Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4CoE-167-2012.pdf
PDF · 97.23 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoE/167/2012
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zastúpeného L. IČO: XXXXXXXX, D. XX, R., konateľ spoločnosti C.., advokát, proti povinnému C. F., M. XXXX/XX, XXX XX T., o vymoženie istiny vo výške 776,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. októbra 2010, č.k. 9Er/2435/2010-10, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 09.09.2010. V odôvodnení uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 15.07.2010 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 27.11.2009, sp. zn. SR 17511/09, ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu istiny vo výške 776,74 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 776,64 eur od 17.04.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 776,74 eur od 21.08.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 221,42 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.01.2010 a vykonateľnosť dňa 07.01.2010. Dňa 09.09.2010 predložil súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného, pripojeného rozhodcovského rozsudku, a žiadal udeliť poverenie pre vymoženie istiny vo výške 630,68 eur s prísl., ktoré bližšie v žiadosti nešpecifikoval. Súd poukázal na ust. § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 45 ods.1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Z predloženého rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 17511/09 zo dňa 27.11.2009 súd zistil, že rozhodcovský súd priznal právo na peňažné plnenie na základe zmenky. Poukázal na uzavretú dohodu o vyplnení zmenky medzi účastníkmi konania, ktorá je súčasťou zmluvných dojednaní v zmluve o úvere zo dňa 25.11.2008. Účastníci konania zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah neúplnou zmenkou /blankozmenkou/, vystavenou dňa 25.11.2008, kde povinný vystupoval ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Keďže si povinný svoju povinnosť, vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný vcelku dňa 17.04.2009, oprávnený vyplnil dňa 16.08.2009 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 776,74 eur s dátumom začiatku úročenia dňa 17.04.2009, a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 21.08.2009. Po preskúmaní podmienok na vedenie rozhodcovského konania rozhodcovský súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, pričom mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol zmenkový záväzkový vzťah na základe zmenky vyplnenej v súlade s dohodou o vyplnení zmenky. Po doplnení v zmenke absentujúcich údajov ide o vlastnú zmenku žalovaného „bez protestu“ a na „platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, vyplnenú žalobcom dňa 16.08.2009 v zmysle dohody o vyplnení zmenky. Žalovaný /povinný/ sa zaviazal zaplatiť žalobcovi / oprávnenému/ za predmetnú zmenku pri jej predložení zmenkovú sumu vo výške 776,74 eur spolu s dohodnutým úrokom vo výške 0,25 % denne. Prisúdená suma 776,74 eur pozostáva z istiny vo výške 764,80 eur, poplatku za zasielanie upomienok vo výške 11,94 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne zo sumy 776,74 eur od 17.04.2009 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 776,74 eur od 21.08.2009 do zaplatenia. Oprávnený pripojil k exekučnému titulu aj zmluvu o úvere, uzavretú dňa 25.11.2008, z ktorej vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému ako dlžníkovi sumu 464,71 eur za poplatok 300,07 eur, pričom povinný sa zaviazal vrátiť úver s poplatkom v celkovej výške 764,79 eur v 8 mesačných splátkach po 95,60 eur, počnúc dňom 12.01.2009. V zmluve je označený povinný svojim menom a priezviskom a ďalšími údajmi, na zmluve je podpis povinného s vyhlásením, že svojim podpisom potvrdzuje aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vyhotovené oprávneným ako formulár. V článku 20 podmienok je obsiahnutá dohoda účastníkov o tom, že v zmysle § 262 odst. 1 Obchodného zákonníka sa všetky právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom. V článku 17 pod názvom Dohoda o vyplnení zmenky, je zakotvená nasledovná dohoda: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky, vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remintentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. V článku 18. účastníci ďalej uzavreli rozhodcovskú doložku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. s tým, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b/ pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd po dôkladnom preskúmaní rozhodcovského rozsudku, pripojenej zmluvy o úvere a všeobecných zmluvných podmienok dospel k názoru, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné zamietnuť pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodcovský rozsudok bol rozhodcovským súdom odôvodnený výlučne len ako plnenie z vlastnej zmenky povinného, ktorá bola vyplnená oprávneným na základe dohody o vyplnení zmenky. Aj právne zdôvodnenie, o ktoré sa opieral rozhodcovský súd, vychádza len zo zákona č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový. Ďalej súd citoval ust. § 52 odst. 1, 2, § 53 odst. 1, 5 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy. Súd s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania, založený zmluvou, označenou ako zmluva o úvere, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka. Hodnotiac obsah zmluvy mal súd za to, že ide o reálnu zmluvu o pôžičke, uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a dlžníkom ako spotrebiteľom. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva, že deň jej uzavretia je totožný s dňom prenechania peňažných prostriedkov povinnému. Z uvedeného mal súd za to, že veriteľ neposkytol peňažné prostriedky na základe požiadania dlžníka, ktorý záväzok predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle § 497 odst. 1 Obchodného zákonníka /viď zmluva/, ale že k poskytnutiu peňažných prostriedkov došlo súčasne s uzavretím zmluvy. Záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi totiž predstavuje podstatnú časť zmluvy o úvere, bez existencie ktorej nemôže s poukazom na § 269 odst. 1 Obchodného zákonníka dôjsť k vzniku zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Súd je toho názoru, že požiadanie dlžníka o čerpanie úveru má časovo nasledovať až po uzavretí zmluvy a časovo sa nekryje s momentom uzavretia zmluvy. Je teda nepochybné, že účastníci uzavreli zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka, i keď v zmysle § 52 odst. 1 Občianskeho zákonníka je bez právneho významu právna forma zmluvy. V danej veci je nepochybné, že povinný je, a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom. Peňažné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania. Povinný je označený v zmluve ako dlžník ako fyzická osoba, a podpísal zmluvu len ako fyzická osoba. U činností vykonávaných ako zamestnania (s príjmami zo závislej činnosti - vypomáhajúc si tu terminológiou finančného práva) je pojmovo vylúčené, aby tieto mohli byť obchodnými či inými obdobnými podnikateľskými činnosťami s tak vymedzeným predmetom, ako to má na mysli úprava, majúca sa tu použiť, a to sa sprostredkovane vzťahuje aj na osoby vykonávajúce takéto činnosti (zamestnanec pri výkone zamestnania z podstaty veci nemôže byť obchodníkom ani podnikateľom). Súd preto konštatuje, že povinný nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti /§ 52 odst. 4 Občianskeho zákonníka/. Súd mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ), a že existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť (nie je) len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s takýmto predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Súd preto konštatoval, že povinný nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti /§ 52 odst. 4 Občianskeho zákonníka/. Súd sa ďalej zaoberal aj tým, že všeobecnú spotrebiteľskú zmluvu možno podriadiť aj režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom období. Pri aplikácii § 52 odst. 2 v spojitosti s § 54 odst. 2 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru, že hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi možno považovať za spotrebiteľský úver v zmysle § 2 písm. a/, resp. za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona. Na tomto mieste považoval súd za potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskeho zákonníku lex specialis. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj v zmysle § 54 odst. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa. Uvedené konštatovanie má význam pre záver, že zmluva neobsahuje základné náležitosti, uvedené v § 4 odst.2 písm. j/, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, pričom podľa § 4 odst. 3 sa považuje takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Oprávnený pritom evidentne vymáha aj poplatok v sume 764,79 eur, zmluvné zmenkové a zákonné zmenkové úroky. Súd považoval zmluvné dojednanie
- dohodu o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa /§ 53 odst. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka/, a sleduje cieľ obísť právne predpisy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky a jej následné použitie ako podklad pre rozhodcovské konanie je v rozpore s § 52 odst. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. V zásade je potrebné uviesť, že spotrebiteľské právo nevylučuje prijať od dlžníka zmenku, avšak len na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, ktorá úprava je obsiahnutá v § 4 odst. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Rovnako sa pripúšťa za určitých podmienok vyplniť zmenkovú sumu veriteľom do zákonom limitovanej výšky istiny a príslušenstva. Dohoda uzavretá v článku 17 všeobecných zmluvných podmienok však umožňuje vystaviť povinnému zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktoré údaje za určitých podmienok môže vyplniť oprávnený, ako remitent. Zmenkovú sumu vyplní oprávnený v rozsahu všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré podľa uváženia veriteľa vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie o vyplnení zmenky za stavu, že ide o spotrebiteľský vzťah, a ktoré zmluvné dojednanie mení vzťah medzi účastníkmi zo zmluvného dojednania na vzťah zo zmenky, ktorý nie je zásadne kauzálny a nepožíva žiadnu ochranu spotrebiteľa, musí súd vyhodnotiť ako neprijateľnú, a tým neplatnú zmluvnú podmienku v súlade s § 53 odst. 5 Občianskeho zákonníka, resp. ako neplatné dojednanie v zmysle § 52 odst. 2 Občianskeho zákonníka. Spôsob, akým oprávnený vyplnil zmenkovú sumu aj v časti príslušenstva /poplatku, zmenkových úrokov, poplatku za upomienku/, je v rozpore s § 4 odst. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý umožňuje v čase vyplnenia zabezpečovacej zmenky uvádzať len aktuálnu výšku nesplateného úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Takouto dohodou veriteľ /oprávnený/ jednostranne zmenil podmienky zmluvy, a to napríklad v tom, že v zmluve nie je dohoda o zmluvných úrokoch žiadna, pričom rozhodcovský rozsudok evidentne priznal ako dojednané zmluvné zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy. Je zrejmé, že tieto si oprávnený „pripravil“ v zmenke, ktorú povinný podpísal pri uzavretí zmluvy. Povaha týchto úrokov, ktoré sú viazané na nesplnenie povinnosti plniť riadne a včas, je evidentná a má slúžiť ako sankcia za oneskorenie platby. Pokiaľ by boli „zmluvné“ úroky dojednané aj v zmluve, takéto dojednanie súd vyhodnocuje ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 odst. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Súd má vedomosť z veľkého
množstva iných exekučných konaní, že oprávnený uplatňoval presne v tejto výške úrok z omeškania, čím evidentne chcel postupom „dojednaného zmenkového úroku“ obísť toto zmluvné dojednanie, a tým docieliť vymoženie tejto sankcie za každú cenu. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky oprávnený dostáva do rúk oprávnenie rozhodnúť o tom, že ním požadované plnenie je v súlade so zmluvou, čo je taktiež v rozpore s § 53 odst. 4 písm. o/ Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť súd dodal, že právna úprava spotrebiteľského práva jednoznačne smeruje k ochrane spotrebiteľa pred možnosťou podpisovania blanko zmeniek, ktoré vytvárajú pre spotrebiteľa neúnosnú situáciu. Zásadne sa splnenie záväzku zmenkou alebo šekom vylučuje, preto nie je možné ani priznať plnenie na základe vystavenej zmenky. Napriek pôvodnému zneniu zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré v § 4 odst. 7 umožňovalo takýto postup za splnenia určitých podmienok, v praxi sa tento inštitút ukázal ako ľahko zneužiteľný v neprospech spotrebiteľa. Preto súčasná koncepcia spotrebiteľského práva v tejto oblasti je založená na princípe zákazu splniť dlh zmenkou alebo šekom /viď dôvodová správa k zákonu č. 568/2007 Z.z./. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe zmenky /a len na základe zmenky/ , ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v rozpore s § 52 odst. 2, § 53 odst. 1, 2 Občianskeho zákonníka, resp. § 4 odst. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Neprijateľné podmienky sú neplatné, a nie je možné na ich základe priznať plnenie v rozhodcovskom rozsudku. Súd ďalej dodal, že rozhodnutie rozhodcu, ktorý zo spotrebiteľského vzťahu vytvoril bezkauzálny vzťah zo zmenky, sa vôbec nezaoberá spotrebiteľským právom, vylučuje akékoľvek inštitúty zamerané na ochranu spotrebiteľa, čím porušuje kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, výrazne preberá len argumenty oprávneného, priznáva dojednaný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý v predchádzajúcich rozsudkoch ten istý súd priznával ako úrok z omeškania. Dohoda účastníkov konania o takomto zmluvnom úroku pritom nie je preukázaná, a ako zmluvná podmienka je zjavne neprimeranou sankciou. Z dôvodov uvedených vyššie je potom zrejmé, že oprávnenému neprináleží ani zákonný úrok v zmysle § 191/1950 Zb. vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy. Záverom súd dodal, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa úpravy uvedenej vyššie. Rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, je záväzný len pre účastníkov konania v rozsahu ako právoplatný rozsudok súdu. Ak k rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom, musí súd v zmysle citovaného ustanovenia v exekučnom konaní v tomto štádiu exekúcie zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v celom rozsahu, pričom následne dôjde k úplnému zastaveniu exekučného konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. v znení neskorších predpisov. Dôvodil, že zmenkový právny vzťah je abstraktným právnym vzťahom a z uvedeného vyplýva, že jej platnosť nie je možné posudzovať z náležitosti platnosti právneho vzťahu, ktorý zmenka zabezpečuje. Zmenka je platnou v prípade, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 1 a § 2 zák. č. 191/1950 Zb. V prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vypísaná v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky. Avšak považoval za nutné uviesť, že zmenkový úrok 0,25 % denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej vystavení dlžníkom, a tento úrok teda ani nebol predmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere, je bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako samostatnom, t. j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Vytýkal súdu prvého stupňa, že síce poukazuje na existenciu zmenky a dohody o vyplňovacom práve zmenky, avšak na takto správne zistený skutkový stav vôbec neaplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov. S poukazom na § 10 cit. zákona vyplýva, že vyplnená zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Obdo V 43/2006, keď v rozhodcovskom konaní nebola vznesená námietka, smerujúca proti použitiu zmenky povinným, a preto súd nemal bez existencie tejto námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora. Ďalej oprávnený namietal, že v v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. v znení neskorších predpisov. Za procesnú vadu v tomto zmysle považoval nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd neposudzoval danosť existencie
podmienok spotrebiteľského vzťahu, stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto ust. § 52 Občianskeho zákonníka). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Súd nezohľadňoval a v tomto zmysle, ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach, svedčiacich o závere, k akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Mal za to, že na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd v odôvodnení len konštatoval, že dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ust. § 54 Občianskeho zákonníka, pričom neuviedol odsek, a ani bližšie nerozviedol, na základe akých úvah a vykonaných dôkazov dospel k tomuto záveru. Oprávnený konštatoval, že povinný uviedol, že poskytnutý úver bol určený na podnikanie, resp. výkon inej zárobkovej činnosti, a z tohto dôvodu sa nejedná o spotrebiteľský úver a spotrebiteľský právny vzťah. Vyzdvihol, že súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda, a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne (sp. zn. II ÚS 87/4 Ústavný súd Českej republiky). Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Podaním zo dňa 19.01.2011, doručeným súdu prvého stupňa dňa 20.01.2011, oprávnený súdu prvého stupňa oznámil, že berie svoje odvolanie späť, a navrhol konanie zastaviť.
Vzhľadom na tento procesný úkon oprávneného Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne nepreskúmal.
Podľa § 207 ods. 2, 3 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Zo strany oprávneného došlo k účinnému späťvzatiu celého odvolania, preto odpadol predmet odvolacieho konania, a odvolací súd v zmysle ust. § 207 ods. 3 O.s.p. konanie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu súdu prvého stupňa zastavil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .