Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoE/5/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Moyzesova 8, IČO: 36 864 421, proti povinnému: L. G., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom Mihalom, Exekútorský úrad Košice, Moyzesova 34, o vymoženie 1.892,05 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.4.2012 pod č.k. -22 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania zo dňa 26.7.2012, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení vedľajšieho účastníka na strane povinného do konania.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o jej zastavení.

O d m i e t a odvolanie oprávneného proti výroku súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu oprávneného zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Stará Ľubovňa vyššie označeným uznesením vstup Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného, nepripustil. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Ing. JUDr. Karolom Mihalom pod EX 865/05 vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Návrh oprávneného zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora zamietol. Posledným výrokom napadnutého uznesenia vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie samostatným uznesením.

Výrok o neprípustnosti a zastavení exekúcie zdôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Vychádzal zo zistenia, že exekučným titulom v danom prípade je notárska zápisnica N 5170/2004, Nz 93278/2004 spísaná dňa 19.12.2004 v Bratislave notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou. Táto obsahuje vyhlásenie účastníka Mgr. Tomáša Kušníra. V zmysle bodu 2./ notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír mal byť povinným splnomocnený plnomocenstvom, obsiahnutým v zmluve o úvere ako prílohe notárskej zápisnice, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. uznať jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu. Takéto splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, obsiahnuté v úverovej zmluve č. 8380028, na základe ktorého konal pri spísaní notárskej zápisnice, považoval za neplatné. Jedným z dôvodov je to, že toto splnomocnenie na uznanie dlhu malo byť dlžníkom udelené splnomocnencovi v čase, keď žiadny dlh neexistoval, pretože v tom čase nemohlo byť zrejmé, či vôbec

a ak áno, kedy a v akom rozsahu dlžník poruší záväzok splácať poskytnutý úver t.j. dlžník sa ním vopred vzdal svojho práva na uznanie resp. neuznanie dlhu v dobe, keď ešte nemal ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku ani o jeho výške, takže toto splnomocnenie je neurčité, všeobecné a absolútne neplatné. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Predmetné splnomocnenie tieto zákonné požiadavky nespĺňa. Najdôležitejšou náležitosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu je súhlas povinného s jej vykonateľnosťou. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Za povinného mal pri tak vážnom právnom úkone, akým je spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, konať advokát, ktorý o povinnom mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si tohto advokáta nevybral, ale „bol mu vybraný“ oprávneným ako veriteľom. Splnomocnenie, ktoré povinný „udelil“ pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát za účelom uznania jeho dlhu voči oprávnenému, je obchádzaním zákona neplatným právnym úkonom a aj uznanie dlhu na základe takéhoto udeleného splnomocnenia je taktiež absolútne neplatným právnym úkonom. Notárska zápisnica je verejná listina podľa , ktorá je bez ďalšieho platná v celom rozsahu, ale v prípade, ak nemá náležitosti, ktoré zákon vyžaduje, nie je ani verejnou listinou, ani spôsobilým exekučným titulom. Splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, je preto neplatné. Keďže je neplatné splnomocnenie, na základe ktorého bola spísaná notárska zápisnica, ani táto nemôže byť platná. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, lebo pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby nie je verejnou listinou, ani spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého možno viesť exekúciu , je absolútne neplatná a ako taká je nulitným aktom. Zároveň exekučný súd poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR v tejto súvislosti, ako aj rozhodnutia iných súdov. Poukázal aj na to, že samotnú úverovú zmluvu v mnohých jej ustanoveniach (napr. v časti bodu 06 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, kde mal byť „dohodnutý“ úrok z omeškania v sadzbe 0,25 % denne, teda 91,25 % ročne), považoval za absolútne neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a pre ich nesúlad s ustanovením v tom čase účinného o ochrane spotrebiteľa. Oprávneným vybraný splnomocnenec povinného v notárskej zápisnici uznal aj od počiatku neexistujúce záväzky povinného.

Vzhľadom na zistenie dôvodov pre vyhlásenie exekúcie za neprípustnú exekúciu zároveň zastavil. Z tohto dôvodu nevyhovel ani návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa dalo odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov. Tento odvolateľ nesúhlasil s názorom súdu, že vedľajšie účastníctvo je v exekučnom konaní pojmovo vylúčené. S účinnosťou od 15.10.2008 bola do zavedená tzv. druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní ako vedľajší účastníci podľa V konkrétnom prípade ide o o ochrane spotrebiteľa. Pôsobenie vedľajšieho účastníka v súdnom konaní je výsledkom objektivizovanej zákonnej a spoločenskej objednávky so zámerom chrániť vyššie sociálne princípy. Ide o napĺňanie cieľov EÚ pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov. Nová situácia je aj v tom, že v posledných rokoch dochádza v exekučných konaniach oprávneného, ale aj ďalších nebankových subjektov, azda k najmasovejšiemu plošnému porušovaniu spotrebiteľských práv, paradoxne za aktívnej asistencie súdov SR. Exekučné sudy dlhoročne vykonávajú exekúcie na podklade rozhodcovských rozsudkov ako paaktov, prípadne na podklade notárskych zápisníc ako nespôsobilého exekučného titulu, ktorý nespĺňa podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti. V exekučnom konaní je potrebné tieto veci namietať, pretože „ožívajú“ inštitúty zo základného konania (dobré mravy, právom nedovolené plnenie, plnenie nemožné). Jeho návrh na zastavenie exekúcie bol vecný, podnetný a súd sa nemôže tváriť ako keby vôbec neexistoval. Ide o návrh účastníka konania, pretože za takýto návrh sa rozhodne musí považovať aj návrh vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v záujme hlavného intervienta. S poukazom na uvedené je vstup vedľajšieho účastníka do exekučného konania zákonný, odôvodnený a spoločensky žiaduci. Ak by mal súd aj napriek tomu pochybnosti o možnosti vedľajšieho účastníka pôsobiť v exekučnom konaní na ochranu spotrebiteľa, v ktorom sa vymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, navrhuje toto konanie podľa prerušiť a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, formuláciu ktorej na výzvu súdu predloží. Navrhuje, aby sudca napadnutému odvolaniu vyhovel, v opačnom prípade navrhuje predložiť vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu s tým, aby tento napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch podal oprávnený odvolanie, ktorým žiadal zrušiť uznesenie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní, v podstate, uviedol, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu. Všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný titul zrušený. K takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu exekučného titulu (notárskej zápisnice) limitovaný ustanovením § 36 Notárskeho poriadku, ktorý vyjadruje verejnoprávny charakter výkonu notárskeho úradu a nadväzuje na generálne ustanovenie § 2 ods. 2. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel náležitú právnu starostlivosť. V konkrétnom prípade bol to predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Inými slovami, ak notár neodmietne vykonať úkon (ak v pozitívnom smere vykoná zverenú činnosť v mene štátu), zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Preto všeobecný súd vo veci žalobcu (veriteľa) nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Aj keby bolo pravdou, čo v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol všeobecný súd, nemalo by to vplyv na vyššie uvedené tvrdenie, a to preto, že v čase, keď došlo k spísaniu zápisnice, Slovenská republika bola právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa opravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo sa domáhať náhrady škody vo vzťahu k notárovi. Pokiaľ takto nepostupoval, nie je možné za súčasného právneho stavu zvrátiť účinky notárskej zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Tomuto záveru zodpovedá aj platný systém všeobecne záväzných právnych predpisov, upravujúcich konanie notára, ktorý je výrazom vôle zákonodarcu obmedziť revíziu výkonu notárskej činnosti. Vzhľadom na to, že notárska zápisnica (§ 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku) má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom, a iný postup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Konkrétne to znamená, že notárskou zápisnicou, obsahujúcou právny záväzok, je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Teda exekučný súd nedisponuje právomocou riešiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu SR, ako aj ostatných súdov.

Ďalej uviedol, že okresný súd bez toho, aby akokoľvek vypočul žalobcu (oprávneného), rozhodol o jeho právnom postavení (o jeho práve), a to výrokom o neprípustnosti exekúcie a výrokom o jej zastavení. Žalobca (oprávnený) namieta, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pričom dané rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek obáv z reakcie žalobcu (oprávneného) došlo k zmareniu exekúcie. Teda súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý súdny proces a osobitne s dodržaním zásady „rovnosti zbraní“. Taktiež exekučný súd napadnutým uznesením vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci (zásadným právnym názorom) a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Negácia zásady dvojinštančnosti konania exekučným súdom ohľadom posúdenia merita veci je v podmienkach právneho štátu neprípustná a porušuje právo žalobcu (oprávneného) na súdnu ochranu, ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces.

Zároveň nesúhlasil s dôvodmi napadnutého uznesenia, že plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa , resp. podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a že toto plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Uvedený záver súdu

neobstojí. Uvedeným dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Táto tretia osoba nie je oprávneným, preto toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu oproti stavu, keby plnomocenstvo dojednané nebolo vôbec. Navyše v prípade, ak by povinný zmenil názor a chcel by zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu podľa ním udeleného plnomocenstva, mohol plnomocenstvo v zmysle kedykoľvek odvolať. Práva na odvolanie plnomocenstva sa zároveň nemohol ani platne vzdať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá by z pohľadu spotrebiteľa spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v jeho neprospech. Teda plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienku v zmysle . Plnomocenstvo v danom prípade nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok, obsiahnutú v ustanovení . Ak súd posúdil platnosť plnomocenstva podľa tohto ustanovenia a uvažoval o ňom ako o súčasti spotrebiteľskej zmluvy, dopustil sa aplikačného omylu, ktorý je nutné považovať za nesprávne právne posúdenie veci. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Pri náležitom jeho posúdení nie je možné dospieť k záveru o jeho neurčitosti.

Ďalej v odvolaní nesúhlasil s konštatovaním exekučného súdu, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti. Aj túto otázku súd nesprávne právne posúdil. Inštitút uznania dlhu nie je možné viazať na splatnosť záväzku a dospieť k záveru, že uznať možno len splatný záväzok. Právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh (záväzok) v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzavretím zmluvy, na základe ktorej vznikol. Povinný mohol svoj dlh uznať už v čase uzavretia zmluvy o úvere s oprávneným. Z toho vyplýva, že nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na ustanovenie v nadväznosti na jeho ustanovenie . Zároveň žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej miere zachované a mohol ho kedykoľvek platne využiť. Ak exekučný súd vytkol konaniu zástupcu oprávneného aj skutočnosť, že v notárskej zápisnici určil, dokedy bude dlh splatený, pričom údajne na to nemal splnomocnenie, aj tento záver súdu je nesprávny. Z udeleného plnomocenstva je zrejmé, že toto bolo udelené na uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice podľa Exekučného poriadku. V tomto prípade platí ustanovenie . Podľa Exekučného poriadku, podľa ktorého možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila, je zrejmé, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí obsahovať čas plnenia, ide tak o podstatnú náležitosť tohto právneho úkonu. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným, zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu, pričom si to vyžaduje aj určenie, dokedy bude dlh splatený. Preto nie je možné dospieť k záveru, že zástupca nebol oprávnený v notárskej zápisnici uviesť, dokedy povinný dlh splatí.

Exekučný súd podľa názoru oprávneného, ďalej dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ak dôvodil, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech. Zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Túto úlohu, ktorú mu povinný udelením plnomocenstva zveril, si zástupca riadne splnil. Žiadnym spôsobom teda neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného vo väčšom rozsahu, než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Taktiež exekučný súd vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore so záujmom povinného.

V neposlednom rade exekučný súd svoje rozhodnutie založil aj na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným. Tento záver podporil tvrdením, že to vyplýva zo súdnej praxe, pričom neuviedol, z akého

publikovaného rozhodnutia vychádza, a ani tento záver bližšie nerozvinul. Tento záver okresného súdu je v priamom rozpore so súdnou praxou, a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. , podľa ktorého nemožno súhlasiť s názorom krajského súdu, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený - veriteľ. Zákon takúto požiadavku neustanovuje, a ani výkladom túto požiadavku nemožno doplniť do ustanovenia § 41 ods. 1 Exekučného poriadku. Rovnaký záver vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. .

Uzavrel, že ak exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie vydal, zistil súlad žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak uskutočnil revíziu exekučného titulu po tomto čase, konal v rozpore s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok, čím taktiež porušil základné práva účastníkov exekučného konania (najmä právo na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, právo na pokojné užívanie majetku). Zároveň upozornil, že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Exekúcia bola začatá zákonným spôsobom a na základe vykonateľného a platného exekučného titulu, ktorý naďalej existuje a zotrváva platným, právoplatným a vykonateľným. Od vydania exekučného titulu, ani od vydania poverenia na výkon exekúcie, nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Povinný sa na odvolanie oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. Ak exekučný súd napadnutým uznesením rozhodol o neprípustení vedľajšieho účastníka na strane povinného, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil a zamietol návrh oprávneneho na zmenu súdneho exekútora, správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne vyhodnotil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje na zdôvodnenie uznesenia okresným súdom ( ).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia v týchto výrokoch a k ďalším odvolacím dôvodom odvolací súd dopĺňa:

Pokiaľ prvostupňový súd v exekučnom konaní nepripustil vedľajšie účastníctvo Združenia, plne rešpektoval platnú procesnú úpravu. Takýto záver súdu prvého stupňa korešponduje aj s názormi v právnej teórii i v právnej praxi. Už zo samotnej povahy inštitútu vedľajšieho účastníctva vyplýva, že je možné len v sporovom konaní. Použitie ustanovenia o vedľajšom účastníctve je v konaní o výkon rozhodnutia (exekúcii) pojmovo vylúčené (viď napr. uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 25.11.2008, , Komentár I. diel 2.vydanie, Praha: C.H.Beck, 2012, s. 327). Najnovšie zaujal k tejto problematike stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 10.10.2012 sp. zn. . Podľa tohto rozhodnutia „účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie .... V exekučnom konaní je z povahy veci vedľajšie účastníctvo vylúčené. Exekučné konanie nie je totiž konaním sporovým.....“. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, ak návrh Združenia na ochranu občana spotretibeľa HOOS na vstup do konania nepripustil. Preto odvolací súd v tejto časti napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil ( ).

V odvolaní oprávnený napadá predovšetkým to, že súd prvého stupňa ako súd exekučný nesprávne vec právne posúdil, ak notársku zápisnicu zo dňa 19.12.2004 pod sp. zn. N 5170/2004, Nz 93278/2004 vo všetkých jej súvislostiach posúdil ako neplatný právny úkon, ktorý má za následok aj neplatnosť tohto exekučného titulu.

Je nepochybné, že v predtlači Zmluvy o úvere zo dňa 22.7.2004 je uvedené meno splnomocneného zástupcu povinného, ktorého si nepochybne nevybral slobodne, a preto takýto úkon je podľa neplatný. K tomu, že si zástupcu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a na uznanie záväzku z úveru povinný nevybral slobodne, nasvedčuje aj text plnomocenstva, umiestnený v zmluve o úvere, keď pozornosť dlžníka je zameraná na obsah hlavnej zmluvy. Aj text splnomocnenia nasvedčuje tomu, že nejde tak o obhajobu záujmov zastúpeného, ako o

to, aby bol zabezpečený skorší exekučný titul bez toho, aby predtým prebehlo súdne konanie. Z týchto hľadísk teda súd prvého stupňa správne postupoval, ak právny vzťah zastúpenia povinného považoval za neplatný, a teda splnomocnenec nemal ani oprávnenie do uvedenej notárskej zápisnice zahrnúť právny záväzok povinného, ktorý obsahoval dôvod, predmet, čas plnenia a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica č. N5170/2004, Nz 93278/2004 nemôže byť exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. To, že túto okolnosť konštatuje exekučný súd až po vydaní poverenia, znamená len to, že bol oprávnený exekúciu zastaviť v zmysle v spojení s o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok). V tejto súvislosti odvolací dôvod, že predmetná notárska zápisnica je platným exekučným titulom, nemožno uznať.

Pokiaľ oprávnený v odvolaní uvádza dôvod, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, teda nebol v exekučnom konaní ako účastník vypočutý, ani tento odvolací dôvod nemožno uznať. V danom prípade podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal exekučný súd, aby ho poveril vykonaním exekúcie. V tomto štádiu exekučného konania súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Okrem iného skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle . V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ), ale vychádza z tvrdenia oprávneného uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu. Vzhľadom na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie predpokladov pre ďalší postup v exekučnom konaní, nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Teda ide o námietku zo strany oprávneného za neopodstatnenú, pretože namietaným postupom exekučného súdu mu nebola znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o neprípustnosti a zastavení exekúcie ako vecne správne ( ).

Oprávnený odvolaním napadol aj výrok uznesenia o zamietnutí jeho návrhu zo dňa 18.11.2010 na zmenu súdneho exekútora. O návrhu na zmenu exekútora pojednáva ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Neobsahuje však dôvetok, že proti takémuto rozhodnutiu exekučného súdu je prípustné odvolanie. Preto platí ustanovenie , podľa ktorého odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora je teda konečné, nie je možné proti nemu podať žiaden opravný prostriedok. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti uvedenému výroku napadnutého uznesenia v zmysle ako neprípustné odmietol.

Osobitným podaním zo dňa 26.7.2012 (č.l. 37), oprávnený navrhol prerušiť konanie postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Zároveň týmto podaním doplnil odvolanie o ďalšie dôvody, na ktoré však odvolací súd už neprihliadal, pretože boli podané po uplynutí odvolacej lehoty ( ).

Uvedeným podaním oprávnený žiadal prerušiť (podľa jeho obsahu) odvolacie konanie až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ na tieto predložené prejudiciálne otázky: 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa , súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Toto ustanovenie odkazuje zároveň na čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (U.v. ES C 325, 24.12.2002).

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie. Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie. Ak sa takáto otázka položí v prebiehajúcom súdnom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti s osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.

Odvolací súd podotýka, že citované ustanovenie predpokladá rozhodnutie súdu, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Odvolací súd nerozhodol v súvislosti s týmto ustanovením ani nepovažuje za potrebné rozhodnúť, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o oprávneným predložených prejudiciálnych otázkach predovšetkým z dôvodu, že v danej veci nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva, pretože právna úprava vnútroštátneho slovenského práva dostatočným spôsobom v danej veci umožňuje aplikáciu Smernice Rady 93/13/EHS. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávneným podaný návrh na prejudiciálne konanie Európskemu súdnemu dvoru nepredložil, a to zároveň aj z ďalších týchto dôvodov:

Čo sa týka prvej otázky ohľadom neprijateľnej zmluvnej podmienky v súvislosti s notárskou zápisnicou ako exekučným titulom, odvolací súd je toho názoru, že ak týmto uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení a zastavení exekúcie z dôvodov uvedených aj exekučným súdom, že notárska zápisnica pod vyššie uvedeným číslom zo dňa 19.12.2004 nie je exekučným titulom, túto predloženú prejudiciálnu otázku nie je potrebné predkladať na rozhodnutie Súdnemu dvoru ES. Ako ďalší dôvod, prečo nie je potreba rozhodnúť o požiadaní Súdneho dvora ES o rozhodnutie o tejto otázke, je to, že uvedenú neplatnosť právneho vzťahu zastúpenia povinného ako dlžníka advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom ako splnomocneným na uzavretie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a zároveň na uznanie záväzku povinného z poskytnutého úveru, konštatuje aj doterajšia zaužívaná judikatúra.

Keďže v danom prípade predmetná notárska zápisnica nie je exekučným titulom (exekučný titul absentuje), nie je potrebné riešiť ani druhú v poradí prejudiciálnu otázku ohľadom zabránenia vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi s odkazom na Smernicu 93/13/EHS.

Z uvedených dôvodov odvolací súd žiadosť oprávneného zo dňa 26.7.2012 na prerušenie odvolacieho konania zamietol, pretože nevzhliadol dôvod na rozhodnutie požiadať Súdny dvor ES o rozhodnutie o oprávneným navrhnutých prejudiciálnych predbežných otázkach.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.