Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-14-2010.pdf
PDF · 156.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-2T/14/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Svidník, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a prísediacich Petra Senaja a Jána Haniša na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24. januára 2013 vo Svidníku, v trestnej veci proti obžalovanej Y. M. takto
rozhodol:
Obžalovaná :
Y. M. G. W. V. R. O. D. X. Á., rod. B., O.. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bydlisko V. Č.. XX, okr. Stropkov, predavačka,
j e v i n n á , ž e
Ad 1/ ako externý obchodný zástupca spoločnosti Provident Finacial, s.r.o., Bratislava postupne
a/ - dňa 31.3.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na meno B. Z. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 15 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 25 920,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jej mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jej meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že B. Z. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadala, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 15 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, následne dňa 24.2.2009 splatila časť splátok vo výške 150,04 €, čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 25 920,- Sk (860,39 €),
b/ - dňa 12.4.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na meno C. Y. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 20 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 34 560,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jej mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jej meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadala, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 20 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 34 560,- Sk (1 147,18 €),
c/ - dňa 23.4.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na meno V. Y. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 20 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 34 560,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jej mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jej meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že V. Y. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadala, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 20 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, následne splatila len časť splátok vo výške 21 960,- Sk ( 728,93 €), čím
takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 34 560,- Sk (1 147,18 €),
d/ - dňa 15.5.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na meno Y. M. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 25 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 43 200,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jeho mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jeho meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že Y. M. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadal, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 25 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, následne splatila časť splátok vo výške 30 229,93 Sk (1 003,45 €), čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 43 200,- Sk (1 433,98 €),
e/ - dňa 4.6.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na meno C. Y. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 20 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 34 560,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jej mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jej meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadala, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 20 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 34 560,- Sk (1 147,18 €),
f/ - dňa 18.9.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na meno U. R., predmetom ktorej bol úver vo výške 30 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 39 840- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jeho mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jeho meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že U. R. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadal, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 30 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu sume 39 840 ,- Sk ( 1 322, 45 € ),
g/ - dňa 27.10.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX opäť na meno Y. M. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 10 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 17 280,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jeho mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jeho meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že Y. M. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiada pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 10 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, následne splatila časť splátok vo výške 3 419,90 Sk (113,52 €), čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 17 280,- Sk ( 573,59 €),
h/ - dňa 23.12.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na meno R. Š. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 36 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 63 360,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jej mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jej meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že R. Š. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadala, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 36 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, následne splatila len časť splátok vo výške 2 052,- Sk (68,11 €), čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 63 360,- Sk (2 103,17 €),
i/ - dňa 23.12.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX opäť na meno V. Y. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 25 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 43 200,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jej mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jej meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že V. Y. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadala, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 25 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, následne splatila len časť splátok vo výške 1 000,- Sk (33,19
€), čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 43 200,- Sk (1 433,98 €),
j/ - dňa 27.12.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX na meno P. V. z obce Gribov, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 40 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 70 400,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jeho mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jeho meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že P. V. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadal, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 40 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, následne splatila len časť splátok vo výške 9 520,- Sk (316,01 €), čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 70 400,- Sk ( 2 336,85 €),
k/ - dňa 14.1.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, vypísala s touto spoločnosťou fiktívnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere Č.. XXXXXXXXX opäť na meno Y. M. z obce Bžany, okr. Stropkov, predmetom ktorej bol úver vo výške 25 000,- Sk, celkovo aj s nákladmi v sume 44 000,- Sk, túto zmluvu toho istého dňa v jeho mene podpísala, zároveň vypísala a podpísala aj zákaznícku kartu na jeho meno a to všetko aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že Y. M. o týchto skutočnostiach nevie a nikdy ju o takýto úver nežiadal, pričom na základe vypísaných údajov bol úver schválený, avšak poskytnutú sumu 25 000,- Sk Y. M. použila pre vlastnú potrebu, následne splatila len časť splátok vo výške 1 499,97 Sk (49,79 €), čím takto pre spoločnosť s ručením obmedzeným Provident Financial Bratislava spôsobila škodu 44 000,- Sk (1 460,53 €),
čím týmto svojím podvodným konaním spôsobila spoločnosti Provident Financial, s.r.o., Bratislava celkovú škodu 8 829,85 eur, avšak časť splátok bolo doposiaľ uhradený v celkovej sume 2 923,50 eur.
Ad 2/ ako externý obchodný zástupca spoločnosti Provident Financial, s.r.o. Bratislava postupne
a/ - dňa 22.12.2005 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 1 010,- Sk (33,53 €) od svojho klienta U. X., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 1 010,- Sk (33,53 €),
b/ - dňa 4.2.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 500,- Sk (16,60 €) od svojho klienta L. F., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 500,- Sk (16,60 €),
c/ - dňa 9.2.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 1 000,- Sk (33,19 €) od svojho klienta U. B., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 1 000,- Sk (33,19 €),
d/ - dňa 18.8.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 500,- Sk (16,60 €) od svojho klienta U. B., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 500,- Sk (16,60 €),
e/ - dňa 21.11.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 300,- Sk (9,96 €) od svojho klienta V. M., ktorá jej vyplácala splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 300,- Sk (9,96 €),
f/ - dňa 4.12.2006 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 4 000,- Sk (132,78 €) od svojho klienta F. X., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 4 000,- Sk (132,78 €),
g/ - dňa 8.1.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 3 000,- Sk (99,58 €) od svojho klienta W. V., ktorá jej vyplácala splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 3 000,- Sk (99,58 €),
h/ - dňa 19.1.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 300,- Sk (9,96 €) od svojho klienta U. M., ktorá jej vyplácala splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 300,- Sk (9,96 €),
i/ - dňa 2.2.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 2 000,- Sk (66,39 €) od svojho klienta L. V., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 2 000,- Sk (66,39 €),
j/ - dňa 3.2.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 700,- Sk (23,24 €) od svojho klienta U. P., ktorá jej vyplácala splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 700,- Sk (23,24 €),
k/ - dňa 4.2.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 360,- Sk (11,95 €) od svojho klienta U. I.M., ktorá jej vyplácala splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 360,- Sk (11,95 €),
l/ - dňa 12.2.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 100,- Sk (3,32 €) od svojho klienta L. M., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 100,- Sk (3,32 €),
m/ - dňa 13.2.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 2 050,- Sk (68,05 €) od svojho klienta F. E., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX,
avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 2 050,- Sk (68,05 €),
n/ - dňa 13.3.2007 v obci Bžany, okr. Stropkov, prijala finančnú hotovosť vo výške 1 600,- Sk (53,11 €) od svojho klienta L. B., ktorý jej vyplácal splátku za poskytnutie úveru úverovou zmluvou Č.. XXXXXXXXX, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť s ručením obmedzeným Provident spôsobila škodu 1 600,- Sk (53,11 €),
čím svojím konaním spôsobila spoločnosti Provident Financial, s.r.o., Bratislava celkovú škodu 578,24 eur,
t e d a
Ad 1 / ako osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a tak mu spôsobila väčšiu škodu, a spáchala uvedený čin závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas,
Ad 2 / prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu, a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
Ad 1/ pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a, / c/ Tr. zákona ( v znení účinnom od 21.12.2012 zákona č. 428/2012 Z. z. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 ) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona,
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona ( v znení účinnom od 21.12.2012 zákona č. 428/2012 Z. z. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 ) súd zrušuje výrok o vine v trestnom rozkaze tunajšieho súdu zo dňa 7.12.2009, sp. zn. 1T 124/09 a výrok o vine trestného rozkazu zo dňa 4.5.2010, sp. zn. 1T 38/10, ktorými v oboch prípadoch bola uznaná vinnou zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona,
Ad 2 / pokračujúci prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ( v znení účinnom od 21.12.2012 zákona č. 428/2012 Z. z. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 ) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.
rozhodol:
Podľa § 222 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j, l/, § 38 ods. 3 Tr. zák. a podľa § 41 ods. 2, ods.3 Tr. zákona ( v znení účinnom od 21.12.2012 zákona č. 428/2012 Z. z. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 ), ukladá úhrnný a spoločný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch ) rokov.
Podľa § 51 ods. l Tr. zák. súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd ukladá obžalovanej povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 61 ods. l, ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanej trest zákazu činnosti výkonu funkcie spojenej s hmotnou zodpovednosťou na dobu 6 (šesť) rokov.
Podľa § 287 ods. l Tr. por. súd obžalovanej ukladá povinnosť nahradiť poškodenému spoločnosti PROVIDENT, Financial, s.r.o., Bratislava, IČO: 35805731 škodu v celkovej sume 5 906 eur.
Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona (v znení účinnom od 21.12.2012 zákona č. 428/2012 Z. z. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011) súd zrušuje výrok o treste v trestného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa X.XX.XXXX, F.. K.. XT XXX/XX, ktorým jej bol uložený trest v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní na 20 (dvadsať) mesiacov a výrok o treste trestného rozkazu zo dňa X.X.XXXX, F.. K.. XT XX/XX, ktorej bol uložený trest v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 a 1 (dva a pol) roka.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor vo Svidníku podal dňa 12. februára 2010 obžalobu na Y. M. pre skutky právne kvalifikované ako skutok 1/ pokračujúci zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona a skutok 2/ pokračujúci prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zákona.
K skutku 1 / .
Na hlavnom pojednávaní sa obžalovaná k skutkom jej kladeným za vinu v celom rozsahu priznala a na svoju obranu nič podstatné z hľadiska skutkových okolností neuviedla, poukázala na ťažkú sociálnu situáciu v čase páchania trestnej činnosti ako aj na tragédiu v rodine, ktorá sa im stala, škodu spôsobenú poškodenej spoločnosti postupne podľa svojich možností aj naďalej spláca.
Zástupca poškodenej strany sa odvolal na svoje výpovede z prípravného konania, potvrdil, že obžalovaná postupne podľa svojich možností spláca spôsobenú škodu, pričom ku dňu rozhodovania súdu už uhradila sumu 2 923,50 eura. Uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej sume 8 689,77 eura.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané jednotlivé výpovede svedkov, teda osôb, tak ako sú popísané v jednotlivých skutkoch rozsudku, v mene ktorých obžalovaná vypisovala jednotlivé zmluvy na poskytnutie spotrebiteľských úverov, ktorí jednoznačne potvrdili, že o tieto úvery nežiadali, a ani nevedeli, že vôbec boli schválené a následne aj vyplatené.
Následne boli na hlavnom pojednávaní prečítané ako listinné dôkazy jednotlivé zmluvy o poskytnutie spotrebiteľských úverov na mená hore uvádzaných osôb, pričom z ich obsahu súd zistil, že tieto obsahujú len údaje o konkrétnej osobe, v akej čiastke sa úver poskytuje, aké náklady sa zaväzuje zákazník zaplatiť, náklady a celkovú čiastku akú sa zaväzuje zákazník zaplatiť na základe tejto zmluvy, teda úver spolu s nákladmi, počet týždenných splátok a v akej sume na zadnej strane (strana dva) samotnej zmluvy súd ešte zisťuje, že v prípade bezúčelového úveru so splátkou 41 týždňov je RPMN 310,72 %.
Jedným z obligatórnych znakov predmetnej skutkovej podstaty úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona je výška spôsobenej škody. V posudzovanom prípade konaním obžalovanej mala byť spôsobená škoda vo väčšom rozsahu. V prípravnom konaní neboli produkované dôkazy na základe akých kritérií bola ustálená výška spôsobenej škody, len sa nekriticky prevzala úvaha poskytovateľa úveru o jeho predstave celkovej výške spôsobenej škody.
Podľa § 124 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom, pričom škodou sa rozumie v zmysle ods. 1 aj ujma na zisku, na ktorý by poškodený inak vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť.
Teda pokiaľ trestný čin spočíva vo vylákaní peňažných prostriedkov, ktoré poškodený dočasne poskytuje za odplatu v podobe úrokov, prípadne ďalších dohodnutých platieb, škodu v trestnoprávnom zmysle tvorí nielen suma skutočne vyplatených finančných prostriedkov, ale i odplata, ktorá v takom prípade predstavuje ujmu na zisku poškodeného. Avšak podľa § 124 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona je ušlý zisk škodou iba v rozsahu, na ktorý by poškodený vzhľadom na okolnosti a svoje pomery mal inak nárok alebo ktorý by mohol odôvodnene dosiahnuť. Preto pri posúdení, či vôbec a pokiaľ áno v akej výške, je odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov škodou na účely Trestného zákona, musia orgány činné v trestnom konaní a súd, aplikujúc právne predpisy vzťahujúce sa na zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, vyriešiť ako predbežnú otázku najprv to, či má poškodený na odplatu v dohodnutej výške nárok.
V danom prípade preto súd skúmal v akom rozsahu má poškodená spoločnosť nárok na náhradu škody pri jednotlivých prípadoch zmlúv o spotrebiteľskom úvere, teda či má nárok nielen na istinu vyplatenú pri podpise zmluvy po jej schválení, ale aj na celkové náklady na úver ktoré mali predstavovať úrok 15 % p.a. a administratívny poplatok.
Pri riešení tejto otázky je podľa názoru súdu nutné vychádzať predovšetkým z ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.12.2007, teda v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ďalej dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z./ v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení zák. č. 186/2009 Z. z. (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý v čase skutku upravoval niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Tento právny predpis v § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Podľa § 2 písm. b/ tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. je veriteľom fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Vzhľadom na doposiaľ uvedené ako aj na citovanú právnu úpravu niet sporu o tom, že poškodená spoločnosť prostredníctvom obžalovanej dočasne poskytla finančné prostriedky menovaným osobám z jej blízkeho okolia vo forme úveru, bez toho, aby oni o tom vedeli v rámci svojho podnikania, pričom predmetný úver im bol poskytnutý ako spotrebiteľom.
Predmetné zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prvom rade podliehajú režimu zákona o spotrebiteľských úveroch a normám upravených v Občianskom zákonníku.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch /v znení platnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy/, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí okrem iného obsahovať sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Posudzovaná zmluva vyššie uvedené údaje neobsahuje a hoci je napriek tomu podľa § 4 ods. 3 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch platná, keďže na jej základe bol obvinenej spotrebiteľský úver nielen poskytnutý, ale tento bol ňou aj vyčerpaný, v dôsledku absencie hore zmienených podstatných obsahových náležitostí sa takto poskytnutý úver považuje zo zákona za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch).
Preto súd pri ustálení výšky spôsobenej škody bral do úvahy pri jednotlivých prípadoch zmlúv len istinu vyplatenú obžalovanej, ktorý v celkovom súčte teda predstavuje sumu 8 829, 60 eur a po odrátaní sumy 2 923,50 eur, ktorú už obžalovaná do rozhodnutia súdu poškodenej spoločnosti uhradila, táto celková škoda predstavuje sumu 5 906, 10 eur.
Pri takto ustálenom skutkovom stave má súd dôvodne za to, že obžalovaná ako trestne zodpovedný subjekt v dňoch uvádzaných v skutku Ad 1/ rozsudku ako obchodný zástupca spoločnosti Provident Financial, s.r.o., Bratislava, bez vedomia v ňom uvádzaných osôb, bývalých klientov tejto spoločnosti, v ich mene vyplnila a podpísala zákaznícku kartu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, uvádzajúc v nich osobné údaje menovaných a na základe týchto dokladov boli na mená bývalých klientov poukázané bezúčelové úvery v zodpovedajúcich sumách, ktoré prevzala a použila pre vlastnú potrebu, v niektorých prípadoch bez splácania týždenných splátok a v niektorých s čiastočným splácaním týchto splátok v prospech spomínanej spoločnosti, čím tejto spoločnosti spôsobila celkovú škodu v sume 8 829,85 eura, avšak časť splátok bolo doposiaľ uhradený v celkovej sume 2 923,50 eura, čím svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty pokračujúceho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a, / c/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Ako je z vykonaného dokazovania zrejmé, súd pri posúdení jednotlivých skutkov kladených za vinu obžalovanej v skutku Ad 1/ rozsudku, nemá pochybnosti, že tieto sú len dielčími skutkami jedného pokračovacieho trestného činu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zákona. A teda, že medzi jednotlivými dielčími skutkami resp. čiastkovými útokmi je kumulatívne naplnená objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
Obžalovaná teda podvodne konala závažnejším spôsobom “ po dlhší čas “, tak ako to predpokladá ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, keďže prezentovaného protiprávneho konania sa dopúšťala sústavne bez dlhšieho prerušenia v období od konca marca 2006 do polovice januára roku 2007.
Súd medzi čiastkové útoky prezentované v obžalobnom návrhu subsumoval, riadiac sa pritom znením spomínaného ustanovenia § 122 ods. 10 Tr. por. aj ďalšie čiastkové útoky, pôvodne v obžalobe neuvedené, tvoriace spolu s útokmi uvádzanými v obžalobe jeden pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a, / c/ Tr. zákona. Ide o trestné skutky uvádzané v trestných rozkazoch tunajšieho súdu, a to zo dňa 7.12.2009, sp. zn. 1T 124/09 a zo dňa 4.5.2010, sp. zn. 1T 38/10. Z tohto dôvodu súd ukladal okrem iného aj spoločný trest odňatia slobody tak ako to predpokladá ustanovenia § 41 ods. 3 Tr. zákona, k čomu bližšie v časti ukladania druhu a výmery trestu, odôvodnenia tohto rozsudku.
Spáchaním tohto prečinu obžalovaná porušil záujem spoločnosti na ochrane cudzieho majetku.
Obžalovaná konala úmyselne a to formou priameho úmyslu tak ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a/ Tr. zákona, keďže konala zámerne, podvodne sa obohatiť na úkor spoločnosti pre ktorú pracovala ako obchodná zástupkyňa.
K skutku Ad 2/.
Obžalovaná na svoju obhajobu ako v prípravnom konaní tak na hlavnom pojednávaní v podstate zhodne uviedla, že sa vlastne ani necíti byť vinnou, nakoľko ona si riadne svoju povinnosť plnila a nikdy ani v jednom zistenom prípade nemala úmysel spreneveriť peniaze spoločnosti. Mohlo sa to stať jedine tak, že jednotlivé sumy peňazí, ktoré vybrala od klientov uvedených v obžalobe, potom následne v príslušnom týždni zle spočítala resp. vyznačila do tzv. zoznamu výberov. Avšak po výpovedi splnomocneného zástupcu spoločnosti E. D., ale hlavne F. D. jej vedúcej obchodnej skupiny, sa k skutku jej kladenému za vinu priznala a svoje konanie oľutovala. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní k motívu svojho konania uviedla skutočnosť, že prevádzkovala obchod v ich obci, kde bol malý obrat, pričom boli pravidelne vykrádaný a v jednom období v krátkom časovom úseku viackrát, z tohto dôvodu nemala peniaze na tovar, nemala s čím platiť faktúry, tak si začala vypomáhať týmito peniazmi. Potom do toho prišlo ochorenie jej vnúčika, išlo o onkologického pacienta a zase potrebovali peniaze na liečbu, napríklad chodili do Košíc trikrát, štyrikrát týždenne. Taktiež sa vyjadrila aj k tým podvodným úverovým konaniam. Peniaze brala na 6 mien, boli to všetko jej známy, ktorí o tom údajne vedeli a súhlasili s tým, že pokiaľ ona bude tieto sumy, resp. tie pôžičky riadne za nich splácať, čo sa jej v konečnom dôsledku aj darilo. Až potom sa to dostalo do toho štádia, že musela zatvoriť obchod a ísť do riadneho zamestnania, aby vykryla tie splátky a jednak už tie spomínané náklady na liečbu vnuka. Chcela sa s nimi dohodnúť, nech požiadajú o splátkový kalendár a ona to bude všetko splácať, ona bola zamestnaná, manžel bol zamestnaný, nejako by to dali do kopy, ale oni to odmietli a žiadali, aby sa to vyplatilo naraz.
Na hlavnom pojednávaní boli vypočutý zástupcovia poškodenej spoločnosti, jej splnomocnenec E. D. a F. D., ktorí v podstate zhodne popísali pôsobnosť obchodného zástupcu, pracujúceho pre ich spoločnosť, teda jeho povinnosti pri poskytovaní úverov, ale hlavne pri starostlivosti o ich klientov. Obchodným zástupcom spoločnosti, ktorí sú v teréne je zverený kmeň zákazníkov, ktorí sú klientmi spoločnosti a ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru. Čo sa týka systému ako to funguje pri splácaní splátok. Obchodný zástupca navštívi zákazníka v deň, ktorý má uvedenú splátku v priebehu týždňa zaplatiť, ak sa bavíme o ideálnej situácii a zákazník je ochotný splátku zaplatiť, tak obchodný zástupca okrem toho, že prevezme peniaze, vyžiada si aj od neho tzv. kartu splátok, ktorú dostáva každý zákazník, zapíše do nej dátum a sumu ktorú zákazník vyplatil a to potvrdí svojím podpisom. Táto karta zostáva u zákazníka. Opačne obchodný zástupca dostáva každý týždeň tzv. zoznam výberov, kde tiež zapisuje, akú sumu vybral od zákazníka a dátum kedy to vybral od zákazníka. Tento zoznam výberov musí do pondelka odovzdať, vedúcej obchodnej skupiny (v tomto prípade F. D.), ktorá to odnášala do Košíc. Súčasne obchodný zástupca k tomuto zoznamu dokladal aj potvrdenie z banky o tom, že vložil zodpovedajúcu sumu peňazí na účet spoločnosti. Táto suma predstavovala celkovú sumu za vyzbierané splátky podľa zoznamu výberov. Čiže táto suma musela zodpovedať sume jednotlivých výberov od zákazníkov. Následne obchodný zástupca najneskôr v stredu dostane nový zoznam výberov, kde sú uvedené mená zákazníkov a sumy, ktoré majú zaplatiť v tomto týždni, ktorých mala na starosti aj obžalovaná. Ako sa zistili rozdiely v sumách u obžalovanej bolo vysvetlené tak, že keď sa zistili nezrovnalosti u zákazníkov obžalovanej, bol vykonaný audit v celom zozname zákazníkov, ktorí spadali pod obžalovanú ako obchodnú zástupkyňu. Tak navštívili všetkých zákazníkov a zisťovali, podľa tzv. karty splátok a výstupu z ich softvéru, ktorý pomenovávajú ako “ sale sumery “, kde je uvedené meno zákazníka, dátum kedy zobral úver, jeho výšku a prehľad splátok za posledný štrnásť týždňov. Podľa toho zistili, konkrétne napr. u klienta X. nezrovnalosť, ktorá spočívala v tom, že v tzv. karte splátok táto úhrada bola uvedená, avšak už na spomínanom výstupe softvéru, tam ta úhrada evidovaná nebola. Avšak, následne ešte prebieha na ústredí spoločnosti v Košiciach posledná dôslednejšia kontrola, kde taktiež v rámci výstupu zo softvéru spoločnosti, ktorý pomenovávajú “ história splátok “, konkrétne pracovníčky v Košiciach u jednotlivého klienta majú prehľad o všetkých jeho splátkach, vo vzťahu konkrétneho úveru, teda aj za neskoršie obdobie, ako spomínaných 14 týždňov. Čiže takýmto spôsobom zistili nezrovnalosť, konkrétne u pána X. a následne aj u ďalších klientov tak, ako je to uvedené v obžalobe. Ten audit bol uskutočnený u obžalovanej niekedy v zimných, resp. jarných mesiacoch v roku 2007, z toho dôvodu, že potom, čo volala pri nových úveroch jedna z klientiek, táto uviedla, že ona žiadny úver nebrala a tým sa to celé vlastne naštartovalo. Celé to mohlo vzniknúť len tak, že obžalovaná od klienta peniaze vybrala, jemu to do tzv. karty splátok zapísala, avšak do svojho tzv. zoznamu výberov to nezaevidovala a teda ani tieto peniaze neodviedla, je preto logické, že tie peniaze museli zostať teda u nej. Takýmto jednoduchým spôsobom to museli zistiť v rámci auditu, kde sa porovnala karta splátok klienta s históriou splácania jeho úveru.
K hore uvádzaným skutočnostiam zástupcovia poškodenej spoločnosti predložili ako v prípravnom konaní, tak na hlavnom pojednávaní listinné dôkazy, zmluvu o obchodnom zastúpení, fotokópie zmlúv o úvere a ako bolo konštatované tzv. výstupy z ich softvéru, históriu splátok, ktorá nahrádzala už skartované tzv. zoznamy výberov či fotokópie tzv. kariet splátok klientov, pričom tieto listinné dôkazy nimi prezentované skutočnosti len potvrdili.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli prečítané výpovede jednotlivých klientov spoločnosti, ktorý k samotnému skutku nič podstatné neuviedli, iba potvrdili spôsob, akým dochádzalo k uhrádzaniu splátok a potvrdenia pre nich zo strany obchodného zástupcu o úhrade splátky. Takto boli prečítané výpovede svedkov L. F., L. B.M., U. P., F. E., U. B., U. X., C.. U. I., L. M., V. M., U. M., U. D., U. B..
Zo zmluvy o obchodnom zastúpení a to konkrétne z bodov 7.3, 21. jednoznačne vyplýva, aké povinnosti mala obžalovaná pri starostlivosti o klientov spoločnosti, pri splácaní úverov, ako mala s vybratými splátkami nakladať.
Pri takto ustálenom skutkovom stave a s prihliadnutím aj napokon na priznanie obžalovanej súd má dôvodne za to, že obžalovaná ako trestne zodpovedný subjekt v dňoch uvedených v čiastkových útokoch Ad 2/ rozsudku na miestach tam uvedených, prijala finančnú hotovosť v rôznych sumách od svojich klientov, ktorí jej vyplácali splátky za poskytnuté úvery, avšak túto splátku následne neodviedla spoločnosti, pre ktorú pracovala na základe platnej zmluvy o obchodnom zastúpení a ktorej právom tieto finančné prostriedky patrili, ale si ich ponechala a použila pre vlastnú potrebu, čím takto pre uvedenú spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Bratislava spôsobila celkovú škodu 578,24 eura, čím svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu sprenevery podľa § 213 ods. l, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.
Ako je zrejmé súd protiprávne konanie obžalovanej kvalifikoval rozdielne od obžaloby, kde sa obžalovanej kládlo za vinu aj to, že konala ako osoba, ktorá mala osobitne uloženú povinnosť chrániť záujmy poškodeného, tak ako to predpokladá ustanovenia § 213 ods. l, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona. Súdu sa nepodarilo jednoznačne a bez pochybností ustáliť, aby obžalovanej ako obchodnému zástupcovi, vyplývala zo zmluvy o obchodnom zastúpení, tak ako to predpokladá ustálená súdna prax, individuálne resp. osobitne určená povinnosť chrániť záujmy poškodenej spoločnosti, a teda, že jej hlavnou úlohou, v rámci v zmluvy o obchodnom zastúpení upravenej činnosti obchodného zástupcu, je starostlivosť o zabezpečovanie záujmov poškodeného ( viď. R 28/1992 ).
Aj v tomto prípade má súd za to, že pri posúdení jednotlivých skutkov kladených za vinu obžalovanej v skutku Ad 2/ rozsudku, nemá pochybnosti, že tieto sú len čiastkovými útokmi jedného pokračovacieho trestného činu, tak ako to predpokladá ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zákona. A teda, že medzi jednotlivými čiastkovými útokmi je kumulatívne naplnená objektívna súvislosť v čase, v spôsobe ich páchania a v predmete útoku ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.
Obžalovaná teda podvodne konala závažnejším spôsobom “ po dlhší čas “, tak ako to predpokladá ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona, keďže prezentovaného protiprávneho konania sa dopúšťala sústavne bez dlhšieho prerušenia v období od druhej polovice decembra roku 2005 až skoro do polovice marca roku 2007. Tento záver súd konštatuje aj napriek zrejmému rozsiahlemu časovému úseku medzi čiastkovými útokmi Ad 2 c/ - d/, niečo viac ako šesť mesiacov. Ak by teda súd mal v danom prípade postupovať striktne podľa ustálenej súdnej praxe v súvislosti s už spomínaným pojmom “ po dlhší čas “ upraveným v ustanovení § 138 písm. b/ Tr. zakona, čo zodpovedá pri páchaní pokračovacieho trestného činu, už uvádzanej právnej úvahe o určitej miere sústavnosti bez dlhšieho prerušenia, ktoré by nemalo predstavovať rozdiel viac ako tri mesiace, tak by mal konanie obžalovanej kvalifikovať jednak ako Ad a/ - c/ rozsudku (celková škoda sprenevery 83,31 eura), skutok, ktorý by mohol iný orgán prejednať ako priestupok podľa § 50 ods. 1 Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a zostávajúce čiastkové útoky Ad 2 d/ - n/ ako pokračujúci prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona. Vzhľadom na to, že od spáchania posledného čiastkového útoku Ad 2 a/ - c/ predpokladaného skutku už uplynula zákonná dvojročná premlčacia doba zániku trestnosti skutku, javí sa takýto postup ako neúčelný, aj vzhľadom nato, že spoločne posudzované všetky čiastkové útoky ako sú uvedené v skutku Ad 2, ako jeden pokračujúci trestný čin, s poukazom na výšku škody, nezhoršujú, v rámci právnej kvalifikácie konania obžalovanej, jej postavenie.
Spáchaním tohto prečinu obžalovaná porušil záujem spoločnosti na ochrane vlastníctva veci.
Obžalovaná aj v tomto prípade konala úmyselne a to formou priameho úmyslu tak, ako to predpokladá ustanovenie § 15 písm. a/ Tr. zákona, keďže konala zámerne, ponechaním si vybratých splátok úveru klientov spoločnosti, sa chcela obohatiť na úkor spoločnosti pre ktorú pracovala ako obchodná zástupkyňa.
Súčasne vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je závažnosť za vinu kladeného prečinu obžalovanému, vyššia než nepatrná.
Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanej sa súd riadil základnými zásadami uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zákona a bral teda do úvahy konkrétne okolnosti spojené s spôsobom spáchania trestného činu a jeho následkom, zavinením, pohnútkou, poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, osobou páchateľa, jeho pomermi a možnosťou jeho nápravy.
Čo sa týka spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku, súd vychádzajúc z výsledkov dokazovania konštatuje, že obžalovaná sa dopustila protiprávneho konania, ktorého závažnosť v oboch prípadoch výrazne podmieňuje jednak skutočnosť spojená zo spôsobením škody väčšieho rozsahu v Ad 1/ skutku rozsudku a jednak v oboch skutkoch sa tohto protiprávneho konania dopúšťala po dlhší čas.
Závažnosť tohto konania ešte zvýrazňuje skutočnosť, že v oboch prípadoch ako už bolo konštatované konala vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Súd zistil nasledujúce poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm j/,l/ Tr,. zákona. Pred páchaním predmetnej trestnej činnosti obžalovaná viedla riadny život, nebola súdne trestaná, (písm. j/), jej obranu v rámci prípravného konania vo vzťahu k skutku Ad 2/ rozsudku súd nechápe ako popieranie spáchania skutku, skôr dôsledok nezodpovedného a neprehľadného prístupu k plneniu si povinností, preto následné priznanie si viny za spáchaný skutok a oľutovanie svojho konania súd hodnotí ako úprimné a ako ďalšiu poľahčujúcu okolnosť (písm. l/).
Z priťažujúcich okolností tak, ako sú taxatívne vymenované v ustanovení § 37 Tr. zákona súd zistil, že obžalovaná sa dopustila viacerých trestných činov písm. h/.
Súd pri hodnotení osoby obžalovanej zistil, že v mieste trvalého bydliska je hodnotená kladne, ako aj zamestnávateľom, je predavačkou v spoločnosti Mecome Trade, s.r.o., Humenné s miestom výkonu práce v Stropkove. Žije s manželom a maloletým synom, v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci V. , okr. Stropkov. Maloletý začal tento školský rok študovať na strednej škole v Košiciach. Manžel je v posledných štyroch rokoch zamestnaný mimo trvalého bydliska, v zahraničí, je živnostník (turnusový pracovník).
Obžalovaná doposiaľ nebola nikdy súdne trestaná, ani riešená v priestupkovom konaní.
Súd zisťoval aj okolnosti rozhodné pre posúdenie možnosti nápravy páchateľa, bral do úvahy jeho doterajšie správanie, príčiny ktoré viedli k spáchaniu trestného činu, prostredie v ktorom žije a či sa v minulosti už dopustil protiprávneho konania. Opierajúc sa o zistené skutočnosti je zrejmé, že prognóza možnosti nápravy páchateľa je v danom prípade jednoznačne pozitívna. Súd má zato, žije v spoločnej domácnosti s manželom a maloletým synom, ktorého výchova v súčasnosti závisí predovšetkým od nej, doposiaľ nebola nikdy súdne trestaná ani posudzovaná v rámci priestupkového konania.
Súd pri ukladaní trestu postupoval podľa Trestného zákona v znení účinnom od 21.12.2012 zákona č. 428/2012 Z. z. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 .
Vzhľadom na všetky okolnosti, ktoré súd zisťoval a prihliadal na ne pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, tak ako to predpokladá ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona v spojení s ustanovením § 34 ods. 3 Tr. zákona má za to, že s prihliadnutím na osobu obžalovanej jej pomery, pozitívnu prognózu možnosti
jej nápravy, ako aj na existenciu poľahčujúcich okolností, by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody bolo zjavne neprimerané prísne.
Súd obžalovanú uznal vinnou zo spáchania pokračujúceho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, kde zákon určuje trestnú sadzbu v rozmedzí 3 (troch) rokov až 10 (desať) rokov a pokračujúceho prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, kde zákon určuje trestnú sadzbu v rozmedzí 1 (jedného) roka až 5 (päť) rokov.
Vzhľadom nato, že súd odsudzuje obžalovanú za dva samostatné úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom a druhý prečinom je jeho povinnosťou ďalej pri stanovení trestnej sadzby postupovať podľa 41 ods. 2 Tr. zákona a teda použiť asperačnú zásadu, čo znamená zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. V danom prípade po úprave hore uvádzaných trestných sadzieb, je povinnosťou súdu ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od 3 (troch) rokov až do hornej hranice trestnej sadzby čo predstavuje 13 (rokov) a 4 (štyri) mesiace.
Slovenské trestné právo je založené na zásadách humanizmu a preto vychádza z princípu, že trestná represia musí byť úmerná a rozumná, a teda má spôsobovať ujmu, len v takom rozsahu, aký je nevyhnutný pre splnenie účelu trestu. Vychádza z ústavného princípu proporcionality, kde zo zreteľom na individuálne zvláštnosti prípadu, osobné vlastnosti a pomery páchateľa, má byť páchateľovi ukladaný len taký trest (pokiaľ ide o jeho druh a výmeru), ktorý bude na dosiahnutie jeho účelu nevyhnutný.
Primárnou zásadou účelu trestu vyjadrenou v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona, je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu, vyjadrená vo forme represie (trestu), pričom tresty chápeme ako právne prostriedky na dosiahnutie účelu TZ. Zámerom rekodifikácie TZ, bola okrem iného aj snaha v oblasti sankcií zmeniť ich filozofiu ukladania tak, aby v jej rámci bol trest odňatia slobody chápaný ako “ ultima rácio “ a široko využívať alternatívne sankcie a odklony, a to tak v záujme ochrany spoločnosti, ako aj pozitívnej motivácie páchateľa. Už spomínaný princíp “ ultima rácio “, tak vo vzťahu k trestu odňatia slobody má vytvárať pomerne široký priestor pre alternatívne tresty a prehlbovať tak zásadu humanizmu, ktorá je jednou zo základných zásad trestného práva.
Podľa platného TZ medzi alternatívne sankcie (tresty) užšom zmysle slova možno zaradiť okrem iného aj inštitút podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, aj keď sa v tomto prípade hovorí skôr o osobitnom inštitúte trestu odňatia slobody než o samostatnom treste. Podmienečné odsúdenie s probačným dohľadom vychádza z predpokladu, že už samotné trestné stíhanie páchateľa, negatívne zhodnotenie jeho osoby a činu rozsudkom, hrozba budúceho eventuálneho výkonu trestu, obmedzenie a podmienky týkajúce sa správania odsúdeného i prípadné výchovné pôsobenie toho, kto vykonáva dohľad, môžu mať samy osebe z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie účinky, ktoré má inak len výkon uloženého trestu.
Súd berúc do úvahy hore uvádzané závery postupoval v danom prípade pri určovaní druhu trestu a jeho výmery nasledovne.
Preto súd pri súčasnom prihliadnutí aj na zásadu upravenú v stanovení § 34 ods. 3 Tr. zákona, a teda, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby uložil obžalovanej trest odňatia slobody na dolnej hranicu upravenej trestnej sadzby v trvaní 3 (troch) rokov, pričom výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil a súčasne uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Ustanovil skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov. Taktiež jej uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Ďalej jej uložil aj trest zákazu činnosti výkonu funkcie spojenej s hmotnou zodpovednosťou na dobu 6 (šesť) rokov.
Ako už bolo konštatované po preskúmaní predchádzajúcich odsúdení obžalovanej sp. zn. 1T 124/09 a sp. zn. 1T 38/10, tunajším súdom bolo zistené, že sú splnené podmienky na postup podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona, a teda uloženie spoločného trestu, keďže skutky tam uvedené predstavujú len čiastkové útoky pokračujúceho zločinu zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a/, c/ Tr. zákona (v znení účinnom od 21.12.2012 zákona č. 428/2012 Z. z. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011) s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Tr. zákona.
Preto súd podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona (v znení účinnom od 21.12.2012 zákona č. 428/2012 Z. z. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011) zrušil výrok o treste v trestného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 7.12.2009, sp. zn. 1T 124/09, ktorým bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom v trvaní na 20 (dvadsať) mesiacov a výrok o treste trestného rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 4.5.2010, sp. zn. 1T 38/10, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 a 1 (dva a pol) roka.
Napokon obžalovaná týmto protiprávnym konaním Ad 2/ sa mala obohatiť o celkovú sumu 578,24 eura, na ich uhradení však poškodený netrval, nakoľko si tento nárok uplatnil v civilnom konaní, kde aj bolo rozhodnuté formou platobného rozkazu tunajším súdom.
Poškodený si však uplatnil nárok na náhradu škody v celkovej sume 8 886,58 eura v súvislosti z podvodným konaním obžalovanej, kde celková škoda, spôsobená jej konaním, mala pôvodne predstavovať sumu 11 349,66 eura, avšak riadiac sa hore uvádzanými právnymi úvahami súd výšku škody ustálil na celkovú sumu 5 906,10 eura.
Následne súd z dôvodu uloženia už spomínaného spoločného trestu, k sume uplatnenej poškodeným v konaní pred súdom pripočítal aj sumy, ktoré predstavovali spôsobenú škodu v pôvodných rozhodnutiach už uvádzaných trestných rozkazov tunajšieho súdu sp. zn. 1T 124/09 a sp. zn. 1T 38/10.
Preto podľa § 287 ods. l Tr. por. súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenému spoločnosti PROVIDENT, Financial, s.r.o., Bratislava, IČO: 35805731 škodu v celkovej sume 5 906,10 eura.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Ad 1 / ako osoba oprávnená konať za toho, kto úver poskytuje, umožnila získať úver tomu, o kom vie, že nespĺňa podmienky určené na jeho poskytnutie a tak mu spôsobila väčšiu škodu, a spáchala uvedený čin závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas,
Ad 2 / prisvojila si cudziu vec, ktorá jej bola zverená, a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu, a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd. ( § 309 ods.1 Tr. por. ).