Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/190/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Sone Minxovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. Q. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice IV dieťaťa rodičov O. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v U.Š. na G. ul. č. XX zastúpenej JUDr. Rastislavom Lenártom advokátom so sídlom v Košiciach na Pollovej ul. č. 32 a D. Q. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v U. na B. ul. č. XX zastúpeného JUDr. Slavomírou Huszthyovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Dominikánskom nám. č. 41 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 2.3.2012 č.k. -97 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. I. nar. XX.X.XXXX 130 Eur mesačne od 13.10.2011 vždy do 1. dňa v mesiaci vopred.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v r a c i a vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. I. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená zastupovať ju a spravovať jej majetok, zaviazal otca prispievať matke na výživu mal. I. 150 Eur mesačne od 1.10.2011 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné 700 Eur od 1.10.2011 do 29.2.2012 zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a upravil styk otca s maloletou každú párnu sobotu od 10.00 do 16.00 hod. počas prvých troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku za prítomnosti matky s tým, že styk začne pred bydliskom matky a po uplynutí tohto obdobia bez prítomnosti matky s tým, že otec si prevezme maloletú pred bydliskom matky, kde ju v stanovený čas vráti. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

O výživnom rozhodol na základe návrhu matky z13.10.2011, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. I. 200 Eur mesačne od 1.4.2009, pretože vtedy opustil spoločnú domácnosť a neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť okrem dvoch príspevkov po 80 Eur 11.8.2011 a 16.9.2011. Poukázala na to, že maloletej kupuje hygienické potreby za 50 Eur mesačne, za stravu a poplatky v škôlke jej platí 30 Eur mesačne, za lieky 10 Eur mesačne a za sezónne oblečenie dva krát po 100 Eur ročne. Býva s rodičmi, ktorým na poplatky spojené s užívaním bytu prispieva 150 Eur mesačne. Okrem toho si platí životnú poistku po 41 Eur mesačne a kupuje si lieky za 10 Eur mesačne. Pracovala na dohodu v spoločnosti TERMOSTAV - MRÁZ s.r.o. od 1.7. do 31.12.2011 a v tejto spoločnosti je zamestnaný aj otec. Uzavreli písomnú dohodu 23.9.2011, podľa ktorej sa jej otec zaviazal prispievať 137,97 Eur mesačne. Z výpovede matky zistil, že v ich domácnosti žije jej brat, ktorý nie je zamestnaný, pričom jej rodičia sú zamestnaní. V jednotlivých pracovných alebo brigádnických pomeroch pracuje s celkovým čistým priemerným mesačným príjmom od 300 do 400 Eur mesačne. Z podaní a z výpovede

otca zistil, že býva s rodičmi, pričom jeho otec poberá len predčasný dôchodok v rozsahu 215 Eur mesačne a matka poberá dávky v hmotnej núdzi. Vzhľadom k tomu, že majú nízke príjmy, snaží sa im pomáhať tak, že im na poplatky súvisiace s užívaním bytu prispieva 150 Eur mesačne. Na výživu maloletej prispel dva krát po 80 Eur a dva krát po 50 Eur v auguste a v septembri 2011. Do septembra 2011 platil maloletej škôlku a v dôsledku svojej pracovnej doby sa s ňou často nestretáva. V januári 2012 predal osobné motorové vozidlo zn. Seat Leon r.v. 2000 otcovi za 100 Eur, aj keď bolo v bezpodielovom spoluvlastníctve, pretože už nezvládal splácať leasing. To však naďalej užíva za 20 Eur mesačne. Zo zhodných výpovedí rodičov zistil, že otec prispel na výživu maloletej 50 Eur v novembri 2011. Z vykonaného dokazovania zistil, že mal. I. sa narodila v manželstve rodičov, ktoré ešte stále trvá. Navštevuje materskú školu za 40 Eur ročne, stravuje sa tam za 19 až 22 Eur mesačne. Matka jej platí životnú poistku po 22,94 Eur mesačne a sporí jej na stavebnom sporení po 30 Eur mesačne. V súvislosti s jej nástupom do materskej školy jej kúpila veci v hodnote 100 Eur. Zo správ spoločnosti TERMOSTAV

- MRÁZ s.r.o. zistil, že otec je u nich zamestnaný ako pomocný murár od 27.5.2008. V roku 2011 u nich pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 900,33 Eur a v roku 2010 s príjmom 919,51 Eur mesačne. Matka maloletej bola u nich zamestnaná na dohodu do decembra 2011 a za čas od júna do októbra 2011 u nich zarobila 94,74 Eur netto. Zo správy spoločnosti TESCO STORES SK a.s. Bratislava zistil, že matka sa u nich zamestnala na dohodu a dosahuje čistý priemerný mesačný príjem 58,55 Eur. Z dohody matky a spoločnosti TERMOSTAV - MRÁZ s.r.o. zistil, že matka s nimi uzavrela 23.2.2012 ďalšiu dohodu o vykonaní prác na zastupovanie počas čerpania dovolenky od 24.2.2012 do 31.3.2012 s dohodnutou odmenou 2,30 Eur za odpracovanú hodinu. Z rámcovej dohody o vykonaní práce z 12.1.2012 medzi matkou a agentúrou Brigádnici s.r.o. zistil, že sprostredkovala matke prácu v Pekárni VAMEX, kde zarobí približne 150 Eur týždenne. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 36 ods. 1, 2, § 24, § 25, § 62, § 65, § 75, § 76, § 77, § 78 a skonštatoval, že boli splnené podmienky pre určenie výživného, pretože rodičia spolu nežijú a otec si neplní svoju vyživovaciu povinnosť v dostatočnom rozsahu. Pri určovaní rozsahu výživného zohľadnil odôvodnené potreby maloletej, osobnú starostlivosť matky o ňu, aj zásadu, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Vychádzal z príjmov matky, ktoré dosahuje v rozsahu 300 až 400 Eur mesačne a z príjmov otca tak, ako boli dokladované jeho zamestnávateľom. Dospel k záveru, že výživné 150 Eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletej, príjmom rodičov a zohľadňuje, že nemajú inú vyživovaciu povinnosť. V prevyšujúcej časti zamietol návrh matky na spätné určenie výživného, pretože neuviedla žiadny relevantný dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by umožňoval aplikovať výnimku z § 77 Zák. o rodine. Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 1.10.2011 do 29.2.2012 vyčíslil na 700 Eur ako rozdiel medzi určeným výživným 750 Eur a výživným 50 Eur, ktoré otec preukázateľne prispel na výživu mal. I. v rozhodnom období. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti výroku o určení výživného podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že mu určí výživné na mal. I. v rozsahu 70 Eur mesačne, a povolí mu splácať dlh v mesačných splátkach po 30 Eur, alternatívne, aby ho zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu mal. I. 150 Eur mesačne, pretože sa stará o svojich rodičov, ktorí majú nízke príjmy. Uviedol, že v skutočnosti pracoval v roku 2011 s čistým priemerným mesačným príjmom 833 Eur a nie 900 Eur, nakoľko súd prvého stupňa pri spriemerovaní jeho platu vychádzal len z jeho príjmu za január 2011 až október 2011 bez zohľadnenia jeho príjmov za november až december 2011. Poznamenal, že výška jeho príjmu je vzhľadom na druh jeho pracovnej činnosti závislá od ročného obdobia. Vyjadril presvedčenie, že súd nemal pri určovaní výživného zohľadniť zdravotnú poistku a stavebné sporenie mal. I., pretože ich matka nepreukázala a navyše platiteľom zdravotného poistenia za nezaopatrené dieťa je štát. Ak matka platí mal. I. iný druh poistenia, poukázal na to, že to nie je nevyhnutné, pretože maloletá je zdravá a ich životná úroveň takéto dva nadštandardné výdavky nedovoľuje. Spochybnil, že matka minie na hygienické potreby mal. I. až 50 Eur mesačne a konštatoval, že výdavky na 5 ročné dievčatko môžu predstavovať 5 Eur na zubnú kefku, mydlo, krém a pastu. Namietal, že súd pri určovaní výživného prihliadol v plnom rozsahu na osobnú starostlivosť matky o maloletú, aj keď je pol dňa v škôlke a so starostlivosťou jej pomáhajú aj rodičia, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti. Poukázal na to, že tvrdenie matky o výške jej príjmov v rozsahu od 300 do 400 Eur mesačne odporuje zisteniu, že len v pekárni zarobí 150 Eur týždenne. Poznamenal, že popri tom ešte pracuje aj v spoločnosti TERMOSTAV - MRÁZ s.r.o. za 94,74 Eur mesačne a v TESCO STORES SK a.s. Bratislava za 64,78 Eur mesačne. Konštatoval, že matka nepreukázala, že svojim rodičom prispieva 150 Eur mesačne na poplatky súvisiace s užívaním bytu. Pre porovnanie uviedol, že príjem ich domácnosti môže predstavovať pri najmenej troch pracovne činných osobách 1.650 Eur,

kým príjem domácnosti v ktorej žije je nižší. Poznamenal, že spláca spotrebné úvery, z ktorých časť použili ešte s matkou na financovanie nákladov na domácnosť a časť na svadbu. Uviedol, že dohodu z 23.9.2011 podpísal v čase, keď bol jeho príjem v dôsledku sezóny vyšší. Konštatoval, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplatiť dlh na výživnom naraz, pretože nedisponuje úsporami a banky by mu nedali ďalšiu pôžičku alebo úver, pretože už má u nich dosť záväzkov.

Matka, ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Výroky rozsudku o zverení mal. I. do osobnej starostlivosti matky a o styku otca s maloletou neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Odvolací súd na základe takto podaného odvolania preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené, preto podľa napadnutý rozsudok zmenil.

Podľa súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa § 65 ods. 1 Zák. o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa odseku 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa odseku 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil rozsah výživného a rozhodol o počiatku vyživovacej povinnosti otca od 1.10.2011, preto podľa zmenil rozsudok tak, že zaviazal otca prispievať na výživu maloletej 130 Eur mesačne od 13.10.2011, ktoré je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia a z nich vyplývajúce zásady primeranejšie reálnym príjmovým a majetkovým pomerom otca, ktorý pracoval v roku 2011 podľa opisov mzdových listov a predložených výplatných pások s čistým priemerným mesačným príjmom 833 Eur a nie 900 Eur tak, ako ustálil súd prvého stupňa. Je nepochybné, že odôvodnené potreby mal. I., ktorá je vo veku intenzívneho fyzického rastu, sú rozhodne vyššie ako už stabilizované potreby jej rodičov a zjavne by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu ale vychádzajúc dôsledne z reálnych zárobkových schopností a možností otca, ktoré sú okrem odôvodnených potrieb oprávneného limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti podľa Zákona o rodine, by nebolo primerané určiť výživné v súlade s rozhodnutím konajúceho súdu na 150 Eur mesačne, pretože je vzhľadom na nízky príjem svojich rodičov, u ktorých žije v domácnosti, povinný prispievať im na poplatky spojené s užívaním bytu

vo väčšom rozsahu ako matka, ktorej rodičia sú zamestnaní. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami otca, že pri určení výživného nie je možné v plnom rozsahu zohľadniť výkon osobnej starostlivosti matky o mal. I. a o tento znížiť finančný podiel matky na výživnom pre maloletú na minimum, pretože maloletá už chodí do škôlky a so starostlivosťou o ňu jej pomáhajú rodičia a brat, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Odvolací súd však neakceptoval návrh otca na určenie výživného len na 70 Eur mesačne, berúc do úvahy, že výživné pre maloleté dieťa má podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré sú rodičia povinní usmerniť tak, aby neohrozovali plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol zohľadniť výdavky otca na splátky rôznych pôžičiek, pretože z listinných dôkazov nezistil, že by boli nevyhnutné na uspokojovanie jeho životných potrieb. Napríklad bezúčelový úver v rozsahu 10.000 Eur zo Slovenskej sporiteľne, ktorý spláca po 176,10 Eur (č.l. 72 spisu) si otec zobral po odchode zo spoločnej domácnosti s matkou a osobné motorové vozidlo už podľa vlastných tvrdení nespláca. Odvolací súd k odvolacím námietkam otca o neprimeranosti určeného výživného k deklarovaným potrebám maloletej uvádza, že ich netvoria len hygienické potreby, lieky, sezónne oblečenie a poplatky v škôlke tak, ako ich matka prezentovala v priebehu konania, ale aj šatstvo, bielizeň, obuv, alikvotná časť nájomného za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu a druhu a stupňa školy, ktorú dieťa navštevuje, pričom výživné má zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi aj po zaplatení výživného zostane dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. I. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Navyše, výživné 130 Eur mesačne zodpovedá aj rozsahu výživného v dohode, ktorú otec uzavrel s matkou 23.9.2011 pri určitom zohľadnení faktu, že otec zarába podľa sezóny. Skutočnosť, že z rámcovej dohody o vykonaní práce z 12.1.2012 medzi matkou a agentúrou Brigádnici s.r.o. vyplýva, že táto agentúra sprostredkovala matke prácu v Pekárni VAMEX, kde zarobí približne 150 Eur týždenne, bez ďalšieho nepreukazuje, že matka pravidelne každý týždeň zarobí 150 Eur. Z vyplýva, že dohodu o vykonaní práce môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Pokiaľ matka odpracuje mesačne 29 hodín (350 / 12) je vylúčené, aby zarobila viac, t.j. až 600 Eur mesačne, pretože by to bolo viac, ako má riadny zamestnanec zamestnaný na plný pracovný úväzok.

Odvolací súd odlišne ako súd prvého stupňa určil počiatok vyživovacej povinnosti otca, pretože na priznanie výživného od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh doručený na súd, nebol v tomto prípade zákonný dôvod. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, z čoho nepochybne vyplýva, že ak dôjde návrh súdu v priebehu mesiaca a ku dňu jeho podania sú splnené podmienky na priznanie výživného, za tento mesiac súd prizná alikvotnú sumu určeného mesačného výživného. Za minulý čas, hoci len jeden deň pred začatím konania možno výživné priznať len výnimočne, najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, a to len pre maloleté dieťa, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V preskúmanom prípade odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce spätné priznanie výživného, preto určil počiatok vyživovacej povinnosti otca voči mal. I. odo dňa podania návrhu, t.j. od 13.10.2011. Odvolací súd rovnako odlišne určil splatnosť výživného pre mal. I. už k 1. dňu v mesiaci, aby mala už čase vzniku výdavkov, t.j. napríklad v 2. deň v mesiaci k dispozícii prostriedky na ich úhradu.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o určení výživného od otca pre mal. I., bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť, pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si otec po vyhlásení rozsudku 2.3.2012 plní svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov, odvolací súd musel podľa a zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť, ako si otec plní svoju vyživovaciu povinnosť po 2.3.2012 a v závislosti od zistených skutočností znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie tiež o spôsobe jeho zaplatenia zaoberajúc sa odvolacími námietkami otca a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.