Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/1/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. F., nar. XX. O. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, matky: M. F., nar. XX. T. XXXX, R., F. M. XXXX/XX a otca: T. F., nar. XX. O. XXXX, S. XX, zastúpeného advokátom: JUDr. Vladimír Vágó, Galanta, Bratislavská 47/59, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 13. septembra 2012 č. k. -13, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie, ktorým do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

I. maloletého ponecháva v starostlivosti matky,

II. upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať počnúc dňom vydania tohto uznesenia, každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletého v stanovenú dobu v mieste svojho bydliska vrátiť.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým I. dočasne zveril maloletého do starostlivosti matky a II. upravil styk otca s maloletým tak, že otec je povinný sa s maloletým stýkať počnúc dňom vydania uznesenia každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi odovzdať pred bytom matky a otec je povinný maloletého v stanovenú dobu a čase na tom istom mieste vrátiť. Právne rozhodnutie odôvodnil a , a , , , a , a a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení) a až 3, a ZR ( o rodine v znení neskorších zmien a doplnení) a vecne stotožnením sa s návrhom matky, ktorá v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a priloženými listinnými dôkazmi dostatočne osvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania odôvodňujúcu zverenie maloletého do jej starostlivosti za súčasnej úpravy styku otca s maloletým. Súd prvého stupňa dôvodil, že sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu matky a to, že od poslednej úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému vyslovenej v tzv. rozvodovom rozsudku vydanom Okresným súdom Zvolen z 2. marca 2012 č. k. -113 (v príslušnej časti potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júla 2012 č. k. -130), ktorým bol okrem iného maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca, došlo k výskytu nových skutočností nasvedčujúcich tomu, že by mal byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky. Maloletý strávil časť letných prázdnin u matky, pričom už počas tohto obdobia sa odmietal vrátiť k otcovi a viackrát skonštatoval, že v konaní pred súdom (rozhodujúcim o jeho zverení do starostlivosti toho-ktorého rodiča) povedal, že chce bývať u otca len z toho dôvodu, že mu je otca ľúto a že sa ho bojí, po návrate k otcovi následne maloletý utiekol zo spoločnej domácnosti a zavolal matke, že sa k nemu nechce vrátiť. Po pomerne dlhom telefonáte matka maloletého presvedčila, aby sa k otcovi vrátil, no po jej sľube, že urobí všetko preto, aby mohol bývať s ňou. Navrhovateľka považuje skoršie rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca za nesprávne, nakoľko jeho odôvodnenie bolo založené na výpovedi maloletého, ktorá bola v rozpore so závermi znaleckého posudku, matka sa na základe spomínaných udalostí rozhodla syna 7. septembra 2012 vziať na príslušné pracovisko úradu práce, kde počas pohovoru maloletý pôsobil rozrušene a vyslovil, že chce byť s mamou a s otcom sa chce stýkať každý druhý víkend. Po posúdení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Galante z 10. septembra 2012 mal potom súd prvého stupňa za to, že dočasná úprava pomerov v znení výrokovej časti napadnutého uznesenia je opodstatnená.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého. Dôvodil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci neodôvodňujúceho nariadenie predbežného opatrenia a preto ho navrhol zrušiť alebo alternatívne zmeniť (v znení bližšie nesformulovanom). Spochybnil pritom tvrdenia matky maloletého ako aj pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, ktoré sa podľa jeho názoru nezakladajú na pravde.

Odporca mal od roku 2006 zdravotné problémy, ktoré mu znemožňovali si nájsť prácu, pričom od marca 2010 žili otec s maloletým iba z invalidného dôchodku vo výške 144,80 eur a pôžičiek, ako invalidný dôchodca nedokázal uživiť seba a maloletého a preto sa s maloletým odsťahoval ku svojim rodičom do S. a maloletého zapísal do školy v Z.. V októbri 2010 podal odporca návrh na rozvod a žiadal o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti, čomu bolo už vyššie spomínaným rozvodovým rozsudkom aj vyhovené, matka maloletého sa natrvalo vrátila zo zahraničia podľa jeho zistení až okolo februára 2012. Uviedol, že matka ešte počas ich manželstva neprejavovala dostatočný záujem o dieťa, pracovala v zahraničí odkiaľ im zasielala peniaze, no len do augusta 2009. O maloletého sa začala intenzívnejšie zaujímať až v roku 2012, situácia sa zhoršila, keď otec povolil maloletému nad rámec určeného styku stráviť u matky celý mesiac august 2012, čo je v rozpore s jej tvrdením, že jej znemožňuje styk s maloletým. Poukázal na to, že maloletému tam boli zakúpené hračky, dovolený voľnejší režim s možnosťou byť hore neskoro do noci a konzumovať väčšie množstvo sladkostí, pričom on ho v tomto smere vychováva prísnejšie aj vzhľadom k tomu, že maloletý ma na svoj vek neprimeranú váhu 75 kg. Po návrate maloletého k otcovi začiatkom septembra začal maloletý používať vyjadrenia matky, ktoré si osvojil pod jej zrejmým vplyvom. Za klamstvo označil tvrdenie navrhovateľky o úteku maloletého z domu, čím chcela navrhovateľka navodiť potrebu dočasnej úpravy pomerov. Aj vyjadrenie maloletého počas pohovoru pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante, že chce bývať s matkou a s otcom sa stretávať každý druhý víkend, je očividné ovplyvňovanie maloletého dieťaťa, nakoľko dieťa v jeho veku by takúto formuláciu samo nepoužilo. Dňa 9. septembra 2012 matka vrátila dieťa otcovi z toho dôvodu, že mal ísť nasledujúci deň do školy, pričom súd prvého stupňa nariadil dňa 13. septembra 2012 predbežné opatrenie, na základe ktorého si matka dňa 22. septembra 2012 prišla po maloletého, hoci podľa napadnutého uznesenia mal byť daný víkend v starostlivosti otca, keďže bol párny víkend. Ak by maloletému hrozila nejaká reálna ujma, tak by matka maloletého dňa 9. septembra 2012 v žiadnom prípade otcovi nevrátila (hoc len dočasne). Navyše odporca spochybnil aj to, že v danej veci nebol podaný žiaden návrh na začatie konania vo veci samej. Na dôkaz svojich tvrdení predložil súdu fotokópie potvrdení vystavených príslušným OO PZ ohľadom porušenia úpravy styku matkou.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého, ktorá sa nestotožnila so skutočnosťami ním uvádzanými, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa naopak považuje za vecne správne a v súlade so zákonom a preto ho navrhla aj potvrdiť. V prvom rade uviedla, že súd prvého stupňa vychádzal z dostatočného množstva dôkazov, na základe ktorých dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré boli v konaní relevantne preukázané. Skutočnosť, že s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nebol podaný návrh vo veci samej, nie je prekážkou pre vydanie napadnutého rozhodnutia, nakoľko predmetom sporu je konanie, ktoré môže súd začať aj bez návrhu. Námietka odporcu v tomto smere je preto neopodstatnená. Matka maloletého ďalej poukázala na to, že jej syn pred príslušnou pracovníčkou Úradu práce, sociálnych veci a rodiny odpovedal samostatne bez jej prítomnosti, vyjadril tak svoju vôľu, ktorá zodpovedá i záverom znaleckého dokazovania vykonaného v konaní o rozvode, ktoré Okresný súd Zvolen v predmetnom konaní vyhodnotil opačne. Dodala, že otec maloletého v odvolaní opomenul uviesť, že v nepriaznivej finančnej situácii v čase jeho zdravotných problémov im pomáhala aj dcéra navrhovateľky z jej prvého manželstva. Navrhovateľka ďalej uviedla, že v zahraničí pracovala kvôli zlej finančnej situácii v rodine, pričom s peniazmi, čo odporcovi zasielala, tento nakladal nehospodárne a neplnil záväzky rodiny, o syna prejavovala aj vtedy vážny záujem a bol to naopak odporca, ktorý jej komunikáciu so synom v tom čase obmedzoval. Takisto poprela, že by sa zo zahraničia vrátila až vo februári 2012, nakoľko späť sa vrátila už v máji 2011 a po celý čas o maloletého prejavovala záujem, s maloletým sa na rozdiel od odporcu snaží tráviť čas produktívne a režim nastolený odporcom označila za stereotypný, navyše otec maloletému neposkytuje dostatočnú emocionálnu podporu. Maloletého v čase keď odmietal ísť k otcovi tomuto vrátila len z dôvodu nátlaku zo strany otca a vyhrážaním sa jej políciou. Uviedla, že v súčasnosti má stabilnú prácu, kde sú s ňou spokojný a zdôraznila odporcovu neochotu sa zamestnať ešte v časoch keď boli spolu. Za hlavné v danej veci považuje vyjadrenia syna a jeho vlastný názor.

Kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) preskúmal napadnuté uznesenie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( 1 a ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné a napadnuté uznesenie treba považovať v jeho podstate, teda čo do zvoleného spôsobu rozhodnutia, za vecne správne, hoci s výhradou potreby preformulovania príslušnej časti výroku rozhodnutia z dôvodov nižšie uvedených.

Odhliadnuc od výhrady k formulácii výrokovej časti napadnutého uznesenia a potrebe toto aj náležite doplniť, odvolací súd inak nezistil žiaden dôvod nestotožniť sa so spôsobom akým súd prvého stupňa po vecnej stránke rozhodol a akým spôsobom odôvodnil napadnuté uznesenie a na uznesenie vypravené takýmto odôvodnením by preto zo strany odvolacieho súdu zásadne postačovalo i len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa a odkaz na ne (prvá časť ustanovenia ). Odvolací súd však pre úplnosť a vyporiadanie sa i s tzv. odvolacími námietkami považuje za vhodné doplniť ( in fine) ešte nasledovné:

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je návrh matky na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa maloletý zveruje do jej osobnej starostlivosti a ktorým sa dočasne upravuje styk otca s maloletým v takom znení v akom sa jej návrh premietol aj do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Následne sa začalo konanie o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému uznesením z 5. decembra 2012 č. k. -1.

Predmetom tohto odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu matky maloletého na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovené.

Podľa pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 24 ods. 4 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju budú uskutočňovať verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti, súdy, správne alebo zákonodarné orgány.

K veci je potrebné vzhľadom na námietky otca v odvolaní v prvom rade zdôrazniť to, na čo už inak poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia a teda, že predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia jeho navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy.

Vzhľadom k vyššie uvedenému ako i s poukazom na obsah spisu v prejednávanej veci potom okrem doterajšej riadnej starostlivosti o maloletého zo strany jeho otca i matky rozhodujúcou je najmä vôľa samotného maloletého byť s matkou, (vyslovenie takéhoto názoru priamo maloletým) a vytvorenie tak predbežným opatrením podľa možnosti takého stavu aby bol zabezpečený stabilný, harmonický vývoj maloletého tak aby boli zároveň v čo najväčšej možnej miere rešpektované aj práva a povinnosti oboch rodičov. Záujem maloletého dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, ako i k mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju.

Za jednoznačne osvedčený treba pritom považovať nedostatok spolužitia rodičov dieťaťa, faktickú zmenu v starostlivosti o maloletého v súčasnej dobe riadne zabezpečovanú výlučne matkou.

Pre rozhodovanie odvolacieho súdu o zmene úpravy rodičovských práv a povinností predbežným opatrením bolo rozhodujúcim zabezpečenia stabilného výchovného prostredia maloletého dieťaťa, keď významným bolo, že tu aj napriek opačnému názoru odvolateľa nebola spochybnená výchovná spôsobilosť matky. Na aktuálnom stave vecí (teda na spolužití maloletého s jeho matkou) nevznikla v čase rozhodovania odvolacieho súdu potreba niečo meniť, najmä ak takýto stav v zmysle podaní účastníkov už nastal najneskôr 22. septembra 2012, kedy si matka na základe nariadeného predbežného opatrenia maloletého prevzala a keď takýmto úkonom došlo k splneniu vôle maloletého. Maloletý sa teda už v čase rozhodovania odvolacieho súdu nachádzal (fakticky) v starostlivosti matky, čiže u toho rodiča, u ktorého by prinajmenšom do rozhodnutia vo veci samej (s výhradou možnej zmeny pomerov aj v priebehu takéhoto konania) mal ostať. Takto potom v súčasnosti predbežné opatrenie ukladajúce otcovi maloletého odovzdať matke, resp. v znení výroku napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa zverujúce maloletého do dočasnej starostlivosti matky (navyše s uvedením tam slova dočasne, ktoré je výrazom nadbytočným, nakoľko dočasný charakter vyplýva už zo samotného predbežného opatrenia - pozn. odvolacieho súdu) neprichádzalo do úvahy, a preto odvolací súd formuloval I. časť výroku odlišne od znenia , (keď k formulácii podľa . by sa mohlo totiž pristúpiť len v prípade, ak by sa predbežným opatrením malo zabezpečiť odňatie dieťaťa z dispozičnej sféry toho rodiča, ktorý by ho podľa zamýšľanej úpravy v starostlivosti nemal mať a jeho presun do dispozičnej sféry druhého z rodičov, resp. i inej osoby).

V nadväznosti na prijatie takéhoto uznesenia (viď výrok I.) odvolacím súdom bolo potom nutné vyriešiť predbežne i otázku práva otca na styk s maloletým. Tu odvolací súd poznamenáva, že spôsob úpravy rozsahu styku vyplývajúci z napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa možno považovať za primeraný potrebe dočasnej úpravy pomerov, nakoľko práve takáto úprava zabezpečí na jednej strane istú stabilizáciu výchovného prostredia maloletého u jeho matky (vrátane práva matky tráviť s dieťaťom rovnaký počet víkendov, ako to bude u otca) až do času, kedy sa výsledkami dokazovania vo veci samej poskytnú podklady či už pre potvrdenie takéhoto spôsobu úpravy osobnej starostlivosti o dieťa alebo naopak pre ústup od nej, na druhej strane potom aj potrebnú kultiváciu vzťahu druhého rodiča a dieťaťa v priebehu časových úsekov dvoch po sebe nasledujúcich dní, v rámci ktorých sa opäť predbežný záver o dostatočnej výchovnej spôsobilosti oboch rodičov buď môže potvrdiť alebo vyvrátiť.

Odvolací súd (v konaniach zahájiteľných aj bez návrhu nie je viazaný odvolacím návrhom ani zákazom „reformationis in peius“) a preto v súlade so svojou ustálenou rozhodovacou praxou (tu por. napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave z 23. decembra 2011 vo veci sp. zn. ) reagoval aj na stav vzdialenia bydlísk rodičov. Považoval za spravodlivé, aby sa riziko znášania zvýšených výdavkov spojených s realizáciou práva otca na styk rozdelilo medzi oboch rodičov - a to tak, že za miesto odovzdania a prevzatia maloletého V. určil bydlisko toho rodiča, ktorý má dieťa odovzdať (čo takto prinúti nielen otca pre prípad záujmu na výkone príslušného práva vycestovať za matkou, ale i opačne po skončení styku bude vyžadovať od matky, aby za účelom prevzatia si dieťaťa merala rovnakú cestu, hoc aj opačným smerom).

O trovách konania odvolací súd (rovnako ako súd prvého stupňa) nerozhodol. Okrem zásadnej možnosti rozhodovania o trovách predbežného opatrenia až v rámci rozhodnutia o veci ( ) tu totiž šlo o konanie zahájiteľné aj bez návrhu, v ktorom právo na náhradu trov konania účastníkov nevzniká zo zákona (podľa bezvýnimočného pravidla zakotveného v ustanovení ) a z ktorého dôvodu rozhodnutie o trovách konania účastníkov v druhovo identických veciach nepatrí ani do rozhodnutia vo veci samej.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.