Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-151-2012.pdf
PDF · 81.23 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/151/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa: C. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX Q. XX, proti odporkyni: U. H., rod. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX N., H. U. XXXX/XX, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: JUDr. Viktor Marko
- Advokátska kancelária, s. r. o., 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 6, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu z manželstva na čas po rozvode a to: Y. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u otca, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, 924 00 Galanta, Slnečná 5, o odvolaní odporkyne zo dňa 20. 04. 2012 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/175/2010-113 zo dňa 02. 03. 2012, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti, v ktorej zveril maloletého Y. H. do osobnej starostlivosti otca C. H., uložil U. H. povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 40 eur a upravil styk maloletého s matkou, p o t v r d z u j e.
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne rozviedol, maloletého Y. H. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca C. H., rozhodol o výživnom a upravil styk odporkyne s maloletým dieťaťom. Účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V časti, v ktorej rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu v odôvodnení uviedol, že maloletého na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Prihliadol na závery znaleckého posudku P.. E. T., ktorá uviedla, že maloletý má rovnako dobré citové väzby k matke ako aj k otcovi. Znalkyňa navrhla dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke. Súd ale rešpektoval názor maloletého, ktorý bol v konaní vypočutý. Vychádzal potom aj z Dohovoru o právach dieťaťa č. 104/1991 Zb. Maloletý uviedol, že chce bývať u otca, súd potom prihliadol na jeho názor a zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca. O výživnom rozhodol v súlade s ust. § 66 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov. Matke uložil prispievať na výživu maloletého sumou 40 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od právoplatnosti rozhodnutia. Pri úprave styku matky s maloletým akceptoval názor rodičov maloletého.
Odporkyňa v podanom odvolaní uviedla, že názoru maloletého má súd venovať zvýšenú pozornosť, názor dieťaťa ale musí zodpovedať jeho veku a úrovni. Maloletý má 8 rokov. Situáciu v súvislosti s rozvodom rodičov „nesie veľmi ťažko“. K tejto skutočnosti sa vyjadrila aj znalkyňa. Ako dôvod, že má záujem zostať s otcom uviedol „mu je otca ľúto, lebo by ostal sám“. Na súde neodpovedal na všetky otázky, rozmýšľal nad odpoveďou. To, že má záujem vyrastať u otca nevedel vysvetliť. Vek a úroveň
maloletého nie sú ešte na takej úrovni, aby vedel relevantným spôsobom formulovať svoje názory, najmä nie názory týkajúce sa jeho ďalšej existencie a výchovy. Výpoveď bola urobená v čase, keď maloletý spolu s otcom bol odsťahovaný do Q. a to bez vedomia odporkyne. Otec bránil maloletému v častejšom kontakte s matkou. Výsluch osemročného dieťaťa, ktoré bolo v strese a nevedelo presne formulovať a odôvodňovať svoje odpovede nemôže byť relevantným podkladom pre rozhodnutie súdu komu bude maloletý zverený do osobnej starostlivosti. Žiadala, aby bol maloletý v konaní opätovne vypočutý, na otázku „u ktorého z rodičov chce bývať“. Žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matke.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že maloletý je vo veku 10 rokov, nie vo veku 8 rokov. Nesúhlasil s tým, aby bol tento opätovne súdom vypočutý. Nebráni matke v styku s maloletým. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že akceptuje vyjadrenie maloletého v tom smere, že „chce bývať s otcom“.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2 písm. a/ OSP prejednal a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Okresný súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP), v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v napadnutej časti. Na zvýraznenie správnosti dodáva.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov; ďalej len ZOR).
Podľa § 24 ods. 1 ZOR súd v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, pôjde len o úpravu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach, ktoré vyplývajú a súvisia s osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, o týchto podstatných veciach podľa ust. § 35 ZOR na návrh niektorého z rodičov rozhodne súd.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, priateľom, prostrediu a podobne), vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a podobne), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a podobne). Súd musí vždy zisťovať, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa spôsobilý na výkon osobne starostlivosti o maloleté dieťa, teda ktorý z rodičov zabezpečí najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u ktorého sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti.
Podľa ust. § 43 ods. 1 ZOR maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Potom so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa môže súd maloleté dieťa vypočuť, pričom tomuto názoru musí venovať náležitú pozornosť. Názor maloletého
dieťaťa v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností môže súd zisťovať aj výsluchom maloletého bez prítomnosti rodičov. V súdenej veci okresný súd maloletého vypočul na pojednávaní dňa 27. 01. 2012. V čase výsluchu bol maloletý vo veku takmer 10 rokov; maloletý Y. H. sa narodil XX. XX. XXXX.
Súdom ustanovená znalkyňa P.. E. T. v podanom znaleckom posudku uviedla, v rámci zhodnotenia osobnosti maloletého „osobnosť maloletého dieťaťa sa vyvíja primerane, jeho intelektové schopnosti zodpovedajú norme, v škole dosahuje výborné vyučovacie výsledky. Jeho verbálny prejav je kvalitný, slovná zásoba je dostatočne bohatá, záujmová sféra sa rozvíja primerane vzhľadom k veku dieťaťa“. Tiež uviedla, že „dieťa je vzhľadom k veku zvýšene empatické, nechce ublížiť ani jednému rodičovi“. Potom maloletý je dostatočne rozumovo vyspelý vyjadriť samostatne svoj názor na otázku komu z rodičov má byť zverený do osobnej starostlivosti. Je vo veku 10 rokov, jeho osobnosť sa vyvíja primerane a intelektové schopnosti zodpovedajú norme. V škole dosahuje výborné vyučovacie výsledky.
Znalkyňa v podanom znaleckom posudku uviedla, že „vzhľadom k svojim osobnostným predpokladom obaja rodičia majú predpoklady na riadnu výchovu maloletého dieťaťa, dieťa obidvoch rodičov rešpektuje, sú pre neho najdôležitejšími osobami, dieťa má oboch rodičov rado, veľmi trpí rozpadom rodiny po citovej stránke, jeho najväčším želaním je, aby bola celá rodina spolu“. Znalkyňa zároveň uviedla, že vzhľadom k osobnostným vlastnostiam rodičov by bolo vhodnejšie, keby dieťa bolo zverené na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky, kde by malo dieťa zabezpečený zdravý osobnostný vývoj a rozvoj záujmovej sféry. Zároveň ale znalkyňa vypočutá na pojednávaní tiež uviedla, že si vie predstaviť aj variantu, aby dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti otca.
Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd správne venoval náležitú pozornosť názoru maloletého. Tohto vypočul. Z výsluchu maloletého nepochybne vyplýva, že tento má záujem zostať v osobnej starostlivosti otca. Rovnaký názor vyjadril maloletý aj pred súdom ustanovenou znalkyňou. Uviedol „keby si mohol vybrať, tak by býval s obidvoma, alebo s otcom a maminu navštevoval“. V ďalšom uviedol, že „chce bývať tak ako vravel, do školy chce chodiť v X., v T. sa mu bývalo dobre“.
Súd správne názor maloletého vzal do úvahy a to po zhodnotení jeho rozumovej vyspelosti a veku. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, ktoré je účastníkom konania je v procesnej rovine upravené v ust. § 100 ods. 3 OSP, podľa ktorého ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. V konaní nebolo preukázané, nevyplýva to ani z posudku súdom ustanovenej znalkyne, že maloletý nebol schopný s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Z výpovede maloletého je naopak možné konštatovať, že vedel posúdiť dosah svojho vyjadrenia.
Odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.