Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/118/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: REDQUEST LIMITED, 3rd Floor, 5 Lloyds Avenue, London EC3N 3AE, Veľká Británia, zast. Advokátskou kanceláriou Relevans s.r.o., Lamačská cesta 3, Bratislava proti žalovanému: SR - Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o náhradu škody takto

rozhodol:

Základ žalobcom uplatneného nároku proti žalovanému j e d ô v o d n ý .

O výške uplatneného nároku a náhrade trov konania bude rozhodnuté konečným rozsudkom vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal náhrady škody voči štátu, pričom svoj nárok uplatnil po úprave a doplnení žaloby voči dvom ústredným orgánom štátnej správy a to Ministerstvu financií a Ministerstvu spravodlivosti. Ďalej v priebehu konania požiadal o zmenu petitu s tým, že rozhodnutie zaviaže žalovaných na eventuálne plnenie alebo spoločné a nerozdielne plnenie. Svoj nárok oprel o ustanovenia Zákona č. 58/69 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, konkrétne aj z dôvodu vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím aj nesprávnym úradným postupom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov a listinnými dôkazmi.

Vzhľadom na množstvo relevantných vyjadrení predovšetkým v písomnej podobe, ktoré sú obsahom spisu a účastníkom známe sa súd v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzí na stručné charakteristiky ich postojov.

Žalujúca strana konštatovala, že koncom roka 2002 Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vydal sériu rozhodnutí, ktorým určil maximálne ceny alebo tarify za dodávky plynu a elektrickej energie. Urobil tak v čase, keď napriek predpokladu príslušnej normy nebol vydaný všeobecne záväzný predpis potrebný pre takéto rozhodnutia (nesprávny úradný postup). Ich dôsledkom došlo k navýšeniu cien médií, ktoré žalobca dodávateľom uhradil. Predmetné rozhodnutia napokon Ústavný súd vyhlásil za neústavné a aj ich zrušil (nezákonné rozhodnutia). Týmto nesprávnym úradným postupom a vydaním nezákonných a protiústavných rozhodnutí vznikla žalobcovi škoda spočívajúca v rozdieloch uhradených cien dodávateľom plynu a elektrickej energie v porovnaní období roku 2002 oproti nezákonnému navýšeniu za rok 2003 a ďalej ušlý zisk.

Žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu z dôvodu, že činnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví patrí do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR a tiež namietol márne uplynutie trojročnej premlčacej

doby na uplatnenie nároku z dôvodu nesprávneho úradného postupu, nakoľko k nemu došlo koncom roku 2002, pričom jeho odrazom sa stali dodatky k zmluvám s dodávateľmi plynu a elektrickej energie, ktoré žalobca uzatváral počiatkom roku 2003 a nárok uplatnil na súde až 20. 02. 2006. Bez ohľadu na tieto skutočnosti je nárok nedôvodný aj preto, že žalobca má možnosť uplatniť rozdiely cien za dodávky, spôsobené nezákonným rozhodnutiami priamo voči dodávateľom titulom bezdôvodného obohatenia. Tieto obchodné vzťahy sú navyše zmluvnými, uzatváranými dobrovoľne, akceptovaním prieniku vôle zmluvných strán so všetkým konzekvenciami z toho vyplývajúcimi.

Podľa ust. zákona č nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa ust. § 9 tohto zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom súdnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol v prvom stupni. Ak však ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní proti osobám podliehajúcim vojenskej súdnej právomoci, je týmto orgánom ústredný orgán, ktorý vykonáva správu vojenských súdov. V ostatných prípadoch je týmto orgánom, a) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Československej socialistickej republiky, federálny ústredný orgán, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané,b) ak ide o vec patriacu do pôsobnosti Českej alebo Slovenskej socialistickej republiky, ústredný orgán republiky, do pôsobnosti ktorého patrí odvetvie štátnej správy, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané, a ak niet takého ústredného orgánu, Ministerstvo spravodlivosti; to platí aj v prípade, keď nezákonné rozhodnutie vydal orgán spoločenskej organizácie (§ 1 ods. 1). (2) Ak bola žiadosť o predbežné prerokovanie podaná na ústrednom orgáne, ktorý nie je príslušný, postúpi ju orgánu príslušnému. Účinky podania žiadosti sa v tomto prípade zachovávajú.

Podľa ust. § 10 tohto zákona ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 22 ods. 1) tohto zákona právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa ust. ) o energetike v znení účinnom do 31.12.2002 štátnu reguláciu v oblasti cien a taríf v energetických odvetviach vykonáva Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle citovaných ustanovení súd dospel k názoru, že základ uplatnené nároku voči žalovanému je dôvodný.

Na úvod sa súd musel vysporiadať s otázkou, či uplatnený nárok je náhradou škody z titulu nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia, nakoľko oba zákon rozlišuje, spravujú sa odlišnými ustanoveniami a tým aj iným režimom a v jednej veci súbeh oboch titulov v zásade nie je možný. Negatívne možno pojem nesprávneho úradného postupu vymedziť ako akékoľvek konanie orgánu štátu pri výkone svojich právomocí, výstupom alebo záverom ktorého nie je rozhodnutie (okrem prípadov opomenutia rozhodnutia alebo rozhodnutia po lehote). Ak teda už k rozhodnutiu orgánu štátu došlo, (čo je aj predmetný prípad) je nutné posudzovať nárok na náhradu škody ustanoveniami § 1 až 17 Zákona č. 58/69. Z tohto pohľadu možno spätne skonštatovať, že žaloba v čase jej podania trpela niektorým vadami, a to najmä tým, že k podaniu žaloby neboli tvrdené nezákonné rozhodnutia zrušené a nedošlo ani k predbežnému prerokovaniu nároku s ústredným orgánom štátnej správy. Keďže to však neboli neodstrániteľné nedostatky podmienok konania a navyše k naplneniu oboch týchto inštitútov v priebehu konania došlo, súd kontinuálne pokračoval v meritórnom prejednaní veci. Uplatnenie nároku z dôvodu nesprávneho úradného postupu súd pochopil ako konanie žalobcu z opatrnosti najmä v súvislosti s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky J..Ú.-XX, ktorým sa Ústavný súd SR predmetnými rozhodnutiami odmietol zaoberať z dôvodu nedostatku právomoci. Napokon však Ústavný súd SR nálezom prvého senátu sp. zn. 95/03 predmetné rozhodnutia vyhlásil za neústavné a zároveň ich zrušil, pričom potrebu zrušenia odôvodnil práve záujmom právnej istoty a princípu ochrany v dobrej viere

nadobudnutých práv (proti rozhodnutiam nebol možný opravný prostriedok). K vyhláseniu tohto nálezu došlo 07.07.2006 a až toto je skutočnosť, od ktorej sa odvíja počiatok prípadného plynutia premlčacej doby. K ďalších sporným skutočnostiam, s ktorými sa súd v tomto štádiu konania musel vysporiadať patrili námietky nedostatku pasívnej legitimácie, otázka vzniku škody v príčinnej súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami a možnosť žalobcu nárok uplatniť z iného titulu voči iným subjektom.

K otázke námietok nedostatku pasívnej legitimácie. Do úvahy prichádzali dvaja kandidáti, čo bol aj jeden z dôvodov argumentácie zástupcov Ministerstva financií (aj iných), ktorí dôvodili tým, že činnosť ÚRSO ako autora nezákonných rozhodnutí patrí do pôsobnosti Ministerstva hospodárstva SR. Podľa súčasného právneho stavu je to nepochybne tak v celom rozsahu jeho činnosti, avšak v dobe predmetného rozhodovania ÚRSO to tak zrejmé nebolo. Ústavný súd v rozhodnutí A..Ú. XX/ XX konštatoval, že Úrad predmetnými rozhodnutiami nedodržal svoju kompetenciu ani z hľadiska časového, ani vecného nevydaním všeobecne záväzného predpisu. Prijatím argumentu, že ústredným orgánom v danom prípade je Ministerstvo hospodárstva SR, by sa však podľa názoru súdu, postup ÚRSO v rozhodovaní o maximálnych cenách a tarifách naopak legitimizoval, čo by bolo v rozpore s konštatovaním ÚS SR o jeho nekompetentnosti v rozhodnom období. Ak teda nie je v danom prípade ústredným orgánom Ministerstvo hospodárstva SR, z právneho poriadku platného a účinného v čase predmetných rozhodnutí vyplýva v zmysle cit. ust. a súvisiacich noriem kompetencia Ministerstva financií.

K bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie je inštitútom súkromného práva v občianskoprávnych a podobných vzťahoch medzi subjektmi súkromného práva. Jeho využitie preto prichádza do úvahy, v prípade keď jeden z účastníkov takéhoto vzťahu získa majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V súvislosti s predmetným prípadom došlo k uzavretiu obchodno-právnych zmlúv z ktorých splnením vyššie uvedených podmienok môže dôjsť k vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takýto prípad však nenastal. Predmetné zmluvy a z nich vyplývajúce plnenia boli z hľadiska v tom čase účinného právneho poriadku perfektné vrátane ingerencie štátu čo do výšky ceny. V rámci zásady právnej istoty účastníkov zmluvných vzťahov nemôže nezákonné rozhodnutie orgánu štátu spôsobiť v týchto vzťahoch takú zmenu, ktorá by spätne privodila vznik nároku na bezdôvodné obohatenie. Iným prípadom by bolo, pokiaľ by dodatky k zmluvám nekorešpondovali s nezákonnými, ale v tom čase platnými rozhodnutiami. Nie je preto možné konštatovať, že z dôvodu zrušenia nezákonných rozhodnutí žalobcovi vznikol nárok na pohľadávku voči dodávateľom plynu a energií spočívajúcej v náraste ich cien. Na tieto prípady naopak slúžia ustanovenia Zákona o zodpovednosti štátu za škodu. Pre úspešnosť takto uplatneného nároku musí žalobca preukázať existenciu nezákonných rozhodnutí, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Nezákonnosť rozhodnutí žalobca preukázal a v konaní nakoniec nebola ani spornou. Vzniknutá škoda s nezákonnými rozhodnutím je v príčinnej súvislosti vtedy, ak vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, ako príčina a následok, ku ktorému by inak nedošlo. Meritom zrušených rozhodnutí bolo určenie maximálnych taríf a cien za dodávky energií a plynu. Inými slovami štát touto kompetenciou vstupuje do súkromnoprávnych obchodných vzťahov určením jednej zo základných podmienok zmluvy a to ceny. Je pritom notorietou, že v prípadoch určenia minimálnej či maximálnej hodnoty, pokiaľ je na jednej strane vzťahu monopol, ide de facto o určenie samotnej ceny a nie o jej "mantinely" ako by sa mohlo zdať. Inými slovami každý posun štátom regulovanej ceny sa okamžite odrazí v príslušných súkromnoprávnych vzťahoch, ako to bolo aj v danom prípade a k čomu by inak nedošlo. Súd mal teda uvedené tri podmienky úspešnosti uplatneného nároku za preukázané vrátane vzniku škody minimálne v rozsahu navýšenia cien v dôsledku nezákonných rozhodnutí. Takéto rozhodnutie žalovaný napadol odvolaním. došlo tiež k ďalšej právnej skutočnosti, a to k postúpení predmetného nároku na súčasného žalobcu. pôvodný žalobca prestal byť vecne legitimovaným subjektom a Krajský súd kvôli potrebe rozhodnutia o zmene účastníka rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil tunajšiemu súdu. Zamietnutie žaloby proti pôvodnému žalovanému 2/ nadobudlo právoplatnosť. Konanie tak pokračovalo na okresnom súde bez meritórneho rozhodnutia o odvolaní a súd preto opätovne rozhodol medzitýmnym rozsudkom aj s použitím pôvodného vyhodnotenia dokazovania. Súd následne rozhodol o zmene žalobcu, o úprave petitu a oboznámil sa s písomnými vyjadreniami účastníkov. Žalovaný potvrdil svoju doterajšiu právnu argumentáciu, ktorú navyše doložil rozhodnutiami Krajského súdu v obdobných veciach. Zdôraznil pritom že, škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s

rozhodnutiami o cenovej regulácii, ktorých žalobca nebol účastníkom, tieto nenapadol a ani nemohol napadnúť opravným prostriedkom. Žalobcovi vznikla pohľadávka voči dodávateľom energií z titulu bezdôvodného obohatenia, ak žalobca za dodávku energii zaplatil dodávateľom viac. Pokiaľ tak nárok žalobcu mohol byť uspokojený z tohto titulu, nie je daná objektívna zodpovednosť štátu. Žalobca reagoval svojím vyjadrením zo 10. 9. 2012, s ktorým sa súd stotožnil. Nemožnosť žalobcu uplatnil nárok na náhradu škody voči nezákonnému rozhodnutiu štátu, v prípade, ak nebol účastníkom procesu jeho prijímania je v rozpore s ustanovením v článku 46 ods. 3 , podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Ústavný súd vo svojom náleze tiež uviedol, že regulátor nevydaním všeobecne záväzného právneho predpisu pred rozhodnutiami cenovej regulácie nielenže prekročil svoju vecnú a časovú kompetenciu, ale znemožnil predvídať úpravu špecifického okruhu spoločenských vzťahov týkajúcich sa regulácie cien. Práve absentujúca norma mala byť východiskom pre vydávanie rozhodnutí regulátora. Podľa názoru súdu nie je teda správny výklad právnych následkov zrušenia rozhodnutí úradu pre reguláciu sieťových odvetví, že zrušenie rozhodnutí nemalo vplyv na určenie ceny pre rok 2003, a táto nebola nálezom Ústavného súdu nijako dotknutá.

K otázke bezdôvodného obohatenia súd k vyššie uvedenému ďalej cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu , podľa ktorého "možno preto urobiť záver, že tým, že bezdôvodné obohatenie má subsidiárny charakter, predstavuje len podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére; primárnym bude vždy inštitút náhrady škody, ak osobe dlžníka možno pričítať zodpovednosť za protiprávne konanie. Preto názor krajského súdu, že právo na náhradu škody vôbec nevznikne (či ešte nevznikne), kým potencionálny poškodený má možnosť žiadať najprv vydanie bezdôvodného obohatenia, či tento nárok vymáhať v lehote uvedenej v ust. § 110 ods. 1 Obč. zák. je názorom arbitrárnym." Stále však súd zotrváva na názore, že v danom prípade okrem vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, neboli naplnené žiadne zo zákonných znakov potrebných pre vznik bezdôvodného obohatenia alebo akéhokoľvek iného záväzku voči dodávateľom médií, tak ako to vo svojom vyjadrení uviedol žalobca. Výška z uplatneného nároku, ktorú žalobca upravil po doložení znaleckého posudku, ako aj náhrada trov konania budú predmetom konečného rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.