovú kontrolu (ďalej len „“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

23. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

24. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

25. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (Napríklad o účtovníctve v znení neskorších predpisov, v znení neskorších predpisov.) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

27. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

28. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

29. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

30. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.

31. Podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

32. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

33. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

34. Podľa § 46 ods. 9 daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

35. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v znení vzťahujúcom sa prejednávanú vec (d'alej len „”) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

36. Podľa daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

37. Podľa ods. l právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

38. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a)voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b)ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

39. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

V.

Posúdenie veci správnym súdom

40. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), na ktorý prešiel od 1.júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred správnym súdom je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. .

41. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol s nariadením pojednávania, ktoré sa konalo dňa 31.08.2023.

42. Predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v sume 68 225,51 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014.

43. Správca dane neuznal žalobcovi odpočet dane z faktúr č. 14110001-14100064 od spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. z dôvodu, že prijaté zdaniteľné plnenia deklarované uvedenými faktúrami neboli reálne uskutočnené tak, ako to žalobca deklaroval, čím porušil ustanovenie ods. l, a a . Žalobca s takýmto záverom, ktorý bol potvrdený žalovaným v napadnutom rozhodnutí, nesúhlasil.

44. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že číslo faktúr uvedených na pokladničných dokladoch sa nezhoduje s číslami faktúr vystavených spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o. Rovnako nie je možné spárovať doklad o úhrade faktúry s konkrétnou faktúrou podľa výšky úhrad. Kontrolou výpisov z účte žalobcu správca dane nezistil úhrady v prospech spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. V evidencii sa nachádzajú prevažne faktúry od spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o., u ktorých je fakturovaná suma vyššia ako 5000 EUR, pričom z predložených dokladov vyplýva, že spoločnosti INTERPUB SK, s.r.o. boli uhrádzané sumy výhradne do výšky 5000 EUR.

45. Kontrolou pokladničných dokladov od spoločnosti STANEX Trade, s.r.o. a PreShov H+R s.r.o. správca dane zistil, že sa nezhodujú údaje uvedené na faktúrach, ktoré má správca dane k dispozícii s údajmi uvedenými na pokladničných blokoch.

46. Z obsahu Protokolu z daňovej kontroly číslo 104385383/2016 zo dňa 30.11.2016 vyplýva, že spoločnosť INTERPUB SK, s.r.o. zanikla dňom 24.04.2015 zlúčením s právnym nástupcom – spoločnosťou SLOVRESPO, s.r.o., IČO. 31388686, ktorá zanikla dňom 14.05.2015 zlúčením s právnym nástupcom – spoločnosťou K-2-R-A, s.r.o., IČO: 46586822, ktorá zanikla dňom 18.06.2015 na základe dobrovoľného výmazu – ex offo. Ďalej bolo zistené, že žalobca bol personálne a ekonomicky prepojený so spoločnosťou INTERPUB SK, s.r.o., v ktorých bol konateľom aj spoločníkom s 50% tným podielom na základnom imaní K. I. L.. Tovar obstaraný od INTERPUB SK, s.r.o. bol ďalej žalobcom fakturovaný odberateľovi W4, s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a zároveň konateľom bol K. I. L., konateľ žalobcu.

47. Správny súd mal z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že správca dane vyjadril pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku, ktoré boli žalobcovi oznámené výzvu č. 104153436/2016/9104401/2016/Slug zo dňa 21.10.2016 doručenou žalobcovi dňa 26.10.2016, ku ktorej sa žalobca v stanovenej lehote nevyjadril.

48. Správny súd sa postupne vysporiadal so vznesenými žalobnými bodmi. Pokiaľ žalobca vo svojej správnej žalobe namieta porušenie práva na spravodlivý proces tým, že správca dane predĺžil lehotu na rozhodnutie, hoci to nebolo potrebné, a dokonca nerozhodol v tejto predĺženej lehote, súd túto námietku považoval za nedôvodnú z hľadiska možnosti zrušiť súdom rozhodnutie žalovaného podľa .

49. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty žiadosťou č. 102470991/2017/9104401/Slug zo dňa 28.11.2017 s odôvodnením, že odvolací orgán uviedol vo svojom rozhodnutí konkrétne úkony, ktoré má správca dane v ďalšom konaní vykonať. Z uvedeného vyplýva povinnosť správcu dane došetriť skutkový stav po stránke vecnej aj skutkovo právnej. Preto správca dane požiadal o predĺženie lehoty na rozhodnutie o 90 dní. Táto žiadosť bola doručená žalovanému dňa 01.12.2017, ktorý o nej kladne rozhodol dňa 11.12.2017 rozhodnutím č. 102547287/2017-1700302/1051 doručeným správcovi dane dňa 14.12.2017. Je potrebné dodať, že rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo doručené správcovi dane 08.11.2017. Správca dane oznámil žalobcovi predĺženie lehoty na rozhodnutie listom č. 102607867/2017/9104401/Slug zo dňa 18.12.2017 doručenému žalobcovi dňa 22.12.2017.

50. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ orgán verejnej správy vydá rozhodnutie vo veci samej, pričom sa v priebehu konanie dopustí procesného pochybenia, môže to byť dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, avšak iba za predpokladu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré zároveň mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Takéto podstatné porušenie ustanovení konania pred správcom dane správny súd nevzhliadol.

51. Treba pripomenúť, že právo na odpočítanie DPH je podmienené splnením tak hmotnoprávnych, ako aj formálnych požiadaviek. Na jednej strane sa daňový úrad nemôže obmedziť len na preskúmanie samotnej faktúry. Musí tiež zohľadniť dodatočné informácie, ktoré poskytla zdaniteľná osoba. Na druhej strane je úlohou zdaniteľnej osoby, ktorá sa domáha odpočítania DPH, preukázať, že spĺňa požiadavky stanovené na jeho priznanie. Daňové orgány môžu teda od samotnej zdaniteľnej osoby vyžadovať dôkazy, ktoré považujú za potrebné na posúdenie toho, či možno alebo nemožno priznať požadované odpočítanie dane (rozsudok Súdneho dvora z 9.decembra 2021, Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20, M.:M.:N.:XXXX:XXX, bod 33, rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 38).

52. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto v tej

súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

53. Z dikcie jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú sami o sebe preukázaním splnenia predpokladov pre odpočítanie dane v zmysle zákona č o DPH.

54. Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva často náročné a pomerne nejednoznačné. Dôkazné bremeno sa v daňovom konaní presúva medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom v určitej fáze konania ho vždy môže niesť iba jeden z nich. Dôkazné bremeno najprv zaťažuje daňový subjekt a až potom správcu dane. Táto špecifická koncepcia dokazovania priamo nadväzuje na podstatu daňového konania, v ktorom je skutkovým základom tvrdenie daňového subjektu o jeho daňovej povinnosti (nález Ústavného súdu SR z 12.10.2022, bod 13).

55. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle (prípadne iných predpisov súkromného práva) k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník.

56. Správny súd konštatuje, že všetky dôkazy a zistenia správcu dane viedli k dôvodnej pochybnosti o dodaní tovarov a k záveru, že v tomto prípade išlo o reťazec spoločností, ktoré si medzi sebou vystavovali faktúry bez reálneho plnenia, t.j. bez reálnych dodávok tovarov, ktoré boli fakturované, s cieľom uplatňovať si odpočty dane z pridanej hodnoty.

57. Skutočnosťou zásadne spochybňujúcou reálnosť obchodov deklarovaných žalobcom v predmetnej veci bolo personálne prepojenie spoločností INTERPUB SK, s.r.o. a W4, s.r.o., teda spoločností, z ktorých jedna bola dodávateľom a druhá odberateľom žalobcu. V rozpore s logikou medzi personálne prepojené osoby bol pri predmetnom reťazci obchodov implementovaný žalobca ako medzičlánok, ktorého prítomnosť v deklarovanej obchodnej transakcii nebola nijako odôvodnená, žiadúca ani potrebná.

58. V súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaní správny súd pripomína, že pri správe daní sa uplatňuje sa zásada voľného hodnotenia dôkazov explicitne uvedená aj v § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane hodnotí nielen tie dôkazy, ktoré mu boli predložené daňovými subjektmi, ale v záujme správneho určenia dane by mal získať a následne hodnotiť všetky dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie a objasnenie skutočností rozhodujúcich pre správne zistenie dane, pričom pri dokazovaní nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Jeho povinnosťou pri dokazovaní je zabezpečiť, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Zásada objektívnej

pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

59. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie neznamená absolútnu povinnosť správcu dane „dokazovať“ dovtedy, dokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom.

60. K problematike presúvania (tzv. prelievania) dôkazného bremena sa už v minulosti viackrát vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. -53 zo dňa 14.11.2018: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03. 08. 2022).

61. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu zistil, že žalobca nesplnil povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, čo koniec koncov ani žalobca v žalobe nerozporoval. V takom prípade došlo k presunutiu dôkazného bremena na žalobcu. Dôkazná povinnosť tak v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi).

62. K žalobnej námietke o nevykonaní miestneho zisťovania na prevádzke žalobcu správny súd podotýka, že správca dane nespochybnil existenciu prevádzky, avšak tovar, ktorý bol predmetom preverovania za zdaňovacie obdobia október-december 2014 by sa reálne už nemal nachádzať na prevádzke žalobcu v čase výkonu daňovej kontroly. K tomuto správny súd dodáva, že pokiaľ žalobca mal v úmysle preukázať správcovi dane, že mimo kontrolovaného zdaňovacieho obdobie bežne u neho dochádza k pohybu tovaru, uvedené je irelevantné, pretože predmetom daňovej kontroly bolo konkrétne zdaňovacie obdobie a dodávky tovaru v iných obdobiach nemajú žiaden súvis a relevanciu vo vzťahu k predmetnej daňovej kontrole.

63. Správny súd konštatuje, že žalobné body, ktorými žalobca spochybňuje dostatočné zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy, nedostatky v dokazovaní, nesprávne právne posúdenie, ako aj nezrozumiteľnosť napadnutých rozhodnutí sú len vo všeobecnej rovine. Žalobca žiadnym spôsobom neuviedol, v čom konkrétne spočíva nezrozumiteľnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, akého svedka a kedy žalobca navrhol vypočuť a nebolo mu vyhovené.

64. Podľa názoru správneho súdu správca dane vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie a skutkové zistenia správcu dane preukazovali správnosť prijatých záverov a právneho posúdenia veci.

65. Správny súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.10.2021 v ktorom žalobca namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia december 2014 vydaného na základe výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október až december 2014, ktorým súd žalobu zamietol. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 28.10.2021 nebola podaná kasačná sťažnosť. Správny súd pri podobnosti žalobných námietok nevzhliadol žiaden rozumný dôvod na odklonenie sa od právneho posúdenia vykonaného Krajským súdom v Bratislave v skutkovo a právne obdobnej veci pri totožnosti účastníkov konania.

66. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

67. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

68. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.