Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-152-2012.pdf
PDF · 85.36 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/152/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, proti povinnej V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX Z. H., o vymoženie 79,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5Er/79/2004-23 zo dňa 03.11.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie okrem výroku o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na znemu súdneho exekútora.
Vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
Exekúciu zastavil.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie nepriznal.
Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, §§ 22 ods. 2; 23; 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že vymáhanie nároku od povinného na základe notárskej zápisnice N 458/2004, NZ 12673/2004, napísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, spísanej v mene povinného zástupcom Mgr. Brunom Žlnayom, na základe substitučnej plnej moci, udelenej mu Mgr. Tomášom Kušnírom na základe plnomocenstva, obsiahnutého v zmluve o úvere, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami povinnej, je neprípustné. Splnomocnenie pre Mgr. Tomáša Kušníra je uvedené v zmluve a umiestnené v strede textu bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu, uzavretého medzi advokátom a klientom. Toto dlžník samostatne nepodpisoval. Z celého kontextu zmluvy a jej podpisovania je nejasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy, teda či okrem súhlasu s prijatou sumou a s jej vrátením v navýšenom rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami zmluvy, mienil dlžník podpísaním úverovej zmluvy uzavrieť aj zmluvu o plnomocenstve. V danom prípade išlo o typovú zmluvu, v ktorej sú na predtlačenom formulári pripravené zmluvné ustanovenia, ktoré záujemca o uzavretie zmluvy nemôže ovplyvniť a v ktorej sa vyplňujú len identifikačné údaje dlžníka a výška poskytovaného úveru. Súdu je známe z jeho činnosti, že takéto zmluvy boli dlžníkmi podpisované v stovkách prípadov. Každý dlžník pritom splnomocnil na uznanie dlhu a spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu Mgr. Tomáša Kušníra. Predtlačené formuláre zmlúv pripravoval oprávnený, ktorý si v podstate vybral advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníkov. Tento v nejednom prípade uznal dlh dlžníka aj s úrokmi z omeškania, dosahujúcimi 91,25% ročne a v mene dlžníka sa ich zaviazal splatiť, pričom uznal aj trovy právneho zastúpenia, čiže svoje trovy a trovy za spísanie notárskej zápisnice. Tento advokát následne zastupoval oprávneného v exekučnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že záujmy zástupcu dlžníka sú v rozpore so záujmami zastúpeného a konanie takéhoto zástupcu je absolútne neplatné. Ak plná moc nie je platná, nespĺňa notárska zápisnica podmienky vykonateľnosti exekučného titulu, pretože bola spísaná neoprávnenou osobou, nevyplynuli právne účinky vykonaného právneho úkonu pre osobu „v mene ktorej“ splnomocnenec konal, a teda neobsahuje záväzok povinnej osoby a jej vyhlásenie o súhlase s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Pri podpisovaní úverovej zmluvy bola naviac porušená, resp. obmedzená aj slobodná voľba advokáta, keď dlžník pri podpise „musel“ splnomocniť konkrétneho advokáta.
Preto súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje povinnosť súdu preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiadny rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. V opačnom prípade žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Po doručení návrhu súdny exekútor požiadal Okresný súd Stará Ľubovňa o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu, udelené dňa 06.05.2004 pod č. 5710*007099. Z uvedeného vyplýva, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany prvostupňového súdu už pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, preto následne poverenie na vykonanie exekúcie vydal.
Oprávnený ďalej namietal, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal prvostupňový súd pri posudzovaní súladu exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia. Ani v jednom prípade nebol zistený rozpor so zákonom a vôbec nie v takej miere, ktorá by spôsobila neplatnosť celého právneho úkonu. Udelené plnomocenstvo nie je vadné. V danom prípade ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného v zmysle ust. § 22 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Povinný pritom mohol kedykoľvek ako dlžník po uzavretí zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b Občianskeho zákonníka odvolať. Udelením plnomocenstva sa povinný nevzdal svojich práv na uznanie záväzku, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocnenca. Platné právne predpisy nebránili povinnému, aby sám uznal záväzok zo zmluvy, pričom výška záväzku bola povinnému známa.
Oprávnený nesúhlasil s tvrdením, že v čase uzavretia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom. Možno síce uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie, ale táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici v porovnaní s jeho prístupom k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby.
Podľa oprávneného napadnutým uznesením, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia právoplatnosti a následného zastavenia exekúcie situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila povinná. Vo vyjadrení uviedla, že súhlasí s rozhodnutím prvostupňového súdu a žiada, aby odvolací súd toto rozhodnutie potvrdil.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Zo spisu vyplýva, že Krajský súd Prešov uznesením č. k. 19CoE/4/2012-33 zo dňa 22.03.2012 vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, a to z dôvodu, že odvolanie oprávneného smeroval aj proti I. výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Keďže proti uzneseniu, vydanému podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku tento zákon odvolanie nepripúšťa, odvolací súd horeuvedeným uznesením vrátil vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú, na rozhodnutie sudcom, nakoľko sa uznesenie v tomto rozsahu zo zákona zrušilo, lebo ho vydal vyšší súdny úradník.
Súd prvého stupňa uznesením č. k. 5Er/79/2004-37 zo dňa 29.06.2012 zamietol návrh oprávneného na zmenu exekútora, pričom toto rozhodnutie vydal zákonný sudca. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.09.2012 a vykonateľnosť dňa 17.09.2012.
Súdny exekútor, ani oprávnený a povinný odvolanie proti trovám exekúcie a trovám konania nepodali.
Predmetom tohto odvolacieho konania sú preto len II. a III. výrok predmetného uznesenia.
K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd konštatuje:
Podľa § 22 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
Zo spisu vyplýva, že dňa 10.07.2003 uzavrel oprávnený s povinným zmluvu o úvere, v ktorej dlžník (povinný) ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Dňa 02.01.2003 splnomocnil Mgr. Tomáš Kušnír advokátskeho koncipienta Mgr. Bruna Žlnaya na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré je povinný vykonať na základe plnomocenstva udeleného dlžníkom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy a za účelom spísania notárskej zápisnice.
V nadväznosti na takto vyhotovené splnomocnenia Mgr. Bruno Žlnay za povinnú dňa 15.02.2004 na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača urobil vyhlásenia, na základe ktorých bolo vydané osvedčenie o vyhlásení o uznaní právneho záväzku a súhlase s vykonateľnosťou podľa § 274 písm. e) O.s.p. a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.
Súd prvého stupňa postupoval správne, ak skonštatoval, že Mgr. Tomáš Kušnír nebol zástupcom povinného na základe jeho rozhodnutia. Výber zástupcu povinného realizoval oprávnený na predtlačenom formulári zmluvy, ktorej obsah povinný ovplyvniť nemohol a nemohol ovplyvniť ani osobu, ktorá bola „ustanovená“ za jeho zástupcu na spísanie notárskej zápisnice.
Nemožno opomenúť, že ako advokát bol Mgr. Tomáš Kušnír povinný v zmysle ust. § 18 ods. 2 veta prvá zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za jemu prospešné.
Odvolací súd ďalej na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádza, že pokiaľ je exekučným titulom notárska zápisnica, nejde o judikované právo, a preto ju možno podrobiť materiálnemu prieskumu. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že aj keď súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, nedostatok jej materiálnej vykonateľnosti spôsobuje, že je to dôvodom na zastavenie exekúcie v ďalšom štádiu exekúcie, preto sú odvolacie námietky v tomto smere neopodstatnené (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997: „Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“)
Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za takýchto podmienok bola exekučným titulom a na základe ktorej by sa mala viesť exekúcia proti povinnému. Takejto notárskej zápisnici chýba dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.
Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.