Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-198-2012.pdf
PDF · 155.1 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/198/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: B. C., G.. XX.X.XXXX, E. K. I. XXX, O., Č. P., zast. JUDr. Kateřinou Sekaninovou, advokátkou, Jezuitská 13, Brno, Česká republika ako hosťujúci euroadvokát, adresa pre doručovanie: Advokátska kancelária JUDr. Františka Buhlu, Výstavby 196/2, Košice proti odporkyni: V. C., P.. K., G.. XX.X.XXXX, E. K. I. XXX, O., Č. P., E. Č. K. Q.. W. A. X, O., zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, Mäsiarska 4, Košice, za účasti mal. E. C., G.. XX.X.XXXX, E. K. I. XXX, O., Č. P., E. Č.Q. K. Q.. W. A. X, O., zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, Prešov o navrátenie maloletého dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu takto
rozhodol:
Súd žalobu o nariadení navrátenia mal. E. C., G.. XX.X.XXXX do miesta jeho obvyklého bydliska v meste O., Č. P. z a m i e t a.
P r i z n á v a odporkyni náhradu trov konania v 100%-nej výške. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 5.11.2012 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd nariadil navrátenie mal. E. C. do miesta jeho obvyklého bydliska v obci O., Česká republika.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa XX.X.XXXX manželstvo. Navrhovateľ je štátnym občanom Českej republiky, odporkyňa je štátnym občanom Slovenskej republiky. Od roku 2001 je držiteľkou povolenia k trvalému pobytu na území Českej republiky. Počas manželstva sa účastníkom konania dňa XX.X.XXXX narodil mal. E., ktorý má dvojaké občianstvo. K trvalému pobytu je prihlásený na adrese: I. XXX, O.. O. je aj miesto jeho obvyklého bydliska.
Koncom mesiaca máj 2012 odcestovala odporkyňa s mal. E. na prázdniny ku svojim rodičom na Slovensko. Vrátiť sa mala v druhej polovici augusta 2012. V auguste 2012 odporkyňa navrhovateľovi náhle oznámila, že domov do Českej republiky sa už s mal. E. nevráti, a že zostane u svojich rodičov v O.. Navrhovateľ s týmto postojom odporkyne nesúhlasil a svoj nesúhlas dal jednoznačne najavo. Odporkyňa však na jeho opakované prosby o návrat s dieťaťom domov nereagovala.
Navrhovateľ požiadal prostredníctvom Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí so sídlom v Brne o pomoc Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže so sídlom v Bratislave a taktiež požiadal o sprostredkovanie mediácie medzi rodičmi. Prvé mediačné stretnutie sa konalo v sídle Centra dňa 16.10.2012, druhé dňa 25.10.2012. K dohode medzi rodičmi nedošlo.
Navrhovateľ zdôraznil, že do doby pred premiestnením mal. E. sa o neho každodenne staral. Ani jednému z rodičov nebola do doby, kým sa navrhovateľ obrátil so žiadosťou o pomoc na Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí so sídlom v Brne, spochybnená schopnosť druhého rodiča fakticky sa o mal. E. postarať.
Čo sa týka odchodu odporkyne s mal. E. na Slovensko, navrhovateľ uviedol, že manželka sa balila dlhšie, nebolo to jeden deň, predsa sa chystala na Slovensko na tri mesiace, čiže balila sa postupne. S balením jej nepomáhal, až keď mala veci zbalené v taškách, tak tieto jej pomohol odniesť z poschodia na prízemie. Mala zbalené 2 alebo 3 kufre a jednu cestovnú tašku. Neskôr uviedol, že si presne nespomína na počet kufrov a pripustil, že cestovné tašky mohli byť 3. Aké veci si manželka balila, nevedel povedať, on pri balení nebol. Navrhovateľ taktiež uviedol, že prepravované boli ešte 2 prepravky v tvare súdka, v ktorých mal mať mal. E. uložené svoje hračky a pamätal si aj na jednu veľkú plastovú priesvitnú prepravku so zeleným vrchnákom. Hračky mal uložené aj v jednej plastovej prepravke v podobe nákupného košíka.
Navrhovateľ tvrdil, že manželka so synom mali ísť na Slovensko ku manželkiným rodičom len na dobu prázdnin. V druhej polovici augusta sa mali vrátiť vlakom domov do O., keďže syn mal od septembra nastúpiť do 1. ročníka na základnú školu. Na základnú školu v O. bol riadne zapísaný. Ku skutočnosti, že manželka odišla z práce na tri mesiace, sa navrhovateľ nevedel vyjadriť. Keď chodila so synom na prázdniny do O., brala si dovolenku. Doma sa už veľmi nerozprávali.
Navrhovateľ po celý čas popieral, že by sa s manželkou dohodol o presťahovaní na Slovensko, súhlas na premiestnenie mal. E. nedal. Stále bol v tom, že idú len na prázdniny a taktiež poukázal na tú skutočnosť, že neexistuje žiadne nebezpečenstvo, že návratom mal. E. by bol vystavený fyzickej alebo duševnej ujme alebo, že by bol inak privedený do neznesiteľnej situácie. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby súd nariadil návrat mal. E. do miesta jeho obvyklého bydliska, t.j. do O..
Navrhovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania, ktoré vznikli jeho právnej zástupkyni z dôvodu cestovného vo výške 1.700,-Kč a za ubytovanie vo výške 186,50 EUR.
Odporkyňa žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že na Slovensko sa s mal. E. sťahovala po vzájomnej dohode s navrhovateľom. Odchod pripravovala takmer mesiac, manžel jej pri balení pomáhal, nosil jej nejaké krabice z práce. Zbalila sa asi do 5 veľkých kufrov, 3 cestovných tašiek, veci nabalila aj do veľkej tzv. vietnamskej tašky. Hračky mal. E. balila do veľkých plastových boxov. Brala oblečenie celosezónne. Tieto veci boli uložené v podkroví, kde sa dalo dostať len po rebríku. Navrhovateľ jej rebrík pridržiaval, pretože sama by sa tam nebola dostala. Taktiež jej pomáhal, keď tieto zbalené veci znášala z poschodia na prízemie. Manžel jej pomáhal aj pri zatváraní tašiek, keďže sama tašky zatvoriť nevedela. Navrhovateľ taktiež pomáhal pri nosení kufrov a tašiek do auta. Sťahovalo ju osobné motorové vozidlo Peugeot 806, čo je 8-miestne vozidlo. Vodič vybral zadné sedadlá, aby sa mohli lepšie zbaliť. Auto bolo plne naložené. Aj tak, všetky veci do auta nenaložili. Navrhovateľ sám uviedol, že to nevadí, pri najbližšej ceste na Slovensko im veci, ktoré nezbalili do auta prinesie. Tak sa aj stalo.
Po tom, ako sa odsťahovali na Slovensko, navrhovateľ ich počas leta navštívil štyrikrát. Mal. E. bol s navrhovateľom 14 dní ( od 28.7.2012 do 10.8.2012 ) v O.. Matka potom pre neho prišla. V súčasnej dobe navrhovateľ navštevuje mal. E. každý druhý víkend. Pri návštevách počas letných prázdnin navrhovateľ prespával u nich v byte. Vedel, že je zamestnaná, keďže do práce chodila aj v čase, keď bol navrhovateľ u nich na návšteve. Okrem toho, keď bol navrhovateľ na návšteve dňa 8.6.2012, tak ju aj v práci navštívil. Vyjadril spokojnosť, že má prácu blízko domova.
Navrhovateľ vždy, keď prišiel na návštevu, priniesol E. nejaké hračky. Taktiež mu doniesol aj oblečenie.
Predtým, ako sa presťahovali na Slovensko, tak musela vybrať aj synove zdravotné karty, či už od všeobecného lekára, od logopedičky, od kožného lekára, aby to všetko stihla, manžel ju vozil autom.
Ďalej odporkyňa uviedla, že navrhovateľ vedel, že ukončila pracovný pomer v Českej republike. Od kolegov dostala veľkú kyticu kvetov, ktorú jej manžel pri prvej návšteve v O. priniesol. Vedel, že sa zamestnala v Slovenskej republike, v O., kde ju dokonca ešte počas júna 2012, ako aj počas letných prázdnin navštívil.
Odporkyňa ďalej uviedla, že s manželom sa dohodli na rozvode manželstva. Dohodli sa aj na úprave práv a povinností k mal. E. na čas po rozvode. Navrhovateľ mal ísť bývať ku svojej matke, odporkyňa aj s mal. E. mala ísť bývať ku svojim rodičom do O.. Spoločný dom mali predať a vyplatiť hypotéku. Zvyšné peniaze si mali rozdeliť.
To, že na Slovensko nejdú len dočasne, len na čas prázdnin, svedčí tá skutočnosť, že odchádzali koncom mája, v čase, keď ešte prázdniny neboli. Taktiež vedel, že odporkyňa ukončila pracovný pomer v Českej republike a zamestnala sa v Slovenskej republike. Navrhovateľ pomáhal s balením vecí, ako aj s ich nakladaním do auta, videl koľko vecí so sebou odporkyňa s mal. E. berú, vedel o tom, aké veci berú, neboli to veci len na letné prázdniny, ale boli tam aj zimné veci. Syn mal zbalených veľa hračiek, ktoré by za normálnych okolností na prázdniny so sebou nebral. Mal zbalené aj fotografie. Navrhovateľ podpísal s odporkyňou dohodu o vyporiadaní vzájomných majetkových vzťahov na dobu po rozvode a o vyporiadaní práv a povinností spoločného bývania a vyživovacej povinnosti pred advokátkou M.. B. dňa 21.5.2012 a bola zaslaná súdu na schválenie. V žiadnom prípade sa teda nemôže jednať o neoprávnené premiestnenie maloletého dieťaťa na Slovensko bez súhlasu navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby súd žalobu zamietol a žiadala nahradiť vzniknuté trovy konania.
Kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O. prešetril pomery, v ktorých v súčasnej dobe žije mal. E.. Uviedol, že býva so svojou matkou a s rodičmi matky v 4-izbovom byte, ktorý majú starí rodičia v osobnom vlastníctve. Odporkyňa im na domácnosť prispieva sumou 100,-EUR mesačne. Byt je zrekonštruovaný. Domácnosť pôsobí veľmi útulne, je vkusne a moderne zariadená, udržiavaná vo vzornom poriadku a čistote. Mal. E. má zariadenú detskú izbu, v ktorej má posteľ na spanie, komodu, skriňu, poličky na knihy a na hračky, televízor. Písací stolík má umiestnený v izbe odporkyne. Ide o účelnosť takéhoto riešenia, pretože E. má diagnostikovaný syndróm ADHD a v izbe matky má pri písaní domácich úloh a celkovej príprave na vyučovanie menej vizuálnych podnetov, ktoré ho pri učení rušia. Na Slovensko sa odporkyňa so synom prisťahovala v máji 2012. Od tej doby sa otec s dieťaťom osobne kontaktoval v domácnosti matky, kde aj prespával a stravoval sa. Matka otcovi prispievala polovicou sumy na cestovné pri vycestovaní za synom na Slovensko. Počas letných prázdnin, v čase od 28.7.2012 do 10.8.2012 bol mal. E. na prázdninovom pobyte v domácnosti otca v Českej republike, odkiaľ si ho na základe dohody s otcom vyzdvihla matka a spolu so synom sa vrátila na Slovensko do bytu k rodičom.
V súčasnej dobe je mal. E. žiakom 1. ročníka základnej školy. Po vyučovaní chodí do školského klubu. E. je v súvislosti s poruchou ADHD dispenzarizovaný v neurologickej ambulancii, logopedickej ambulancii a od novembra 2012 navštevuje detskú psychologičku.
Podľa názoru kolízneho opatrovníka má mal. E. v byte starých rodičov vytvorené veľmi dobré podmienky pre zdravý psychický aj fyzický vývin. Starí rodičia dieťa do svojej domácnosti prijali s radosťou a je pre nich milovaným vnukom. Starostlivosť matky o maloleté dieťa kolízny opatrovník hodnotí kladne, matka je obetavá a synovi zabezpečuje všetky potreby. V jej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník navrhol žalobu o nariadení návratu mal. E. do miesta obvyklého bydliska v meste O. zamietnuť.
Vo veci boli vypočutí svedkovia Q. K. - otec odporkyne, ako aj B.. M. V., ktorý viezol odporkyňu s mal. E. na Slovensko. Obaja svedkovia podrobne opísali priebeh sťahovania. Všetko prebiehalo v pokoji a v pohode. Na prepravu vecí poskytol svoje osobné motorové vozidlo svedok B.. V., ktorý vlastní automobil
Peugeot 806, ide o 8-miestny van. Pred cestou do O. vybral zadné sedačky v aute, aby zväčšil batožinový priestor. Obaja svedkovia potvrdili, že pri nakladaní vecí do auta pomáhal aj navrhovateľ. Auto bolo plne naložené. Úplne sadlo. Cestou miestami šúchali zadné zásterky. Z dôvodu nedostatku miesta, nemohli naložiť jednu tašku. Navrhovateľ sa ponúkol, že túto prinesie pri najbližšej návšteve. Svedok Q. K. potvrdil, že navrhovateľ pri každej návšteve doniesol ešte nejaké veci, tieto nosil v špeciálnych krabiciach, ktoré vedel zohnať vo svojej robote.
Svedok p. K. taktiež uviedol, že mal. E. ku nim chodieval každé letné prázdniny na 6-týždňov. Vždy s ním prišla odporkyňa, ktorá mala zbalený jeden kufor a E. mal zbalený svoj malý kufrík. Odporkyňa po tom, ako mal. E.Š. priviezla na prázdniny, vždy sa vracala naspäť do Čiech, kde pracovala. Po 6- týždňoch prišla pre E.Á. a odviezla si ho domov vlakom. Vlakom chodili vždy a ani raz sa nestalo, že by na prázdniny prišli autom.
Svedkyňa Ing. Š., ktorá je sestrou odporkyne uviedla, že koncom mája 2012 v čase, keď už bola sestra s mal. E. presťahovaná do O., mala telefonát so svojim otcom, ktorý jej rázne zakázal kontaktovať sa s navrhovateľom, a to do doby, kým sa vyriešia právne vzťahy okolo mal. E., aby sa navrhovateľ zbytočne nerozrušil. Napriek otcovmu zákazu, na druhý deň švagrovi do O. zatelefonovala, ten bol prekvapený. Hovoril, že E. je v O. na prázdninách. Keď zavolala naspäť sestre a povedala jej, že porušila otcov zákaz, sestra (odporkyňa) sa rozplakala a začala na ňu kričať. Vycítila, že sa niečoho bojí. Následne jej zatelefonoval aj otec, mala s ním veľmi nepríjemný rozhovor. Otec sa na ňu hneval. Ďalší telefonát mala s otcom až 13.12.2012, kedy jej otec zatelefonoval, že mama skolabovala a odviezli ju do nemocnice. To bol posledný telefonát, ktorý mala s otcom. Predtým spolu telefonovali takmer každý druhý deň.
Svedkyňa ďalej potvrdila, že navrhovateľ u nej prespal začiatkom júna, keď išiel na návštevu do O.. O manželských problémoch účastníkov konania sa nerozprávali.
Ako svedkyňa vypovedala aj M.. B., ktorá účastníkov konania pozná zo svojej advokátskej praxe. Odporkyňu zastupovala v rozvodovom konaní a v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu pred súdmi v Českej republike. Odporkyňa ju prvýkrát navštívila dňa 2.5.2012, chcela sa rozviesť. Keďže to chcela rýchlo, svedkyňa sa jej spýtala, či manžel s rozvodom súhlasí, odporkyňa uviedla, že áno. Keďže ju to súrilo, lebo sa chcela odsťahovať na Slovensko, hneď na druhý deň, t.j. dňa 3.5.2012 podali návrh na úpravu pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode na súd. Dňa 21.5.2012 si dohodli schôdzku za účasti oboch manželov. Tam hovorili o spoločnom postupe. Termín pojednávania bol stanovený na deň 13.6.2012, pričom asi 3 dni predtým sa stretli a uzatvorili dohodu o majetku, ako aj dohodu o dieťati. Navrhovateľ vedel o tom, že manželka aj s maloletým synom sa budú sťahovať na Slovensko. Svedkyňa im vysvetlila, že môžu byť problémy s príslušnosťou súdu, keďže táto sa posudzuje podľa bydliska maloletého dieťaťa. Pretože rozvod chceli mať čo najrýchlejšie ukončený, pred súdom nespomínali, že manželka aj s maloletým synom sa odsťahovala na Slovensko. Navrhovateľ sa zaujímal, ako má postupovať v prípade, keď príde kolízny opatrovník na prešetrenie pomerov, či musí byť manželka aj s dieťaťom doma. Svedkyňa uviedla, že netreba, len aby im mal kto otvoriť. Pred pojednávaním dňa 13.6.2012 sa stretli na chodbe súdu. Svedkyňa sa ich spýtala, či je všetko v poriadku, či sa niečo nezmenilo. Obaja manželia tvrdili, že na všetkom sú dohodnutí, nezmenilo sa nič.
Svedkyňa viackrát potvrdila, že navrhovateľ vedel o tom, že odporkyňa sa má s mal. E. sťahovať na Slovensko, bavili sa spolu o tom, navrhovateľ s tým súhlasil. Nemal problém ani so vzdialenosťou.
Svedkyňa ďalej uviedla, že do dokumentov, ktoré vyhotovovala nedala žiadnu zmienku o tom, že by sa odporkyňa aj s mal. E. mala presťahovať na Slovensko z dôvodu, že to bolo želanie klientky. Ona sama nepredpokladala, že by mohol nastať nejaký problém, pretože obaja manželia boli na tom dohodnutí.
Do spisu bola predložená notárska zápisnica sp. zn. NZ 10/2013, N 21/2013 napísaná na Notárskom úrade L. G.-C. dňa 23.1.2013. Do notárskej zápisnice vypovedala p. Z. C. - matka navrhovateľa. Uviedla,
že navrhovateľ aj mal. E. ju navštevovali dvakrát až trikrát týždenne. Ich domy sú vzdialené asi 2,5 km. E. má u nej veľa hračiek. Rád sa hral so psíkom, ako aj s ďalšími domácimi zvieratami. Naposledy bol mal. E. u nej na návšteve okolo 20.5.2012, a to krátko pred svojim odchodom na prázdniny na Slovensko, do O.. Rozlúčila sa s ním a tešila sa, že sa zase uvidia na konci augusta, kedy sa mal vrátiť z prázdnin a v septembri mal nastúpiť do 1. triedy základnej školy. P. C. sa nemohla osobne zúčastniť pojednávania z dôvodu práceneschopnosti, ktorú dokladovala aj správou o priebehu hospitalizácie Ortopedicko- traumatologického oddelenia Oblastnej nemocnice O. a.s., z ktorej vyplýva, že bola hospitalizovaná od 27.11.2012 do 6.12.2012.
Do spisu ako listinný dôkaz bol predložený rodný list mal. E. C., ktorým mal súd preukázané, že tento sa účastníkom konania narodil dňa XX.X.XXXX. Ďalej bolo do spisu doložené oznámenie Mestského úradu v O. o trvalom pobyte navrhovateľa aj mal. E. C.E. G. Q. I. XXX, O..
Materská škola C. Z., O. T. na žiadosť navrhovateľa dňa 3.10.2012 oznámila, že mal. E. C. navštevoval ich školu do júna 2012. Do škôlky ho ráno privádzala matka, poobede ho väčšinou vyzdvihoval otec. V starostlivosti rodičov o E. neboli z ich strany žiadne pripomienky. Ďalej do spisu bolo doložené rozhodnutie Základnej školy O. A. I., O. zo dňa 9.2.2012 o prijatí E. C. k základnému vzdelaniu na ich škole v školskom roku 2012/2013. Z vyjadrenia Základnej školy O. A. I., O. zo dňa 16.11.2012 vyplynulo, že rozhodnutie o prijatí k základnému vzdelaniu E. C. osobne prevzala odporkyňa dňa 21.5.2012. Dňa 13.6.2012 bolo do spisu vložené rozhodnutie vydané dňa 6.6.2012, na základe ktorého bolo rozhodnuté o prijatí mal. E. C. na základné vzdelanie do 1. ročníka Základnej školy M. G. X, O.. Rozhodnutie vydala riaditeľka školy.
Do spisu bol doložený list vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie O., ktorým mal súd preukázané, že účastníci konania sú vlastníkmi domu č. súpisné XXX, postaveného na parcele č. XXX o výmere 145 m2, vedenej ako zastavaná plocha a nádvorie. Nehnuteľnosti patria do BSM (SJM - společné jmení manželů). Do spisu bol predložený aj list vlastníctva č. XX pre katastrálne územie O. G. L., ktorým mal súd preukázané, že p. Z. C.E. je vlastníčkou domu v O. č. súpisné XXX, postaveného na parcele č. 169 o výmere 82 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, ako aj parcely č. 173 o výmere 389 m2 - záhrady.
Výpisom ČSOB InternetBanking-u zo dňa 5.12.2012 navrhovateľ preukázal, že zložil do depozitu 30.000,-Kč, ktoré by boli k dispozícii odporkyni do doby, pokiaľ by sa zorientovala v mieste bydliska, ak by sa presťahovala späť do O.. Doložený bol aj súhlas p. Z. C. zo dňa 4.12.2012 s tým, aby jej syn B. C. spoločne s ňou užíval dom a býval v jej dome, a to nielen na prechodnú dobu.
Do spisu bola doložená aj kópia návrhu odporkyne na schválenie dohody rodičov o úprave pomerov k maloletému na dobu po rozvode, ktorý podala na Okresný súd v O. dňa 3.5.2012. Zároveň bola do spisu predložená aj kópia návrhu odporkyne na rozvod manželstva v zmysle ust. § 24a Zákona o rodine, ktorý bol Okresnému súdu v O. doručený dňa 24.5.2012. Doložená bola aj dohoda účastníkov konania o vyporiadaní vzájomných majetkových vzťahov na dobu po rozvode a o vyporiadaní práv a povinností spoločného bývania a vyživovacej povinnosti zo dňa 21.5.2012. K tomu bolo pripojené prehlásenie o pravosti podpisov na listine spísané advokátkou - M.. B. dňa 21.5.2012. Predložená bola aj fotokópia späťvzatia návrhu na rozvod manželstva, ktorý odporkyňa doručila Okresnému súdu v O. dňa 13.12.2012. K tomu bolo pripojené uznesenie Okresného súdu v O. č.k. 12 C 82/2012-12 zo dňa 14.12.2012, ktorým bolo konanie o rozvod manželstva zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 8.1.2013. Ďalej bol do spisu doložený protokol o pojednávaní pred súdom I. stupňa v konaní sp. zn. 11 Nc 320/2012 zo dňa 13.6.2012 o úprave pomerov po rozvode. Priložený bol aj rozsudok Okresného súdu v O. č.k. 11 Nc 320/2012-16 zo dňa 13.6.2012, ktorým súd schválil dohodu rodičov o tom, že mal. E. C. sa po dobu po rozvode manželstva zveruje do výchovy matky. Otec sa zaväzuje prispievať na jeho výživu sumou 3.000,-Kč mesačne. K tomu bolo priložené vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa Odborom sociálnych vecí a zdravotníctva Mestského úradu O. zo dňa 21.9.2011, v ktorom sa uvádza, že s odvolaním otca vyjadrujú súhlas, vzhľadom k tomu, že došlo k zásadnej zmene pomerov maloletého a bolo by vhodné zistiť stanovisko maloletého a nanovo posúdiť, ktorý z rodičov má pre jeho výchovu lepšie predpoklady. K tomu bolo do spisu doložené uznesenie Krajského súdu v Prahe
č.k. 29 Co 544/2012-38, ktorým bol zrušený rozsudok Okresného súdu v O. č.k. 11 Nc 320/2012-16 zo dňa 13.6.2012 a vec bola vrátený tomuto súdu na ďalšie konanie.
Do spisu bol predložený aj návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, ktorý bol podaný na Okresný súd v Prešove dňa 28.9.2012. K tomu bolo pripojené uznesenie Okresného súdu v Prešove č.k. 24P 287/2012-32 zo dňa 5.10.2012, ktorým súd nariadil zveriť mal. E. C. dočasne do starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná mal. E. zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Predbežné opatrenie má trvať do právoplatného skončenia konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré je vedené pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 24P 287/2012. Zároveň bolo pripojené aj uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 6CoP 17/2012-62 zo dňa 20.12.2012, ktorým bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu v Prešove č.k. 24P 287/2012-32 zo dňa 5.10.2012 vo výroku o nariadení predbežného opatrenia, zmenené bolo uznesenie v II. odseku výroku o účinnosti predbežného opatrenia tak, že predbežné opatrenie trvá do skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde v O. pod sp. zn. 12 C 82/2012.
Doložené bolo aj vyjadrenie odporkyne zo dňa 3.10.2012 k žiadosti navrhovateľa a vyjadrenie k návrhu na riešenie veci zmierlivou cestou adresované Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave. K tomu bol priložený úradný záznam zo dňa 16.10.2012 o priebehu rokovania účastníkov konania v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, písomné vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa zo dňa 17.10.2012 k tomuto mediačnému konaniu adresované Centru, ďalší úradný záznam zo dňa 25.10.2012 o priebehu stretnutia účastníkov konania v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave.
V spise sa nachádza aj pracovné hodnotenie navrhovateľa od jeho zamestnávateľa - spoločnosti Z. X. Q..A.., podľa ktorého je navrhovateľ v tejto spoločnosti zamestnaný od roku 2006 ako robotník s rôznou pracovnou náplňou. Práce zvláda samostatne, jeho prístup k práci je zodpovedný a je spoľahlivý. Pracovné hodnotenie bolo vydané dňa 2.11.2012.
Do spisu bolo doložené aj osvedčenie o evidencii motorového vozidla Peugeot 806, evidenčné číslo: O.-XXXCD, ktorého vlastníkom je B.. M. V.. Zároveň bola do spisu doložená aj fotodokumentácia, na ktorej sa nachádza predmetné motorové vozidlo Peugeot 806 upravený tak, ako bol použitý na prevoz odporkyne s mal. E. J. O. do O., čiže boli vybrané zadné sedačky. Tým sa objem batožinového priestoru zväčšil na 3,8 m3. Ďalej boli predložené fotografie plastových prepraviek spolu s hračkami, ktoré mali byť prepravované mal. E. J. O. V. O.. Taktiež bola odfotená aj súprava 3 kufrov a 2 cestovných tašiek. Na ďalších fotografiách sa nachádzala zostava 2 veľkých cestovných kufrov, jednej cestovnej tašky a detského kufríka. Nasledovala fotografia veľkej tzv. vietnamskej tašky, fotografia prepravky v tvare hnedého súdka v objeme takmer 45 l. Ďalej bola predložená fotografia s mixérom, žehličkou a lampášom, fotografia detských kolieskových korčúľ a kolobežky, fotografia detskej plachetnice, súboru fotografií, kópie majáku, fotografie s vianočnou dekoráciou. Na ďalšej fotografii bol zachytený ponorný mixér a príbor.
Vzhľadom k tomu, že tento spor je o neoprávnenom premiestnení mal. E. C. z Českej republiky na územie Slovenskej republiky, súd posudzoval predmetný spor podľa Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý dňa 25.10.1980, podpísaný v mene Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dňa 28.12.1992 a Slovenská republika vyslovila súhlas s týmto dohovorom dňa 15.6.2000.
Podľa čl. 1 cieľom tohto dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého
zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného
zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Podľa čl. 4 dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.
Podľa čl. 11 Dohovoru justičné alebo správne orgány zmluvných štátov budú v konaní o návrat dieťaťa konať bez odkladu.
Ak príslušný justičný alebo správny orgán nevydá rozhodnutie do šiestich týždňov odo dňa začatia konania, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu má právo na vlastný podnet alebo na požiadanie ústredného orgánu dožadujúceho štátu dostať vyjadrenie o dôvodoch omeškania. Ak bola ústrednému orgánu dožiadaného štátu doručená odpoveď, zašle ju podľa okolností dožadujúcemu ústrednému orgánu alebo žiadateľovi.
Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.
Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.
Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že:
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo, že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX pred Miestnym úradom v O.. Počas manželstva sa účastníkom konania dňa XX.X.XXXX narodil syn E. C.. Ani jednému z manželov neboli obmedzené rodičovské práva k mal. E.. Odporkyňa po vzájomnej dohode s navrhovateľom podala dňa 24.5.2012 na Okresný súd v O. návrh na rozvod manželstva v zmysle ust. § 24a Zákona o rodine platného v Českej republike. Pred podaním návrhu na rozvod, odporkyňa dňa 3.5.2012 podala na Okresný súd v O. návrh na schválenie dohody rodičov o úprave pomerov k maloletému na dobu po rozvode. Zároveň dňa 21.5.2012 účastníci konania uzatvorili dohodu o vyporiadaní vzájomných majetkových vzťahov na dobu po rozvode a o vyporiadaní práv a povinností spoločného bývania a vyživovacej povinnosti. Dohoda bola uzatvorená v advokátskej kancelárii M.. V. B., ktorá zároveň v súdnych konaniach zastupovala odporkyňu.
Odporkyňa dňa 26.5.2012 opustila spoločnú domácnosť a za pomoci svojho otca Q. K. a jeho priateľa B.. M. V., odcestovala s mal. E. na Slovensko do O.. Podľa vyjadrenia navrhovateľa, matka neoprávnene premiestnila mal. E. na územie Slovenskej republiky, tvrdiac, že odporkyňa s mal. E.Š. mala ísť ku svojim rodičom do O. len na prázdniny. Koncom augusta 2012 sa mali spoločne vrátiť naspäť domov do O..
Lehota jedného roka od premiestnenia dieťaťa teda uplynie dňom 26.5.2013 (čl. 12 Haagskeho dohovoru).
Navrhovateľ skutočnosť, že odporkyňa neoprávnene premiestnila mal. E. na Slovensko odôvodnil tým, že podľa vzájomnej dohody s odporkyňou, mal. E. aj odporkyňa sa mali koncom augusta 2012 vrátiť z prázdnin od manželkiných rodičov z O. vlakom do O.. O presťahovaní nemala vedomosť ani navrhovateľova matka p. Z. C., ktorá mal. E. ako prekvapenie pripravila novú školskú tašku a puzdro na učebnice, keďže mal. E. mal od nového školského roka 2012/2013 nastúpiť do 1. triedy na základnú školu. Ďalšou skutočnosťou svedčiacou o tom, že mal. E. mal zostať v O. svedčí to, že dňa 9.2.2012 bol prijatý na Základnú školu O. A. I. Z. O. na základné vzdelanie. Okrem toho, tvrdenie navrhovateľa podporuje aj výpoveď svedkyne T.. C. Š. - sestry odporkyne, ktorej mal koncom mája 2012 v čase, keď už mal. E. aj s odporkyňou boli v O., počas telefonického rozhovoru navrhovateľ oznámiť, že mal. E. B. Z. O. na prázdninách. O presťahovaní sa odporkyne s mal. E. V. O. svedkyni nehovoril.
Odporkyňa naopak preukazovala, že nedošlo k neoprávnenému premiestneniu mal. E. na Slovensko, ale presťahovali sa po vzájomnej dohode s navrhovateľom. Dohodli sa na rozvode. Taktiež sa dohodli na tom, že spoločný dom predajú, vyplatia hypotéku a zvyšok kúpnej ceny si rozdelia. O tom, že účastníci konania boli dohodnutí na rozvode svedčí aj skutočnosť, že po vzájomnej dohode podala odporkyňa dňa 3.5.2012 návrh na rozvod manželstva v zmysle ust. § 24a Zákona o rodine platného v Českej republike, ako aj tá skutočnosť, že dňa 21.5.2012 uzatvorili dohodu o vyporiadaní vzájomných majetkových vzťahov na dobu po rozvode a o vyporiadaní práv a povinností spoločného bývania a vyživovacej povinnosti. Odporkyňa ďalej poukázala na tú skutočnosť, že navrhovateľ jej aktívne pomáhal pri sťahovaní. Pomáhal jej baliť veci do tašiek. Odporkyňa sa na presťahovanie pripravovala viac ako týždeň. Navrhovateľ jej pomáhal nosiť kufre a tašky z poschodia na prízemie. Taktiež pomáhal pri nakladaní kufrov a tašiek do auta, ktoré odporkyňu sťahovalo. Pri balení navrhovateľ musel vidieť, aké veci odporkyňa balí. Videl, že balí pre mal. E. veľké množstvo jeho hračiek, fotografie, ktoré mal vo svojej detskej izbe. Taktiež, že mu balí zimné oblečenie. Poukázala aj na to, že týždeň predtým, ako odchádzali na Slovensko, tak musela
vybrať aj synove zdravotné karty, či už od všeobecného lekára, logopedičky alebo od kožného lekára, aby to všetko stihla. Navrhovateľ ju vozil autom.
Navrhovateľ taktiež mal vedomosť o tom, že odporkyňa ukončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa v Prahe a od 1.6. sa zamestnala v O.. V práci ju bol navštíviť pri prvej návšteve začiatkom júna 2012. O tom, že odporkyňa je zamestnaná v O., navrhovateľ musel vedieť aj z toho dôvodu, že počas návštev mal. E. Z. O. počas letných prázdnin v roku 2012, prespával v byte rodičov odporkyne, v ktorom býva odporkyňa aj s mal. E., pričom odporkyňa ráno odchádzala do práce.
O tom, že navrhovateľ súhlasil s presťahovaním sa odporkyne aj s mal. E. na Slovensko, predovšetkým svedčí výpoveď advokátky odporkyne, ktorá ju zastupovala v konaní pred súdmi v Českej republike o rozvod a o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. S oboma účastníkmi konania sa stretla dňa 21.5.2012, kedy aj uzatvorili dohodu o vyporiadaní vzájomných majetkových vzťahov na dobu po rozvode a o vyporiadaní práv a povinností spoločného bývania a vyživovacej povinnosti. Rozprávali sa o tom, že odporkyňa sa bude sťahovať na Slovensko aj s mal. E.. Navrhovateľ s tým súhlasil. Ona ich ešte upozornila na možné komplikácie, aby si sami vybrali cestu, ktorou chcú ísť, a tak potom, aby postupovali pred súdom.
Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, súdu boli predložené protichodné dôkazy, každá strana sporu predložila dôkazy svedčiace v jej prospech. Po logickom vyhodnotení každého dôkazu samostatne a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti sa však súd priklonil na stranu odporkyne. Je pravdou, že svedkyňa T.. Š. uviedla, že navrhovateľ jej pri telefonovaní koncom mája 2012 uviedol, že mal. E. je na Slovensku len na prázdninách, naproti tomu však svedkyňa M.. B., advokátka potvrdila, že navrhovateľ súhlasil s tým, aby sa odporkyňa aj s mal. E. presťahovala na Slovensko. Tomu aj prispôsobila ďalší postup, či už návrh na rozvod manželstva v zmysle ust. § 24a Zákona o rodine platného v Českej republike, ktorý predpokladá dohodu rozvádzajúcich sa manželov, uzatvorenie dohody o vyporiadanie vzájomných majetkových vzťahov na dobu po rozvode a o vyporiadaní práv a povinností spoločného bývania a vyživovacej povinnosti zo dňa 21.5.2012, ako aj to, že ich poučila o možných procesných následkoch, ak by sa súd dozvedel o tom, že odporkyňa sa s mal. E. natrvalo presťahovala na Slovensko. Účastníci konania si sami vybrali cestu čo najrýchlejšieho ukončenia súdneho konania. Chceli sa rozviesť rýchlo bez zbytočného vyťahovania špinavostí, ktoré sa odohrali u nich doma za zatvorenými dverami.
Ďalej súdu logicky vyplýva, že navrhovateľ musel vedieť o tom, že sa odporkyňa aj s mal. E. sťahuje na Slovensko, keď ju autom doprevádzal ku lekárom, od ktorých odporkyňa brala zdravotné karty. Bolo to týždeň pred odchodom na Slovensko. Taktiež jej aktívne pomáhal pri balení vecí. Videl, aké veci odporkyňa balí, či už svoje alebo E.. Brala nielen letné oblečenie, ale aj zimné oblečenie, brala veľké množstvo jeho hračiek, fotografie, kolieskové korčule, kolobežku. Tieto veci pomáhal odporkyni znášať z poschodia na prízemie a pomáhal ich aj nakladať do auta. Podľa tvrdenia odporkyne, veci zbalila do 5 kufrov, 3 cestovných tašiek, malého detského kufra a veľkej tzv. vietnamskej nákupnej tašky. Navrhovateľ síce jej výpoveď spochybnil, uviedol, že veci mala zbalené len v 2 alebo 3 kufroch, 3 cestovných taškách a E. mal zbalený malý detský kufrík. Svedok B.. V. však uviedol, že naložené bolo plné auto, pričom sa jedná o Peugeot 806, ktorý je 8-miestny. On z auta vybral zadný rad sedačiek, batožinový priestor mohol mať 3,8 m3. Auto bolo plne naložené.
Okrem toho, že mal. E. s matkou nešli na Slovensko len na prázdniny, svedčí skutočnosť, že aj keď každý rok chodievali ku starým rodičom na prázdniny, mal. E. tam chodieval na 6 týždňov. Odporkyňa sa po týždni vracala späť. Vždy chodili vlakom, a to tak, že odporkyňa mala zbalený jeden kufor, mal. E. mal zbalený svoj malý kufor. Teraz mali zbalených niekoľko kufrov a niekoľko veľkých cestovných tašiek, pričom podľa vyjadrenia navrhovateľa sa koncom augusta mali vrátiť vlakom domov. S takýmto nákladom by sa vlakom domov vrátiť nedokázali. Táto skutočnosť podľa názoru súdu svedčí o tom, že sa jednalo o sťahovanie.
Ďalej to, že navrhovateľ vedel o presťahovaní odporkyne s mal. E. na Slovensko svedčí aj skutočnosť, v akej atmosfére prebiehal ich odchod. Podľa vyjadrenia svedkov, všetko prebehlo v pohode, nebol žiaden
konflikt. Navrhovateľ mal sám uviesť, že ak niektoré veci nebudú vedieť naložiť, on ich pri najbližšej návšteve do O. privezie.
Navrhovateľ vedel, že odporkyňa aj s mal. E. dňa 26.5.2012 odchádza na Slovensko. Podľa jeho vyjadrenia, mali sa vrátiť až koncom augusta 2012. Muselo mu byť zrejmé, že odporkyňa nemá také množstvo dovolenky z práce, čiže musel vedieť, že odporkyňa ukončila pracovný pomer v Prahe. Priniesla kyticu kvetov od kolegov na rozlúčku. Naviac, už pri prvej návšteve začiatkom júna 2012 vedel, že odporkyňa sa zamestnala v O.. Dňa 8.6.2012 ju navštívil v práci. Aj toto svedčí o tom, že navrhovateľ vedel o presťahovaní sa odporkyne na Slovensko.
Počas letných prázdnin 2012, keď navrhovateľ navštevoval mal. E. na Slovensku, prespával v byte rodičov odporkyne, pričom spával v izbe s mal. E.. V tom čase už mal mal. E. zariadenú detskú izbu svojim novým detským nábytkom, čo taktiež svedčí o tom, že navrhovateľ musel vedieť o presťahovaní sa mal. E. aj manželky na Slovensko.
O presťahovaní sa mal. E. svedčí aj skutočnosť, aké množstvo hračiek a aké hračky si so sebou mal. E. bral. Okrem kolieskových korčúľ si mal zobrať aj korčule na ľad, bral si kolobežku, poskladanú plachetnicu, minimálne jednu veľkú plastovú prepravku hračiek, k tomu 2 menšie prepravky s hračkami + 2 plastové prepravky na lego + 2 prepravky hračiek v tvare súdka. Zo svojej detskej izby si zobral aj veľké fotografie, fotoalbumy a maketu majáka. Podľa názoru súdu, takéto množstvo hračiek a takýto druh hračiek sa na prázdniny neberie, naviac, keď sa z prázdnin mal vrátiť mal. E. vlakom.
Čo sa týka skutočnosti, že účastníci na pojednávaní na Okresnom súde v O. dňa 13.6.2012 neuviedli tú skutočnosť, že sa odporkyňa aj s mal. E. presťahovali na Slovensko, môže vysvetľovať to, že nechceli predlžovať a komplikovať súdne konanie. Toto chceli mať čo najskôr za sebou, keďže sa tak dohodli. Tu opäť súd poukazuje na tú skutočnosť, že už 8.6.2012 vedel navrhovateľ, že odporkyňa je zamestnaná v O.. Ani on túto skutočnosť pred súdom neuviedol.
Súdu sa taktiež zdá logické vysvetlenie odporkyne o tom, prečo zapísala mal. E. na Základnú školu O. A. I. Z. O.. Bolo pre ňu jednoduchšie vykonať E. prestup, ako by s ním musela osobne cestovať vo februári 2012 na Slovensko, do O. a tam osobne absolvovať zápis do 1. ročníka základnej školy. Vyžadovalo by si to tak časové, ako aj finančné náklady.
Čo sa týka svedeckej výpovede p. Z. C., súd jej výpoveď vyhodnotil tak, že ona v máji 2012 nemusela vedieť o dohode medzi účastníkmi konania, že sa mal. E. aj s odporkyňou presťahujú do O..
Z vyššie uvedeného súd ustálil, že navrhovateľ v čase odchodu odporkyne aj s mal. E., t.j. dňa 26.5.2012 súhlasil s premiestnením mal. E. na Slovensko, a teda nepovažoval jeho presťahovanie za neoprávnené premiestnenie.
Pri rozhodovaní o nariadení návratu mal. E. bral súd v úvahu aj správu kolízneho opatrovníka. Podľa jeho vyjadrenia, má mal. E. v byte starých rodičov vytvorené veľmi dobré podmienky pre zdravý psychický aj fyzický vývin. Starí rodičia dieťa do svojej domácnosti prijali s radosťou a je pre nich milovaným vnukom. Starostlivosť matky o maloleté dieťa kolízny opatrovník hodnotil kladne s tým, že matka je obetavá a synovi zabezpečuje všetky potreby. V jej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Kolízny opatrovník taktiež poukázal na dobrú adaptáciu E. na novú situáciu.
Aj keď súd, vzhľadom na vek mal. E., nepristúpil k jeho vypočutiu, zobral do úvahy správu detského klinického psychológa - M.. L. L. pre školské účely zo dňa 21. a 22.1.2013.
Vyšetrením dieťaťa bol zistený jeho nejednoznačný postoj k návratu, jednak si spomína na viacero situácii, kedy sa otca bál, kedy otec kričal „na maminku“, na neho, vyhadzoval ich z domu, popisoval aj situácie, kedy mu je smutno a želal by si, aby otec už nekričal a zmenil sa, polepšil sa, sľúbil mu to. Teraz sa mu u starých rodičov páči, má tu pokoj, nekričí sa tu, je s mamkou, je na ňu prioritne emocionálne naviazaný. Odlúčenie by bolo nadlimitnou záťažou, vzhľadom na ADHD je aj znížená schopnosť adaptovať sa na neustále zmeny.
Aj keď nebolo jednoznačne preukázané, že návrat by mal. E. vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo, že by ho priviedol do inej neznesiteľnej situácie, súd vždy musí brať zreteľ na záujem dieťaťa, ktorý
je prvoradý a pri rozhodovaní o návrate mal. E., súd musel zohľadniť aj správu detského klinického psychológa - M.. L..
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporkyňa sa s mal. E. dňa 26.5.2012 presťahovala na Slovensko so súhlasom navrhovateľa. Nejednalo sa teda o neoprávnené premiestnenie dieťaťa. Nariadenie návratu dieťaťa podľa súdu by ani nebolo z dôvodu častých zmien v jeho záujme. Preto súd žalobu o nariadení navrátenia mal. E.Q. C. do miesta jeho obvyklého bydliska v meste O., Česká republika zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.
V tomto prípade mala plný úspech odporkyňa, ktorá si uplatnila nárok na náhradu trov konania s tým, že výšku trov konania vyčísli v zákonom stanovenej lehote. Z uvedeného dôvodu súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že priznal odporkyni náhradu trov konania v 100%-nej výške a po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať
do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).