Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/10/2012

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO 47 233 516 proti povinnému U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W. W., W. č. XXXX/XX o vymoženie pohľadávky v sume 1 031,79 Eur a príslušenstva, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Júliou Kubjatkovou, so sídlom Exekútorského úradu v Brezne, M. R. Štefánika č. 11, zastúpeným JUDr. Ing. Jánom Gasperom, so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha č. 268 pod spisovou značkou EX 733/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -10 zo dňa 19.07.2011 jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -10 zo dňa 19.07.2011 p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ich súlad so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť. Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Krížna č. 56 pod spis. značkou 03/07/10 zo dňa 09.08.2010. Ako súd z listinných dôkazov zistil, rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XX.XX.XXXX,o dňa 15.02.2005, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1 859,39 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou uzavretej zmluvy sú zmluvné dojednania, ktoré v článku 16 upravili spôsob riešenia sporov medzi zmluvnými stranami tak, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením tejto zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom konaní pred jedným z rozhodcov uvedených v bode 16.2.1 rozhodcovskej doložky. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a obsahu zmluvy posúdil predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným ako spotrebiteľský, pričom poukázal na adhéznu povahu formulárovej zmluvy, ktorú dodávateľ používa voči neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy vrátane všeobecných zmluvných podmienok podstatným spôsobom neovplyvňujú. Vzhľadom na uvedené súd na predmetný právny vzťah aplikoval aj zákonné ustanovenia upravujúce spotrebiteľské zmluvy, teda a nasl. (ďalej ), ktorých použitie nie je prekážkou dohody zmluvných strán o aplikácii .

Súd s poukazom na Exekučného poriadku aj bez návrhu skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je postavený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovskú doložku skúmal najmä vzhľadom na , pričom zisťoval, či nie je takým

zmluvným ustanovením v rámci spotrebiteľskej zmluvy, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom prihliadol na Smernicu Rady 93/13/ EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej „Smernica“), ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná a na základe zásady nepriameho účinku je záväzná aj pre Slovenskú republiku a je potrebné ju aplikovať ako interpretačné pravidlo k vnútroštátnym právnym normám upravujúcim spotrebiteľské právne vzťahy. Podľa bodu 1, písm. q) prílohy k citovanej smernici možno medzi nekalé podmienky zahrnúť aj podmienku, zmyslom alebo účinkom ktorej je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne v rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení , predovšetkým z ustanovenia o absolútnej neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľských zmluvách prijal okresný súd záver, že exekučný súd môže preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalé podmienky aj vtedy, pokiaľ spotrebiteľ ich nekalý charakter nenamieta, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Ako ďalej uviedol, demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutý v ustanovení zákonodarca s účinnosťou od 01.01.2008 precizoval doplnením , , podľa ktorého neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj také ustanovenie, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky požaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa záveru okresného súdu rozhodcovská doložka v zmluve o revolvingovej pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinným napĺňa charakteristiku nekalého zmluvného dojednania podľa , . Je totiž zrejmé, že v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude spočívať takmer vždy na veriteľovi, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany dlžníka. Súd poukázal na to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými zmluvnými podmienkami štandardnej formulárovej zmluvy. V danom prípade konštatoval, že spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť obsah všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, mohol len návrh zmluvy ako celok odmietnuť alebo prijať, a tým sa podrobiť všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, vrátane rozhodcovskej doložky v znení navrhnutom dodávateľom. Vzhľadom na uvedené hodnotil exekučný súd správanie veriteľa ako správanie sledujúce cieľ, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy, tieto boli riešené na ním zvolenom rozhodcovskom súde, o čom mal vedomosť zo svojej úradnej činnosti.

Z dôvodov uvedených vyššie mal súd za to, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle v znení platnom a účinnom k 15.02.2005. Keďže rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od neprijateľnej zmluvnej podmienky, jeho rozhodnutie súd posúdil ako právny akt nulitný s absentujúcou vykonateľnosťou, preto v súlade s ustanovením Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

S rozhodnutím sa neuspokojil oprávnený a podal proti nemu odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súčasťou jeho návrhu bolo aj uplatnenie trov odvolacieho konania.

V odvolaní nesúhlasil s posúdením rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedené tvrdenie súdu nemá podľa odvolateľa oporu v žiadnom právnom predpise ani v ustanovení zmluvy. Naopak, ustanovenie , takto dojednané ustanovenie zmluvy pripúšťa, keďže článok 16 ods. 16.1 nevyžaduje riešenie sporov zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka výber spôsobu riešenia sporov a výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Je teda zrejmé, že ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícií žalobcu a jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským

konaním. Oprávnený osobitne poukázal na to, že aj v prípade, ak rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne právomoci rozhodcovského súdu, nie je daný dôvod pre vyslovenie neplatnosti celej rozhodcovskej doložky, ale len dotknutého ustanovenia.

Záver exekučného súdu o neplatnosti celej rozhodcovskej doložky je tiež neprimeraným zásahom, keďže zo súdnej praxe je nesporné, že pri posudzovaní platnosti právneho úkonu má vždy prednosť výklad zachovávajúci jeho platnosť pred tým výkladom, ktorý ho robí neplatným. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. značka .

Zároveň odmietol tvrdenie súdu o ovplyvňovaní činnosti rozhodcu s odôvodnením založeným na značnej podobnosti exekučných titulov. Vzhľadom na to, že v daných veciach ide o obdobný skutkový a právny základ je logické, že zdôvodnenie rozhodcovského rozsudku bude v právnom posúdení, ako aj popise skutkového stavu veci podobné. To však neznamená, že rozhodca sa vecou nezaoberal, nakoľko každé rozhodnutie obsahuje individuálne posúdenie celej veci. Pokiaľ súd chcel uvedené pochybnosti vysloviť, mal sa dôkladne zaoberať celým rozhodcovským konaním (a tiež rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ najmä vo veci Asturcom) a uviesť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce takýto záver.

K svojej argumentácii odkázal na rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 26.05.2009, ktorý konal o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu tvrdeného porušenia rovnosti účastníkov konania a neplatnosti rozhodcovskej doložky obsahovo totožnej s rozhodcovskou doložkou v tomto exekučnom konaní a dospel k záveru, že rozhodcovskú doložku nemožno hodnotiť ako neplatnú. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu považoval rozhodcovskú doložku vo všetkých jej aspektoch za dohodnutú v súlade s aj zákonom o rozhodcovskom konaní.

Oprávnený zároveň namietal, že súd prvého stupňa prekročil rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu, ktorý je vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu (formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti, ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom a materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená tým, že rozhodnutie okrem presného označenia oprávneného a povinného obsahuje určitý výrok a podobne) a na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. V § 45 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní je rozsah preskúmavacej právomoci súdu obmedzený výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako plnenie objektívne možné, nedovolené, či v rozpore s dobrými mravmi. Nevyplýva však z neho, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Posúdenie hmotnoprávneho základu plnenia je obmedzené len na nachádzacie konanie, čo je dané ustanoveniami a zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s , z ktorých vyplýva prekážka res iudicata, ustanovením zákona o rozhodcovskom konaní upravujúcim žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a oddelením nachádzacieho konania od konania exekučného.

Ďalej uviedol, že jediným rozhodnutím Súdneho dvora ES, ktorého závery sú aplikovateľné v tomto konaní, je rozhodnutie vo veci (Asturcom telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, C- 40/08 ), ktoré sa týka výkonu rozhodcovského rozsudku vydaného ohľadom spotrebiteľskej veci, z ktorého vyplývajú podmienky, za akých môže súd zasahovať do právoplatne skončenej veci. V prvom rade ide o zisťovanie, či spotrebiteľ využil svoje procesné možnosti priznané zákonom. Ide predovšetkým o podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V rozhodnutí exekučného súdu absentuje taká skutočnosť ako je zhodnotenie faktu, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nebola podaná najmä z toho osobitného dôvodu pre podanie takého návrhu, akým je popieranie platnosti rozhodcovskej doložky a konkretizácia nekalosti rozhodcovskej doložky opierajúca sa o vykonané dôkazy. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty povinným nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní ani ustanovenia Exekučného poriadku neoprávňujú exekučný súd iniciovať konanie a posudzovanie dôvodov podľa spomenutého ustanovenia zákona o rozhodcovskom

konaní. Súdny dvor ES k tejto veci v bode 47 uviedol, že nemožno pripustiť, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a aby exekučný súd plne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcom, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu mal oprávnený za to, že postup exekučného súdu je bez zákonnej opory, je v rozpore s SR a v rozpore s právom Európskej únie. Je preto neakceptovateľné, aby exekučný súd v rozpore s právnou úpravou a jej obchádzaním zavádzal procesný stav, akoby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná, pričom pri jej podaní by oprávnený aspoň mohol predložiť vyjadrenie, čo u v tomto prípade umožnené nebolo, nakoľko jeho prvým úkonom bolo podanie odvolania. Oprávnený tvrdil, že súd prvého stupňa prekročil svoje právomoci, pretože v konaní nie je súdom v základnom konaní a ani súdom v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Okresný súd v tomto konaní mal rozhodovať ako súd exekučný a vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje ( Exekučného poriadku).

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorému sudca nemienil vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec a bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa ešte ďalšie dôvody.

Z predloženého súdneho spisu súd zistil, že dňa 28.06.2011 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok sp. zn. vydaný dňa 09.08.2010 Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak arbitration court, s.r.o. rozhodcom Mgr. Luciou Piršelovou, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu 1 464,20 Eur spolu s úrokom vo výške 9 % ročne z od 28.06.2010 do zaplatenia a trovy konania v sume 49,79 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovej pôžičke č. 45794-44182, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 15.02.2005.

V zmluvných dojednaniach, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovej pôžičke sa zmluvné strany v článku 16 dohodli na spôsobe riešenia sporov tak, že v zmysle bodu 16.1. budú všetky vzájomné spory riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 16.2 zmluvy, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa zmluvy spočíval na žalobcovi. Bod 16.2 zmluvných dojednaní obsahuje samotnú „rozhodcovskú doložku“.

Podľa a v znení platnom a účinnom ku dňu 15.02.2005 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa , neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V súlade s § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku preskúmal okresný súd žiadosť oprávneného o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ako aj samotný návrh na vykonanie exekúcie a exekučný

titul, pričom správne zistil, že rozhodcovská doložka, ktorá bola dohodnutá v zmluvných dojednaniach ako súčasti zmluvy o revolvingovej pôžičke uzavretej medzi oprávneným a povinným spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to vyplýva z ustanovenia . Pri skúmaní neprijateľnej zmluvnej podmienky vychádzal okresný súd zo záveru, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania, je spotrebiteľskou zmluvou. Okolnosťami, za ktorých došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovej pôžičke, a to s prihliadnutím k tomu, že oprávnený je podnikateľ, ktorý obsah zmluvy o úvere, ako aj všeobecných zmluvných podmienok na predtlačených formulároch vopred pre spotrebiteľa pripravil, pričom mu neumožnil individuálne dohodnúť žiadnu z podmienok, ktorá by mohla byť pre spotrebiteľa výhodnejšia dosiahol, že na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných zmluvných podmienkach nemal spotrebiteľ právo voľby súdu, ktorý by spor rozhodoval, ak žalobu podal veriteľ, keďže všeobecné zmluvné podmienky upravili rozhodcovskú doložku tak, že v prípade, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, budú spory riešené pred týmto súdom. Žaloby z uvedených zmluvných vzťahov podáva v prevažnej miere veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka je v rozpore s požiadavkou ochrany spotrebiteľa, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, a to práve ku škode spotrebiteľa. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju, ako aj všeobecné zmluvné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku akceptovať, v dôsledku čoho považoval okresný súd takto dojednanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú podľa ustanovenia a podľa citovaného zákona za neplatnú, s čím odvolací súd súhlasí. Tento právny názor odôvodnil okresný súd nielen vnútroštátnou právnou úpravou, vychádzajúcou z V. hlavy (ustanovenia a nasl.), ale aj z čl. 3 bodu 1 a 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993, podľa ktorej sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa bodu q) prílohy č. 1 k citovanej smernici, v ktorom je zoznam podmienok považovaných podľa čl. 3 bodu 3 citovanej smernice za nekalé, patria aj podmienky, zmyslom alebo účinkom ktorých je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami, výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvných vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Citovaná smernica Rady bola prevzatá do nášho právneho poriadku , ktorým sa novelizoval , pričom na základe zásady nepriameho účinku tak, ako to vyplýva z článku 6 citovanej smernice, je táto záväzná aj pre Slovenskú republiku a je potrebné ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

Dojednanie rozhodcovskej doložky s takým obsahom, aký je súčasťou všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich nedeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovej pôžičke je v rozpore nielen s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ale aj s vnútroštátnymi právnymi normami, ktoré upravujú režim spotrebiteľských zmlúv, v dôsledku čoho okresný súd správne rozhodol, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že argumenty oprávneného uvedené v odvolaní nie sú z vyššie uvedených dôvodov akceptovateľné, a to najmä preto, že z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku vyplýva pre exekučný súd právomoc preskúmať pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie súlad exekučného titulu so zákonom, a to nielen jeho formálne náležitosti, ale aj to, či je na jeho základe je možné exekúciu vykonať a či neexistujú také zákonné ustanovenia, ktoré by vykonaniu exekúcie bránili. Na rozdiel od iných exekučných titulov, ktoré sú uvedené v § 41 ods. 2 Exekučného poriadku má vzhľadom na ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska hmotného práva. Exekučný súd tak musí zistiť, či existujú dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku uvedené v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a v prípade, že ich zistí, je dôvodný postup podľa § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní.

Takýto postup vnútroštátneho súdu ako súdu exekučného je v súlade s cieľom Smernice Rady 93/13/ EHS zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom ešte v období pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v ustanovení o rozhodcovskom konaní ukladá súdu povinnosť aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku zastaviť, ak tento obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou podmienkou.

Exekučný súd mal k dispozícií zmluvu o revolvingovom úvere vrátane zmluvných dojednaní, v ktorých bola obsiahnutá rozhodcovská doložka, pričom táto je nesporne hmotnoprávnou podmienkou exekúcie, pričom procesnými podmienkami exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania, právomoc a príslušnosť súdu, návrh so všetkými náležitosťami (§ 38 až 40 Exekučného poriadku). Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že exekučný súd je už v štádiu žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi podľa Exekučného poriadku povinný prihliadnuť na dôvody, ktoré by mohli mať za následok zastavenie exekúcie a ktoré súd uvedené v , a o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a v prípade, že ich zistí, musí žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.