Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Cbi-22-2011.pdf
PDF · 113.08 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cbi/22/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Slavomír Kollár, správca konkurznej podstaty úpadcu: ACER WOOD, s. r. o., so sídlom Slnečná 2705/14, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 516 619, so sídlom kancelárie správcu Levočská 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: M. zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Ul. M. R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 446,08 eura na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa po úprave žalobného návrhu domáhal určenia, že ústne uzavretá kúpna zmluva zo dňa 4.2.2010 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej je odpredaj PC zostavy a VGA grafickej karty s USB za kúpnu cenu 476,97 eura, vyfakturovaný prostredníctvom faktúry č. 02/2010 zo dňa 4.2.2010, je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná a žalovaný je povinný zaplatiť v prospech konkurznej podstaty úpadcu k rukám správcu konkurznej podstaty peňažnú náhradu vo výške 476,97 eura,
pričom svoj návrh odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu ustanovený uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19.4.2011 č.k. 3R/5/2010-76, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.4.2011 zistil, že úpadca pred vyhlásením konkurzu odpredal žalovanému PC zostavu a VGA grafickú kartu a USB za cenu 476,97 eura, pritom v účtovníctve je to zaevidované duplicitnou faktúrou pod č. 02/2010 zo dňa 4.2.2010, z čoho je možné predpokladať, že faktúra je antidatovaná a nie je zrejmé ako a s čím spoločnosť podnikala do obdobia 03/2011, keď v januári 2010 odpredala predmetný majetok.
Ďalej dôvody podania žaloby rozšíril na prvom pojednávaní o skutočnosti, že z účtovných dokladov a napokon aj z podkladov, ktoré mu zanechal reštrukturalizačný správca Ing. Štefan Tichý, vydedukoval, že predmet kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi nebol predaný tak, ako sa uvádza vo faktúre zo dňa 4.2.2010, pretože podľa listu zo dňa 10.1.2011, v ktorom sa uvádza aj predmetný majetok, reštrukturalizačný správca udelil súhlas úpadcovi s predajom prebytočného majetku. O pochybnostiach ohľadom dátumu, kedy bol predmet kúpy predaný, svedčí aj faktúra, ktorou WiMAX Telecom Slovakia s. r. o. fakturovalo úpadcovi poskytnutie internetových služieb za október 2010, pričom úpadca mal predať počítač ešte vo februári 2010.
Podľa žalobcu žalovaný vedel o finančnej situácii úpadcu, nakoľko jeho obchodná spoločnosť NARAB s. r. o. mu viedla účtovníctvo a podľa reštrukturalizačného posudku v čase tvrdeného predaja bol úpadca už
v úpadku, čím došlo k ukráteniu veriteľov. Sú preto splnené zákonom stanovené dôvody pre odporovanie tomuto právnemu úkonu podľa §§ 57 a 60 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“/.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil s tým, že predmet kúpy riadne kúpil a kúpnu cenu zaplatil dňa 7.2.2010, pričom PC zostavu a grafickú kartu VGA s USB mu ponúkol na predaj konateľ úpadcu, keď mu predtým hovoril o svojom pláne zakúpiť pre svoje deti počítač. Čo sa týka duplicity vystavených faktúr, poukázal na skutočnosť, že v účtovníctve úpadcu boli české faktúry označované pod zn. FCZ + číslo a slovenské faktúry pod značkou F + číslo. Konkrétne faktúra na počítačovú zostavu je evidovaná ako F 100002 a faktúra, ktorú žalobca uvádza ako duplicitnú je evidovaná pod FCZ22010. O tvrdení žalobcu, že musel vedieť o úpadku, lebo jeho obchodná spoločnosť mu viedla účtovníctvo a sám je veriteľom úpadcu uviedol, že v čase odpredaja PC zostavy s príslušenstvom nikto nepredpokladal, že spoločnosť skončí v konkurze. Rovnako nedošlo ani k ukráteniu veriteľov.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, konateľa úpadcu Slavomíra Čupila, svedka T., svedkyne E., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp.zn. 3R 5/2010, spisu tunajšieho súdu 3Cbi 23/2011 ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Žalobca je správcom konkurznej podstaty úpadcu - ACER WOOD, s. r. o., so sídlom Slnečná 2705/14, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 516 619.
Žalovaný je fyzická osoba.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 8.11.2010 č.k. 3R/5/2010-62 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - úpadcu a za správcu bol ustanovený Ing. Štefan Tichý, so sídlom kancelárie Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou.
V uznesení bol určený rozsah právnych úkonov dlžníka, ktoré počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu a to okrem iného právne úkony, ktoré presahujú rámec bežného právneho úkonu definovaného v § 10 ods. 1 ZKR, právny úkon bez primeraného protiplnenia ukracujúci vzájomných veriteľov na uspokojení pohľadávok, právny úkon voči osobe spriaznenej s dlžníkom a právny úkon, ktorý sa týka majetku dlžníka v rozsahu presahujúcom 10.000 eur. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 15.11.2010.
Po konaní prvej schôdze veriteľov reštrukturalizačný správca podal dňa 14.4.2011 návrh na vyhlásenie konkurzu.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19.4.2011 č.k. 3R/5/2010-76 bolo zastavené reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi - úpadcovi, začaté konkurzné konanie voči nemu, vyhlásený konkurz na jeho majetok a ustanovený za správcu Mgr. Slavomír Kollár, so sídlom kancelárie Levočská 2, Prešov. Uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 28.4.2011.
Dňa 4.2.2010 vystavil úpadca žalovanému faktúru č. 02/2010 s dátumom splatnosti 7.2.2010, ktorou mu vyfakturoval PC zostavu v hodnote 426,97 eura a VGA grafickú kartu a USB v hodnote 50 eur., celkom faktúra bola vystavená na 476,97 eura. Faktúra je na formulári napísanom v slovenskom jazyku.
Podľa výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 7.2.2010 vyplatil žalovaný úpadcovi sumu 476,97 eura a ako účel je uvedená faktúra 02/2010.
Dňa 7.4.2010 na formulári napísanom v českom jazyku vystavil úpadca odberateľovi E., faktúru č. 2/2010, ktorou mu vyfakturoval zalesnenie 10.100 jamiek x 4,- Kč, celkom 40.400,- Kč.
Zo zoznamu vystavených faktúr ku dňu 7.11.2011 je faktúra vystavená úpadcom žalovanému evidovaná pod č. F100002 a faktúra vystavená odberateľovi
E. pod č. FCZ 22010. Z tohto zoznamu je možné zistiť, že jednotlivé faktúry nenasledujú za sebou podľa dátumu vystavenia, pričom v zozname je uvedená faktúra FCZ 12010 zo dňa 31.3.2010 na odberateľa Lesostavby Frýdek-Mýstek, a. s., ktorá nasleduje po faktúre FCZ 112010 zo dňa 7.7.2010 a faktúre FCZ 102010 zo dňa 31.5.2010 obe vystavené na odberateľa AGROWALD ROŽBERK s. r. o.
V zozname vystavených faktúr je uvedená ďalšia faktúra vystavená 7.4.2010 a to pod č. FCZ 32010 na odberateľa Ostravské mestské lesy, pričom ďalšie faktúry s číslom FCZ 42010, 52010, 62010, 72010, 82010 a 92010 vystavené v mesiacoch apríl - máj 2010 sú uvedené až po faktúrach vystavených v decembri 2010.
Podľa zoznamu majetku úpadcu ku dňu 31.12.2009, ktorý bol spracovaný dňa 19.10.2010 a tvoril prílohu k reštrukturalizačnému posudku je
pod DHM2 Seventy-kancelársky nábytok - dátum zaradenia 5.9.2007 - cena 5.232,22 eura, oprávky 2.617,07 eura a
pod KM4 VGA grafická karta plus USB - dátum zaradenia 20.12.2009 - cena 91 eur a
pod KM5 zostava PC - dátum zaradenia 30.12.2009 - cena 569 eur.
Listom zo dňa 10.1.2011 adresovaným Ing. Štefanom Tichým, reštrukturalizačným správcom úpadcovi nazvanom Súhlas s predajom prebytočného majetku, tento udeľuje súhlas s predajom tohto majetku:
Seventy - kanc. nábytok, zostatková cena 3.487,18 eura,
PC plus príslušenstvo zostavy, zostatková cena 476,97 eura,
Motorová píla plus reťazová píla, zostatková cena 366 eur.
Správca v podaní uvádza, že tento majetok bol posúdený ako prebytočný a výťažok z predaja bude použitý na úhradu mzdových nárokov zamestnancov dlžníka. Na základe uznesenia súdu o povolení reštrukturalizácie nie je potrebný súhlas správcu pri predaji majetku do hodnoty 10.000 eur; tento súhlas je v súlade s výkonom dohľadu správcu nad činnosťou dlžníka, neznižuje hodnotu majetku a neznevýhodňuje žiadneho z veriteľov dlžníka.
Podľa listu zo dňa 26.5.2011 adresovanom Ing. Štefanom Tichým, reštrukturalizačným správcom Mgr. Slavomírovi Kollárovi, žalobcovi, nazvanom Predloženie zoznamu schválených právnych úkonov dlžníka, správca Ing. Štefan Tichý oznamuje, že udelil súhlas s právnymi úkonmi dlžníka medzi iným aj odpredajom hnuteľných vecí a to Seventy - kancelárskeho nábytku, PC plus príslušenstva, motorovej píly plus reťazovej píly.
Z výsluchu konateľa úpadcu Slavomíra Čupila súd zistil, že žalovaný potreboval počítač pre dcéru, a preto mu ponúkol svoj počítač. Mal okrem tohto
počítača aj dva notebooky, takže mu bolo zbytočné mať aj PC zostavu. Sumu, za ktorú bola táto PC zostava predaná, vypočítala ekonómka za zostatkovú hodnotu. Notebooky, ktoré mienil ďalej používať pre podnikateľskú činnosť neboli v majetku úpadcu a po predaji PC zostavy používal internetové služby k notebooku. K okolnosti, prečo žiadal súhlas na predaj majetku v roku 2011, ktorý mal byť už dávno predaný, odkázal na poskytnutie vysvetlenia Ing. Štefanom Tichým.
Z výsluchu žalovaného súd zistil, že počítač zakúpil po tom, čo oboznámil konateľa úpadcu so svojím zámerom zakúpiť počítač pre svoje deti. Ponúkol sa, že ho má vo firme a mu ho predá. Počítač kupoval
ako fyzická osoba a v hotovosti dňa 7.10.2010 aj za neho zaplatil. Na základe čoho Ing. Štefan Tichý súhlasil s predajom tohto majetku v reštrukturalizácii, uviesť nevedel.
Z výsluchu reštrukturalizačného správcu Ing. Štefana Tichého súd zistil, že po začatí reštrukturalizácie prišiel konateľ úpadcu s požiadavkou pripraviť zoznam majetku, ktorý je ešte možné speňažiť a odpredať ako prebytočný majetok, keďže finančná situácia u úpadcu bola veľmi nepriaznivá, pričom pripravoval ešte aj súhlas s odobratím motorového vozidla pre leasingovú spoločnosť. Vychádzal pritom z účtovných dokladov poskytnutých úpadcom k vypracovaniu reštrukturalizačného posudku. Po vypracovaní zoznamu sa stretli s konateľom úpadcu, ktorý mu hneď ako prvé, čo bola jeho reakcia na tento zoznam uviedol, že „toto nemôžeme predať, lebo toto je už predané.“
Po tomto oznámení si to skontroloval vo svojom spise a naozaj zistil, že tento majetok bol predaný vo februári 2010, ešte takmer rok pred povolením reštrukturalizácie. Nezahrnul ho ani do reštrukturalizačného posudku, ani v zozname majetku ho nevidel. Preto tento papier nikdy nepredložil, až na výzvu nového správcu, ktorý od neho chcel výpis z jeho reštrukturalizačného spisu, tak mu vlastne prefotil všetky materiály. K prevodu tohto majetku nedošlo, pretože tento majetok už bol predaný.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Predmetom konania je určenie, že ústne uzavretá kúpna zmluva zo dňa 4.2.2010 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom je odpredaj PC zostavy a VGA grafickej karty a USB za kúpnu cenu 476,97 eura je voči žalobcovi právne neúčinná podľa ustanovení §§ 57, 60 ZKR, teda sa jednalo o ukracujúci právny úkon.
Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ZKR, nazvanom odporovanie ukracujúcemu právnemu úkonu, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.
Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli robené počas piatich rokoch pred začatím konkurzného konania.
V danom prípade žalobca spochybňuje či medzi účastníkmi skutočne došlo k uzavretiu tejto kúpnej zmluvy 4.2.2010 a nie neskôr, až v reštrukturalizačnom konaní, a to z dôvodu tvrdenej duplicity faktúr a skutočnosti, že dňa 10.1.2011 udeľoval vtedajší reštrukturalizačný správca Ing. Štefan Tichý úpadcovi súhlas s odpredajom tohto majetku, pričom zároveň tvrdil, že úpadca bol v tom čase v úpadku, o ktorom úpadku musel žalovaný mať vedomosť, keďže jeho obchodná spoločnosť NARAB s. r. o. viedla účtovníctvo žalovanému, a preto tento právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka - úpadcu ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel musel byť druhej strane známy.
Zo zoznamu predložených faktúr úpadcu súd zistil, že tak, ako úpadca viedol zoznam faktúr, tieto faktúry nenasledovali za sebou v časovom slede vystavenia a prijal ohľadom tohto aj vysvetlenie žalovaného a tvrdenie žalobcu považuje za nepreukázané.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, podľa ktorého účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia. Ak túto
zásadu nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.
Pokiaľ úpadca vykonával podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v Českej republike, je opodstatnené, že sa mohli vyskytovať také účtovné prípady, ktoré v účtovníctve sa zaevidovali až po tom, čo konateľ úpadcu tieto účtovné doklady predložil spoločnosti vykonávajúcej účtovnícke služby.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o tom, že PC zostava s príslušenstvom museli byť predané až v reštrukturalizačnom konaní, súd poukazuje na to, že reštrukturalizačný správca Ing. Štefan Tichý prijal zodpovednosť za vystavenie súhlasu s odpredajom prebytočného majetku zo dňa 10.1.2011 a potvrdil, že majetok,
ktorý bol predmetom odpredaja podľa ústne uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 4.2.2010, nebol uvedený ako v reštrukturalizačnom posudku a na základe tejto ústne uzavretej zmluvy prešlo vlastníctvo z úpadcu na žalovaného ešte pred reštrukturalizáciou.
Podľa § 129 ZKR, správca počas reštrukturalizácie vykonáva nad podnikaním dlžníka dohľad. Pri výkone dohľadu patria správcovi rovnaké oprávnenia, ako správcovi počas konkurzu, pri zisťovaní majetku podliehajúcemu konkurzu; ustanovenia § 74 a 75 sa použijú primerane. Dohľad nad dlžníkom je správca povinný vykonávať s odbornou starostlivosťou tak, aby dlžník neznížil hodnotu svojho majetku alebo nezmaril úspešné skončenie reštrukturalizácie. Správca je povinný počas reštrukturalizácie s odbornou starostlivosťou sledovať vývoj finančnej situácie a obchodnej situácie dlžníka.
Správca pri výkone dohľadu nad podnikaním dlžníka schvaľuje aj právne úkony dlžníka v rozsahu stanovenom súdom v uznesení o povolení reštrukturalizácie.
Podľa § 130 ZKR, právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie podliehajú súhlasu správcu v rozsahu určenom súdu a v uznesení o povolení reštrukturalizácie. O schvaľovaní právnych úkonov dlžníka je správca povinný rozhodovať bezodkladne. Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá. Právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.
Z týchto právnych ustanovení vyplýva, že reštrukturalizačný správca je funkcia, ktorá kladie značné nároky na odbornosť správcu. Ak správca pri svojej činnosti pochybí, môže toto jeho pochybenie vyvolať nenapraviteľné následky vo vzťahu k dlžníkovi aj jeho veriteľom. Súd prijal vysvetlenie reštrukturalizačného správcu ohľadom okolnosti vystavenia súhlasu za dostatočné vzhľadom k posúdeniu pochybnosti ohľadom uskutočnenia tohto právneho úkonu, a uzatvára, že za toto jeho pochybenie pri výkone funkcie správcu nemôže zodpovedať úpadca.
Súd teda ustálil, že predmetný právny úkon bol uskutočnený 4.2.2010 a v tomto kontexte súd poukazuje na to, že predmetné konanie je konaním sporovým ovládaným ustanovením § 120 ods. 1 O.s.p., a preto žalobca, hoci je správcom konkurznej podstaty a má možnosť odporovať ukracujúcim právnym úkonom, nie je zbavený povinnosti procesného tvrdenia a dokazovania skutočnosti, na základe ktorých prišiel k presvedčeniu, že v danom prípade sa jedná o ukracujúci právny úkon vykonaný v úmysle dlžníka ukrátiť veriteľov a ktorý úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v konkurze bola prihlásená a zistená aspoň jedna pohľadávka, ktorá vznikla pred účinnosťou tohto právneho úkonu / pohľadávka Československej obchodnej banky, a.s./ a jej uspokojenie v dôsledku tohto právneho úkonu ukrátené, čím došlo k naplneniu prvej podmienky pre úspešné odporovanie tomuto právnemu úkonu.
Ďalšími podmienkami v zmysle zákona však sú preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a preukázanie toho, že tento jeho úmysel bol alebo musel byť známy druhej strane.
Ohľadom týchto skutočností súd poukazuje na konštatovanie Ing. Štefana Tichého v reštrukturalizačnom posudku, že „pravdepodobný termín vzniku úpadku je možné datovať do takmer súčasného obdobia, teda do 20.10.2010, pretože až do začiatku roka 2010 sa dlžník snažil uhrádzať všetky záväzky, najmä z vytvorených rezerv z predošlých rokov.“
Pohľadávky úpadcu, ktoré v čase uskutočnenia právneho úkonu mal, boli charakteru úverov, resp. leasingových splátok, ohľadom ktorých úpadca mal stanovené splátkové kalendáre a platil ich ako vyplýva z účtovných dokladov až do októbra 2010, preto tvrdenie, že mal úmysel ukrátiť veriteľov predajom PC zostavy s príslušenstvom za zostatkovú hodnotu menšiu ako 500 eur sa javí v porovnaní s týmito zisteniami ako nepresvedčivé.
Ak úmysel úpadcu nie je preukázaný, nemôže byť splnená ďalšia podmienka úspešnosti odporovateľnosti tomuto právnemu úkonu a to vedomosť druhej strany o tomto úmysle.
Na základe tohto súd uzatvára, že správca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby sa v prípade ústne uzavretej kúpnej zmluvy jednalo o ukracujúci právny úkon, pri ktorom mal dlžník úmysel právnym úkonom ukrátiť svojich veriteľov, pričom tento jeho úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Keďže žalovaným mal vo veci plný úspech, patrí mu náhrada trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Právny zástupca žalovaného však vo vyúčtovaní si vyčíslil hodnotu jedného úkonu právnej služby podľa § 13 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., na 33,20 eura, pričom súd poukazuje na ustálenú súdnu prax / napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.12.2011 č.k. III.ÚS 534/2011/ že tzv. incidenčná žaloba je určovacou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p a pri posudzovaní náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho advokáta sa určuje
podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci.
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ktorá v roku 2011 predstavovala 57 eur, v roku 2012 58,69 eura a v roku 2013 60,07 eur.
Z obsahu spisu vyplýva, že boli vykonané tieto úkony právnej služby:
prevzatie a príprava zastúpenia 15.11.2011, vyjadrenie k žalobe 18.11.2011, účasť na pojednávaní 20.4.2012, účasť na pojednávaní 15.6.2012 - nemeritórne pojednávanie 1 úkonu, účasť na pojednávaní 16.11.2012, 7.12.2012, 28.12.2012 - nemeritórne pojednávanie 1 úkonu, účasť na pojednávaní 25.1.2013 - nemeritórne pojednávanie 1 úkonu.
Za tieto patrí právnemu zástupcovi žalovaného odmena vo výške 2x57 eur, 3x58,69 eur, 2x14,67 eur, 1x15,01 eur plus režijné paušály a to 2x7,41 eura, 5x7,63 eura a 1x7,81 eura, čo spolu činí 395,20 eura.
Pokiaľ si právny zástupca žalovaného uplatnil náhradu za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaniach, súd poukazuje na ustanovenie § 17 vyššie uvedenej vyhlášky, podľa ktorého si túto možno uplatniť pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť.
Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 3Cbi 12/2011 a 3Cbi 13/2011, v ktorých bolo rozhodnuté rovnako dňa 25.1.2013, a v ktorých bol klient právneho zástupcu žalovaného úspešný a tieto pojednávania ako aj pojednávania v tejto veci aj veci 3Cbi 23/2011 súd nariaďoval v tesnej časovej súslednosti práve z dôvodu hospodárnosti konania, bola právnemu zástupcovi žalovaného priznaná aj náhrada za stratu času v súvislosti s úkonmi, ktoré boli takto vykonané aj v tejto veci,
avšak okrem náhrady za stratu času v súvislosti s účasťou na pojednávaní konanom dňa 20.4.2012, za ktoré patrí náhrada 12,72x4 t.j. 50,88 eura.
Ostatné požadované trovy nemožno považovať za trovy oprávnené a potrebné pre účelné uplatnenie práva.
Celková oprávnená výška trov právneho zastúpenia teda činí 446,08 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V
odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto
rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona.