Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/353/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú I. Q., P.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné nám. č. 9, Košice, pracovisko Košice IV, na návrh matky O. Q., P.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej P. G. S. Č.. XX J. U., zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Pollovej ulici č. 32 v Košiciach, za účasti otca D. Q., P.. XX.XX.XXXX, trvale bývajúceho P. B. S. Č.. XX J. U., zastúpeného JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Dominikánskom námestí č. 41 v Košiciach, v konaní o dlžnom výživnom takto

rozhodol:

Schvaľuje rodičovskú dohodu a určuje, že dlžné výživné zo strany otca voči mal. I. Q., P.. XX.X.XXXX, za obdobie od 13.10.2011 do 31.1.2013 vo výške 1.172,32 eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 13.10.2011 návrh, ktorým žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletej od 1.4.2009 výživným vo výške po 200 € mesačne, zároveň žiadala o nariadenie predbežného opatrenia o zaviazanie otca maloletej prispievať na jej výživu po 100 € mesačne, svoj návrh odôvodňovala tým, že rodičia dieťaťa sú manželmi, ale nevedú spoločnú domácnosť, otec maloletej opustil spoločnú domácnosť v apríli 2009 a odvtedy na výživu maloletej neprispieva žiadnou formou s výnimkou príspevku 11.8.2011 vo výške 80 € a 16.9.2011 vo výške taktiež 80 €, pričom matka uviedla, že má na maloletú I. výdavky na hygienické potreby 50 €, stravu a poplatky v škôlke 30 €, lieky 10 €, sezónne oblečenie 2x ročne po 100 €, sporenie pre dieťa 30 €, strihanie vlasov 5 €, náklady na krúžky v škôlke, školu v prírode, plavecký výcvik podľa aktuálnych výdavkov, zároveň uviedla, že býva u svojich rodičov, kde za bývanie prispieva sumou 150 € mesačne, čo sa týka jej zárobkových pomerov uviedla, že pracovala na dohodu vo firme X. - D. H.. H..Z..A.. od 1.7. do 31.12.2011 a otec maloletej bol u tohto zamestnávateľa zamestnaný v riadnom pracovnom pomere a dosahoval príjem 800 až 900 € mesačne.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 14.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.11.2011, súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení vo veci doručenom súdu dňa 30.11.2011 s návrhom matky nesúhlasil, navrhoval zaviazať ho prispievať na výživu maloletej vo výške po 50 € mesačne, pričom uviedol, že s matkou nežijú v spoločnej domácnosti, on na výživu maloletej prispel v mesiacoch august a september sumou 2x po 80 € a 2x po 50 € pri svojom nepravidelnom príjme od 500 do 800 €, platil

maloletej škôlku odkedy do nej nastúpila do prvých letných prázdnin a s maloletou sa stretáva zriedka kvôli svojej pracovnej dobe.

Matka prostredníctvom právneho zástupcu upresnila svoj návrh a žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a tiež žiadala upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky napríklad v sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod. maximálne do 18.00 hod.

Po vykonaní dokazovania tunajší súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -97 zo dňa 2.3.2012, ktorým rozsudkom zveril maloletú I. Q., P.. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, zaviazal otca maloletej I. prispievať na výživu maloletej sumou po 150 € mesačne od 1.10.2011 do budúcna, ktoré výživné otca zaviazal platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej, určil dlžné výživné zo strany otca voči maloletej za obdobie od 1.10.2011 do 29.2.2012 vo výške 700 €, ktoré zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol, upravil styk otca s maloletou I. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú párnu sobotu od 10.00 hod. do 16.00 hod a to po dobu prvých troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku za prítomnosti matky a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom z vykonaných dôkazov mal za preukázané, že matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú po všetkých stránkach riadne, preto je v záujme maloletej, aby zostalo v jej starostlivosti naďalej, pri úprave výživného súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, ktorá navštevovala materskú školu, vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z ich čistých mesačných príjmov, pričom matka poberala prídavok na dieťa vo výške 22,54 € a pracovala na dohody o vykonaní práce s mesačnou mzdou cca 300 - 400 € a otec maloletej mal stály pracovný pomer s priemerným čistým príjmom 900 € mesačne, pri stanovení samotnej výšky výživného súd ďalej zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o maloletú formou osobnej starostlivosti o ňu, v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Voči výroku o určení výživného podal otec maloletej prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie s návrhom aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a určil mu výživné na maloletú I. vo výške 70 € mesačne a povolil mu splácať dlh v mesačných splátkach po 30 € mesačne, alternatívne, aby rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Košiciach rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -122 zo dňa 19.12.2012, ktorým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej I., P.. XX.X.XXXX sumou 130 € mesačne od 13.10.2011, ktoré je otec povinný platiť vždy do 1. dňa v mesiaci vopred a zrušil rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a vec vrátil v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

Na základe pokynov Krajského súdu v Košiciach súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Právny zástupca matky predložil súpis príspevkov otca na potreby maloletej za obdobie od 13.10.2011 do 14.1.2013, pričom právny zástupca otca uviedol, že súpis príspevkov za sporné obdobie súhlasí.

Otec maloletej bol povinný uhradiť z titulu súdom určeného výživného pomernú časť zo sumy 130 € za 19 dní mesiaca október vo výške 79,8 €, následne sporné obdobie boli 2 mesiace v roku 2011, 12 mesiacov v roku 2012 a jeden mesiac v roku 2013 po 130 €, čo je spolu povinnosť uhradiť výživné 2.029,8 €. Obaja rodičia zhodne uviedli, že otec prispel na maloletú aj ďalšími formami úhrady na výživnom (830 €, 17,49 €, 9,99 €), a dlh na výživnom mu ostal 1.172,32 €.

Obaja rodičia maloletej na pojednávaní dňa 25.1.2013 zhodne žiadali súd o schválenie rodičovskej dohody v znení ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže obaja zhodne uviedli, že otec maloletej má dlh na výživnom vo výške 1.172,32 € za obdobie od 13.10.2011 do 31.1.2013.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol v zmysle rodičovskej dohody tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a dlžné výživné zo strany otca na maloletú za obdobie od 13.10.2011 do 31.1.2013 vo výške 1.172,32 € zaviazal zaplatiť otca maloletej do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej, keďže táto rodičovská dohoda nie je v rozpore so záujmami maloletej a neprieči sa zákonu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemožno podať odvolanie, keďže účastníci konania sa tohto práva účinne vzdali po vyhlásení rozsudku.