Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-225-2012.pdf
PDF · 99.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/225/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci navrhovateľky: G. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., M. XXX/XX, t. č. bytom D., W. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Mgr. Martin Hurtaj, Štefánikova 15, Nitra, proti odporcovi: M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., M. XXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému C. O., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, ako kolíznym opatrovníkom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane maloletého dieťaťa: Rada pre práva dieťaťa - Slovenská republika, Spartakovská 3, Trnava, IČO: 42 290 422, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. mája 2012 č. k. 25C/156/2011-226, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku týkajúceho sa úpravy práv a povinností k maloletému C. O., nar. XX. XX. XXXX na čas po rozvode, v časti výroku o náhrade trov konania štátu a v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .
Zročné výživné na maloletého C. O., nar. XX. XX. XXXX za obdobie od 04. 07.
2012 do 31. 01. 2013 predstavuje sumu 1.380,65 eura, ktorú je povinný odporca zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 31. 05. 2012 č. k. 25C/156/2011-226 rozviedol manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 26. 10. 2002 na Matričnom úrade vo Zvolene, s tým, že maloletého C. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Odporcovi na čas po rozvode určil vyživovaciu povinnosť v sume 200 eur mesačne na maloletého C., ktoré bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd upravil aj styk odporcu s týmto dieťaťom počas každého párneho týždňa v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., v každom roku od 16. 07. od 08.00 hod. do 31. 07. do 16.00 hod., a od 16. 08. od 08.00 hod. do 30. 08. do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od 23. 12. od 17.00 hod. do 27. 12. do 17.00 hod. a v každom nepárnom roku od 28. 12. od 17.00 hod. do 01. 01. do 17.00 hod. nasledujúceho párneho roku a počas Veľkonočného pondelka v každom nepárnom roku od 08.00 hod. do 16.00 hod., s tým, že odporca je povinný si dieťa v stanovenom čase vyzdvihnúť v mieste bydliska navrhovateľky a po skončení styku je povinný navrhovateľke na tom istom mieste odovzdať. Navrhovateľka je povinná dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho odporcovi.
O náhrade trov konania štátu (200 eur zo záloh zložených obidvoma rodičmi + 382,24 eura z rozpočtových prostriedkov prvostupňového súdu), ktoré vznikli vyplatením odmeny 582,24 eura za podaný znalecký posudok znalkyňou PhDr. R. N. rozhodol súd podľa § 148 OSP.
O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 144 veta prvá OSP tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o rozvod manželstva.
Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa §
23 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 4 a 5, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine. Manželstvo účastníkov konania považoval za trvalo rozvrátené, neplniace si základné funkcie. Obidvaja účastníci (navrhovateľka a odporca) manželstvo uzatvárali bez toho, aby bližšie navzájom poznali svoje povahové vlastnosti. Maloletého C. na čas po rozvode zveril súd do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pretože v oblasti jej doterajšej starostlivosti o dieťa neboli zistené žiadne závažné nedostatky. Znalkyňa A.. R. N. v podanom znaleckom posudku vypracovanom na požiadanie prvostupňového súdu uviedla, že v záujme zdravého a osobnostného vývoja dieťaťa navrhuje maloletého C. zveriť do osobnej starostlivosti matky, avšak pri dodržaní kontaktu s otcom. Navrhnutú striedavú starostlivosť v danom čase považuje za nevhodnú. Dieťa obidvoch rodičov neodmieta, ale bližší vzťah prejavuje k matke, ktorej osobnosť je dobre štruktúrovaná a psychosomaticky nenarušená. V prípade otca ide o osobnosť psychosomaticky narušenú, emočne a sociálne nezrelú. Súd prvého stupňa nerozhodol o striedavej starostlivosti vo vzťahu k maloletému C. ako navrhoval otec, keďže ju vzhľadom na výsluchy účastníkov a podaný znalecký posudok považoval za viac nevhodné riešenie, ako zverenie tohto dieťaťa do výchovy navrhovateľky.
V súvislosti s určením výšky mesačného výživného odporcovi v sume 200 eur na maloletého C. na čas po rozvode, súd akceptoval v prípade navrhovateľky, ako živnostníčky, výšku jej netto mesačného príjmu za rok 2011 v sume 300,75 eura. V prípade odporcu bol akceptovaný súčasný výsluhový dôchodok v sume 579,96 eura, ako aj to, že predtým odporca ako profesionálny vojak z povolania dosahoval netto mesačný príjem 1.404,80 eura a do výsluhového dôchodku odišiel na vlastnú žiadosť. Výživné v sume 200 eur mesačne považoval súd za primerané potrebám maloletého C. a takisto za primerané aj schopnostiam a možnostiam odporcu.
Pokiaľ ide o upravený rozsah stretávania sa odporcu s maloletým C. na čas po rozvode, súd ho stanovil s poukazom na výpovede účastníkov a denný režim dieťaťa, pričom ho považoval za prijateľný. Až samotná realizácia styku preukáže možnosti účastníkov s tým, že v prípade dosiahnutia určitej dohody im nič nebráni rozsah styku rozšíriť. Po rozchode rodičov, aj keď je dieťa zverené iba jednému z rodičov, nezaniká právo na styk s dieťaťom druhému z rodičov. Je všeobecne prospešné pre zdravý vývoj dieťaťa, aby malo kontakt s obidvoma rodičmi, aj napriek tomu, že bude vyrastať naďalej iba v domácnosti jedného z rodičov. Odporca v rámci rozvodového konania požadoval striedavú starostlivosť, pričom na konkrétnom spôsobe úpravy styku so synom nespolupracoval a súd v dôsledku uvedeného konkrétny rámec styku určil podľa stanovísk navrhovateľky, kolízneho opatrovníka a čiastočne aj odporcu.
Proti tomuto rozsudku v časti týkajúcej sa výroku o úprave práv a povinností rodičov k maloletému C. na čas po rozvode a tým aj v časti výroku o náhrade trov konania účastníkov a náhrade trov konania štátu podal včas odvolanie otec (odporca). Krajskému súdu v Nitre navrhol jeho zmenu v napadnutej časti tak, že maloletý C. bude na čas po rozvode zverený do striedavej starostlivosti obidvom rodičom v polmesačných intervaloch v mesiaci, s tým, že otec bude mať maloletého C. v striedavej osobnej starostlivosti od 15. dňa v mesiaci od 17.00 hod. do konca mesiaca do 17.00 hod. a matka ho bude mať v striedavej osobnej starostlivosti od začiatku mesiaca od 17.00 hod. do 15. dňa v mesiaci do 17.00 hod. Každý z rodičov bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v čase vykonávania osobnej starostlivosti. Súd počas trvania osobnej starostlivosti ani jednému z rodičov výživné neurčuje. Namietal závery znaleckého posudku a zároveň navrhol vykonať opravný znalecký posudok, čo súd prvého stupňa neakceptoval z údajného dôvodu hospodárnosti konania. Po vzájomnom odlúčení sa komunikácia medzi rodičmi zlepšila. Nesúhlas matky so striedavou starostlivosťou nie je prejavom zlej komunikácie, ale je
podmienený platením výživného. Obidvaja rodičia bývajú v Nitre, čo je ideálna možnosť pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník potrebné šetrenia nevykonával v intenciách normy IN-14/2012 a svojou pasivitou plnil vôľu prvostupňového súdu. Súd neskúmal, či striedavá starostlivosť bude na prospech maloletého dieťaťa. Poberá dôchodok v sume 579,96 eura mesačne a popritom platí hypotekárny úver v sume 344,12 eura mesačne. Po zohľadnení ďalších výdavkov spojených s užívaním bytu mu na mesiac zostane suma 11,57 eura. Pracovný pomer v Armáde SR skončil v zmysle zákonných dôvodov uvedených v zák. č. 346/2005, pričom neuviedol skutočné dôvody skončenia pracovného pomeru, ktoré spočívali na strane matky. Skončenie pracovného pomeru ako vojaka z povolania bolo v záujme maloletého C., ako aj jeho matky, čo bol v konaní schopný preukázať.
Matka (navrhovateľka) v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2012 č. k. 25C/156/2011-226 v napadnutej časti potvrdiť a rozhodnúť o trovách odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Znalkyňa striedavú osobnú starostlivosť o dieťa neodporučila, nakoľko dieťa je viac naviazané na matku a taktiež aj s poukazom na rozdielne vedenú výchovu dieťaťa zo strany rodičov. Potrebu vydania opravného znaleckého posudku otec náležite nezdôvodnil. Po odchode zo spoločnej domácnosti otec na výživu maloletého C. neprispel žiadnym finančným obnosom. Tvrdenie otca, že s nariadením striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasí kvôli výživnému je absolútne zavádzajúce. Súd určil výživné 200 eur mesačne v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
V písomnom podaní zo dňa 24. 08. 2012 (odpoveď na vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu) otec uviedol, že jeho vzťah s maloletým C. je v súčasnosti veľmi silný a kvalitný, pričom trvá od narodenia dieťaťa. Iba kontrolný znalecký posudok môže preukázať opodstatnenosť ním vznesených námietok. Súd by mal ako svedkyňu vypočuť O.. M. O., ktorá vykonala vyšetrenie maloletého C. pred nástupom do základnej školy. Podľa jeho názoru je preukázané, že stanovené výživné nie je schopný platiť, čo vylučuje úmysel vyhýbať sa plateniu výživného.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že trvá na záveroch ním podanej správy zo dňa 21. 01. 2013 ako aj stanovisku predneseného na prvostupňovom pojednávaní dňa 31. 05. 2013. Napadnutý rozsudok v časti výroku ohľadne zverenia maloletého C. do osobnej starostlivosti matky, ako aj v časti úpravy styku otca maloletým C. na čas po rozvode navrhuje potvrdiť a v časti týkajúcej sa určenia výšky výživného na maloletého C. na čas po rozvode navrhuje výživné určiť v sume 180 eur mesačne.
Vedľajší účastník (Rada pre práva dieťaťa - SR) ktorý do konania vstúpil s poukazom na ust. § 93 ods. 2, 3 OSP, na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 23. 01. 2013 uviedol, že pokiaľ ide o zverenie maloletého C. načas po rozvode, súhlasí s napadnutým prvostupňovým rozsudkom. Výšku výživného navrhol určiť v sume 120 eur mesačne na čas po rozvode s prihliadnutím na výšku dôchodku, vek dieťaťa a rozsah styku otca s dieťaťom. Pokiaľ ide o rozsah styku otca s maloletým C. na čas po rozvode, navrhol ho rozšíriť v zmysle písomnej špecifikácie, ktorú založil do spisu (č. l. 311 a 312).
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 31. 05. 2012 č. k. 25C/156/2011-226 v napadnutých častiach výrokov, procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 1 OSP a po doplnení dokazovania (§ 213 ods. 5 OSP) oboznámením obsahu správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre zo dňa 16. 01. 2013, správy referátu poradenskopsychologických služieb v Nitre zo dňa 09. 11. 2013 a záznamu o pohovore s maloletým C. zo dňa 22. 01. 2013 ich prečítaním a dospel k tomu záveru, že podané odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd preskúmavacej činnosti z hľadiska podaného odvolania nepodrobil výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa rozvodu manželstva rodičov maloletého C. O. (právoplatný dňom 04. 07. 2013), pretože v tejto časti výroku žiaden z účastníkov odvolanie nepodal.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 1 OSP veta prvá, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 cit. zák., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá cit. zák., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 cit. zák. veta prvá, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností obidvoch rodičov k maloletému C. O. na čas po rozvode v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ustanovenia § 120 ods. 1 až 4 OSP zistil skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu zakotveného v ust. § 132 OSP (hodnotenie dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (§ 23 ods. 1, § 24 ods. 1, 3, 4 a 5, § 25 ods. 1, 2, § 65 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov, ako vecne správny, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V časti týkajúcej sa zverenia maloletého C. O. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, súd správne akceptoval závery znaleckého posudku znalkyne A.. R. N. vypracovaného na základe požiadavky súdu. Uvedená znalkyňa v súvislosti s výchovným prostredím vo vzťahu k tomuto dieťaťu na čas po rozvode uprednostnila alternatívu výchovného prostredia u matky, ktorú odôvodnila jednak rozsahom a hĺbkou citovej väzby dieťaťa k matke a jednak štruktúrou a povahou jej osobnosti, ktorá je v porovnaní s povahou a štruktúrou osobnosti otca vhodnejšia pre zabezpečenie výchovy dieťaťa. Taktiež relácie kolízneho opatrovníka ohľadne spôsobu a kvality výchovy matky vo vzťahu k maloletému C. na čas do rozvodu manželstva sú pozitívne. S prihliadnutím na uvedené dôvody, odvolací súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby výchovné prostredie maloletého C. menil spôsobom ako požadoval otec v priebehu konania a nad týmto dieťaťom nariadil striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov. K takto navrhovanej striedavej starostlivosti rodičov vyjadrila v rámci podaného znaleckého posudku negatívne stanovisko aj znalkyňa A.. R. N., uprednostňujúc výchovné prostredie u matky, avšak za dodržania kontaktov (stretávania) aj s otcom. Pri akceptovaní takéhoto stanoviska znalkyne, ako aj pri akceptovaní tej zásady, že práva a povinnosti k dieťaťu majú obidvaja rodičia, pričom jedným z takýchto práv je aj podieľať sa na výchove maloletého
dieťaťa, súd prvého stupňa v rámci výroku napadnutého rozsudku určil taký rozsah stretávania sa otca s maloletým C., ktorý je aj podľa názoru odvolacieho súdu primeraný. Taktiež zodpovedá veku a životnému režimu sedemročného dieťaťa, ako aj právu odporcu realizáciou súdom upraveného styku podieľať sa na výchove dieťaťa zvereného do osobnej starostlivosti druhého rodiča, t. j. matky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje aj so zaujatým právnym záverom prvostupňového súdu ohľadne určenia výšky výživného na maloletého C. v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozvodového rozsudku v danej veci, t. j. od 04. 07. 2012. Súdom stanovená výška výživného na maloleté dieťa musí byť braná komplexne, ako súhrn zárobkových schopností a možností obidvoch rodičov na jednej strane a na strane druhej musí vyjadrovať rozsah uspokojovania (náklady) odôvodnených biologických, kultúrnych, školských a zdravotných potrieb oprávneného dieťaťa. Pri celkovom a komplexnom ponímaní zárobkových schopností a možností otca v súvislosti s určením výživného na sumu 200 eur mesačne, správne súd prvého stupňa nevychádzal iba z výšky súčasne dosahovaného výsluhového dôchodku vo výške 579,96 eura, ale správne zohľadnil na jeho strane s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zák. o rodine tú skutočnosť, že ako vojak z povolania bol schopný dosahovať netto mesačný príjem vo výške 1.404,80 eura, pričom sa dobrovoľne vzdal tohto príjmu odchodom do výsluhového dôchodku. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že pri odchode do výsluhového dôchodku bolo odporcovi v roku 2010 vyplatené odstupné vo výške 10.000 eur. V rámci doplneného dokazovania odvolacím súdom bolo na pojednávaní dňa 23. 01. 2013 zistené, že otec v súčasnosti nie je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a taktiež že v roku 2012 (mesiac júl) odpredal starý rodičovský dom v obci N. za 6.000 eur. Odvolací súd uznáva, že značnú časť z takto obdržaných finančných prostriedkov otec použil na krytie pohľadávok spojených s užívaním bytu, avšak je potrebné brať predovšetkým zreteľ na platnosť ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého má výživné jednoznačne prednosť pred inými výdavkami rodičov. Matka ako živnostníčka s dosahovaným netto príjmom 300,75 eura mesačne (zistený za rok 2011) rozsah vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému C. vzhľadom na jeho vek vyvažuje v súčasnej dobe najmä mierou osobnej starostlivosti o dieťa a taktiež aj vo finančných prostriedkoch do výšky minimálneho výživného, ktoré je podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine v súčasnej dobe vo výške 26,65 eura mesačne. Vzhľadom k tomu, že otec za čas od právoplatnosti rozvodového rozsudku (od 04. 07. 2012) neprispel matke žiadnou finančnou sumou z titulu výživného na maloleté dieťa, odvolací súd mu ku dňu svojho rozhodnutia (§ 154 ods. 1 OSP a § 77 ods. 1 Zák. o rodine) určil zročné výživné v sume 1.380,65 eura (od 04. 07. 2012 do 31. 01. 2013, t. j. za 6 mesiacov x 200 eur + alikvotná časť výživného za mesiac júl 2007 v sume 180,65 eura), ktoré s poukazom na ust. § 160 ods. 1 OSP povolil odporcovi zaplatiť matke v predĺženej lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Odvolací súd záverom poznamenáva, že nevzhliadol dôvod na doplnenie dokazovania požadovaného otcom v rámci ním podaného odvolania, resp. v rámci jeho prednesu na odvolacom pojednávaní dňa 23. 01. 2013, a takýto návrh uznesením o vedení konania zamietol, pretože rozsah vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, ako aj rozsah doplneného dokazovania odvolacím súdom považoval za postačujúci na rozhodnutie o merite veci tým spôsobom, že predmetný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože v napadnutej časti ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.