Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-77-2010.pdf
PDF · 169.4 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/77/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu G. F. - G., T. XXX, zastúpeného JUDr. Radomírom Bžánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Nám. Ľ. Štúra 2, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2010, číslo: 31186/2008 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 4. apríla 2008, číslo: 20736/2008-6291 na základe žaloby takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie bývalého Colného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 22. apríla 2010, číslo: 31186/2008 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 4. apríla 2008, číslo: 20736/2008-6291 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1 738,62 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Radomíra Bžána, s.r.o., vedený v F. R., a.s. R., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 22. 4. 2010, číslo: 31186/2008 rozhodlo bývalé Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ktorého právnym nástupcom je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ďalej len žalovaný) o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo dňa 4. 4. 2008, číslo: 20736/2008 tak, že podľa § 48 ods. 2, 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) zmenil pôvodný výrok: „... nakoľko fyzická osoba - podnikateľ G. F. - G., T. XXX, XXX XX T., DIČ: 1020713254 v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v zákonom stanovenej lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zn. 53758/2006-6291 vydaného Colným úradom Prešov dňa 17.09.2006 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení." Ďalším výrokom rozhodol tak, že „ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ostávajú nezmenené“.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 14.9.2006 v rámci vykonaného miestneho zisťovania podľa § 45 zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu (ďalej len zákon č. 105/2004 Z.z.) našli colníci colného úradu v prevádzke fyzickej osoby - podnikateľa G. D. spotrebiteľské balenia liehu (ďalej len SBL) v množstve a druhu ako je to uvedené v rozhodnutí, ktoré boli označené kontrolnými páskami podľa zákona č. 105/2004 Z.z. a vyhlášky č. 123/1997 Z.z. o označovaní spotrebiteľského balenia liehu, t.j. neboli označené v súlade s § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z.z.. O vykonanom miestnom zisťovaní bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 43/06-6291-Sk zo
dňa 14.9.2006, do ktorej p. D. uviedol: „SBL, ktoré boli zistené v hangári 4 v areáli mojej firmy som uskladnil po dohode s p. F. - G. v areáli družstva v mesiaci júl asi začiatkom, presný dátum neviem, podľa oznámenia p. F. - G. tovar ním zakúpený z konkurzu - v celkovom množstve asi 18 tisíc litrov rôznych druhov. Po dohode o uskladnení mi oznámil, že tovar prekolkuje a si ho odvezie."
Colný úrad v predmetnej veci vypočul tiež odvolateľa, o čom spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zn. 43/06-6291-SK zo dňa 14. 09. 2006 do ktorej odvolateľ uviedol, že odkúpil vyššie uvedené SBL na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2006 od úpadcu NADA, a.s., 067 41 Chlmec 149, IČO: 36 469 882 v zastúpení správkyňou konkurznej podstaty JUDr. C. W.. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy ho správkyňa konkurznej podstaty upovedomila, že alkohol je označený kontrolnými páskami, ktoré platia do 30.06.2006. Ďalej ho upovedomila, že alkohol sa nachádza v sklade Policajného zboru SR v Dunajskej Strede. Po uhradení platby mu oznámila, že z technického dôvodu toho istého dňa, t. j. 28.06.2006 sa alkohol nedá previezť zo skladu z Dunajskej Stredy. Informovala ho, aby si podal žiadosť na CÚ Prešov o vydanie nových kontrolných známok, čo aj urobil. Po telefonickom ozname od správkyne KP mu bolo oznámené, že dňa 7. 7. 2006 mu bude dodaný zakúpený alkohol, čo sa aj stalo. Alkohol uskladnil na základe ústnej dohody s p. G. D. v jeho hangári na hospodárskom dvore vo Svetliciach. Po dátume 7.7.2006 mu písomnou formou došlo stanovisko z CÚ Prešov, že žiadosti o vydanie nových kontrolných známok na zakúpený alkohol nevyhovujú.
Z postúpeného spisového materiálu vyplýva, že odvolateľ dňa 28.06.2006 požiadal colný úrad o povolenie označiť SBL novými kontrolnými páskami a o dodanie kontrolných pások v množstve v akom odkúpil spotrebiteľské balenia liehu. Následne však colný úrad rozhodnutím zn. 38258/2006-6262(O) zo dňa 06.07.2006 nevyhovel žiadosti odvolateľa, pretože podľa názoru colného úradu odvolateľ nie je v zmysle § 10 ods. 41 zákona č. 105/2004 Z.z. odberateľom kontrolnej známky, preto nie je oprávnený označovať spotrebiteľské balenia liehu novými kontrolnými známkami.
Dňa 17.09.2006 vydal colný úrad rozhodnutie o zabezpečení zn. 53758/2006-6291, ktorým colný úrad na základe § 47 ods. 1 písm. b) a § 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 105/2004 Z.z. v spojení s § 14a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. zabezpečil odvolateľovi tovar: spotrebiteľské balenia liehu v množstve 15 727 ks, pretože neboli označené podľa § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z. z., a taktiež mu zabezpečil plastové prepravky v množstve 1315 ks a drevené palety v množstve 47 ks. Predmetné rozhodnutie bolo zo strany odvolateľa napadnuté odvolaním, o ktorom s konečnou platnosťou rozhodlo Colné riaditeľstvo SR dňa 24.01.2008 vydaním rozhodnutia zn. 44965/2006, ktorým potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Prešov zn. 53758/2006-6291 zo dňa 17. 09. 2006. Následne odvolateľ podal podnet na preskúmanie rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. 44965/2006 zo dňa 24.01.2008 mimo odvolacieho konania, o ktorom rozhodlo Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámením zn. MF/12475/2008-73 zo dňa 25.03.2008, kde Ministerstvo financií SR konštatovalo, že napadnuté rozhodnutie nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.
Dňa 07.03.2008 podal odvolateľ na Krajský súd v Prešove žalobu zo dňa 25.02.2008, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. 44965/2006 zo dňa 24.01.2008 aj rozhodnutia Colného úradu Prešov zn. 53758/2006-6291 zo dňa 17.09.2006. O žalobe bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zn. 3 Sžf 30/2009 zo dňa 21.01.2010, ktorým potvrdil uznesenie Krajského súdu v Prešove zn. 1S/11/2008-32 zo dňa 28.10.2008, ktorý žalobu zamietol (správne konanie zastavil).
Dňa 04.04.2008 vydal colný úrad rozhodnutie zn. 20736/2008-6291 zo dňa 04.04.2008, ktorým vyslovil podľa § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. prepadnutie tovaru - spotrebiteľských balení liehu v celkovom množstve 15 727 ks a vecí k nim patriacich - plastové prepravky v množstve 1315 ks a drevené palety v množstve 47 ks v prospech štátu, nakoľko odvolateľ neodstránil v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení zn. 53758/2006-6291 zo dňa 17.09.2006 pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu predmetného tovaru a veci.
Podľa § 14a ods. 3 zákona č.511/1992 Zb. ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
Podľa § 10 ods. 7 zákona č. 105/2004 Z. z. spotrebiteľské balenie označené pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej známky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38 a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka, alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené. Za neoznačené spotrebiteľské balenie sa považuje aj každé spotrebiteľské balenie s pretrhnutou kontrolnou známkou, ktoré pri predaji zo spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste vrátane skladových a Iných účelových priestorov prevyšuje jeden otvorený kus z jedného sortimentu spotrebiteľského balenia s pretrhnutou kontrolnou známkou.
Podľa § 51 ods. 44 zákona č. 105/2004 Z.z. spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov možno predávať najneskôr do 30. júna 2006. Po tomto dátume bude spotrebiteľské balenie označené podľa doterajších predpisov považované za neoznačené.
K námietkam odvolateľa ohľadne nadobudnutia predmetných SBL (odvolateľ uviedol, že všetky spotrebiteľské balenia kúpil na základe kúpnej zmluvy zo dňa 28.06.2006 od spoločnosti Nada, a.s., Chlmec 149 v konkurze, zastúpenej správcom konkurznej podstaty, pričom s predajom spotrebiteľský balení liehu vyslovil súhlas aj Krajský súd v Košiciach v opatrení zo dňa 22.06.2006, č.k. 6K/14/2005), k námietke ohľadne jeho riadneho zdanenia podľa zákona č. 105/2004 Z.z. účinného do 30.06.2006 (odvolateľ uviedol, že zákon teraz aj vtedy platný nezakazuje ani neobmedzuje nadobúdateľa v tom, aké množstvo alkoholu môže do vlastníctva nadobudnúť. Lieh nadobudnutý v súlade so zákonom a označený kontrolnými známkami v súlade s právnym predpisom platným v čase nadobudnutia môže byť považovaný za neoznačený len vtedy, ak by bol predmetom predaja nasledujúci deň po 30. 06. 2006. Iný výklad by znamenal právnu neistotu tých osôb, ktoré pred nadobudnutím účinnosti zákona konali v súlade s platnými právnymi predpismi) žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania a zároveň dôvodom pre ktorý prišlo k zabezpečeniu SBL a následne k ich prepadnutiu v prospech štátu nie je otázka, či odvolateľ nadobudol predmetné SBL v súlade so zákonom. Predmetom konania je skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že skladoval neoznačené SBL. Podľa § 51 ods. 44 zákona č. 105/2004 Z. z. spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov možno predávať najneskôr do 30. júna 2006, po tomto dátume bude spotrebiteľské balenie označené podľa doterajších predpisov považované za neoznačené, pričom jedným zo znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z. je aj skladovanie spotrebiteľského balenia liehu, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom. Podľa Článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zákonom zakázané je skladovanie neoznačených SBL (primárny dôvod zabezpečenia). Podľa Článku 2 ods. 3 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, pričom z dôvodu, že v konaní bolo nevyvrátiteľne preukázané, že odvolateľ po 30. júni 2006 skladoval neoznačené SBL, naplnil týmto svojím konaním znaky skutkovej podstaty správneho deliktu § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z, a teda colný úrad postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď podľa § 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z. v spojení s § 14a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. zabezpečil vyššie uvedené SBL (Dôkazom je aj oznámenie Ministerstva financií SR zn. MF/12475/2008-73 zo dňa 25.03.2008, kde Ministerstvo financií SR po preskúmaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania konštatovalo, že napadnuté rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zn. 44965/2006 zo dňa 24.01.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie colného úradu o zabezpečení zn. 53758/2006-6291 zo dňa 17.09.2006, nie je vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, preto nie je dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie).
K námietkam odvolateľa, že „z ustanovenia § 47 ods. 2 písm. b) zák. č. 105/2004 Z. z. vyplýva, že colné orgány sú oprávnené zabezpečiť tovar vtedy, ak sa osoba dopustila správneho deliktu, pričom zabezpečenie tovaru je možné vtedy, ak sa uloží pokuta a z právnej úpravy vyplýva, že tieto dve podmienky musia byť splnené kumulatívne" žalovaný dôvodil tým, že:
- zákon č. 511/1992 Zb. v § 14a upravuje oprávnenie správcu dane zabezpečiť tovar a vecí nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní, pričom predmetné oprávnenie je fakultatívnym inštitútom daňového práva, t. j. je na zvážení správcu dane, pri prihliadnutí na všetky okolnosti daného prípadu, či k aplikácii inštitútu zabezpečenia tovaru alebo veci pristúpi (v prípade nevyužitia tohto oprávnenia správcu dane totiž môže prísť k tomu, že správca dane sa pripraví o významný dôkazný prostriedok v ďalšom konaní),
- zákon č. 105/2004 Z.z. upravuje podmienky aplikácie inštitútu zabezpečenia odlišne od všeobecnej úpravy obsiahnutej v § 14a zákona č. 511/1992 Zb., keď v taxatívne určených prípadoch (napr. § 47 ods. 2 písm. b) zákon č. 105/2004 Z.z.) ukladá správcovi dane povinnosť tovar zabezpečiť. Zákon č. 105/2004 Z.z. neumožňuje v daňovom voľnom obehu skladovanie neoznačeného spotrebiteľského balenia liehu, pričom zodpovednosť pri naplnení skutkovej podstaty uvedenej v § 47 ods. 1 písm. b) tohto zákona je objektívna, t.j. bez ohľadu na vedomosť alebo zavinenie porušiteľa (tak ako tomu bolo v predmetnom prípade, nakoľko odvolateľ bol nesprávne inštruovaný zo strany správkyne konkurznej podstaty JUDr. C. W., aby si podal žiadosť na CÚ Prešov o vydanie nových kontrolných známok),
- inštitút zabezpečenia tovaru a veci má v daňovom konaní predbežný charakter a jeho hlavným účelom je chrániť bezpečnosť osôb a majetku, prípadne iný všeobecný záujem, pričom tento inštitút umožňuje riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah správcu dane, najmä ak je potrebné zachovať faktický stav veci, čo nie vždy je možné, ak by bol tento inštitút viazaný až na okamih vyvodzovania deliktuálnej zodpovednosti odvolateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov sa nestotožnil s námietkou odvolateľa, že „colné orgány sú oprávnené zabezpečiť tovar len vtedy, ak sa osoba dopustila správneho deliktu, pričom zabezpečenie tovaru je možné len vtedy, ak sa uloží pokuta a že tieto dve podmienky musia byť splnené kumulatívne", nakoľko konanie o zabezpečení tovaru a konanie o uložení pokuty sú dve samostatné konania, výsledkom ktorých sú rozhodnutia s úplne odlišnými právnymi účinkami.
K námietke odvolateľa, že neoznačený lieh vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby ešte neznamená porušenie zákona žalovaný uviedol, že v prvom rade je potrebné zdôrazniť, že odvolateľ v konaní vystupuje ako fyzická osoba - podnikateľ (ako fyzická osoba - podnikateľ tiež figuruje v kúpnej zmluve zo dňa 28.06.2006 ako kupujúci). Ďalšou veľmi podstatnou v konaní zistenou a pre konanie významnou skutočnosťou je fakt, že colný úrad zistil u odvolateľa skladovanie SBL, ktoré sa v zmysle zákona č. 105/2004 Z.z. považujú za neoznačené a preto akékoľvek ďalšie nakladanie s takýmito SBL je zakázané. Inštitút zabezpečenia tovaru a veci má v daňovom konaní, ako už bolo uvedené, predbežný charakter, a jeho význam spočíva v tom, že ak subjekt (odvolateľ), ktorému sa tovar zabezpečí, po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru neodstráni v zákonom stanovenej lehote pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, colný úrad nemá inú zákonnú možnosť ako pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o prepadnutí tovaru v prospech štátu.
K námietke ohľadne výroku napadnutého rozhodnutia, ktorý odvolateľ označil za nezákonný a zmätočný (z toho dôvodu, že vo výroku je uvedené, že tovar prepadáva v prospech štátu, nakoľko nedošlo k odstráneniu pochybností v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zn. 20078/2006-6291, pričom rozhodnutie na základe ktorého bol tovar zabezpečený bolo síce vydané dňa 17.09.2006, avšak so značkou 53758/2006-6291 a takéto pochybenie vzbudzuje pochybnosti, na základe akého rozhodnutia bolo rozhodnuté o prepadnutí tovaru) žalovaný uviedol, že túto námietku považuje za čiastočne opodstatnenú.
Vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia je hneď v jeho úvodnej časti jasne a zrozumiteľne uvedené, že došlo k zabezpečeniu tovaru rozhodnutím zn. 53758/2006-6291 zo dňa 17.09.2006, pričom toto číslo rozhodnutia o zabezpečení sa uvádza aj na ďalších miestach odvolaním napadnutého rozhodnutia (v časti odôvodnenie). Podľa žalovaného ide o účelovú námietku a odvolateľ nemohol nadobudnúť pochybnosti či sa ocitnúť v omyle, na základe akého rozhodnutia mu boli predmetné SBL a veci zabezpečené. Žalovaný využil svoje oprávnenie upravené v § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. a rozhodol o zmene výroku rozhodnutia pokiaľ išlo o odstránenie tohto formálneho nedostatku. Uvedená oprava nemala žiadny vplyv na meritum veci a tiež opravou výroku rozhodnutia nedošlo žiadnym spôsobom k zásahu do procesných práv odvolateľa.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Citoval § 14a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a zdôraznil, že k prevodu vlastníckeho práva k spotrebiteľským baleniam liehu došlo dňa 28.6.2006 (t.j. pred účinnosťou novely zákona č. 105/2004 Z.z.), teda v súlade so zákonom č. 105/2004 Z.z., ktorý nezakazuje ani neobmedzuje nadobúdateľa v tom, aké množstvo alkoholu môže nadobudnúť do vlastníctva. Rozhodujúce je, aby bol nadobudnutý lieh zdanený. Uviedol, že treba rozlišovať medzi držbou liehu, ktorý bol nadobudnutý pred novelou zákona a bol daňovo vysporiadaný a nakladaním s liehom odo dňa účinnosti novely zákona č. 105/2004 Z.z.. Zákon zakazuje len predaj neoznačeného liehu. Ak policajný orgán vydával lieh dňa 7.7.2006 žalobcovi, vydanie liehu daňovo vysporiadaného jeho vlastníkovi nemôže byť posudzované ako dávanie veci do obehu, resp. jeho vyskladňovanie. V takomto prípade by došlo zo strany štátneho orgánu - štátu k porušeniu zákona a eventuálne k hrozbe uplatnenia si náhrady škody voči štátu za nesprávny úradný postup, následkom ktorého štát - resp., iný štátny orgán vydal ďalšie rozhodnutie, ktoré žalobca napáda a ktoré vychádza, alebo je založené na protiprávnom postupe iného štátneho orgánu a teda je taktiež nezákonné, pretože z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Inak povedané, štátne orgány SR založili a spôsobili protiprávny stav, z ktorého uplatňujú sankcie voči daňovému subjektu spôsobom, ktorý odporuje zákonu a zakladá daňovému subjektu nárok na uplatnenie náhrady škody voči štátu.
Podľa žalovaného dôvodom pre ktorý došlo k zabezpečeniu spotrebiteľských balení liehu a následne k ich prepadnutiu v prospech štátu nie je otázka, či žalobca nadobudol predmetné spotrebiteľské balenia liehu v súlade so zákonom, ale skutočnosť, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca skladoval neoznačené spotrebiteľské balenia liehu.
Rovnako ako držba liehu označeného kontrolnou páskou podľa pôvodných predpisov nemôže byť posudzované ani skladovanie neoznačeného liehu. Takýto výklad zákona by znamenal, že každý kto vlastní legálne nadobudnuté väčšie množstvo liehu podľa právnych predpisov platných v čase nadobudnutia, by bolo porušením zákona. Vlastnenie väčšieho množstva liehu nadobudnutého v súlade s platnými právnymi predpismi a s vysporiadanou spotrebnou daňou nie je skladovaním liehu v zmysle zákona účinného od 01.07.2006. Neoznačený lieh vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby ešte neznamená porušenie zákona. Nie je možné pripraviť niekoho o vlastníctvo veci len z toho dôvodu, že došlo k zmene spôsobu označovania liehu, ako nie je možné, aby bol vlastníctva takejto veci zbavený len preto, že ho nestihol napr. odpredať do lehoty, kedy sa lieh začína označovať novými kontrolnými páskami. Takýto výklad zákona by bol v priamom rozpore s Ústavou SR, ktorá garantuje nedotknuteľnosť vlastníctva, a z toho vyplýva aj samotná protizákonnosť postupu colných orgánov.
Žalobca má za to, že rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 22.04.2010 č. 31186/2008 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zn. 20736/2008-6291 zo dňa 04.04.2008, ako aj rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 24.01.2008, č. 44965/2006 v spojení s rozhodnutím Colného úradu Prešov zo dňa 17. 09. 2006, č. 53758/2Q06-6291 boli vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, konkrétne s ustanovením § 47 ods. 1 písm. b) a § 47 ods. 2 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z., s ustanovením § 14a ods. 2 a 3 zákona č. 511/1992 Zb. aj Ústavou SR.
Podľa § 51 ods. 44 zákona č. 105/2004 Z. z. spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov možno predávať najneskôr do 30. júna 2006. Po tomto dátume bude spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov považované za neoznačené. Citované ustanovenie nehovorí nič o držbe, pojednáva iba o predaji spotrebiteľského balenia označeného kontrolnou páskou platnou do 30. 6. 2006. Držba spotrebiteľského balenia liehu označeného takouto kontrolnou páskou v žiadnom prípade nemôže byť posudzovaná ako správny delikt, pretože žalobca sa žiadneho protiprávneho konania nedopustil. Nadobudol spotrebiteľské balenie liehu do svojho vlastníctva v súlade s právnymi predpismi a urobil všetko pre to, aby kontrolné pásky platné do 30. 6. 2006 boli vymenené za platné.
Vlastnenie spotrebiteľského balenia liehu nadobudnutého v súlade s platnými právnymi predpismi a s vysporiadanou spotrebnou daňou nie je skladovaním liehu v zmysle zákona účinného od 01.07.2006, preto správny orgán nepostupoval správne, keď aplikoval na daný stav ustanovenie § 47 ods. 1 písm. b) zákona č. 105/2004 Z. z., podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak predá, ponúkne na predaj, skladuje alebo prepravuje spotrebiteľské balenie, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, s výnimkou odberateľa kontrolnej známky, ak označuje spotrebiteľské balenie podľa § 10 ods. 39 až 41. Naopak, ak je spotrebiteľské balenie liehu označené, aj keď kontrolnou páskou po lehote platnosti, je to dôkaz o daňovom vysporiadaní voči štátu z tohto liehu bez akýchkoľvek pochybností, navyše ak tento lieh je vydaný policajnými orgánmi SR.
Z ustanovenia § 47 ods. 2 písm. b) zák. č. 105/2004 Z.z. vyplýva, že colné orgány sú oprávnené zabezpečiť tovar vtedy, ak sa osoba dopustila správneho deliktu, pričom zabezpečenie tovaru je možné vtedy, ak sa uloží pokuta. Obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Žalobca namietal, že z výrokovej časti rozhodnutia, pričom len táto časť rozhodnutia je vynútiteľná, sa nedá zistiť, ktoré pochybnosti mal žalobca odstrániť. Rozhodnutie o prepadnutí tovaru bolo vydané na základe nezákonného rozhodnutia o zabezpečení tovaru zo dňa 17. 9. 2006, č. k. 53758/2006-6291 okrem iného aj z dôvodu, že predmetom zabezpečenia tovaru neboli prepravky zelenej farby v počte 1 315 ks a drevené palety v počte 47 ks, a ktorý majetok žalobcu ani nemohol byť predmetom zabezpečenia tovaru a následne ani predmetom prepadnutia tovaru, čo je minimálne v tejto časti v rozpore so zákonom a Ústavou SR, ktorá zaručuje nedotknuteľnosť vlastníctva.
Poukázal tiež na publikované rozhodnutie R 108/1999, podľa ktorého „výrok rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu.“
Okrem vyššie uvedeného, vytýkal aj formálno-procesné nedostatky rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zo dňa 22. 04. 2010, č. 31186/2008.
Colné riaditeľstvo SR v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedlo, že „Colné riaditeľstvo SR využilo svoje oprávnenie upravené v § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého odvolací orgán rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí."
Výrok predmetného rozhodnutia Colného riaditeľstva SR znie nasledovne: „Colné riaditeľstvo SR podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších prepisov v napadnutom rozhodnutí Colného úradu Prešov zn. 20736/2008-6291 zo dňa 04. 04. 2008 mení pôvodný výrok:
»...nakoľko fyzická osoba G. F. - G., T. XXX, XXX XX T., DIČ: 1020713254 v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v zákonom stanovenej lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zn. 20078/2006-6291 vydaného Colným úradom Prešov dňa 17. 09. 2006 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení.« nasledovne:
»...nakoľko fyzická osoba - podnikateľ G. F. - G., T. XXX, XXX XX T., DIČ: 1020713254 v zmysle § 14a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v zákonom stanovenej lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru zn. 53758/2006-6291 vydaného Colným úradom Prešov dňa 17. 09. 2006 neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia o zabezpečení.« Ostatná časť výroku v napadnutom rozhodnutí Colného úradu Prešov zn. 20736/2008-6291 zo dňa 04. 04. 2008 ostáva nezmenená."
Z takého výroku vyplýva, že Colné riaditeľstvo SR sa nevysporiadalo s podaným odvolaním. V zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. colné riaditeľstvo ako odvolací orgán môže rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmeniť alebo zrušiť, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. To čo označuje Colné riaditeľstvo SR za zmenu rozhodnutia (t.j. doplnenie slova „podnikateľ" a zmenu čísla na „zn. 53758/2006-6291") nie je zmenou v zmysle § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
Taktiež konštatovanie, že „ostatná časť výroku v napadnutom rozhodnutí Colného úradu Prešov Zn. 20736/2008-6291 zo dňa 04. 04. 2008 ostáva nezmenená" nie je potvrdením rozhodnutia prvostupňového orgánu, to znamená, že Colné riaditeľstvo SR nerozhodlo o podanom odvolaní. Pri zmene rozhodnutia prvostupňového orgánu odvolací orgán nahrádza toto rozhodnutie svojím rozhodnutím. Rozhodnutie odvolacieho orgánu musí preto obsahovať nielen úplné výstižné zdôvodnenie, ale i všetko to, čo je potrebné z hľadiska určitosti a vykonateľnosti rozhodnutí o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho konania. Rozhodnutie Colného riaditeľstva SR neobsahuje výrok o tom, ako sa odvolací orgán vysporiadal s odvolaním žalobcu. Žalobca sa domnieva, že to, čo Colné riaditeľstvo SR nazvalo zmenou pôvodného výroku (t.j. doplnenie slova „podnikateľ" a zmenu čísla na „zn. 53758/2006-6291"), mal vykonať Colný úrad Prešov v rámci odstránenia formálnych vád rozhodnutia. Nakoľko absentuje výrok o tom, ako rozhodlo Colné riaditeľstvo SR o podanom odvolaní, je predmetné rozhodnutie nezákonné.
Žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 21.9.2010 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25. 11. 2011, č.k. 3S/77/2010-75 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu len v časti prepadnutia plastových prepraviek zelenej farby v množstve 1315 ks a drevených paliet v množstve 47 ks v prospech štátu podľa § 250j ods. 2 písm. d/ zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a v rozsahu zrušenia vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p. s poukazom na § 14a ods. 3 zákona o spotrebnej dani, § 10 ods. 7, § 51 ods. 44, § 47 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. b/ zákona o spotrebnej dani z liehu dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, lebo rozhodnutia správnych orgánov v časti prepadnutia plastových prepraviek a drevených paliet v prospech štátu sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. V časti prepadnutia SBL v prospech štátu sa v celom rozsahu stotožnil so zisteným skutkovým stavom aj právnym odôvodnením správnych orgánov, keďže miestnym zisťovaním vykonaným dňa 14. 9. 2006, o výsledku ktorého bola spísaná zápisnica zo dňa 14. 9. 2006, č. 43/06-6291-Sk, bolo nepochybne preukázané, že žalobca skladoval v hangári č. 4 u podnikateľa G. D. spotrebiteľské balenia liehu v celkovom množstve 15 727 ks, ktoré boli označené kontrolnými páskami podľa doterajších predpisov, ktoré sa po 30. 6. 2006 považujú podľa § 51 ods. 44 zákona o spotrebnej dani z liehu za neoznačené. Skutočnosť, že SBL boli označené podľa doterajších predpisov žalobca ani nenamietal a táto okolnosť sporná nebola. V rozhodnutí krajský súd poukázal na to, že správny orgán rozhodol o zabezpečení tovaru a veci z dôvodu, že tovar - SBL boli označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisoch, ktoré sa po dátume 30. 6. 2006 považujú za neoznačené. Zároveň žalobcu upozornil, že ak v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení tovaru neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu
tovaru a veci, vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru a veci v prospech štátu. Bol toho názoru, že toto rozhodnutie bolo jasné, zrozumiteľné a nevyvolávalo pochybnosti o tom, v čom spočíva podstata zabezpečenia tovaru. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia o zabezpečení tovaru nevedel aké pochybnosti má odstrániť, preto ich neodstránil. Práve naopak s poukazom na vyššie uvedené mal za to, že správny orgán nepochybil, ak skladované SBL vyhodnotil ako neoznačené, ako neoznačené ich zabezpečil a následne keďže nedošlo k odstráneniu pochybností, ktoré viedli k zabezpečeniu, rozhodol o ich prepadnutí v prospech štátu. Poukázal na to, že konanie o zabezpečení je inštitútom preventívnym a bezodkladným, v konkrétnom prípade sledujúcim účel, aby nedošlo k uvádzaniu neoznačeného spotrebiteľského balenia do daňového voľného obehu. Ďalej uviedol, že ide o konanie samostatné, paralelne a nezávislé prebiehajúce popri konaní o uložení pokuty, preto neprihliadal na námietku žalobcu, že z ustanovenia § 47 ods. 2 zákona o spotrebnej dani z liehu vyplýva, že colné orgány sú oprávnené zabezpečiť tovar vtedy, ak sa osoba dopustila správneho deliktu, pričom zabezpečiť tovar možno len vtedy, ak sa uloží pokuta s tým, že obidve podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa formálno-procesných pochybení žalovaného v súvislosti s výrokom preskúmavaného rozhodnutia, pričom poukázal na to, že aj keď formulácia že „časť výroku mení a ostatná časť výroku ostáva nezmenená...“ úplne nezodpovedá zneniu § 48 ods. 5 zákona o správe daní, výrok nevyvoláva pochybnosti o tom, ako žalovaný rozhodol, keďže znenie „ostáva nezmenené“ možno považovať za synonymum slova potvrdzuje. Zároveň s poukazom na platnú judikatúru zdôraznil, že účelom preskúmavacieho konania nie je len formálne zrušovanie rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sami o sebe ani po vydaní nových rozhodnutí nemôžu privodiť vecne iné, či priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.
Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 19. 9. 2012 č.k. 2Sžf/14/2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 11. 2011, č.k. 3S/77/2010-75 a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V zrušujúcom uznesení uviedol, že v správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu zistí, že toto je v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že žaloba sa zamieta, v opačnom prípade rozhodnutie správneho orgánu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie (§ 250j ods. 1 a 2 OSP).
Podľa § 14a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní, v znení účinnom v rozhodujúcom období, zamestnanec správcu dane môže zabezpečiť tovar a veci nevyhnutne potrebné na preukázanie skutočností pri správe daní; správca dane a daňový subjekt je povinný zabezpečený tovar a veci riadne opatrovať. Toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Veci, ktoré nie je možné na mieste spoľahlivo zabezpečiť, môže správca dane na náklady ich majiteľa alebo držiteľa nechať previezť na miesto vhodné na tento účel. Ak je to pre dokazovanie nevyhnutné, môže zamestnanec správcu dane bezodplatne odobrať na účely bližšej obhliadky alebo expertízy vzorky zabezpečených vecí. Odobraté vzorky sa po expertíze či obhliadke vrátia, ak to ich povaha pripúšťa. Pri zabezpečovaní tovaru a veci sa postupuje primerane podľa § 36.
Podľa ods. 2 správca dane vydá o zabezpečení tovaru alebo veci rozhodnutie o zabezpečení, v ktorom uvedie dôvody zabezpečenia tovaru alebo veci. Proti rozhodnutiu o zabezpečení sa možno odvolať. Odvolanie nemá odkladný účinok.
Podľa ods. 3 ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru alebo veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení tovaru alebo veci. Rozhodnutie je právoplatné
dňom jeho vydania; proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Ak majiteľ alebo držiteľ tovaru alebo veci v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o ich zabezpečení neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru a veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí tohto tovaru alebo veci v prospech štátu. Proti rozhodnutiu o prepadnutí tovaru a veci sa možno odvolať.
Podľa § 1 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, v znení účinnom v rozhodnom čase, tento zákon upravuje zdaňovanie liehu spotrebnou daňou (ďalej len "daň") na daňovom území.
Podľa § 10 ods. 1, v znení účinnom v rozhodnom čase, spotrebiteľským balením liehu (ďalej len "spotrebiteľské balenie") sa na účely tohto zákona rozumie uzavretý spotrebiteľský obal 16) naplnený liehom určeným na priamu ľudskú spotrebu.
Podľa ods. 2, kontrolnou známkou sa na účely tohto zákona rozumie slovenská kontrolná známka určená na označovanie spotrebiteľského balenia, ktorá spĺňa ostatné náležitosti v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38. Kontrolná známka má na účely tohto zákona povahu ceniny.
Podľa ods. 3, spotrebiteľské balenie kódu kombinovanej nomenklatúry 2207 a 2208 možno uviesť do daňového voľného obehu na daňovom území, len ak je označené kontrolnou známkou, ak tento zákon neustanovuje inak. Označovať spotrebiteľské balenie kontrolnou známkou môže len prevádzkovateľ daňového skladu, oprávnený príjemca, daňový splnomocnenec a dovozca spotrebiteľského balenia (ďalej len "odberateľ kontrolnej známky"), ktorý ho bude uvádzať do daňového voľného obehu na daňovom území.
Podľa ods. 7 spotrebiteľské balenie označené pretrhnutou kontrolnou známkou, falzifikátom kontrolnej známky alebo kontrolnou známkou, ktorá nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38 a spotrebiteľské balenie, na ktorom nie je nalepená kontrolná známka, alebo ktorého označenie nie je v súlade s týmto zákonom a všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 38, sa na účely tohto zákona považuje za neoznačené. Za neoznačené spotrebiteľské balenie sa považuje aj každé spotrebiteľské balenie s pretrhnutou kontrolnou známkou, ktoré pri predaji zo spotrebiteľského balenia na priamu ľudskú spotrebu na mieste vrátane skladových a iných účelových priestorov prevyšuje jeden otvorený kus z jedného sortimentu spotrebiteľského balenia s pretrhnutou kontrolnou známkou.
Podľa ods. 8 predaj neoznačeného spotrebiteľského balenia na daňovom území je zakázaný s výnimkou odseku 34.
Podľa ods. 38, podrobnosti o vyhotovení kontrolných známok a o grafických prvkoch a údajoch na kontrolnej známke ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Takýmto právnym predpisom bola vyhláška č. 206/2004 Z. z. účinná od 1. mája 2004 a do tohto dátumu vyhl. č. 123/1997 Z. z., ktorá bola zrušená zákonom č. 105/2004 Z. z.
Podľa § 47 ods. 1 písm. b), správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak predá, ponúkne na predaj, skladuje alebo prepravuje spotrebiteľské balenie, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom a osobitným predpisom, 16a) s výnimkou odberateľa kontrolnej známky, ak označuje spotrebiteľské balenie podľa § 10 ods. 39 až 41.
Podľa ods. 2 písm. b), colný úrad uloží pokutu vo výške 50 % dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, ktoré nie je označené v súlade s týmto zákonom, najmenej však 10.000,-Sk, za správny delikt podľa odseku 1 písm. b), a taký lieh v spotrebiteľskom balení zabezpečí.
Podľa § 51 ods. 44 spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov možno predávať najneskôr do 30. júna 2006. Po tomto dátume bude spotrebiteľské balenie označené kontrolnou páskou podľa doterajších predpisov považované za neoznačené.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2006 sú upravené v § 51f zákona o spotrebnej dani z liehu.
Ďalej odvolací súd uviedol, že sa tak krajský súd ako aj správne orgány oboch stupňov dopustili niekoľkých vážnych pochybení ako procesného tak aj hmotnoprávneho charakteru.
Predovšetkým, pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, tento je v rozpore s ustanovením § 250j ods. 1 a 2 OSP, ktoré umožňuje buď rozhodnutie správneho orgánu, poprípade aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť, ak rozhodnutie resp. postup správneho orgánu nebol v súlade so zákonom, alebo žalobu zamietnuť. Neumožňuje však ten postup, aký zvolil krajský súd a síce čiastočné zamietnutie žaloby a zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného len v určitej časti. Takýto postup nemá oporu v platnej právnej úprave, a preto už len z tohto dôvodu bolo potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť.
Pokiaľ krajský súd dospel k záveru, že správne orgány nepostupovali v súlade so zákonom, čo i len v časti svojho postupu, resp. rozhodnutia, bolo potrebné zrušiť rozhodnutie žalovaného resp. aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako také a nie len jeho časť.
Pokiaľ ide o námietky žalobcu týkajúce sa zmätočnosti výroku rozhodnutia žalovaného, záver, ktorý prijal v tejto otázke krajský súd taktiež nezodpovedá ustálenej judikatúre, podľa ktorej v zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, pretože sa v ňom určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Obsahuje rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia, preto len výrok je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.
Správny poriadok v ustanovení § 47 obsahuje povinné obsahové náležitosti výroku, ktorý je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov správneho konania. Musí preto v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť vždy určitý a presný. Túto požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, a to preto, aby účastník konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania bez toho, aby musel prácne porovnávať znenie rozhodnutí správnych orgánov obidvoch stupňov.
Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo a rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne právo alebo povinnosť) resp. autoritatívne potvrdzuje (pozri medzi iným rozsudky Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Sžo/163/2009 z 29. apríla 2010 a sp. zn. 8 Sžo 417/2009 zo 17. decembra 2009).
Vo výroku súdom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného však absentovali všetky jeho podstatne náležitosti, t.j. kto je adresátom rozhodnutia, čo sa rozhodnutím ukladá, a čo je predmetom rozhodnutia. Napriek tomu, že žalovaný v rozhodnutí uviedol, že mení rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorého číslo aj dátum vydania uviedol, spôsob, akým toto rozhodnutie zmenil a znenie výroku nie je v súlade s vyššie uvedenými princípmi. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutia správnych orgánov
zasahujú do práv a právom chránených záujmov občanov, a preto tieto zásahy musia byť v každom rozhodnutí jasne a nezameniteľné definované obzvlášť v prípadoch ako je tento, ak ide o vážny zásah do vlastníckeho práva žalobcu.
Preto odvolací súd nesúhlasí s právnym záverom krajského súdu, že sa jednalo len o formálne pochybenie, ktoré nemohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.
Napriek tomu, že neurčitý výrok rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sám osebe zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby sa odvolací súd musel zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia, sa odvolací súd zaoberal aj vecnou správnosťou rozsudku krajského súdu z dôvodu komplexnosti a zložitosti danej problematiky a dospel k záveru, že aj v posudzovaní skutkového stavu krajský súd pochybil, keď sa stotožnil s právnymi závermi správnych orgánov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, je zrejmé, že krajský súd považoval postup správnych orgánov pri zabezpečení tovaru žalobcu a jeho prepadnutí v prospech štátu za správny, nakoľko aj podľa jeho názoru žalobca pochybil, keď v stanovenej lehote neodstránil pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu tovaru.
Uniklo však pozornosti krajského súdu, |že pochybnosti, ktoré mali viesť k zabezpečeniu tovaru a spôsob, akým ich mal žalobca odstrániť neboli určené ani v rozhodnutí o zabezpečení tovaru, ani v rozhodnutí o prepadnutí tovaru v prospech štátu.
Z dikcie § 14a zákona o správe daní je zrejmé, že toto opatrenie sa využije najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia tovaru alebo veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom.
Účelom zabezpečenia tovaru je prinútiť daňový subjekt, aby si svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona splnil a po ich splnení mu bude tovar vydaný. V posudzovanom prípade je však nad všetku pochybnosť jasné a tieto skutočnosti nespochybnil ani krajský súd, ani správne orgány oboch stupňov, že žalobca tovar nadobudol legálne, vedel preukázať a aj preukázal spôsob jeho nadobudnutia a finančné povinnosti v súvislosti s nákupom tovaru mal riadne vysporiadané. Bolo preto úlohou správnych orgánov, aby určili povinnosť, ktorú mal žalobca splniť, aby mu mohol byt' zabezpečený tovar vrátený.
Pokiaľ mali správne orgány pod pojmom „pochybnosti" na mysli skladovanie neoznačených SBL, potom odvolací súd pripomína, že žalobca sa dokonca ešte pred vydaním rozhodnutia o zabezpečení tovaru pokúsil o nápravu danej situácie a žiadal o vydanie nových kontrolných známok platných od 1. júla 2006.
Žalobca správne poukazoval na to, že ani žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa neuviedli, akým spôsobom má odstrániť pochybnosti - skladovanie tovaru neoznačených SBL, keď jeho legitímny pokus o ich odstránenie - žiadosť o vydanie nových kontrolných známok bola zamietnutá.
S týmito námietkami žalobcu sa však krajský súd nevysporiadal, nezaoberal sa proporcionalitou zásahu do vlastníckych práv žalobcu vo vzťahu k okolnostiam, za akých sa žalobca do predmetnej situácie dostal a opomenul posúdenie veci z pohľadu aplikácie prechodných ustanovení zákona o spotrebnej dani z liehu.
Odvolací súd pripomína základnú zásadu logického výkladu práva, kedy je potrebné mať na pamäti, že právne normy sú určené ľuďom, a preto výsledkom výkladu ustanovení právneho predpisu nemôže byť význam, ktorý znamená nesplniteľnú povinnosť, pretože na nemožné nemôže byť nikto zaviazaný („ultra posse nemo tenetur").
Odvolací súd na záver považuje za potrebné uviesť, že skladovanie neoznačených SBL je samostatnou skutkovou podstatou správneho deliktu a z logiky ustanovení § 47 ods. 1 a 2 zákona o spotrebnej dani z liehu vyplýva, že ak dôjde k naplneniu tejto skutkovej podstaty, potom po uložení pokuty zákon umožňuje tovar zabezpečiť a postupovať spôsobom uvedeným v § 14a zákona o správe daní. Uloženie pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania.
Podľa § 250ja ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
V danom prípade bol krajský súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne vo veci rozhodnúť v intenciách právneho názoru vysloveného odvolacím súdom, odcitovaným doslova v tomto rozhodnutí.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 224 ods. 3 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania 1 738,62 Eur. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a odvolanie (2 x 66 Eur) a trov právneho zastúpenia v sume 1 606,62 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) takto:
Rok 2010 - základom pre výpočet odmeny advokáta bola v roku 2010 v súlade s ustanovením § 1 ods. 3 a ust. § 1 ods. 3 a ust. § 11 ods. 4 vyhlášky suma 721,40 Eur. Odmena za jeden úkon právnej služby advokáta v zmysle ust. § 11 ods. 4 vyhlášky predstavuje sumu 120,23 Eur.
1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 26. 4. 2010 - odmena za jeden úkon vo výške 120,23 Eur + 19 % DPH = 143,07,
2/ písomné podanie zo dňa 15. 6. 2010 - odmena za jeden úkon vo výške 120,23 Eur + 19 % DPH = 143,07.
Rok 2011 - základom pre výpočet odmeny advokáta bola v roku 2011 v súlade s ust. § 1 ods. 3 a ust. § 11 ods. 4 vyhlášky suma 741,-- Eur. Odmena za jeden úkon právnej služby advokáta v zmysle ust. § 11 ods. 4 vyhlášky predstavuje sumu 123,50 Eur. Účasť na pojednávaní dňa 25. 11. 2011 - odmena za jeden úkon vo výške 123,50 Eur + 20 % DPH = 148,20 Eur.
Rok 2012 - základom pre výpočet odmeny advokáta bola v roku 2012 v súlade s ust. § 1 ods. 3 a ust. § 11 ods. 4 vyhlášky suma 763,-- Eur. Odmena za jeden úkon právnej služby advokáta v zmysle ust. § 11 ods. 4 vyhlášky predstavuje sumu 127,17 Eur. Odvolanie zo dňa 12. 1. 2012 - odmena za jeden úkon vo výške 127,17 + 20 % DPH = 152,60 Eur.
Rok 2013 - základom pre výpočet odmeny advokáta bola v roku 2013 v súlade s ust. § 1 ods. 3 a ust. § 11 ods. 4 vyhlášky suma 781,-- Eur. Odmena za jeden úkon právnej služby advokáta v zmysle ust. § 11 ods. 4 vyhlášky za účasť na pojednávaní dňa 25. 1. 2013 predstavuje sumu 130,17 Eur + 20 % DPH = 156,21 Eur.
Odmena advokáta spolu 743,15 Eur:
Hotové výdavky a náhrada za stratu času (v súlade s ust. § 15 a nasl. vyhlášky):
Hotové výdavky:
1/ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2010 (2 x 7,21 Eur) + 19 % DPH = 17,15 Eur,
2/ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2011 (1 x 7,41 Eur) + 20 % DPH = 8,89 Eur,
3/ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2012 (1 x 7,63 Eur) + 20 % DPH = 9,16 Eur,
4/ režijný paušál za úkony vykonané v roku 2013 (1 x 7,81 Eur) + 20 % DPH = 9,37 Eur.
Náhrada za stratu času advokáta:
1/ 1 x cesta R. - D. a späť (účasť na pojednávaní dňa 25. 11. 2011) v trvaní 2 x 3 hodiny a 23 minút, t.j. spolu celkom 6 hodín a 46 minút (12,35 x 14 = 172,90) + 20 % DPH = 207,48 Eur,
2/ 1 x cesta R. - D. a späť (účasť na pojednávaní dňa 25. 1. 2013) v trvaní 2 x 3 hodiny a 23 minút, t.j. spolu celkom 6 hodín a 46 minút (13,02 x 14 = 182,28) + 20 % DPH = 218,74 Eur.
Hotové výdavky a náhrada za stratu času spolu: 470,78.
Cestovné v súlade s ust. § 16 ods. 4 vyhlášky, ust. § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších právnych predpisov a opatrením č. 632/2008 Z.z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách:
1/ základná náhrada - 2 x cesta R. - D. a späť (účasť na pojednávaní dňa 25. 11. 2011 a 25. 1. 2013), vzdialenosť 2 x 650 km, t.j. spolu celkom 1300 km (1300 x 0,183 = 237,90 Eur) + 20 % DPH = 285,48 Eur,
2/ náhrada za spotrebované pohonné látky - 2 x cesta R. - D. a späť (účasť na pojednávaní dňa 25. 11. 2011 a 25. 1. 2013), vzdialenosť 2 x 650 km, t.j. spolu celkom 1300 km (31,85 x 1,375 = 43,79 Eur, 31,85 x 1,43 = 45,55 Eur) + 20 % DPH = 107,21 Eur.
Cestovné výdavky spolu: 392,69 Eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia: 743,15 + 470,78 + 392,69 = 1606,62. Rozdiel oproti uplatneným trovám právneho zastúpenia (1766,30 Eur) je v tom, že v roku 2010 bola DPH 19 %, nie 20 %. Súd nepriznal ani odmenu za úkon: písomné podanie zo dňa 17. 10. 2011 á 148,20 Eur vzhľadom na charakter konania a skutočnosť, že na takýto úkon právny zástupca nebol vyzvaný a uvedené mohol predniesť na pojednávaní konanom dňa 25. 11. 2011, za účasť na ktorom mu bola priznaná odmena.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.