Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-115-2012.pdf
PDF · 127.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-42C/115/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Renátou Nemčekovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, zastúpeného spoločnosťou LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, proti odporcovi: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 3, XXX XX B., o zaplatenie 93,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol Okresnému súdu Bratislava V doručený dňa 18.05.2012, sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia 93,- Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 93,- Eur od 13.08.2011 do zaplatenia a trov súdneho konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je správcom miestnych komunikácií III. a IV. triedy nachádzajúcich sa na území Bratislava - Staré Mesto. Dňa 28.07.2011 bolo z ulice Justičná v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, odstránené osobné motorové vozidlo EVČ: BA-XXXRR (ďalej len „vozidlo“), ktorého prevádzkovateľom je odporca. O odstránení vozidla rozhodol príslušník mestskej polície Bratislava - Staré Mesto ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie v zmysle poverenia starostu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto o zabezpečení odstraňovania vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.10.2009. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie vozidlo stálo na vyhradenom parkovacom mieste na ulici Justičná v Bratislave, čím vznikol zákonný dôvod na jeho odstránenie, vymedzený v § 43
ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a povinnosť odporcu ako prevádzkovateľa vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Odťah vozidla na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala spoločnosť Car Towing, a.s. na základe
zmluvy č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby v znení dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009.
Dňa 28.07.2011 si odporca prevzal vozidlo s protokolom o výdaji vozidla a výzvu na úhradu sumy 93,- Eur, ktorá predstavuje náklady odťahu vozidla. Podľa navrhovateľa výška týchto nákladov bola stanovená v súlade so skutočnými nákladmi pri odstraňovaní vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah stanovenými v danom odvetví a mieste.
Navrhovateľ v návrhu za účelom preukázania oprávnenosti spoločnosti Car Towing, a.s. na vykonanie technického odťahu vozidla poukazuje na citáty z odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08.07.2009 spis. zn. 15Co/40/2009, zo dňa 16.09.2009 spis. zn. 15Co/234/2009, zo dňa 15.12.2010 spis. zn. 15Co/393/2010 a zo dňa 13.04.2011 spis. zn. 15Co/392/2010, Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.03.2009, spis. zn. 10Co/60/2009 a z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) spis. zn. III ÚS 300/07 - 30 zo dňa 14.02.2008.
Okresný súd Bratislava V na základe návrhu navrhovateľa vydal vo veci dňa 24.05.2012 platobný rozkaz v konaní č.k. 27Ro/475/2012, proti ktorému podal odporca včas odpor v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 08.06.2012.
V odpore odporca namietal, že vozidlo nebolo odstavené na vyhradenom parkovisku, ale na vyhradenom rezidenčnom parkovacom mieste a že spoločnosť Car Towing, a.s. nebola oprávnená vykonať odťah vozidla. Zároveň odporca žiadal priznať náhradu trov konania.
K odporu sa vyjadril navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 01.08.2012, v ktorom poukazuje na to, že vozidlo odporcu bolo ponechané na vyhradenom parkovisku, ktoré nebolo pre odporcu vyhradené, čím vznikol zákonný dôvod na odťah vozidla v zmysle 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Ďalej navrhovateľ v tom istom podaní argumentuje v prospech oprávnenia správcu komunikácie využívať služby dodávateľov
na plnenie svojich zákonných povinností správcu komunikácie a opätovne sa odvoláva
na citácie z rozhodnutí súdov, ktoré uvádza v návrhu na začatie konania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami účastníkov a listinami, ktoré navrhovateľ priložil k svojmu návrhu a k vyjadreniu k odporu, a to rozhodnutím o odstránení vozidla zo dňa 28.07.2011, poverením starostu Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zo dňa 20.10.2009 na zabezpečenie odstraňovania vozidiel, Dodatkom č. 3 k zmluve č. XX/XXXX o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006, osvedčením o evidencii vozidla č. PA XXXXXX, faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 31.07.2011, protokolom o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX
zo dňa 28.07.2011, výzvou na úhradu nákladov na odstránenie vozidla zo dňa 28.07.2011, predžalobnou výzvou na úhradu nákladov na odstránenie vozidla zo dňa 13.09.2011, znaleckým posudkom č. X/ XXXX vypracovaným Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom dňa 27.05.2011 a fotodokumentáciou vozidla (3 ks) zo dňa 28.07.2011.
Z týchto dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
Poverením zo dňa 20.10.2009 poveril starosta Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto príslušníkov Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy rozhodovaním o odstraňovaní vozidiel podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Podľa tohto poverenia odstránenie vozidla na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície zabezpečí Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako správca komunikácie prostredníctvom spoločnosti Car Towing, a.s., Klincová 10, Bratislava.
Z rozhodnutia o odstránení vozidla zo dňa 28.07.2011 vypláva, že dňa 28.07.2011 v čase o 9:55 hod. bolo z ulice Justičná v Bratislava odstránené vozidlo zn. SEAT, ev. č.
BA XXXRR z dôvodu podľa § 43 ods. 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke - vozidlo je na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené. O odstránení vozidla rozhodol príslušník Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy s identifikačným číslom XXX.
Podľa osvedčenia vozidla č. PA XXXXXX je vlastníkom a držiteľom uvedeného vozidla odporca.
V Dodatku č. 3 zo dňa 13.11.2009 k zmluve č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa 23.10.2006 sa navrhovateľ dohodol so spoločnosťou Car Towing a.s., ktorá vystupuje ako právny nástupca spoločnosti ASTER spol. s r.o., na technickej realizácii odstraňovania motorových vozidiel z miestnych komunikácií v správe navrhovateľa, preprave, vyložení a uskladnení týchto vozidiel a navrhovateľ sa zaväzuje za tieto činnosti zaplatiť odmenu dohodnutú v čl. V. bod 1. vo výške 93,- Eur za jedno odtiahnutie.
Z protokolu o odovzdaní vozidla č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.07.2011 súd zistil, že odporca si v tento deň vozidlo prevzal, bol oboznámený s dôvodom odstránenia vozidla a vznikom pohľadávky 93,- Eur, ktorú nezaplatil.
Na zaplatenie uvedenej pohľadávky bol odporca navrhovateľom vyzvaný listom
zo dňa 13.09.2011, ktorý podľa doručenky odporca v odbernej lehote neprevzal.
Znalecký posudok č. X/XXXX vypracovaný Ekonomickou univerzitou v Bratislave, znaleckým ústavom dňa 27.05.2011, obsahuje kalkuláciu nákladov spoločnosti Car Towing a.s. na odťah jedného motorového vozidla v roku 2010 na sumu 105,30 EUR. Nakoľko ide o kalkuláciu nákladov za iný rok, ako bol rok, v ktorom bolo odtiahnuté vozidlo odporcu, súd sa týmto dôkazom ďalej nezaoberal.
Z vykonaných dôkazov mal súd spoľahlivo preukázané, že vozidlo odporcu zn. SEAT, ev. č. BA XXXRR bolo z ulice Justičná v Bratislave dňa 28. 07. 2011 odstránené obchodnou spoločnosťou Car Towing a.s. na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy.
Zistený skutkový stav posudzoval súd podľa nasledovných právnych predpisov v znení platnom v čase odtiahnutia vozidla.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore
s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.
Podľa čl. 71 ods. 1 ústavy na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.
Podľa § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel
v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie prevádzkovateľom vozidla vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ osvedčenia o evidencii časť I a časť II, ktorí sú zapísaní v osvedčení o evidencii časť I a časť II a oprávnení rozhodovať o použití vozidla, alebo vlastník vozidla alebo ním určený držiteľ technického osvedčenia vozidla, ktorí sú oprávnení rozhodovať o používaní vozidla.
Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) v ustanovení § 6 o povinnostiach prevádzkovateľa vozidla odkazuje v ods. 1 pri pojme prevádzkovateľ vozidla v poznámke č. 16 na § 2 písm. am) zákona č. 725/2004 Z.z.
Podľa § 2 ods. 2 písm. k) zákona č. 8/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa ďalej rozumie križovatkou s riadenou premávkou križovatka, na ktorej je premávka riadená dopravnými zariadeniami alebo príslušníkom Policajného zboru (ďalej len "policajt"), prípadne inou oprávnenou osobou.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. kto spôsobil prekážku cestnej premávky, je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak to neurobí, je povinný ju bezodkladne odstrániť na jeho náklady správca cesty.27) Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti
na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.
V poznámke 27) je odkaz na § 9 zákona č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
Podľa § 43 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je
a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,
b) na vyhradenom parkovisku, ak také parkovisko nie je preň určené,
c) bez pripevnenej tabuľky s evidenčným číslom, ak podlieha evidenčnej povinnosti, alebo je bez čitateľného vyznačenia mena, priezviska a adresy pobytu alebo názvu a sídla držiteľa vozidla na viditeľnom mieste s výnimkou dvojkolesových vozidiel, aj keď netvorí prekážku cestnej premávky.
Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť
aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt,
ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.
Podľa § 141 ods. 5 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky.
Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej len „cestný zákon“) miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí.
Podľa § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona správu pozemných komunikácií vykonávajú, ak ide o prejazdné úseky ciest vo vlastníctve obce, o miestne komunikácie a účelové komunikácie vo vlastníctve obce - obce, prípadne právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené.
Podľa § 9 ods. 1 cestného zákona závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút“); v tomto rozsahu má postavenie obce.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. mestské časti sú právnickými osobami, ktoré za podmienok ustanovených zákonom a štatútom samostatne hospodária s vlastným majetkom a s vlastnými finančnými zdrojmi, ako aj s majetkom, ktorý im bol zverený.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie majetok obce držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním
v súlade s týmto zákonom a zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestské časti tiež
v súlade so štatútom mesta.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej len „zákon o obecnej polícii“) obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich
zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce.
Podľa § 2 ods. 4 zákona o obecnej polícii úlohy obecnej polície podľa tohto zákona plní v obciach, ktoré sú mestami, mestská polícia.
Základné úlohy obecnej polície upravuje ust. § 3 zákona o obecnej polícii, podľa ktorého:
(1) Obecná polícia
a) zabezpečuje verejný poriadok v obci, spolupôsobí pri ochrane jej obyvateľov a iných osôb v obci pred ohrozením ich života a zdravia,
b) spolupôsobí s príslušnými útvarmi Policajného zboru pri ochrane majetku obce, majetku občanov, ako aj iného majetku v obci pred poškodením, zničením, stratou alebo pred zneužitím i s využitím ústrední zabezpečujúcich signalizáciu a iných zabezpečovacích systémov (pulty centrálnej ochrany),
c) dbá o ochranu životného prostredia v obci,
d) dbá o dodržiavanie poriadku, čistoty a hygieny v uliciach, iných verejných priestranstvách a verejne prístupných miestach,
e) vykonáva všeobecne záväzné nariadenia obce, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia starostu,
f) objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím pokynu vyplývajúceho
1. z dopravnej značky zákaz zastavenia, zákaz státia, zákaz vjazdu, zákaz odbočovania, zákaz otáčania, prikázaný smer jazdy, prikázaný smer obchádzania, vyhradené parkovisko, obytná zóna, pešia zóna, školská zóna, zóna s dopravným obmedzením a parkovisko,
2. zo všeobecnej úpravy cestnej premávky, ktorou sa zakazuje zastavenie, státie a vjazd vozidiel,
g) oznamuje príslušným orgánom porušenie právnych predpisov, ktoré zistí pri plnení svojich úloh a ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti obce,
h) oznamuje obci porušenie zákazu požitia alkoholických nápojov a iných návykových látok osobou maloletou do 15 rokov alebo mladistvou do 18 rokov,
i) plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej týmto zákonom.
(2) Obec môže vymedziť obecnej polícii aj ďalšie úlohy, ak to ustanovujú osobitné zákony.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
V prejednávanej veci súd konštatoval, že navrhovateľ je správcom cesty, z ktorej bolo odstránené vozidlo odporcu a preto je navrhovateľ aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania o zaplatenie nákladov s tým spojených.
Ustanovenia § 43 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 8/2009 Z.z. zakladajú za podmienok tam uvedených možnosť resp. povinnosť správcu cesty odstrániť vozidlo na náklady prevádzkovateľa tohto vozidla. Na základe týchto ustanovení vzniká v spojení s § 488 a 489 Občianskeho zákonníka záväzkový právny vzťah medzi správcom cesty a prevádzkovateľom vozidla, ktoré správca odstránil. Tento záväzkový vzťah je podľa názoru súdu založený spôsobením škody, ktorá spočíva v nákladoch správcu cesty na odstránenie vozidla a z tohto vzťahu je potom správca cesty oprávnený požadovať náhradu týchto nákladov
od prevádzkovateľa odstráneného vozidla, ktorý je povinný správcovi cesty tieto náklady nahradiť.
Súd v prejednávanej veci ďalej skúmal dodržanie zákonom stanoveného postupu odstránenia vozidla, k čomu je oprávnený správca cesty v zmysle ust. § 43 ods. 1 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z.. Zo znenia týchto ustanovení vyplýva, že uvedený zákon priznáva takéto oprávnenie iba správcovi cesty, ktorý jediný je oprávnený rozhodnúť o odstránení vozidla. Oprávnenie správcu cesty rozhodnúť o odstránení vozidla vyplýva nielen z povahy veci, ale možno ho odvodiť aj výkladom ust. § 43 ods. 4 v spojení s ods. 5, v ktorom sa uvádza, že
„Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a
v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide
o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste,
o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.“ Policajtom sa tu však nerozumie príslušník mestskej polície, ale príslušník Policajného zboru v zmysle legislatívnej skratky zavedenej v ust. § 2 ods. 2 písm. k) zákona
č. 8/2009 Z.z.
Pokiaľ zákon č. 8/2009 Z.z. v ust. § 43 ods. 5 priznáva právomoc rozhodnúť o odstránení vozidla, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4, policajtovi Policajného zboru, potom príslušník mestskej polície nebol oprávnený rozhodnúť o odstránení vozidla odporcu na základe tohto zákona.
Súd je toho názoru, že možnosť rozhodnúť o odstránení vozidla a odstrániť takéto vozidlo priznáva zákon č. 8/2009 Z.z. obci ako správcovi cesty v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Takýto názor napokon vyslovil už aj ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 2/01.
Pri prenesenom výkone štátnej správy je obec viazaná princípom legality zakotveným v čl. 2 ods. 2 ústavy rovnako ako štátny orgán, teda môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď k tomu aj L. J. Ústava Slovenskej republiky. Komentár.
2. vydanie. Heuréka, 2007, s. 94).
Ak teda starosta navrhovateľa poverením zo dňa 20. 10. 2009 poveril príslušníkov Mestskej polície hlavného mesta SR Bratislavy rozhodovaním o odstraňovaní vozidiel podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 8/2009 Z.z., mohol tak pri rešpektovaní spomínaného princípu legality urobiť len za predpokladu, že mu to výslovne umožňoval zákon. Zákonné ustanovenie umožňujúce takýto postup však chýba a starosta navrhovateľa preto poveril príslušníkov mestskej polície rozhodovaním o odstraňovaní vozidiel podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zákona č. 8/2009 Z.z. bez opory v zákone.
Vydaniu uvedeného poverenia taktiež bránila zákonná úprava úloh mestskej polície vyplývajúca z ust. § 3 zákona o obecnej polícii. Z tohto ustanovenia vyplýva, že úlohy stanovuje tento zákon obecnej polícii, ktorej úlohy plní v mestách mestská polícia (§ 2 ods. 4 uvedeného zákona) taxatívnym spôsobom (k tomu viď aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 8/97). Medzi úlohami obecnej polície, ktoré sú vymenované v ust. § 3 ods. 1 zákona o obecnej polície nie je uvedené rozhodovanie o odstránení vozidiel. Takúto úlohu by obec mohla v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o obecnej polícii vymedziť len vtedy, ak by to ustanovoval osobitný zákon. Zákon č. 8/2009 Z.z. ani iný zákon však takéto ustanovenie neobsahuje.
Na základe vyššie uvedeného právneho posúdenia zákonnosti postupu pri odstránení vozidla dospel súd k záveru, že pri odstránení vozidla odporcovi nebol dodržaný postup podľa § 43 zákona č. 8/2009 Z.z., pretože o odstránení vozidla nerozhodol správca cesty, ale príslušník mestskej polície, čo zákon nedovoľuje. Pohľadávka na náhradu nákladov spojených s odstránením vozidla nemá preto zákonný podklad a z tohto dôvodu nie je preto možné návrhu navrhovateľa vyhovieť.
K odstráneniu vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky súd v súvislosti s argumentáciou navrhovateľa ešte poznamená, že i keď podľa ust. § 141 ods. 5 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. všeobecný predpis o správnom konaní sa nepoužije na odstránenie prekážky cestnej premávky, to ešte neznamená, že by odstránenie takejto prekážky strácalo týmto ustanovením povahu verejnoprávneho zásahu. Význam uvedeného ustanovenia vidí súd len v tom, že správcu cesty pozbavuje povinnosti dodržiavať pri rozhodovaní a ostatnom procesnom postupe pri odstránení prekážky cestnej premávky resp. vozidla zákon o správnom konaní. Verejnoprávny charakter má však odstránenie takejto prekážky či vozidla už tým, že ho upravuje zákon č. 8/2009 Z.z., ktorý patrí medzi verejnoprávne predpisy.
Vzhľadom na verejnoprávny charakter odstránenia vozidla správcom cesty podľa zákona č. 8/2009 Z.z. sa súd ďalej zaoberal s tým súvisiacou otázkou právnej možnosti uzavretia zmluvy správcom cesty s podnikateľským subjektom, ktorej predmetom by bolo fyzické odstránenie vozidla (technický úkon). V posudzovanom prípade je takou zmluvou práve zmluva č. XX/XXXX o výkone odťahovacej služby. V prospech právnej možnosti uzavretia takejto zmluvy argumentuje navrhovateľ vo svojom návrhu citáciou z odôvodnenia niektorých tam označených súdnych rozhodnutí.
Vo vzťahu k argumentácii navrhovateľa citáciou z odôvodnenia nálezu ústavného súdu spis. zn. III ÚS 300/07 - 30 zo dňa 14. 02. 2008 považuje súd v tejto súvislosti
za potrebné poznamenať, že v tomto náleze, ako to napokon jasne vyplýva z úplného znenia jeho odôvodnenia, ústavný súd zdôraznil, že nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu a že skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody.
Z odôvodnenia uvedeného nálezu ústavného súdu ďalej nepochybne vyplýva, že ústavný súd svojim konštatovaním o tom, že „Z oboch právnych úprav nevyplýva expressis verbis záver, že by správca komunikácie nemohol takúto zmluvu uzavrieť.“, chcel poukázať len na nenáležité zdôvodnenie
rozhodnutia krajského súdu, ktoré preskúmaval v súvislosti s ústavnou sťažnosťou na porušenie práva na spravodlivý súdny proces. V tomto náleze však ústavný súd nevyjadril právny názor, že by správca komunikácie mohol spomínanú zmluvu uzavrieť.
Odstránením vozidla správcom cesty sa vlastníkovi vozidla proti jeho vôli znemožňuje užívanie jeho majetku (vozidla), čo nepochybne predstavuje vážny zásah do vlastníckeho práva (do jeho obsahu) chráneného aj ústavou (čl. 20). Takýto zásah je pri rešpektovaní princípu legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) správcom cesty, ktorý pritom vykonáva prenesený výkon štátnej správy, možný v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon.
Ustanovenie § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. je normou verejného práva, ktorá podľa svojho výslovného znenia neumožňuje správcovi cesty preniesť zmluvou oprávnenie k fyzickému odstráneniu vozidla na inú osobu. Vzhľadom na verejnoprávny charakter tejto normy vznikajú preto pri jej aplikácii medzi správcom cesty a prevádzkovateľmi motorových vozidiel verejnoprávne vzťahy, nie vzťahy spadajúce do súkromného práva. Odtiahnutie vozidla nie je preto súkromnoprávnym aktom, pri ktorom by prichádzalo do úvahy zastúpenie správcu cesty podnikateľským subjektom, alebo zmluvné poverenie, v zmysle ktorého by bol podnikateľský subjekt oprávnený pôsobiť v oblasti verejnoprávnych vzťahov. Správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za výkon tejto moci. Podľa názoru súdu správca cesty nemôže túto moc resp. jej výkon zmluvne previesť na iného bez toho, aby mu to výslovne dovoľoval zákon, a to
ani po stránke technickej.
Na základe vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní
od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 OSP ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
I keď bol odporca v konaní úspešný a náhradu trov konania si uplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože zo súdneho spisu žiadne jeho trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
na Okresnom súde Bratislava V.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
· z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované,
· v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
· odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok
za návrh.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
· v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
· konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
· súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
· súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
· rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z tohto rozhodnutia podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.