Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Er-1545-2011.pdf
PDF · 72.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1545/2011
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému U. A., A.. XX. XX. XXXX, S. W. W. XXXX/XX, XXX XX W. W., Š. E. X., na vymoženie pohľadávky vo výške 1.464,20 Eur s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Exekútorského úradu Brezno, Nám. M. R. Štefánika 11, 977 01 Brezno, zastúpeným súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, pod spis. zn. EX 733/11, takto
rozhodol:
Súd exekučné konanie z a s t a v u j e.
Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania vo výške 3,40 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V predmetnej právnej veci vydal tunajší súd uznesenie č.k. 4Er 1545/2011-10 zo dňa 19. 07. 2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoE 10/2012-39 zo dňa 26. 01. 2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 08. 03. 2012.
Podľa § 44 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd exekučné konanie zastavil.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "OSP") sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu /Exekučného poriadku/ použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Nakoľko oprávnený, ktorý si uplatnil trovy exekúcie v návrhu na vykonanie exekúcie, v konaní úspech nemal, súd vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia mu náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekučného konania spolu vo výške 5,02 Eur /pozostávajúce z náhrady hotových výdavkov/.
Podľa § 146 ods. 2 vety prvej OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 4Er 1545/2011-10 zo dňa 19. 07. 2011 vyplýva, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá z dôvodu, že sa oprávnený vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie na základe rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku, ktorý bol súdom vyhodnotený ako nulitný právny akt. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že oprávnený procesne zavinil, že sa exekučné konanie muselo zastaviť a preto v súlade s citovaním ustanovením § 146 ods. 2 OSP uložil oprávnenému povinnosť uhradiť exekútorovi trovy exekučného konania, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.
Podľa § 47 ods. 3 vety druhej Exekučného poriadku do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.
Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vyúčtované sumou 1,62 Eur - predstavujúce náklady na kancelárske potreby, toner, obálky. Exekútor v tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.
Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy vo výške 3,40 Eur.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3 OSP), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.