Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-81-2012.pdf
PDF · 88.3 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/81/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Martinou Valentovou, v právnej veci navrhovateľa: Debtinvest Limited, so sídlom 33 Porter Road, P. O. Box 3169, PMB 103, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy, zastúpeného: Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti odporcovi: O. T., narodená XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 726,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.2.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni zaplatiť mu sumu 726,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 22.2.2012 do zaplatenia a to titulom uzatvorenej Zmluvy o úvere č. 8 388 právnym predchodcom Citibank (Slovakia) a. s. s odporkyňou dňa 24.7.2007.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi ako aj s celým obsahom spisu, keď konal v neprítomnosti navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Odporkyňa v konaní uviedla, že pokiaľ ide o podaný návrh je si vedomá pohľadávky, ktorá jej vznikla zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrela dňa 24.7.2007 s Y., a. s., na základe ktorej zmluvy čerpala od tejto banky úver vo výške 40.000 Sk, ktorý sa zviazala splácať dohodnutým spôsobom podľa zmluvy, teda v splátkach 2.107 Sk mesačne. Spočiatku si svoju povinnosť aj riadne plnila, splácala úver, neskôr však nastali u nej problémy so splácaním. Dôvodom nesplácania bola skutočnosť, že nemala dostatok finančných prostriedkov, lebo jej a manželovi zablokovali účty z dôvodu problémov v súvislosti s kupónovou privatizáciou. Myslí si, že splatila viac ako polovicu úveru, pokiaľ však z banky bude predložený rozpis jej splácania, nemá voči tomu námietky a výhrady, pretože už presne nevie, kedy sa konkrétne dostala do omeškania a s akou sumou. Nevylučuje ani existenciu pohľadávky v žalovanej výške. Pokiaľ aj v odpore uvádzala, že je pre ňu divné, prečo má plniť inej spoločnosti než banke, s ktorou uzatvorila zmluvu, tak až doručením platobného rozkazu spolu s návrhom sa dozvedela, že pohľadávku si uplatňuje zahraničný subjekt, pričom nikdy jej nebolo oznámené, že má plniť tomuto subjektu, ani zo strany banky, ani z jeho strany. A v podstate ani nevie, prečo by mu mala plniť, keď jej zmluvným partnerom bola banka. V prípade, že by súd posúdil nárok navrhovateľa za dôvodný žiada, ako už uviedla aj v podanom odpore, umožniť ho splácať v primeraných splátkach, maximálne vo výške 30 eur mesačne ,vzhľadom na to, že jej jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 302 eur mesačne.
Samosudca uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré zostali sporné.
Zo Zmluvy o úvere č. X XXX zo dňa 24.7.2007 súd zistil, že Y. (Z.) a. s. ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu, na základe ktorej veriteľ poskytol odporkyni úver vo výške 40 000 Sk. Odporkyňa sa zaviazala splatiť uvedený úver s príslušenstvom v 36. mesačných splátkach po 2 107 Sk s tým, že prvá splátka bola splatná 10.8.2007 a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, dátum poslednej splátky bol určený na deň 10.7.2010 Úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná vo výške 29,99 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov bola určená vo výške 54,44 %. Úverová zmluva odkazovala aj na všeobecné obchodné podmienky.
Zo Všeobecných obchodných podmienok Y. (Z.) a. s. účinných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy súd zistil, že v bode 28 je okrem iného upravené, že klient nie je oprávnený bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky postúpiť, previesť, meniť, či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa Zmluvy o úvere. Banka však je oprávnená kedykoľvek postúpiť či previesť ktorýkoľvek zo svojich práv či záväzkov podľa Zmluvy o úvere na tretiu osobu.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 písm. b Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ, na ktorého bola pohľadávka, ktorá je predmetom konania postúpená, túto uplatňuje titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 24.7.2007. Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, v danej veci je potrebné aplikovať všetky režimy a opatrenia, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa, ktorým odporkyňa bezpochyby je a ktoré platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a to i vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodno - právnym vzťahom. Zmluvný vzťah, z ktorého navrhovateľ nárok odvodzuje je tak z hľadiska právneho posúdenia vzťahom, na ktorý sa aplikuje právna úprava platná pre spotrebiteľský úver, čím sa zároveň dosiahne vyvážený vzťah medzi veriteľom a spotrebiteľom v postavení dlžníka.
Podľa znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v období od 1.4.2004 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o úvere, ktorá je upravená v Obchodnom zákonníku, pod definícii spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka nespadala. Je ale nesporné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 3 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, keďže veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide síce o zmluvu, ktorá odkazuje na ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak jej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch a je z nej zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil. Zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky spotrebiteľskou zmluvou. Keďže z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. hlava Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1, súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..
Z obsahu zmluvy a obchodných podmienok vyplýva, že text zmluvy bol vopred pripravený právnym predchodcom navrhovateľa ako dodávateľom. On určil, čo všetko v zmluve bude uvedené, v akom znení, a to aj čo sa týka obchodných podmienok. Obchodné podmienky sú vypracované pre vopred bližšie neurčeného dlžníka - spotrebiteľa. Spotrebiteľ, teda ani odporkyňa sa na ich príprave nepodieľala a ani by nemohla docieliť nejakú zásadnejšiu zmenu vopred pripravených podmienok. Navrhovateľ nepreukázal, že obchodné podmienky zmluvy boli s odporkyňou individuálne dojednané.
Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, teda podľa názoru súdu o taký prípad pôjde aj v prípade použitia nekalej obchodnej praktiky (konanie v rozpore s dobrými mravmi). V citovanom ustanovení § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa je uvedené, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak po a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa). Spotrebiteľský kódex definuje aj uvedené dva znaky nekalej obchodnej praktiky. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u/ zák. o ochrane spotrebiteľa). Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ písm. r/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Predmetná pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa. Dôsledkom postúpenia pohľadávky je zmena na strane veriteľa bez zmeny obsahu práva na plnenie (pohľadávky). Môže sa zdať, že postúpenie pohľadávky ako takej nemôže mať za následok zhoršenie postavenie dlžníka. Práve predmetná vec je však typická tým, že to tak nie vždy je, a aj postúpenie pohľadávky môže predstavovať stav zákonom zakázaný, napríklad nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa). Doterajšia prax zmluvných vzťahov bežne pripúšťa postúpenie pohľadávky a osobu postupníka vyberá postupca a je to v konečnom dôsledku v súlade s § 524 a násl. Občianskeho zákonníka. Nie je až také významné,
čo sa takýmto postúpením pohľadávky sledovalo. Dôležité je, že objektívne už na prvý pohľad takéto postúpenie aj pre nadpriemerný subjekt práva znamená minimálne sťaženie garancií, a pri nízkych pohľadávkach je nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľa odradí uplatňovať právo na plnenie nižšej hodnoty od subjektu na Britských Panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne. O nič menej je odradzujúca aj predstava o vymáhaní práv (exekúcia) už len vzhľadom na okolnosti doručovania. Platí to vo vzťahu k všetkým právam spotrebiteľa, vrátane práv z porušovania práva, a teda aj práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 7 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa sú nekalé praktiky zakázané. Súd preto považuje výkon práv na postúpenie práv zo zmluvy na subjekt na Britských Panenských ostrovoch za výkon práv, ktorý sa prieči dobrým mravom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Postúpenia súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku. Ak sa uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bol predmetný návrh zamietnutý.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď v konaní úspešnej odporkyni síce náhradu trov konania nepriznal, avšak len z dôvodu, že si ich náhradu výslovne neuplatnila, nakoľko jej trovy s konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.