Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6CoE-24-2013.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/24/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, zast.: Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36865141, konateľ spoločnosti JUDr. Martin Máčaj, advokát, proti povinnému: S. I., bytom I. nad I., S. XXXX/X v konaní o vymoženie sumy 259 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 20. decembra 2012, č. k. 2 Er/474/2012-19, jednohlasne v senáte takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný zamietol v celom rozsahu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29. októbra 2012. V odôvodnení uviedol, že návrhom zo dňa 02.09.2012 sa oprávnený domáhal prostredníctvom právneho zástupcu vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 259 eur s prísl. na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného JUDr. Miroslavom Rácom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, zo dňa 31.08.2011, sp. zn. SR 0839/11. Záväzkovo právny vzťah medzi účastníkmi vznikol dňa 26.10.2010 na základe zmluvy o úvere č. 306000645, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver v sume 250 eur za poplatok 135 eur, pričom sa povinný zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 385 eur v 5 mesačných splátkach po 77 eur počnúc dňom 25. novembra 2010. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené oprávneným ako formulár. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania, rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe blankozmenky vystavenej dňa 26. októbra 2010 a vyplnenej dňa 9. júla 2011 na zmenkovú sumu 259 eur s dátumom úročenia dňa 30. apríla 2011. Táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 14. júla 2011. Exekučný súd dôvodil, že nie je preukázané, že peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon povolania, tak ako je to vyplnené v predtlači textu zmluvy o úvere. Povinný je označený v zmluve ako dlžník, fyzická osoba a túto povinný podpísal len ako fyzická osoba. Preto treba povinného považovať za spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, nakoľko z definície spotrebiteľa v § 52, od možno vyvodiť, že nespotrebiteľom je len tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Vzhľadom na vyššie
uvedené, bez ohľadu na označenie zmluvy ako úverovej zmluvy, ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a súčasne spotrebiteľský úver a preto je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva v zmysle ust. § 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že zmluva o úvere z ktorej vznikol spotrebiteľsko - zmluvný vzťah neobsahuje základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9, ods. 2 písm. j/ zákona č. 129 2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorý nedostatok spája zákon s následkami, že sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s tým poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodcovského rozsudku, z ktorého nie je možné vyvodiť, čo predstavuje nevrátenú istinu a čo nedovolené úroky a poplatky. Rozhodcovský súd tak nedostatočne aplikoval zákonné ustanovenia chrániace spotrebiteľa pred nekalými podmienkami, keď na tieto skutočnosti neprihliadal, resp. rozhodca sa postavením dlžníka ako spotrebiteľa a charakterom úveru ako spotrebiteľského úveru vôbec nezaoberal, hoci k tomu bol podľa zákona povinný (§ 33 ZoRK). Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva) kvalifikovaná ako nekalá. Nebola osobitne vyjednaná, je súčasťou formulárových podmienok. Táto doložka je v rozpore s ustanoveniami § 6 ods. 1, § 8 a 9 zákona č. 244/2002 Z. z.. o rozhodcovskom konaní, teda je neplatná. Táto neplatnosť má formu absolútnej neplatnosti. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Mal za to, že súd v prejednávanej veci vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., keď súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový sta nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Uviedol, že v prejednávanej veci aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, avšak konal tak bez toho, aby mal preukázané podmienky vzniku spotrebiteľského právneho vzťahu, pričom súd konštatuje, že exekučný titul nereflektuje ustanovenia právneho poriadku Slovenskej republiky zamerané na ochranu spotrebiteľa a z toho dôvodu súd aplikoval na prejednávanú exekučnú vec ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa jeho názoru exekučný súd pri skúmaní exekučného titulu po materiálnej stránke, nemohol skúmať samotné rozhodcovské konanie, mal sa v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Uviedol, že v rámci exekúcie súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zák. o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov a to samotným exekučným konaním, čo je v rozpore s účelom a obsahom tohto zákona. Ďalším dôvodom odvolanie bola ním tvrdená iná vada, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust.§ 205, ods. 2, písm. b/ O.s.p., ktorú videl v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže nebolo dostatočne zrozumiteľné v tom, na základe čoho dospel okresný súd k záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, na čo nevykonal žiadne dokazovania.
Vyjadrenie k odvolaniu písomne podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia veci z aspektu aplikácie a interpretácie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p.
. Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného poriadku a § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z., z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012).
Pri posudzovaní exekučného titulu z aspektov ustanovenia § 45 ods. 2 v spojení s ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z, správne súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a príslušnej smernice Rady 93/13/EHS a zisťoval, či úverová zmluva, na základe ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter a je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má charakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú nerovnováhu, v neprospech spotrebiteľa, teda povinnej .Rozhodcovskú doložku, opodstatnene považoval súd prvého stupňa za nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komforným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q/ Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.
Odvolací súd zdieľa právny názor súdu prvého stupňa, že predmetnú zmluvu o úvere, uzatvorenú medzi právnym oprávneným a povinnou, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) a následne sa tiež v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý rozhodcovskú doložku v danej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej
neplatnosti tohto zmluvného ustanovenia je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. V danom prípade veriteľ mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Výber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, resp. všeobecných obchodných podmienkach. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky je potom potrebné považovať takúto rozhodcovskú doložku v celosti za neprijateľnú podmienku a to aj v náväznosti na judikatúru Európskeho súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).
Námietky oprávneného, že absentuje postup súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii spotrebiteľského práva, a vôbec sa nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa, považoval odvolací súd za neopodstatnené. Odvolací súd má rovnako ako súd prvého stupňa za to, že povinný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. V zmysle § 495 druhej vety Občianskeho zákonníka, je totiž veriteľ (oprávnený) povinný preukázať dôvod záväzku, pričom oprávnený bezpečne nepreukázal, že úver bol poskytnutý povinnému na podnikateľský účel. Na daný vzťah je preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, čo rozhodcovský súd neurobil. Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov postupoval podľa § 52 a § 54 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k záveru, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neplatná a je neplatná aj dohoda o vyplnení zmenky, pretože predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré stavajú spotrebiteľa do nevýhodného postavenia. Tomu nasvedčuje i súčasná právna úprava zák. č. 129/2010, ktorá v § 17 ods. 3 neumožňuje v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď ustálil, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah.
Odvolací súd uzatvára, že súd prvého stupňa v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade v súlade s kritériami ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 O.s.p.
Preskúmaním veci teda vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd nezistil, že by súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec ani v jednej z namietaných okolností odvolateľom a teda nezistil opodstatnenosť dôvodu na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. , rovnako tak dôvodu z hľadiska ust.§ 205, ods. 2, písm. b/ O.s.p., ktorú videl oprávnený v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .