Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-26-2012.pdf
PDF · 141.33 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/26/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: BANCO MAIS, S.A, pobočka zahraničnej banky, sídlo Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., sídlo Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36679771 proti žalovaným: 1. V. F., N. XX.XX. XXXX, A. XXX XX N. S. XXX, 2. V. F., N. XX.XX. XXXX, A. XXX XX N. S. XXX, obaja zast. Q.. H. B., P., K. XXXX/XX, XXX XX S. o zaplatenie 2510,91 eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne istinu 2.510,91 eur, úrok z úveru v sume 1.238,57 eur, úrok z omeškania do 12.10.2010 v sume 47,13 eur a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.800,50 eur od 17.2.2011 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 100 eur, ktoré splátky sú splatné na adrese žalobcu do 20. dňa toho ktorého mesiaca pod následkami straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
U r č u j e, že dojednanie v bode 4. Všeobecných podmienok zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade porušenia povinnosti doručiť veriteľovi kópiu dokladu od vozidla určeného v bode I individuálnych podmienok zmluvy o úvere, v ktorom bude príslušným dopravným inšpektorátom zapísaný ako držiteľ ( vlastník ) vozidla do 30 dní odo dňa uzavretia tejto úverovej zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-Sk ( 331,94 eur ) je n e p r i j a t e ľ n o u z m l u v n o u p o d m i e n k o u.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 2.634,90 eur spolu s nezaplateným úrokom odo dňa uzavretia zmluvy do 7.10.2010 vo výške 496,37 eur, nezaplateným úrokom z omeškania do 7.10.2010 vo výške 375,12 eur, úrokom vo výške 22,72% ročne z čiastky 2.634,90 eur od 8.10.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 28,72% ročne z čiastky 3.131,27 eur od 8.10.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.12.2008 bola v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a odporcom v 2. rade ako spoludlžníkom zmluva o úvere č. XXXXX ( ďalej len „zmluva“ ), neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli všeobecné úverové podmienky zo dňa 19.12.2008. Na základe zmluvy bol žalovanému v 1. rade poskytnutý vo výške 3.066,99 eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla bližšie
špecifikovaného v zmluve. Výška mesačnej splátky bola dohodnutá na 99,55 eur, počet splátok na 48 a splatnosť prvej splátky na deň 20.1.2009 a splatnosť ostatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný v 1. rade sa v zmluve zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť s dohodnutým príslušenstvom za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaný v 1. rade zaplatil 10 splátok, pričom posledná bola splatná dňa 20.10.2009, od tej doby úver nesplácal a to aj napriek skutočnosti, že listom zo dňa 19.7.2010 jeho aj žalovaného v 2. rade vyzval na plnenie zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane omeškanie jednej splátky viac ako tri mesiace, vyhlási splatný celý úver s príslušenstvom. Listom zo dňa 30.9.2010 informoval žalovaných, že nakoľko je žalovaný v 1. rade v omeškaní jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19 všeobecných úverových podmienok vyhlasuje celý poskytnutý úver za splatný spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 8.10.2010 a zároveň vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy, no táto do podania žaloby nebola uhradená. V ďalšom uviedol, že žalovaní ako dlžník a spoludlžník sa zaviazali na plnenie vyplývajúce zo zmluvy spoločne a nerozdielne, preto žiada aby boli zaviazaní na zaplatenie spoločne a nerozdielne. Následne citoval ust. bodu 10 všeobecných úverových podmienok o dojednaní ročnej úrokovej sadzby z omeškania, ktorá je o 6% vyššia ako ročná úroková sadzba dohodnutá v individuálnych podmienkach, pričom ročná úroková sadzba dohodnutá v článku II zmluvy je vo výške 22,72%, t.j. úrok z omeškania predstavuje 28,72% p.a.. Zmluvnú pokutu si uplatňuje z dôvodu, že žalovaný v 1. rade bol povinný do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy doručiť kópiu dokladu od vozidla, no túto svoju povinnosť porušil, nakoľko doklad o vozidle žalobcovi vôbec nedoručil. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 3C 133/2011.
Podaním doručeným súdu dňa 27.07.2011 právny zástupca žalobcu oznámil, že žalobca berie svoj návrh čiastočne späť v časti o zaplatenia časti istiny vo výške 123,99 eur, pokiaľ sa týka časti nezaplateného úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 vo výške 327,99 eur, pokiaľ sa týka časti úroku vo výške 22,72 eur ročne zo sumy 2634, 90 eur vo výške 123,99 eur odo dňa 08.10. 2010, pokiaľ sa týka časti úroku z omeškania zo sumy 3131, 27 eur vo výške 136,04 eur odo dňa 08.10. 2010 a žiadal konanie zastaviť.
Uznesením č.k. 3C 133/2011-82 zo dňa 30.8.2011 súd konanie pokiaľ sa týka žaloby žalobcu ohľadom zaplatenia časti istiny vo výške 123,99 eur, pokiaľ sa týka časti nezaplateného úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 vo výške 12,05 eur, pokiaľ sa týka časti úroku z omeškania do dňa 12.10.2010 vo výške 327,99 eur, pokiaľ sa týka úroku vo výške 22,72 % ročne zo sumy 2634, 90 eur vo výške 123,99 eur odo dňa 08.10. 2010, pokiaľ sa týka časti úroku z omeškania vo výške 28,72% zo sumy 3131, 27 eur vo výške 136,04 eur odo dňa 08.10. 2010 zastavil. Súd žalobu žalobcu pokiaľ sa týka zaplatenia istiny vo výške 2510,91 eur spolu s nezaplateným úrokom odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10. 2010 vo výške 484,32 eur, nezaplateným úrokom z omeškania do 12.10. 2010 vo výške 47,13 eur, úrokom vo výške 22,72% ročne z čiastky 2510,91 eur odo dňa 13.10. 2010 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z čiastky 2995,23 eur odo dňa 13.10. 2010 do zaplatenia, zmluvnou pokutou vo výške 331,94 eur vylúčil na samostatné konanie, v ktorom konaní bude rozhodnuté aj o trovách tohto konania. Konanie vo vylúčenej veci je vedené pod sp. zn. 3C 26/2012.
Žalovaný v 1. rade k žalobe uviedol, že tvrdenia uvedené v žalobe sú nepravdivé. Namietal úrokovú sadzbu dohodnutú v zmysle zmluvy o úvere, t.j. výšku úroku z omeškania ako aj zmluvnú pokutu v požadovanej výške z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že zaplatil desať splátok, preto podľa jeho názoru celkový dlh predstavuje nižšiu sumu ako je uvedená v žalobe.
Žalovaný v 2. rade uviedol, že tvrdenia uvedené v žalobe sú nepravdivé, namietal ročnú úrokovú sadzbu dohodnutú v zmysle zmluvy o úvere , t.j. výšku úrokov z omeškania ako aj zmluvnú pokutu z dôvodu, že je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 1. rade, jeho syn, zaplatil desať splátok, neobdržal žiadnu predžalobnú výzvu, podľa jeho názoru dlh predstavuje nižšiu sumu.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďami žalovaných, písomným vyjadrením žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalovaní zotrvali na svojich vyjadreniach a požiadali o možnosť úhrady v splátkach.
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 22.7.2011 po čiastočnom späťvzatí žaloby k jednotlivým nárokom uplatňovaným v žalobe uviedol následovne.
Uplatnená istina 2.510,91 eur pozostáva z rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru odporcovi ( 3.066,99 eur ) a súčtom na istinu pripadajúcich súm z jednotlivých žalovaným v 1. rade zaplatených splátok úveru, pričom z každej z týchto zaplatených splátok bola na poníženie istiny priradená čiastka, ktorá ostala po priradení čiastky k zmluvnému úroku, na poníženie istiny tak bola použitá suma 432,07 eur a suma 123,99 eur, ktorá vznikla ako preplatok zo žalovaným uhradených 10 splátok úveru.
Nezaplatený úrok odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 vo výške 484,32 eur
( úroku ako odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov ) za jednotlivé nezaplatené splátky úveru odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do dňa vyhlásenia splatnosti celého úveru. Úrok sa počíta z istiny, ktorá sa vždy poníži o každú jednotlivú predchádzajúcu splátku úveru, suma 484,32 eur predstavuje úrok vo výške 22,72% pripadajúci k jedenástim splátkam úveru, t.j. k 11. - 21. splátke úveru.
Úrok z omeškania do 12.10.2010 si uplatňuje vo výške 9% ročne z každej neuhradenej splátky úveru do dňa vyhlásenia splatnosti úveru a to spolu v sume 47,13 eur, teda úrok z omeškania vo výške 9% ročne z každej nezaplatenej splátky úveru odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti až do dňa splatnosti celého úveru, t.. ide o úrok z omeškania z 11. - 21. splátky.
Úrok vo výške 22,72% ročne z čiastky 2.510,91 eur odo dňa 13.10.2010 do zaplatenia predstavuje odplatu za poskytnutý úver v zmysle § 497 Obchodného zákonníka, ktorý si uplatňuje zo zvyšnej, nezaplatenej časti úveru odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa úver s príslušenstvom stal splatným.
V časti úrokov z omeškania vo výške 9% ročne z čiastky 2.995,23 eur odo dňa 17.2.2011 do zaplatenia citoval ust. bodu 19 všeobecných podmienok s tým, že žalovaného informoval listom odoslaným dňa 4.10.2010, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami splatnými k 12.10.2010, na žalovaný napriek tomu poskytnutý úver nezaplatil a dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku. Ďalej žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Obo 143/1998, v zmysle ktorého úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania, úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Úrok z omeškania si uplatňuje odo dňa 13.10.2010, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého úveru a suma 2.995,23 eur pozostáva zo súčtu neuhradenej časti úveru vo výške 2.510,91 eur a neuhradeného zmluvného úroku vo výške 484,32 eur.
K vyjadreniam žalovaných v súvislosti s dojednanou odplatou ( výškou zmluvného úroku 22,72%) za poskytnutie úveru citoval ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády, pričom citoval aj ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z. z., s tým, že maximálna výška odplaty predstavuje v prípade predmetnej úverovej zmluvy hodnotu 46,90%. Ďalej uviedol, že požadovaná zmluvná pokuta vyplýva z ust. bodu 4 Všeobecných podmienok, nakoľko si dlžník nesplnil svoju povinnosť doručiť veriteľovi kópiu dokladu od vozidla v stanovenej lehote, na ktorú skutočnosť bol dlžník upozornený aj v prehlásení zo dňa 19.12.2008, ktoré vlastnoručne podpísal. K ďalším skutočnostiam namietaným žalovanými uviedol, že žalovaný v 2. rade je v pozícii spoludlžníka, tzn. je priamym účastníkom úverového vzťahu rovnako ako dlžník a spoločne s dlžníkom sú zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne, nakoľko ide o spoločný záväzok. Žalovaný v 2. rade ako spoludlžník svojim podpisom zmluvy o úvere súhlasil s individuálnymi a všeobecnými podmienkami, taktiež prevzal rovnopis formuláru o zmluvných podmienkach, v ktorom bol riadne informovaný o zmluvných podmienkach. Listom zo dňa 4.10.2010 informoval žalovaného v 2. rade ako spoludlžníka, že nakoľko je žalovaný
v 1. rade v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade so všeobecnými podmienkami sa stal úver splatným k 12.10.2010 a zároveň ho ako spoludlžníka vyzval na úhradu vo výzve uvedených záväzkov. V zmysle uvedeného je oprávnený požadovať splnenie svojich pohľadávok ako od dlžníka tak aj od spoludlžníka.
Súčasne žalobca predložil súdu finančný plán, z ktorého boli zrejmé ním uvádzané skutočnosti ohľadom splátok, výpočtu úroku z úveru a započítania platieb.
Žalobca ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník uzavreli dňa 19.12.2008 úverovú zmluvu č. 10183, na základe ktorej bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver v sume 3.066,99 eur, ktorý bol povinný splácať v mesačných splátkach po 99,55 eur a to v 48 mesačných splátkach, pričom súčet všetkých platieb podľa zmluvy predstavoval sumu 4.698,67 eur. Zároveň bola medzi účastníkmi konania uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k vozidlu, ktoré bolo kúpené z prostriedkov poskytnutých podľa predmetnej úverovej zmluvy. Išlo o vozidlo zn. Seat Ibiza, M.: M., rok výroby 1998.
Žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaný v 2. rade ako spoludlžník podpisom potvrdili, že súhlasia s Individuálnymi podmienkami, že súhlasia so Všeobecnými podmienkami vytlačenými a neoddeliteľne pripojenými k Individuálnym podmienkam, potvrdili, že si ich prečítali a porozumeli tak Individuálnym podmienkam ako aj Všeobecným podmienkam a zaviazali sa dodržiavať všetky ich ustanovenia.
Podľa bodu 4. Všeobecných podmienok dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver určený v oddiele II Individuálnych podmienok, t.j. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa istiny a všetky ostatné platby a výdavky uvedené v tejto úverovej zmluve, v postupných mesačných splátkach určených v individuálnych podmienkach. Dlžník je povinný doručiť veriteľovi kópiu dokladu od vozidla určeného v bode I individuálnych podmienok zmluvy o úvere, v ktorom bude príslušným dopravným inšpektorátom zapísaný ako držiteľ ( vlastník ) vozidla do 30 dní odo dňa uzavretia tejto úverovej zmluvy. V prípade, ak dlžník poruší túto povinnosť, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 10.000,-Sk.
Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok, v prípade, ak akákoľvek suma, ktorú má zaplatiť Dlžník Veriteľovi za podmienok tejto Úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne aj celá istina po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa zaväzuje zaplatiť z tejto sumy úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa určuje za ročné obdobie, pričom sa určuje ročná sadzba úroku z omeškania, ktorá je o 6 % vyššia ako ročná úroková sadzba dohodnutá v Individuálnych podmienkach. Úrok z omeškania je splatný uplynutím lehoty splatnosti sumy, na ktorú sa vzťahuje.
Podľa bodu 18. Všeobecných podmienok, dlžník je povinný uhradiť všetky poplatky podľa sadzobníka verejne prístupného v priestoroch Veriteľa. Dlžník týmto udeľuje Veriteľovi svoj súhlas a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený jednostranne zmeniť výšku týchto poplatkov a prípadne rozšíriť zoznam poplatkov o nové poplatky. Tieto poplatky sa nepovažujú za súčasť splátok uvedených v bode II Individuálnych podmienok Úverovej zmluvy a stanú sa splatnými v ich plnej výške spolu s prvou splátkou, ktorá nasleduje po uskutočnení a ukončení činnosti, na základe ktorej sú účtované. V prípade ak je Dlžník v omeškaní s platením týchto poplatkov, Dlžník zaplatí Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy okrem úroku z omeškania dohodnutého v bode 10. Dlžnik podpísaním Úverovej zmluvy potvrdzuje, že sa oboznámil so sadzobníkom a že s ním súhlasí.
Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok, Dlžník a Veriteľ súhlasia, že vznik akejkoľvek z nasledovných skutočnosti vo vzťahu k Dlžníkovi (i) predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia), (ii) oprávňuje Veriteľa aby vyhlásil Úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k Úveru splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu adresu (iii) zakladajú Dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu doteraz neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, celú sumu istiny, a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov Veriteľa, a všetky náklady vynaložené Veriteľom v súvislosti
s nadobudnutím držby a predajom Vozidla (náklady týkajúce sa vyhľadania a nájdenia Dlžníka a Vozidla, dopravy, skladovania, technických kontrol, opätovného predaja Vozidla) určené Veriteľom vo výške skutočne vynaložených súm. V prípade ak Dlžník neuhradení celú sumu istiny ku dňu jej splatnosti určenom ako dôsledok vyhlásenia splatnosti úveru, jeho príslušenstva a platieb vzťahujúcich sa k úveru, Veriteľ je oprávnený požadovať z celej sumy splatnej istiny dohodnutý úrok až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny ako aj požadovať z celej sumy splatnej istiny dohodnutý úrok z omeškania až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny, a (iv) oprávňujú Veriteľa na vymáhanie splatenia Úveru a akýchkoľvek súvisiacich platieb akýmikoľvek právnymi prostriedkami, vrátane výkonu záložného práva na Vozidlo podľa podmienok Záložnej zmluvy a požadovania plnenia z Ručiteľského vyhlásenia. (i) Dlžník je v omeškaní s platbou jednej splátky Úveru viac ako tri mesiace.
Podľa bodu 22. Všeobecných podmienok, táto Úverová zmluva sa riadi podľa zákonov a predpisov Slovenskej republiky a uzatvára sa podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Dlžník týmto potvrdzuje, že bol oboznámený a získal všetky informácie, ktoré sú potrebné za účelom uzavretia Úverovej zmluvy podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy a dispozitívnymi ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov budú platiť ustanovenia Úverovej zmluvy.
Upozornením zo dňa 19.7.2010 žalobca žalovaného v 1. rade upozornil, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, že bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a bude vymáhať pohľadávku súdnou cestou.
Listom zo dňa 30.9.2010 adresovaným žalovanému v 1. rade označeným ako vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy žalobca tomuto oznámil, že v súlade s bodom 19 všeobecných podmienok zmluvy o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 8.10.2010 a vyzval ho týmto k okamžitej úhrade jeho pohľadávok.
Dňa 30.9.2010 žalobca vyzval taktiež žalovaného v 2. rade listom označeným ako výzva spoludlžníkovi na plnenie vyzval tohto ako spoludlžníka na úhradu záväzkov z úverovej zmluvy zo dňa 19.12.2008 z dôvodu, že žalovaný v 1. rade neuhradil svoje záväzky.
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky ( § 497 Obchodného zákonníka).
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Z ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 3.066,99 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splatiť v 48 mesačných splátkach po 99,55 eur. Konečná výška úveru tak predstavovala sumu 4.698,67 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 22,72%.
Keďže si túto svoju povinnosť žalovaný neplnil, žalobca ku dňu 12.10.2010 zosplatnil celý úver a vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy tak ako bolo uvedená vo výzve na plnenie.
Podľa bodu 22. Všeobecných podmienok sa predmetný právny vzťah žaložený medz účastníkmi konania predmetnou úverovou zmluvou mal riadiť podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Súd má však za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa ( zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. ), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
V ďalšom súd posudzoval jednotlivé nároky žalobcu, tak ako ich špecifikoval v žalobe a následne po čiastočnom späťvzatí vo svojom písomnom vyjadrení.
Prvým uplatneným nárokom bola istina v sume 2.510,91 eur. Je nepochybné, že žalobcom bol žalovanému v 1. rade poskytnutý úver v sume 3.066,99 eur, pričom žalovaný uhradil z predpísaných splátok 10 splátok, pričom z úhrady splátok bola na istinu započítaná suma 432,07 eur ako aj preplatok v sume 123,99 eur, preto súd zaviazal žalovaných na úhradu sumy 2.510,91 eur.
Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom bol nárok na zaplatenie sumy 484,32 eur predstavujúcej úrok z úveru odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2010 a s tým súvisiaci nárok na zaplatenie úroku z úveru vo výške 22,72% ročne z čiastky 2.510,91 eur od 13.10.2010 do zaplatenia. Úver bol žalobcom žalovanému poskytnutý pri 22,72% ročnej úrokovej sadzbe.
Súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, keďže odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru činila za 4 roky sumu 1.631,68 eur (z úveru 3.066,99 eur pri súčte všetkých platieb 4.698,67 eur ). V zmysle zmluvy výška ročného úroku z úveru predstavovala 22,72%. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v decembri 2008 činil úrok 13,59 % p.a. Z uvedeného je zrejmé, že ročný dohodnutý úrok medzi účastníkmi (22,72% ročne) bol v danom prípade o 9,13 % vyšší.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 13,59% ročne za absolútne neplatnú. Ako primerané súd určil úroky vo výške 13,59% ročne, čo pri úvere 3.066,99 eur za 4 roky predstavuje sumu 1.670,64 eur. Uvedená suma teda predstavuje primeranú odplatu za poskytnutie obdobného spotrebiteľského úveru za celé obdobie, na ktoré bol predmetný úver poskytnutý. Trvanie úveru je uvedené aj v samotnej úverovej zmluve (od 19.12.2008 do 20.12.2012). Z finančného plánu predloženého žalobcom je zrejmé, že z jednotlivých splátok vykonaných žalovaným v 1. rade bola časť sumy použitá aj na úhradu úroku z úveru, kde z finančného plánu vyplýva, že na úrok z úveru bola žalobcom takto použitá suma 432,07 eur. Preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy úroku z úveru v sume 1.238,57 eur ako rozdielu medzi vyčíslenou sumou úveru ako súd uviedol vyššie a sumou uhradenou žalovaným započítanou žalobcom na úhradu úroku z úveru ( 1.670,64 eur - 432,07 eur ) a čo do zvyšku súd žalobu v časti úrokov z úveru zamietol.
V časti úroku z omeškania do 12.10.2010 v sume 47,13 eur súd považoval za oprávnený, keďže tento bol vyčíslený pri výšku úroku z omeškania 9% ročne, ktorá výška je v súlade s ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., pričom tento bol vyčíslený z jednotlivých dlžných splátok počnúc 11. splátkou, tak ako je to uvedené vo finančnom pláne dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok a rovnako súd zaviazal žalovaných aj na úhradu úroku z omeškania vo
výške 9% ročne odo dňa 17.2.2011 do zaplatenia, ale len zo sumy predstavujúcej súčet dlžnej istiny a sumy neuhradeného úroku z úveru odo dňa uzavretia zmluvy do 12.10.2012 no vyčísleného pri úrokovej sadzbe 13,59%, teda keď žalobcom vyčíslený úrok predstavoval sumu 484,32 eur pri úrokovej miere 22,72% ročne, pričom súd vyššie konštatoval, že opodstatnený nárok mu vznikol len pri úrokovej miere 13,59% ročne, teda žalobca mal nárok len na 59,8% uplatňovaného úroku ( 13,59% x 100 / 22,72% = 59,8 % ), teda 59,8% zo sumy 484,32 eur, čo predstavuje sumu 289,62 eur, teda zo sumy 2.800,50 eur a čo do zvyšku nárok žalobcu na úrok z omeškania v tejto časti zamietol.
Posledným zo žalobcom uplatnených nárokov predstavuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 331,94 eur, ktorý si žalobca uplatňuje za nesplnenie povinnosti žalovaného v 1. rade v zmysle bodu 4 Všeobecných podmienok a teda za nesplnenie povinnosti doručiť veriteľovi kópiu dokladu od vozidla určeného v bode I. individuálnych podmienok v stanovenej lehote.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spĺňa kritérium neprijateľnosti zmluvnej podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) OZ, keďže táto bola dojednaná vo výške takmer 12% z poskytnutého úveru, bola dojednaná za jediné porušenie povinnosti žalovaného v 1. rade ako dlžníka neberúc do úvahy akékoľvek objektívne či subjektívne skutočnosti, ktoré by prípadne mohli na nesplnenie povinnosti dlžníka mať vplyv. V zmysle dojednania a predmetnej zmluvy vznikol žalobcovi nárok na jej zaplatenie ešte dňa 19.1.2009, teda po uplynutí 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy (19.12.2008 ), no žalobca nepreukázal súdu, že si nárok na jej zaplatenie u žalovaných uplatnil, prvýkrát ich vyzval na jej zaplatenie až vo výzve k splateniu dlhu v liste zo dňa 30.9.2010, teda po 20 mesiacoch po vzniku nároku na jej zaplatenie, čo môže vyvolávať dojem, že si ju žalobca uplatnil len z dôvodu neplnenia ostaných povinností žalovanými, pričom v opačnom prípade by tento nárok vôbec neuplatnil.
Zmluvná pokuta bola dojedná len v jednom z ustanovení všeobecných podmienok, v samotnej zmluve, resp. jej texte nie je žiadna zmienka na predmetné ustanovenie, pričom lehota na splnenie si povinnosti, ktorú žalobca ako veriteľ touto zmluvnou pokutou sankcionoval, bola krátka a z predmetného ustanovenia, resp. z jeho koncipovania je zrejmé, že povinnosť zaplatiť ju vznikla žalovaným porušením tejto povinnosti bez akejkoľvek ďalšej výzvy, resp. uplatnenia žalobcom ako veriteľom a bez ohľadu na to, že si plnili, v danom prípade takmer 10 mesiacov, všetky ostatné pre nich zo zmluvy vyplývajúce povinnosti a takto ako občania s minimálnym právnym vedomím sa mohli domnievať, že ďalšie povinnosti im z predmetného záväzkového vzťahu neplynú.
S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že vyššie uvedené dôvody sú dostatočné na záver súdu, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, je neplatné a preto žalobu žalobcu v tejto časti zamietol a určil takúto zmluvnú podmienku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.
Na základe vyššie uvedeného súd teda žalovaného v 1. rade ako dlžníka a žalovaného v 2. rade ako spoludlžníka zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi istinu 2.510,91 eur, úrok z úveru v sume 1.238,57 eur, úrok z omeškania do 12.10.2010 v sume 47,13 eur a úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.800,50 eur od 17.2.2011 do zaplatenia, ktoré sumy predstavujú jednotlivé nároky žalobcu ako sa nimi súd zaoberal vyššie a čo do zvyšku žalobu zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na osobné, majetkové a rodinné pomery žalovaných, po preskúmaní ktorých im bolo súdom v zmysle § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov, im súd sumu, na zaplatenie ktorej ich zaviazal, povolil zaplatiť v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.