Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-3310-2009.pdf
PDF · 82.32 KB
Case nature
Area
Subarea
24Er/3310/2009
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Straka, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, vo veci oprávneného: GTS Slovakia, a.s., IČO: 35 795 662, Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, právne zast.: JUDr. Andrej Gara, Šancová ul. 108, 831 04 Bratislava, proti povinnému: DREVO ORAVA, akc. spol.,
IČO: 36 403 075, Športová, 010 01 Žilina (vymazaný z obchodného registra dňa 28.06.2011), takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 57,05 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 13.09.2009, exekučného titulu
- rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb/145/2005-42 zo dňa 31.10.2008 a žiadosti súdneho exekútora súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie pod
č. 5511 058044* dňa 25.09.2009.
Podaním doručeným súdu dňa 31.03.2011 súdny exekútor postúpil súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2011, v ktorom oprávnený žiadal o zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), pretože z oznámenia súdneho exekútora zistil, že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 211,- eur.
Súd mal z obchodného registra preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 25CbR/50/2007 zo dňa 11.04.2011, ktorým bola obchodná spoločnosť DREVO ORAVA, akc. spol. zrušená bez likvidácie, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom DREVO ORAVA, akc. spol., so sídlom Športová, 010 01 Žilina, IČO: 36 403 075 v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu Žilina dňom 28.06.2011 vymazaná.
Podľa § 19 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. odo dňa 28.06.2011 povinný neexistuje, a teda nemôže byť voči nemu vedená exekúcia.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. l EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V danom prípade súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. l písm. h) EP. Súd bol povinný v danom prípade postupovať podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko ako prvotná príčina výmazu povinného bola jeho nemajetnosť, ktorá trvala už v čase prebiehajúceho exekučného konania, nie je preto možné zastaviť exekúciu s odkazom na iné ustanovenia EP. Nemajetnosť povinného vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Žilina, ktorý rozhodol o zrušení spoločnosti bez likvidácie. Z daného teda vyplýva, že ako prvotná musí byť braná do úvahy príčina výmazu, a to nemajetnosť spoločnosti a následne z nej vyvodiť dôvod zastavenia exekúcie, teda taký dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a je teda potrebné postupovať v zmysle ustanovení § 57 ods. 1 písm. h).
Podobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
6 M Cdo 13/2012 zo dňa 15.08.2012, v ktorom okrem iného konštatoval aj, že „Ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku)...“
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov platnej v čase začatia exekučného konania (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Na podklade vyúčtovania trov exekútora doručeného súdu dňa 31.03.2011 priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 57,05 eur ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 33,19 eur ako minimálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 vyhlášky
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 14,35 eur (§ 22 vyhlášky):
· Poštovné 15,34 eur
Súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, preto mu ju súd priznal. Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 47,54 eur, pričom priznané DPH predstavuje sumu 9,51 eur.
Sumár: 33,19 + 14,35 + 9,51 eur (20% DPH) = 57,05 eur.
V súvislosti s exekútorom vyčíslenou odmenou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky za každé vykonané doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 2x, doručenie príkazu na začatie exekúcie - 9x a každé vykonané doručenie exekučného príkazu - 11x je potrebné uviesť, že za správneho použitia gramatického výkladu ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky, patrí exekútorovi odmena len za jedno takto vykonané doručenie, preto mu súd priznal odmenu iba za jedno takéto doručenie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že v opačnom prípade by odmena za tieto úkony exekučnej činnosti bola upravená rovnako ako v písm. g) až j) § 15 ods. 1 vyhlášky, kde je odmena exekútora výslovne viazaná na každý takýto úkon exekučnej činnosti. V súvislosti s týmto posúdením vznikol súdnemu nárok na odmenu za 5 úkonov exekučnej činnosti, čo predstavuje sumu 16,60 eur, avšak v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur.
V časti hotové výdavky súd nepriznal uplatňovanú položku - administratívne náklady - 3,32 eur. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Z uvedeného demonštratívneho výpočtu hotových výdavkov má súd za to, že nárok na náhradu prináleží iba v prípade tých výdavkov, u ktorých je jednoznačný priamy súvis jednotlivou exekučnou vecou, pričom ďalšie jednotiace kritérium týchto výdavkov je to, že vznikajú až v dôsledku individuálnej procesnej situácie v tej-ktorej veci.
Niet sporu o tom, že exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s exekučnou činnosťou aj iné výdavky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria náklady na mzdy zamestnancov a koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou budovy, náklady na údržbu budovy (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda bez priameho súvisu s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Preto v zmysle vyššie uvedeného súd konštatuje, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky
neprináleží. Na základe systematického výkladu ustanovenia § 22 a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že tieto náklady si exekútor má uhrádzať z odmeny za svoju činnosť (podľa druhého, tretieho a štvrtého oddielu vyhlášky).
Pokiaľ ide o časť administratívnych výdavkov uplatnených ako telefón, exekučný súd náhradu za tento výdavok nepriznal, pretože súdny exekútor ho nijako nepreukázal a tak nebolo možné preskúmať jeho existenciu ani výšku.
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.