Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-25-2006.pdf
PDF · 164.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/25/2006
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Trnkovej a prísediacich Ing. Ladislava Kollára a Ing. Antona Nipču, v trestnej veci proti O. Z. pre pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22.1.2013 v Nitre rozhodol
rozhodol:
Obžalovaný:
O. Z., narodený XX.X.XXXX v I., trvale bytom J. číslo XXX, okres I., zamestnaný ako murár, vo väzbe v P. na výkon väzby v Nitre od 7.2.2006 do 13.10.2007,
j e v i n n ý, ž e :
napriek tomu, že:
· rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/27/90-86 zo dňa 28.6.1990 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave 5To/144/90-100 zo dňa 27.8.1990 mu bol za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 42(štyridsaťdva) mesiacov so zaradením do I.(prvej) nápravno-výchovnej skupiny, ktorý aj celý vykonal,
· rozsudkom Okresného súdu Nitra 3T/98/96-120 zo dňa 18.12.1996 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre 3To/45/97-130 zo dňa 13.3.1997 bol uznaný za vinného z dokonaného trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. ako obzvlášť závažný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 78(sedemdesiatosem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do III.(tretej) nápravno-výchovnej skupiny, ktorý celý vykonal,
1/ dňa 4.2.2006 v ranných hodinách po 06.00 hodine v rodinnom dome v obci O., B. K.. XXX/X, nútil poškodenú W. H. k súloži tak, že si ľahol do postele, v ktorej spala úplne oblečená poškodená a začal ju chytať cez oblečenie na prsiach a v rozkroku, na čo sa poškodená posadila a povedala mu, aby to nerobil, obžalovaný ju však položil na chrbát na
- 2 - 1T/25/2006 - 557
posteľ, stále jej držal ústa a prikazoval, aby bola ticho, lebo inak jej zlomí väzy, keď poškodená začala plakať, rozčúlil sa, prikázal jej, aby sa vyzliekla a prestala plakať, lebo to bude ešte horšie, potom ju násilím sám vyzliekol, chytal ju za prsia, bozkával ju a keď nereagovala, prikázal jej, že ho musí bozkávať, lebo to bude ešte horšie, pritom sa sám vyzliekol a najskôr jej vkladal prsty do pohlavných orgánov, pričom sa jej opakovane pýtal, či ju to vzrušuje, pokračoval v bozkávaní na prsia, potom si na ňu ľahol a vykonal na nej súlož proti jej vôli, pričom poškodená, mala strach, že jej zlomí väzy, alebo jej inak ublíži,
2/ dňa 4.2.2006 po dokončení prvej súlože, v tom istom rodinnom dome ako v bode 1/, keď obžalovaný O. Z. zaspal a poškodená W. H. chcela odísť z tohto rodinného domu, zistila, že zamkol dvere, preto ho prebudila a pýtala si kľúče, na čo jej povedal, že nevie, kde sú, znovu zaspal a keď sa prebudil
medzi 10.30 hodinou až 11.00 hodinou, chytil poškodenú W. H., ktorá sa z uzamknutého priestoru domu nemohla dostať preč, pričom mu táto opakovane hovorila, aby sa jej nedotýkal, chytil ju však za ruky, prikázal jej, aby nekričala a neplakala a vyzliekla sa donaha, čo zo strachu aj urobila, položil ju na posteľ, ľahol si na ňu, začal ju bozkávať, potom proti jej vôli vykonal na nej súlož a preto, že poškodená plakala, držal jej ústa, aby nevzlykala a nebolo ju počuť, keď súlož ukončil, povedal poškodenej, aby bola ticho, lebo ju zabije,
t e d a :
v bode 1/ a 2/:
hrozbou bezprostredného násilia nútil ženu k súloži,
t ý m s p á c h a l :
v bode 1/ a 2/:
pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.),
z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 25 /dvadsaťpäť/ rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm.b/ Tr. zák. súd zaraďuje obžalovaného do výkonu trestu do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd v trestnej veci obžalovaného O. Z. rozhodol rozsudkom 1T/25/06 - 229 zo dňa 7.11.2006, proti ktorému podal obžalovaný odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Nitre tento rozsudok zrušil a vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie. V zrušujúcom uznesení nariadil doplniť skutkovú vetu o predchádzajúce odsúdenia obžalovaného a doplniť dokazovanie za účelom zistenia presného miesta a času spáchania skutkov. Za tým účelom je potrebné vypočuť obžalovaného, poškodenú a svedkov W. N. a H. G.. Nariadil vykonať obhliadku miesta činu s vyhotovením fotodokumentácie a náčrtku z miesta činu, tiež výsluch svedkov M. W. a Z. H. a zadováženie listinných dôkazov.
M. na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej W. H., svedkov H. G., G. Z., O. Z. ml., Z. H., J. H., E. H., W. B., X. W., M. W. a W. N., výsluchom znalca B.. L. W. a prečítaním celého na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu.
T. O. Z. na hlavnom pojednávaní pred výpoveďou k veci samej urobil vyhlásenie, že je nevinný. Obžalovaný vo výpovedi poprel spáchanie skutkov kladených mu za vinu. Uviedol, že poškodená W. H. bola v jeho dome spoločne aj s H. G. a W. N., požívali alkoholické nápoje. Poškodenej bolo zima a preto si ľahla do postele a zaspala. H. G. a W. N. boli fajčiť v kuchyni a keď dopozeral film, prišiel za nimi a ešte spoločne dopili alkoholické nápoje. Potom sa rozhodli, že z jeho domu odídu, pričom W. N. ho požiadala, aby zobudil poškodenú. Bol v izbe a budil poškodenú, ale tá mu niečo zamrmlala, že ešte nepôjde a tak ju nechal spať. Pretože bola pod vplyvom alkoholu, povedal im, že keď sa zobudí, tak ju pošle domov. S poškodenou v kritickom čase nemal pohlavný styk, nebol s ňou ani v posteli a ani sa jej nedotkol. K súloži ju žiadnym spôsobom nenútil a ani sa jej nevyhrážal a nechytal jej ani ústa, aby nemohla kričať. Priznal, že zamkol dvere na poschodí rodinného domu, keď odprevadil W. a H. a je pravda, že keď odchádzala poškodená z jeho domu, nevedeli hneď nájsť kľúče. Poškodená z rodinného domu jeho rodičov odchádzala v poriadku a nebola znásilnená. Po vrátení veci krajským súdom uviedol, že pred ich dom mohli prísť okolo pol piatej až trištvrte na päť. Nakoľko u nich bolo rozsvietené a H. G.
hovoril, že prečo sa u nich svieti. Jeho brat vtedy o päť minút päť odchádzal do roboty. Nevedel či už odišiel alebo bol doma. Potom vyšli k nim tam popíjali a pozerali televízor. Potom sa s H. vyprával. H. zaspala a H. G. a W. N. mohli odchádzať tak o tej šiestej až štvrť na sedem ráno. Potom mu H. hovoril, lebo mali ísť robiť k pánovi B., že už pôjde domov. Medzitým N. povedala, že kde je W. H.. Povedal jej, že zaspala, ona mu povedala, aby ju išiel zobudiť. Išiel ju zobudiť, ona niečo zamrmlala, že ešte nejde. Vrátil sa späť a N. povedal, že H., nechce ísť, tak H. povedal, že tak idú už domov. Išiel ich dole odprevadiť, odomkol im vchodové dvere a dohodli sa, že večer pôjdu niekde na diskotéku. H. povedal, že dobre, ešte si zavoláme. Došiel hore, zamkol vchodové dvere, aj dvere hore u neho, čo má zvykom a poupratoval trochu izbu, kde spala H.. Zobral poháre, bolo tam trošku bordelu a potom si zaľahol spať do vedľajšej izby, do obývačky. Zobudil sa o pol dvanástej hodine, išiel do svojej izby, dvere boli potvorené a zbadal tam W. H. ako sedí v kresle a pozerá televízor. Opýtal sa jej čo tam ešte robí a ona mu povedala, že sú uzamknuté dvere. Zostal prekvapený. Po takých piatich minútach hľadania našiel kľúče a povedal jej, že môže ísť. Povedala, že ešte nie, až o dvanástej, aby doma nemala zle, že povie doma mame, že prespala u N.. Dohodli sa, že večer pôjdu niekde do baru. Potom odišla a odvtedy s ňou nebol. O tri, štyri dni ho udala. Nemal s ňou pohlavný styk. V minulosti mal s mini konflikt, lebo ich vykradli a jej otec sa mu stále vyhrážal, že ho dá zavrieť. Mám na to aj svedka E. B.. Zakaždým ráno, keď išli do roboty k W. B. sa mu vyhrážal, že ho dá zavrieť, že toto nie je skončené, pritom bol zato to odsúdený na osem mesiacov. 25.11. minulý rok bol napadnutý na objednávku pána H.. Poškodená mohla v jeho izbe použiť aj mobil, lebo mal mobil na poličke, vedľa ako sedela. Ak bola znásilnená, tak nebol problém, aby volala políciu, H., otcovi alebo N.. Zamknutá bola preto, lebo zo zvyku stále zamyká, lebo otec mu kradne veci, keď si vypije. Kľúče schoval neúmyselne, lebo stále zamykám a dáva kľúče na stolík alebo niekam. Mal vtedy vypité. Vždy vyťahuje kľúče z dverí, lebo ho mama každé ráno budí, keď ide robiť alebo na úrad. Keď odchádzala N. a H. boli zamknuté vchodové dvere, nie dvere hore. Keď sa vrátil zdola, tak zamkol aj dvere hore u seba. Na základe plánku č. l. 301 uviedol, že zamykal dvere, ktorými sa vchádza zdola do kuchyne. Z chodby vedľa schodov do miestnosti číslo 4. Číslo 7 je chodbička, kde je aj vstup na terasu. Vstupné dvere do bytíku sú na kuchynke - miestnosť číslo 4, miestnosť číslo 2 - obývačka, kde spal a miestnosť číslo 1 - kde spala H.. Aby to časovo sedelo, zo O., z Z. L. odchádzali do E. o dvanástej v noci. Tam pobudli hodinu, maximálne dve hodiny, nevie to presne. Okolo druhej v E. zatvárali bar, tak prišli k nim do dediny, do centra dediny, kde zavolal taxík, že pôjdu do mesta na diskotéku. Medzitým G. vyvrela voda, tak stáli tam asi hodinu. Taxík neprišiel. Naplnili z potoka vodu a odišli naspäť do E., že kúpia nejaký alkohol, ale bolo tam zavreté. Mohlo byť trištvrte na štyri. Odtiaľ sa pobrali na pumpu k O., na E. ceste. Tam pobudli tiež asi tak polhodinu alebo trištvrte hodinu. Odtiaľ išli k nim. To mohlo byť pol piatej, trištvrte na päť. Taxík volal so svojho mobilu. Všetci boli v miestnosti č. 1 asi 5 - 10 minúť, sedeli v jeho izbe na posteli. Potom W. a H. chceli fajčiť, tak im povedal, aby išli aspoň do kuchynky. Keď H. zaspala išiel za nimi do kuchynky a tam debatovali. Išiel nejaký film, dopozeral ho a bol s H. v izbe asi polhodinu alebo trištvrte hodinu. Dvere na tejto izbe boli celý čas otvorené. Najprv prišiel H., naliať mu vodku, potom dopozeral film a išiel za nimi. Normálne pozerali film, nerozprávali sa. Ani nevedel, kedy zaspala. Ona ležala na posteli a on sedel na okraji postele. Bola oblečená aj bundu mala na sebe. Vyzula sa. S H. a W. bol v kuchynke asi hodinu, trištvrte hodinu. Potom H. povedal, že idú domov, lebo ráno mali ísť pracovať k B.. Hodinu aj hodinu a pol mohli byť u neho, odchádzali o 6.00 až 6.15 hodine. Bol ich odprevadiť a hneď sa vrátil späť. Keď došli k nim, tak svoj mobil položil na fotelu, vedľa postele, kde sedeli. Taký má zvyk tam ho položiť. Tam aj zostal na fotely. Keď odišli J. s W., tak poupratoval tú malú miestnosť, boli tam poháre (kuchynka miestnosť č. 4). Ľahol si spať vedľa do tej veľkej miestnosti, kde mala sestra manželskú posteľ- miestnosť č. 2. Ľahol si a spal do pol dvanástej.
Poškodená W. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa stretla dňa 3.2.2006 vo večerných hodinách s O. Z. ako aj s kamarátkou W. N. a jej priateľom H. G.. Spoločne sa chceli ísť zabaviť, ale potom si kúpili alkoholické nápoje na benzínovom čerpadle a vrátili sa späť do O.. Obžalovaný navrhol, aby si kúpené nápoje vypili u neho v dome, s čím súhlasili a všetci štyria išli k nemu. Vyšli na poschodie, kde popíjali a pozerali televízor. Potom H. a W. išli fajčiť do vedľajšej izby a ona zostala sama s obžalovaným. Chcela ísť domov, lebo bola unavená, ale obžalovaný jej povedal, že si môže kľudne ľahnúť a pospať si a potom keď pôjdu H. a W. domov, tak ju zobudí. Ľahla si na posteľ a zaspala. Bola celkom oblečená. Kedy odišli W. a H. nevedela. Zobudila sa až na to, ako si obžalovaný ľahol k nej do postele a začal ju chytať v rozkroku a na prsiach cez šaty. Povedala mu, aby jej dal pokoj, na čo jej povedal, aby bola ticho, lebo je doma jeho mama a aby ich nepočula. Následne jej chytil ústa, chytal ju cez oblečenie a keď začala plakať, tak jej povedal, aby to nerobila, lebo to nemá rád. Kázal jej rozopnúť bundu, čo
však neurobila, potom jej rozprával, že ju ľúbi a neublíži jej a aby bola ticho, lebo jej zlomí väzy. Bála sa a tak radšej bola ticho a plakala, čo ho však rozčuľovalo. Povedal jej, aby neplakala, rozopla si bundu, lebo bude ešte horšie. Potom jej povedal, že sa s ňou nechce vyspať, chce iba jej prsia a potom sa už radšej nebránila, lebo sa bála, že jej zlomí väz, ako sa jej vyhrážal. Potom ju vyzliekol, chytal ju za prsia, bozkával na ústa a vyhrážal sa jej, že keď mu nedá pusu, tak uvidí. Potom sa ho bála ešte viac. Potom jej rozopol nohavice, nasilu jej stiahol aj nohavice a nohavičky a tak zostala úplne holá. On si tiež vyzliekol nohavice a vložil jej prsty do vagíny a pýtal sa jej, či ju to vzrušuje. Keď mu povedala, že nie, tak pokračoval, potom ju bozkával na prsia, ľahol si na ňu a vykonal na nej súlož. Nepoužil žiadnu ochranu. Počas súlože, ktorú nechcela, sa už nijako nebránila, lebo sa ho bála. Po skončení súlože si ľahol vedľa nej na posteľ a zaspal. Nato sa obliekla a chcela odísť, ale zistila, že sú zamknuté dvere. Hľadala kľúč a keď ho nenašla, tak obžalovaného zobudila, aby jej dal kľúč, lebo chce ísť domov. On aj začal kľúč hľadať, ale následne prišiel k nej, chytal ju za ramená, na čo sa od neho odtiahla a povedala mu, aby jej dal pokoj. Potom ju chytil za ruky, kázal jej, aby nekričala a aby s ním išla do izby. Znovu jej kázal, aby sa vyzliekla a pretože sa ho bála a nevedela, čo spraví, tak sa radšej vyzliekla úplne dohola. Potom ju položil na posteľ, začal ju bozkávať a vykonal na nej súlož. Po ukončení súlože jej rozprával, že ju ľúbi, že ju chce a bude ju mať iba on a nikto iný. Potom počula, ako sa odomykajú dvere, na čo obžalovaný povedal, že je to jeho mama, ktorá má druhý kľúč a aby bola ticho, lebo ju zabije a chytil jej ústa. Potom ju zakryl paplónom. Jeho matka otvorila dvere na izbe, nič však nepovedala a hneď odišla. Keď odchádzala, zase za sebou zamkla dvere na poschodie. Kázala obžalovanému, aby povedal svojej matke, nech nechá dvere otvorené. On aj však zakričal, ale jeho mama to nepočula. Potom mu hovorila, že už musí ísť domov, na čo jej obžalovaný povedal, že večer sa stretnú v bare. Obliekla sa a obžalovaný kľúč od poschodia našiel vo vedľajšej izbe. Po príchode domov nikomu nepovedala, čo sa jej stalo. Až na tretí deň to povedala otcovi, lebo videl na nej, že je uplakaná a pýtal sa jej, čo sa jej stalo. Predtým bola v dome obžalovaného dvakrát, ale vždy za prítomnosti iných osôb, nikdy nie sama. Hneď nepovedala svojmu otcovi, čo sa jej stalo, pretože ju predtým upozorňoval, aby sa s obžalovaným nestretávala. Otec nechcel, aby sa s obžalovaným stretávala z toho dôvodu, lebo bol v minulosti zavretý pre znásilnenie. Po vrátení veci krajským súdom uviedla, že sú to už dva roky a už si nepamätá čas príchodu ani kedy odchádzala. Pridržiava sa svojich výpovedí z prípravného konania a z hlavného pojednávania. Po prečítaní výpovedí z prípravného konania a z hlavného pojednávania uviedla že neviem že presne nevie uviesť časy, kedy sa to stalo prvýkrát a druhýkrát. Nevie aký čas ubehol. Už vtedy sa obžalovaný s ňou hádal o tom čase. povedala, že prišla domov asi o dvanástej a uviedla, že prvýkrát to bolo okolo piatej, nepozerala na hodinky. Pridržiava sa svojich predchádzajúcich výpovedí. Nevie povedať kedy došli do domu Z.. Trvá na tom, ako je to napísané. Taxík vraj volal obžalovaný so svojho telefónu. Ostatní asi nemali telefón. Nevie či vtedy mala alebo nemala telefón. Nevie kde si obžalovaný v izbe položil telefón, keď došli do ich domu. Nevidela nikde obžalovaného telefón. Nevie či vtedy mala telefón. Určite nevolala v tej dobe ako volal obžalovaný taxík. Ak by ju obžalovaný donútil k orálnemu sexu, tak by mu odhrýzla pohlavný úd. Hodinky nenosí od kedy sa narodila. V E. sa pozrela na hodinky v bare. Nevie či bola matka obžalovaného doma. Nevie kto bol u nich doma. Nepozerala na svoje hodinky, pozerala na hodinky v bare v E.. Hodiny boli na stene oproti nej. Nepozrela sa na mobilný telefón. Pod paplónom bola holá, obžalovaný mal stále na sebe čiernu mikinu so zlatým škorpiónom. Čas naozaj nevie. Matka obžalovaného prišla po druhej súloži, asi 15 až 20 minút. Skúšala otvoriť okno v prednej miestnosti, nie tam kde je posteľ, ale nedalo sa otvoriť. V druhej miestnosti neskúšala otvoriť okno. Keď pozrela von oknom v miestnosti, kde bol televízor a došlo k znásilneniu, tak videla do ich záhrady. Terasu videla z druhej miestnosti. Obžalovaný mal na sebe iba mikinu, dole bol vyzlečený. Po súloži nesedela pri ňom na posteli, ale sedela na fotelke.
Svedok H. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 3.2.2006 sa stretol s obžalovaným, poškodenou W. H. a W. N. v bare v obci O.. Potom chodili po rôznych podnikoch a nakoniec si kúpili na benzínovom čerpadle fľašu čerešňovice a štyri pivá. Poškodená chcela, aby išli vypiť tento alkohol k nim domov, ale nechceli tam ísť a tak obžalovaný povedal, aby išli k nemu. Všetci s tým súhlasili a išli do domu obžalovaného. Presný čas, kedy tam došli, uviesť nevedel. Potom pozerali televízor a popíjali, pričom poškodená si oblečená ľahla do postele, lebo jej bola zima. Spolu s W. išiel do vedľajšej izby, kde fajčili a popíjali a asi po 1/2 hodine sa rozhodol, že pôjde domov a išla s ním aj W.. Pred odchodom sa nepýtali obžalovaného, či poškodená pôjde s nimi domov. Na návrh prokurátora, bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania a boli odstraňované rozpory v jeho výpovediach. Po prečítaní výpovedí z prípravného konania, rozdiely vo svojich výpovediach vysvetlil tak, že presný čas príchodu do domu obžalovaného nevie uviesť, ale podľa toho, čo mu povedal brat obžalovaného, že v ten deň išiel do práce ráno na 05.00 hod. a ešte jeho auto stálo pred ich domom, si myslí, že do domu obžalovaného prišli
okolo 04.00 hod. a odchádzali okolo 05.00 hod. Pripúšťa, že pred odchodom z domu obžalovaného sa pýtali spolu s N., či ide s nimi domov aj poškodená. Pred odchodom z domu obžalovaného aj skutočne nazrel do izby, kde spala poškodená a videl ju, že spí v posteli. Po vrátení veci krajským súdom uviedol, že hneď uviedol, že si presne nepamätá koľko bolo hodín, keď došli do domu Z.. Nič také sa nestalo, aby si to pamätal. Keď vypovedal druhýkrát a povedal, že to bolo okolo štvrtej až piatej, to vychádza z toho, že keď odchádzal a nebol tam dlho, tak už svitalo. Potom ho napadlo, že to nemohlo byť o druhej, o tretej, ale muselo byť o štvrtej, piatej. Boli tam do polhodiny. Presne nevie, kedy tam došli, bolo okolo štvrtej alebo piatej. Došli všetci štyria, bol tam polhodinu a už svitalo, keď odchádzal. Nevie vôbec, kedy odchádzal, nepozeral čas. Pamätá si, že keď odchádzal tak svitalo. Bol tam polhodinu. Rovnako tam bola aj N.. Spolu s ním prišla. V dome Z. boli rozdelení, ale neboli ďaleko od seba. Dvere boli otvorené. Nemohlo sa to stať, že by súložil obžalovaný s poškodenou H., lebo chodil za ním a dá sa povedať, že každú chvíľu. Nevie, či tam boli okolo piatej, ale muselo byť päť hodín keď odchádzali alebo pól piatej. Najprv obžalovaný zapol televízor, chvíľu pozerali, potom išli s W. N. do vedľajšej izby. O. tam došiel párkrát či mu má naliať do poldecákov. V miestnosti, v ktorej boli bolo okno zavreté. Nefajčili cigarety. Z terasy sa dá dostať do chodby domu. Tieto dvere sú stále otvorené. Od stretnutia v bare v O. stále boli spolu. Okolo polnoci odchádzali z baru v O. do E.. Tam boli také dve hodiny a možno aj viac, potom došli pri obchod. Tam mu vyvrela voda, potom išli k O., potom sa vrátili, zas stáli pri obchode a potom sa rozhodli, že idú k O.. Chceli ísť do mesta. O. skúšal volať taxík. Potom si myslí, že W. volala nejakému kamarátovi a zháňala odvoz. Potom išli k O.. W. mala svoj telefón. Auto nemal v poriadku, tak sme u O. nakúpili a išli pomaly domov. Stáli pri obchode a až potom sa rozhodli, že idú k O.. Presne nevie kedy došli k O.. Boli tam polhodiny a išli domov. Už svitalo. Vie o tom, že viackrát bola u obžalovaného aj poškodená a aj N.. Myslí, si že obžalovaný išiel zobudiť H.. Také nebolo, že obžalovaný zakázal N. zobudiť H.. Chodil častejšie k obžalovanému a keď prišiel domov tak mával mobil pri sebe, pri posteli. U O. všetci pili alkohol. B. aj H., zle artikulovala. U O. boli asi 15 minút. Keď došli k Z. a došli hore, dvere do kuchyne neboli zavreté. Keď ich bol obžalovaný odprevadiť na prízemie, tak nezavrel tie dvere. Keď k nim chodili, tak chodili fajčiť na balkón. Majú tam dvere. Nie si je istý, že poškodená u Z. pila. B. určite v bare. Pri konfrontácii so svedkyňou W. N. uviedol, že si pamätá, že u O. boli maximum polhodinu. Pamätá si, že išli do jeho izby. Keď došli tam, zapol televízor, nalial poldecáky. Odpil si, ani mu nechutilo, aj z piva si odpil a chvíľu boli v druhej izbe. Dve hodiny tam určite neboli. Pamätá si, že to bola polhodina, môže byť, že to bola hodina. Vie, že sa nudil a ráno vstával do roboty, zato sa aj ponáhľal domov. Určite tam nevysedával dve hodiny. Keď odchádzali, už svitalo, dosť bolo svetlo. V jednom sa zhodujú, že mohli odchádzať o tej pol piatej, piatej.
Svedkyňa G. Z. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevyužíva svoje zákonné právo a v trestnej veci proti synovi vypovedať bude. K veci uviedla, že ich rodinný dom pozostáva na poschodí z detskej izby, kuchyne, spálne, špajze a kúpeľne. Na poschodie sa vychádza po schodoch a dvere vedúce na poschodie zamykala, aby tam nechodil nikto iný ako syn O.. Dňa 4.2.2006 v ranných hodinách vyšla hore na poschodie a synovi povedala, aby vstal do roboty. Cudzie osoby v jeho izbe nevidela, videla tam iba jedny biele nohavice. Syn O. v tento deň odchádzal do práce na 05.00 hod. a preto vstávala o 04.15 hod., pričom videla pred ich domom jedno auto. Keď odchádzal syn do roboty, už toto auto nevidela. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného konania a po jej prečítaní rozdiely vo výpovediach vysvetlila nasledovne. Pravda je to, že keď bola budiť syna O., videla v jeho izbe biele nohavice. Vyšetrovateľovi to nepovedala preto, lebo je chorá na cukrovku a nevie, z akého dôvodu mu to nepovedala.
Svedok O. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevyužíva svoje zákonné právo a v trestnej veci proti svojmu bratovi vypovedať bude. K veci uviedol, že ráno vstáva okolo 04.00 hod., zobudí mamu, dá si kávu a odchádza. V tú noc o 05.00 hod. všimol si pred ich domom bielu Škodu. Dvere sa zamykajú aj v hornej časti aj v jeho časti domu, lebo vonkajšie dvere sú také, že sa dajú vytlačiť. Poškodená chodievala do ich domu za jeho bratom. Po tom čo vstal a išiel sa umývať, počul otvárať dvere, ale nevenoval tomu pozornosť. Brat chodieval na diskotéky a prichádzal domov v rôznom čase. Okolo 04.00 hod. až 04.15 hod. počul niekoho prichádzať, ale nevenoval tomu pozornosť. Keď odchádzal z domu do roboty, počul hlasy aj ženské aj mužské.
Svedok Z. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dcéra mu po príchode v sobotu okolo obeda nepovedala, že sa jej niečo stalo. Vtedy opravovali auto a na ich dvore bol okrem jeho syna aj H. G.. Presne nevie, či tam bol aj M. W.. Dcéra keď prišla, iba ich pozdravila a prešla okolo nich dnu do domu. Až
o niekoľko dní mu povedala, čo sa jej stalo, že ju znásilnil obžalovaný. Hneď ako mu to dcéra povedala, zavolal na políciu. Po vrátení veci krajským súdom uviedol, že pán W. sa s ním stretol v miestom obchode a požiadal ho o cigaretu. Potom trval na tom, aby preberal jeho poštu. Súhlasil s tým, preberal mu poštu okrem doporučenej. Nie je mu známe prečo toto všetko na neho vymyslel. Rozprával sa so M. W. o tom, čo sa stalo jeho dcére. Len mu povedal čo sa stalo. Normálne mu povedal, že ju znásilnil. Nehovoril mu, že nahovoril dcéru, aby udala Z.. Nepotrebuje peniaze, má dôchodok, dcéra aj syn a žena majú svoje peniaze. Jeho majetok má hodnotu okolo päť miliónov. Nevedel o tom, že dcéra môže dostať odškodnenie. Nedal v dedine zbiť obžalovaného. S obžalovaným bol vždy priateľ. V čase skutku 4.2.2006 mal 6.200,-- Sk dôchodok. Vždy všetko vráti, nikomu nie je dlžný. Požičia si tri - štyri dni pred dôchodkom. Nemá vedomosť, že by dcéra požiadala o odškodnenie Ministerstvo spravodlivosti SR.
Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v sobotu prišla sestra W. domov okolo obeda. Nevšimol si, ako vyzerala, ale bolo mu to čudné, že prišla na obed. Asi o týždeň, ale presne si nepamätá, v ktorý deň sa pýtal sestry, kde bola v noci z piatka na sobotu a vtedy mu povedala, čo sa stalo. Pýtal sa jej to preto, lebo jeden kamarát mu hovoril, kde bola. Potom povedal otcovi, čo sa stalo a otec zavolal na políciu. Sestra mu povedala, že bola u O. a bola znásilnená. Nič bližšie sa jej nepýtal a ani ona sama mu nepovedala. S obžalovaným si to chcel vybaviť ručne - stručne, ale otec volal príslušníkov polície, lebo on to chcel vybaviť tak. Aký bol vzťah jeho sestry k obžalovanému predtým ako sa toto stalo, povedať nevie. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania a rozdiel medzi výpoveďami vysvetlil nasledovne. Sestra W. mu povedala v utorok dňa 7.2.2006, že bola znásilnená obžalovaným a znásilnil ju dvakrát. V tejto svojej výpovedi to neuviedol preto, lebo obhajcovi rozumel tak, že sa ho pýta, či v minulosti bola jeho sestra viackrát znásilnená.
Svedkyňa E. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná poškodenú W. H. a videla ju chodiť do domu Z.. Stretla ju aj v sobotu dňa 4.2.2006 na obed, keď išla k Z. zaniesť šupy zo zemiakov. Poprosila ju, aby tašku položila ku dverám. Nevšimla si na nej nič výnimočné, bola usmiata, zobrala tašku a položila ju ku dverám. V noci nepočula z domu Z. krik a nevšimla si pred ich domom auto. Pri stretnutí jej poškodená nehovorila, že by jej niekto ublížil, alebo ju znásilnil. Poškodenú videla asi štyrikrát ísť do domu Z.. Nevedela, či tam bola len vtedy, keď bol doma obžalovaný alebo aj inokedy.
Svedok W. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného, pretože žijú v jednej dedine. Podľa jeho názoru je obžalovaný pracovitý človek, vždy keď ho potreboval prišiel načas, prácu vždy spravil kvalitne. Nepozná ho ako násilníka a aj keď si vypil, povedal si svoje, ale násilný voči nemu nebol. Boli aj kamaráti a obžalovaný mu spomínal, že má frajerku. Čo s ňou robí, to mu nehovoril. Obžalovaný určite nemal záujem o poškodenú. Do krčmy nechodí často, ale keď tam príde, tak je tam aj poškodená a dá si zaplatiť pivo a poldeci od toho, kto má peniaze. Vie o tom, že s poškodenou chodilo dosť mladých zo O. aj okolia. Posledný bol ten, s ktorým mali dopravnú nehodu, po ktorej tam nechali kamarátku poškodenej W.. O tejto nehode sa dozvedel v krčme a aj od toho človeka, ktorý pomáhal vyslobodiť W. z miesta nehody. Po tom ako bol obžalovaný vzatý do väzby, rozprával mu H. G., že aj on tam bol a poškodená nechcela odísť. Povedal, že prišli tam, poškodená sa vyvalila O. do postele, bola opitá ako snop, volali ju, ale nechcela odísť. Nasilu tam zostala a oni odišli. Rozprával sa aj zo E. B., ktorý mu rozprával, že starý H. povedal, že dajú obžalovaného do poriadku zato že niečo ukradol a že toto ešte neskončil a ešte uvidí čo bude. Osobne nemá dobrú mienku o rodine H., lebo nikdy nerobili a z využívali každý režim chceli so všetkého chceli vytĺcť len peniaze. Aj teraz sa v dedine hovorí, že obvinený je zato vo väzbe aby zinkasovali sumu 300.00,-Sk. Tí ľudia, ktorí mu to povedali by to neprišli na súd dosvedčiť. Pýtal sa ich na to ale ani jeden nechcel prísť na súd svedčiť.
Svedkyňa X. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola priateľkou aj milenkou obžalovaného. Nikdy sa k nej nesprával násilnícky. Nemal problémy s erekciou a to ani vtedy keď mal vypité. Neverí, že spravil, to čo je mu kladené za vinu. Naposledy bola u obžalovaného 2-3 týždne pred jeho zatknutím. Chodil aj obžalovaný k nej a nebol odkázaný na ďalšie ženy. Ich vzťah už nepretrváva, skončil sa dávnejšie. Rozišli sa vtedy, keď boli spolu naposledy. Nesprával sa k nej zle ani keď bol opitý. Opitý nebol často.
Svedok M. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sám vyhľadal obhajcu obžalovaného JUDr. V. Q. dňa 11.7.2006 za tým účelom, že chodil brigádovať k W. B., tak ako O.. To, čo je napísané v zázname z oznámenia sú jeho slová a tento záznam podpísal pred notárom. W. mu povedal, čo sa stalo s O., že O. zavreli za znásilnene mladej H.. H. k H., lebo mu k nim chodila pošta. Dozvedel sa čo sa stalo a chcel
povedať o tom, keď má chlapec sedieť. Podľa jeho názoru to nie je pravda a nech sa to vysvetlí. Po dedine viacerí ľudia hovoria o tejto veci a preto navštívil pána advokáta a povedal mu, čo vie. Stretol sa s Z. H. v Pohostinstve Bar skoro každý deň. Povedal mu, že O. znásilnil jeho dcéru, že sa s O. pobil a že to tak nenechá. Čo mu ešte povedal Z. H. si nepamätal. Uviedol, že v advokátskej kancelárii pána obhajcu si to pamätal a nebol v takom strese ako je na pojednávaní. V strese je preto, lebo trpí vysokým krvným tlakom a vstával o 04.00 hodine, aby pricestoval na 8.30 hodinu. Aj dňa 11.7.2006 cestoval z Bratislavy do O. a z obce O. do Zlatých Moraviec išiel so M. B. na motorovom vozidle. Pri rozhovore s Z. H. boli spomínané peniaze podľa nejakého zákona, nejaké odškodnenie pre slečnu H.. Po vrátení veci krajským súdom uviedol, že do advokátskej kancelárie V.. Q. prišiel s pánom B. z vlastnej iniciatívy. B. H. ho navádzal, že v tej dobe mal priateľku, že by mohol alebo mohli zarobiť 300.000,--Sk, že keby si našli nejakého človeka, že udať ho za znásilnenie. To bolo, nevie presne kedy, potom ako sa to stalo jeho dcére. Ďalej si podrobnosti nepamätá. Obsah oznámenia, ktoré urobil u obhajcu si pamätá zbežne. Z. H. ho nabádal ho k tomu, že aby našli toho nejakého človeka, čo sa dajú zarobiť peniaze. Že aby udali niekoho, že znásilnil jeho bývalú priateľku L. M.. Z. H. povedal, že mu znásilnil dcéru O. Z.. V čase, keď navštívil kanceláriu V.. Q., bol v dobrom stave aj zdravotnom a psychickom. Bol v triezvom stave, bez ovplyvnenia alkoholom, liekmi a inými látkami. V advokátskej kancelárii to prebiehalo tak, že prišli tam, tam vypovedal a spísala sa zápisnica. Pred podpisom si zápisnicu prečítal. K obsahu oznámenia uviedol, že si uvedomuje rozdiely s dnešnou výpoveďou a je to tak ako je to napísané. Rozpory medzi jeho písomným vyhlásením a výpoveďou na hlavnom pojednávaní vysvetliť nevedel, uviedol, že už je to dlhšia doba, už si to podrobne nepamätá. V čase, keď sa spisoval tento úradný záznam býval v O. na chate a pracoval u pána B.. S obžalovaným sa poznajú len tak z videnia. V.. Q. nepozná. M., že obhajuje obžalovaného O. Z. mu povedal pán B.. Do jeho kancelárie prišli autom pána B.. Z. H. mu nepovedal pri osobnom rozhovore, že znásilnenie dcéry si vymyslel, ale niečo mu hovoril o tom, že sa dajú nejako zarobiť tie peniaze, tých 300.000,-- korún. Z. H. sa mu vyhrážal na toalete v budove súdu tak, že mu povedal, aby išiel od toho preč, že zle skončí. H. mal dať svojej dcére návod, aby udala O., že ju znásilnil.
Svedkyňa W. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 4.2.2006 bola s W. H. v bare a stretli sa tam s obžalovaným a s H. G.. Potom mali ísť na chatu, ktorá sa však nekonala a tak sa boli zabávať v E. a keď sa vrátili späť do O., chceli sa ísť zabávať do mesta. Obžalovaný zavolal taxík, ale ten neprišiel a tak sa rozhodli, že pôjdu na benzínové čerpadlo, kde kúpili slivovicu a dve pivá alebo štyri a rozhodli sa, že pôjdu k obžalovanému. Tam pobudli asi do 05.30 hod. až 06.00 hod. Rozhodli sa, že pôjdu domov a chcela zavolať aj W., ale obžalovaný jej povedal, že spí a nechcel ju pustiť k nej do izby a povedal, že majú ísť domov. Na druhý deň, keď sedela v bare, bol tam aj obžalovaný, ale nikto jej nič nepovedal. Pred odchodom domov sa pýtali obžalovaného, či s nimi nepôjde aj poškodená, na čo im znovu povedal, že spí a s nimi nepôjde. X. z poschodia, kde boli, boli v čase ich príchodu aj odchodu zamknuté. V minulosti už bola v dome Z. a pozná, ako to tam vyzerá. Fajčiť sa chodí na balkón, teda na terasu alebo do jednej izby. Na terasu sa vchádza cez dvere, ktoré sú na poschodí. Poškodená spala v malej izbe a oni sedeli v miestnosti, kde je aj kuchynská linka. Z miestnosti, v ktorej sedeli, nebolo vidieť do izby, kde spala poškodená. Televízor sa nachádza v tej izbe, kde spala poškodená. Keď odchádzali, už svitalo, ale presný čas uviesť nevedela. Na druhý deň sa nestretla s poškodenou a ani sa nedozvedela o tom, čo sa jej stalo. Po vrátení veci krajským súdom uviedla, že nepamätala si presne kedy došli do domu Z.. Možno pred treťou, odchádzali nad ránom, už svitalo, ale hodiny si nevie rozpamätať. Nevie kedy prišla v ten deň domov, možno pred šiestou, presne nevie. Cesta domov od Z. jej trvala 20 minút. V ten večer išli zo O. do E., kde mohli byť hodinu až dve, odtiaľ späť do O., zo O. na pumpu. Nevie presne, či medzitým nešli naspäť do E. a potom na pumpu. Z pumpy išli do O. a potom k O.. Okolo 22.00 hodiny boli v bare v O., o pol hodinu, okolo 22.30 hodine išli do E.. Mali ísť do V., ale nakoniec nešli, lebo sa to pokazilo, tak išli do E., kde boli dve - tri hodiny. Zo E. išli do O., kde sedeli pri obchode v aute, lebo vyvrela voda v aute. Boli tam asi pol hodinu a išli na pumpu. Nevie kedy volali taxík. Nemala hodinky na ruke. Na mobile nesledovala hodiny. Mohlo byť 01.00 až 01.30 hodiny. Na pumpe len nakúpili a išli. U Z. v dome boli asi o 02.00 hodiny. Nevie čo vypili u Z.. Ona určite nie veľa. Keď odchádzali už bolo pomaly svetlo. U O. doma asi všetci pili alkohol. Nevie či pil H.. Hovorila O., aby išiel poškodenú zobudiť, nechcel ju zobudiť, že spí a ju tam nechcel pustiť, povedal si, že spí, aby odišli. V ten deň mal mobil obžalovaný a ona, či mali mobil H. a W. to nevie. Pri konfrontácii so svedkom H. G. uviedla, že boli u O. dlhšie, neboli tam polhodinu. Vie, že ráno spolu odchádzali, mohlo byť tých päť hodín, keď ráno odchádzali. Ale neprišli tam o štvrtej, ale o tretej, tak dáko. Niekedy medzi tou treťou - štvrtou, alebo druhou - treťou, ale
nebolo to že prišli o štvrtej, neboli tam polhodinu. Určite tam polhodinu neboli, boli tam dlhšie. Vie, že to boli dve hodiny aspoň. Vie, že svitalo, keď odchádzali, ale čas nevie.
Znalec z odboru psychológie PhDr. L. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že hodnotenie obžalovaného v znaleckom posudku vychádzalo zo znaleckého psychologického vyšetrenia a hodnotenia spisového materiálu, ktorý mal k dispozícii. Vyšetroval aj poškodenú a prístup ku všetkým vyšetrovaným osobám je štandardný, s dodržiavaním objektívnosti pokiaľ je to psychologickým vyšetrením možné. Znalecké posudky na obžalovaného aj poškodenú boli vypracované na základe psychologického hodnotenia, spisového materiálu a výsledkov psychologického vyšetrenia. Psychologické vyšetrenie pozostáva z klinických metód a testových metód. Závery sú koncipované na základe konfrontácie všetkých týchto metód. V oboch znaleckých posudkoch sa priamo odvoláva na výsledky vyšetrení, z ktorých závery koncipoval. K dispozícii mal výpovede poškodenej z prípravného konania a popis udalosti v rámci znaleckého vyšetrenia. V závere znaleckého posudku konštatuje, že poškodená dokáže vierohodne vypovedať o udalostiach, ktoré prežila. Vylučuje, že by jej výpoveď bola naučená v neprospech obvineného. Nemá sklon ku konfabulovaniu a k pseudologizovaniu, čo znamená, že nemá sklon dopĺňať veci vymyslenými udalosťami, alebo ktoré sa nestali v záujme upútania pozornosti okolia. V situácii, ktorá je sprevádzaná intenzívnymi emóciami je možné, že si žena nevšimne všetky detaily na tele páchateľa. Situácia, ako ju popísala poškodená a ako bola popísaná aj matkou obžalovaného, všetko prebiehalo v tichosti. Poškodená to zdôvodnila tým, že sa bála a bola obžalovaným zastrašená. V takejto situácii, keď je človek vystavený riziku fyzického útoku, je možné, že sa zdrží prejavov volania o pomoc a ráznej obrany. Poškodená pred skutkom prechovávala pozitívny postoj k obžalovanému, zastávala ho a stavala sa k nemu kladne. Motív, aby ho nepravdivo obvinila, tu nie je a ani to, že by ju otec alebo brat nútili, aby obžalovaného obvinila, lebo v tom prípade by sa s ním vôbec nekontaktovala. Znalec pripustil, že je možné, aby vykonávateľ násilného pohlavného aktu vyzliekol poškodenú v situácii, keď bola zastrašovaná, nekládla žiadny odpor, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že neboli zistené na jej tele žiadne zranenia. Znalec vyšetril obžalovaného a zistil, že intelektová úroveň je u neho v pásme podpriemeru, myslenie je menej pružné, menej nápadité. Táto intelektová úroveň však mu umožňuje chápať zmysel trestného konania a jeho dôsledky. Jeho osobnosť je abnormne štrukturovaná, s prvkami nezdržanlivosti a s príznakmi antisociálnej poruchy osobnosti v popredí. V prípade frustrácie potrieb sa ľahko u neho aktivujú agresívne tendencie, jeho správanie sa stáva menej korigované a nebrzdené. Ľahko sa dostáva do konfliktov so svojím okolím a podľa skutočnosti, že bol v minulosti trestaný, aj so zákonom. Vo svojom konaní je ľahkovážny, nezodpovedný a dodatočne sa usiluje o zmiernenie následkov svojho konania formou bagatelizácie, či negovania toho, čo sa malo stať. V rámci svojich medziľudských kontaktov ostáva na úrovni taktického správania vo svoj prospech, bez vytvárania hlbších citových väzieb. Čo sa týka jeho sexuálnej orientácie, je heterosexuálne orientovaný so záujmom o ženy, so sklonom k neosobným, citovo neangažovaným sexuálnym vzťahom. Sexuálne podnety v ňom vyvolávajú napätie, ktoré sa usiluje neodkladne znížiť, hoci aj nevhodným, neadekvátnym spôsobom. V súlade so svojou nezdržanlivosťou je v situácii, ktorá v ňom vzbudzuje sexuálnu apetenciu, nastavený na prekonanie prípadného odporu vyhliadnutého sexuálneho objektu svojho sexuálneho záujmu. U obžalovaného nezistil známky sexuálnej úchylky, teda nie je sexuálnym deviantom. Sexuálne motivované trestné činy, ktorých sa dopustil, súvisia s jeho poruchou osobnosti v popredí s antisociálnou poruchou osobnosti a nezdržanlivosťou. Sexuálne agresívne prejavy sú posilňované vplyvom požitia alkoholických nápojov. Vplyv alkoholických nápojov môže mať vplyv smerom k odbrzdeniu jeho osobnosti. V prípade, že sa vyšetrovaním preukáže spáchanie tohto skutku, je vysoko pravdepodobné zo psychologického hľadiska, že motivácia konania obžalovaného priamo súvisela s jeho popísanými osobnostnými charakteristikami a s jeho súčasnou chuťou uspokojiť svoju sexuálnu potrebu, k čomu mal v kritickom čase vhodnú príležitosť vďaka ľahkovážnemu správaniu sa poškodenej, ktorá v nočných hodinách išla na jeho byt, kde sa popíjalo a ostala s ním sama, čo je znakom rizikového správania sa poškodenej. Obžalovaný netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle psychózy ani žiadnou závislosťou na psychoaktívnych látkach ani na alkohole. Vo vzťahu ku konzumácii alkoholických nápojov je možné konštatovať abúzus alkoholu. Konštatuje po vyhodnotení troch faktorov, ktoré sú potrebné pre hodnotenie možnosti resocializácie a to spoločenských faktorov, osobnostných faktorov a symptomatických faktorov, že možnosť resocializácie je u obžalovaného nepriaznivá. To, čo sa poškodenej stalo, nezanechá u nej trvalé následky vzhľadom na jej osobnosť. Nepredstavuje to pre poškodenú závažnejšiu psychickú ujmu. Išlo u nej len o ujmu prechodného charakteru, aktuálne so zmieneným prežívaním úzkosti a s vyhýbaním sa sexuálnym kontaktom.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po jeho doplnení tak, ako to nariadil krajský súd, mal jednoznačne preukázané, že sa stali skutky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ich spáchal obžalovaný.
Obžalovaný poprel spáchanie skutkov a na svoju obranu uviedol, že dňa 4.2.2006 nemal s poškodenou pohlavný styk, nebol s ňou v jednej posteli a ani sa jej nedotkol. Priznal, že poškodená spoločne so svedkami H. G. a W. N. boli v ich dome a aj to, že tam pili alkoholické nápoje. Tiež priznal, že poškodená zaspala a preto obaja svedkovia odišli z ich domu bez nej. Priznal aj skutočnosť, že po odchode svedkov W. N. a H. G. zamkol vchodové dvere vedúce do priestoru rodinného domu, ktorý on užíva a že ich našiel až potom čo sa zobudil, čo bolo okolo dvanástej hodiny na obed. Zo spáchania skutkov bol jednoznačne usvedčený výpoveďou poškodenej W. H., ktorá zhodne vypovedala v prípravnom konaní a aj na hlavných pojednávaniach. Popísala priebeh udalostí, ktoré sa odohrali v rodinnom dome, v ktorom býva aj obžalovaný. Jednoznačne uviedla, že zaspala a zobudila sa na tú skutočnosť, že si obžalovaný ľahol k nej do postele a chytal ju cez oblečenie na prsiach. Hneď sa posadila a povedala mu, aby ju nechal na pokoji, ale obžalovaný pokračoval ďalej a chytal ju aj v rozkroku. Vtedy bola úplne oblečená a mala na sebe aj bundu. Po tom, čo mu povedala, aby jej dal pokoj, obžalovaný jej kázal, aby bola ticho, chytil jej ústa, chytal ju cez oblečenie a keď začala plakať, tak jej povedal, aby to nerobila, lebo to nemá rád. Bála sa a tak radšej bola ticho a plakala, nebránila sa, lebo sa bála, že jej zlomí väz, ako sa jej vyhrážal. Potom ju vyzliekol, chytal ju za prsia, bozkával na ústa a vyhrážal sa jej, že keď mu nedá pusu, tak uvidí. Potom sa ho bála ešte viac. Potom jej rozopol nohavice, nasilu jej stiahol aj nohavice a nohavičky a tak zostala úplne holá. On si tiež vyzliekol nohavice a vložil jej prsty do vagíny a pýtal sa jej, či ju to vzrušuje. Keď mu povedala, že nie, tak pokračoval, potom ju bozkával na prsia, ľahol si na ňu a vykonal na nej súlož. Po ukončení tejto súlože, obžalovaný zaspal, čo poškodená využila na to, aby sa poobliekala. Keď bola oblečená, chcela odísť, pričom zistila, že poschodie rodinného domu je zamknuté a tak zobudila obžalovaného a pýtala od neho kľúče. Obžalovaný jej kľúče nedal, iba jej niečo zamrmlal. Keď sa obžalovaný zobudil, znovu jej kázal, aby sa vyzliekla. Pretože sa ho bála a nevedela, čo spraví, tak sa radšej vyzliekla úplne dohola. Potom ju položil na posteľ, začal ju bozkávať a vykonal na nej proti jej vôli súlož. Po ukončení súlože jej rozprával, že ju ľúbi, že ju chce a bude ju mať iba on a nikto iný. Potom počula, ako sa odomykajú dvere, na čo obžalovaný povedal, že je to jeho mama, ktorá má druhý kľúč a aby bola ticho, lebo ju zabije a chytil jej ústa. Potom ju zakryl paplónom. Jeho matka otvorila dvere na izbe, nič však nepovedala a hneď odišla. Keď odchádzala, zase za sebou zamkla dvere na poschodí. Kázala obžalovanému, aby povedal svojej matke, nech nechá dvere otvorené. On aj zakričal, ale jeho mama to nepočula. Potom mu hovorila, že už musí ísť domov. Obžalovaný našiel kľúč vo vedľajšej izbe a odomkol jej. Poškodená bola opätovne vypočutá za účelom presného zistenia času, kedy došlo ku skutkom, ale k tomu sa nevedela vyjadriť. Uviedla, že to uviesť nevie, pretože nenosí hodinky a nepozerala ani na mobilný telefón. Svedkovia H. G. a W. N. potvrdili výpoveď poškodenej a to v tej časti, že skutočne boli v rodinnom dome u Z., kde poškodená zaspala. Obaja zhodne uviedli, že z tohto domu odchádzali bez poškodenej, pretože obžalovaný im povedal, že spí a pôjde domov po tom, keď sa zobudí. Svedkyňa N. navyše uviedla, že obžalovaný ju nechcel pustiť k poškodenej do izby a povedal, že majú ísť domov. Obaja svedkovia boli dopočutí k času, kedy prišli do domu Z., koľko sa tam zdržali a kedy odchádzali. Nezhodli sa na čase príchodu a na tom, koľko boli v dome Z., ale zhodli sa na tom, že odchádzali spoločne v čase keď už svitalo a mohlo byť 4.30 až 5.00 hodín. Tomuto ich tvrdeniu zodpovedá aj výpoveď brata obžalovaného, svedka O. Z., ktorý uviedol, že ráno vstáva okolo 04.00 hod., zobudí mamu, dá si kávu a odchádza. Okolo 04.00 až 04.15 hodine počul niekoho prichádzať, ale nevenoval tomu pozornosť. Keď odchádzal z domu do roboty, počul hlasy aj ženské aj mužské. V tú noc o 05.00 hodine si všimol pred ich domom bielu Škodu. Keďže svedok O. Z. odchádzal z domu do práce o 05.00 hodine a počul hore na poschodí aj ženské aj mužské hlady, svedkovia H. G. a W. N. odchádzali z tohto domu až po ňom. Obžalovaný ich bol odprevadiť dolu na prízemie ku vchodovým dverám do rodinného domu, vrátil sa na poschodie, zamkol vchodové dvere, vedúce do priestoru, ktorý užíval on, poupratoval poháre a až potom si išiel ľahnúť. Vychádzajúc z týchto výpovedí a časov, ktoré uvádzali, súd ustálil, že prvý skutok sa stal po 06.00 hodine. Na základe výpovede poškodenej a aj obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný zaspal a z času, ktorý poškodená uviedla, že odchádzala z domu Z., ako aj z výpovede svedkyne E. H., ktorá uviedla, že stretla poškodenú na obed odchádzať z domu Z., súd ustálil, že ku skutku v bode 2/ došlo medzi 10.30 hodinou až 11.00 hodinou.
Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti výpovede poškodenej, nakoľko znalec z odboru psychológie PhDr. L. W., ktorý poškodenú vyšetril, jednoznačne v závere znaleckého posudku a aj vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní uviedol, že výpoveď poškodenej je možné považovať za vierohodnú, vzhľadom na skutočnosť, že je schopná správne vnímať a reprodukovať udalosti, ktoré prežila. Nezistil u nej žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že výpoveď poškodenej proti obžalovanému je naučená a nezistil u nej ani žiadny sklon ku konfabulovaniu a k pseudologizovaniu. Nezistil ani žiadny motív u poškodenej, ktorý by ju viedol vypovedať v neprospech obžalovaného, pretože pred skutkom mala k obžalovanému pozitívny vzťah. Naopak vo vzťahu k obžalovanému sa znalec vyjadril, že jeho osobnosť je abnormne štruktúrovaná s prvkami nezdržanlivosti a s príznakmi antisociálnej poruchy osobnosti v popredí. V prípade frustrácie potrieb sa u neho aktivujú agresívne tendencie. Vo svojom konaní je ľahkovážny, nezodpovedný a dodatočne sa usiluje o zmiernenie následkov svojho konania formou bagatelizácie, či formou negovania svojho problematického správania. Výpoveď poškodenej bola podporená aj výpoveďami svedkov Z. H. a J. H.. Títo svedkovia zhodne uviedli, že sa im poškodená zdôverila o tom čo sa jej stalo a že bola obžalovaným dvakrát znásilnená. Z. H. - otec poškodenej ihneď ako sa dozvedel o tejto skutočnosti, zavolal na políciu a oznámil to. Aj svedok M. W. uviedol, že Z. H. mu pri stretnutí v bare povedal, že obžalovaný znásilnil jeho dcéru a nenechá to tak. Na základe takto zistených skutočností súd považoval výpovede poškodenej za vierohodné.
Závery znaleckého posudku znalca z odboru psychológie B.. L. W., že obžalovaný sa usiluje o zmiernenie následkov svojho konania formou bagatelizácie, potvrdzuje aj skutočnosť, že okrem svojej obrany, že v kritickom čase nemal s poškodenou pohlavný styk, sa snažil spochybniť povesť poškodenej a preukázať, že mohla rodinný dom opustiť aj bez použitia kľúčov od poschodia. Za týmto účelom navrhol doplniť dokazovanie vyžiadaním správy z Prezídia Policajného zboru, z Odboru hraničnej a cudzineckej polície v Bratislave, z akého dôvodu bola vyhostená z Rakúska, vykonanie ohliadky miesta činu a zabezpečenie fotodokumentácie. Krajský súd sa stotožnil s týmito návrhmi obžalovaného a nariadil ich vykonať. Súd vypočul svedkov, ktorých navrhol obžalovaný vypočuť. Svedkovia W. B., X. W. a M. W. sa priamo k okolnostiam skutkov nevyjadrovali. Výpoveď svedkyne X. W. sa týkala jej vzťahu k obžalovanému. Obranu obžalovaného mal potvrdiť svedok W. B., ktorý uviedol na hlavnom pojednávaní, že H. G. mu povedal, že tam bol a poškodená nechcela odísť. Povedal, že prišli tam, poškodená sa vyvalila O. do postele, bola opitá ako snop, volali ju, ale nechcela odísť. Nasilu tam zostala a oni odišli. Toto tvrdenie svedka W. B. je však v rozpore s výpoveďou svedka H. G., ktorý rovnako ako v prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodená zaspala a obžalovaný povedal, že pôjde domov, keď sa zobudí. Je tiež v rozpore s výpoveďou svedkyne W. N., ktorá okrem skutočnosti, že poškodená zaspala oblečená a mala na sebe aj bundu, opakovane potvrdila, že požiadala obžalovaného aby zobudil poškodenú, čo však odmietol s odôvodnením, že z ich domu odíde, keď sa zobudí a že ju obžalovaný nechcel pustiť do izby, kde spala poškodená a prikázal, aby odišli bez nej. Nepresvedčivá bola aj výpoveď svedka M. W., ktorý uviedol, že sám vyhľadal obhajcu obžalovaného, V.. V. Q., dňa 11.7.2006 a podpísal pred notárom vyhlásenie. Z tohto vyhlásenia vyplýva, že svedok sa mal od Z. H. dozvedieť, že podľa jeho návodu, mala poškodená oznámiť, že ju obžalovaný znásilnil, lebo obžalovanému nikto veriť nebude, pretože už bol dvakrát trestaný. Urobili to pre peniaze, lebo sa dozvedel, že dcére ako údajnej obeti znásilnenia vyplatí štát 300.000,-Sk. Svedok však na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti nepotvrdil. Uviedol iba, že Z. H. mu povedal, že O. znásilnil jeho dcéru, že sa s O. pobil a že to tak nenechá. Uviedol, že v advokátskej kancelárii pána obhajcu si to pamätal a nebol v takom strese ako je na pojednávaní. Po vrátení veci krajským súdom vo svojej výpovedi jednoznačne uviedol, že pri osobnom rozhovore mu Z. H. nepovedal, že znásilnenie dcéry si vymyslel, ale mu niečo hovoril o tom, že sa dajú zarobiť peniaze a to 300.000,-- korún a že by bolo dobré, aby udali niekoho, že znásilnil jeho bývalú priateľku L. M.. Skutočnosti uvádzané vo vyhlásení neboli potvrdené na hlavných pojednávaniach ani samotným M. W. a ani inými vykonanými dôkazmi. Tieto skutočnosti sú v rozpore s ostanými dôkazmi, pretože ani samotná poškodená a ani jej otec, svedok Z. H., vôbec vo svojich výpovediach nespomínali žiadne odškodnenie a poškodená si neuplatnila ani nárok na náhradu škody a ani odškodnenie ako obeť násilnej trestnej činnosti.
Súd vykonal následnú obhliadku miesta činu, tak ako to nariadil krajský súd. Obhliadka bola vykonaná po súhlase majiteľky rodinného domu, za prítomnosti celého senátu, obžalovaného, jeho obhajcu a kriminalistického technika. Kriminalistický technik podľa pokynov predsedníčky senátu vyhotovil meranie miesta činu, náčrtok z miesta činu a fotodokumentáciu. Na základe týchto dôkazov aj osobe, ktorá nebola na mieste činu, je zjavné, že poškodená nemala možnosť po prvom skutku uniknúť z miesta činu. Poškodená a aj obžalovaný potvrdili, že obžalovaný zamkol po odchode svedkov W. N. a H. G. zamkol vchodové dvere vedúce do priestoru rodinného domu, ktorý obžalovaný užíva a že ich našiel v inej izbe.
Po uzamknutí tohto priestoru mohla poškodená otvoriť okná, ale únik možný nebol, pretože okno vedúce z izby, kde došlo ku skutkom vedie do záhrady, pričom izba sa nachádza na poschodí. Okno vedúce z kuchynky, síce vedie na terasu, ktorá však súčasne tvorí strechu prízemia tohto rodinného domu. Schody z terasy vedú iba na strechu domu, nevedú z terasy dolu do dvora, prípadne záhrady rodinného domu.
Súd vyžiadal správu z Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru v Bratislave, ale žiadosti vyhovené nebolo, s odôvodnením, že úrad nezabezpečuje právnu pomoc s cudzinou. Okresný súd má zato, že vyhostenie poškodenej z akéhokoľvek dôvodu z Rakúska nesúvisí so skutkami, ktoré sú obžalovanému kladené za vinu. Zo správy o povesti poškodenej zo dňa 20.2.2007, ktorú vyžiadal súd vyplýva, že poškodená nebola riešená komisiou na ochranu verejného poriadku v obci a jej správanie v obci je pomerne slušné. Obhajca obžalovaného predložil správu o povesti poškodenej zo dňa 12.7.2012, ktorej vyplýva, že poškodená v čase skutkov v roku 2006 navštevovala zariadenia, kde sa konzumovali alkoholické nápoje a zdržiavala sa v spoločnosti ľudí s kriminálnou minulosťou.
Súd na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, a aj v ich súvislostiach, tak ako je vyššie uvedené, mal jednoznačne preukázané, že sa stali skutky, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku a že ich spáchal obžalovaný. Súd tieto skutky kvalifikoval ako pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Trestného zákona, pretože mal preukázané, že obžalovaný hrozbou bezprostredného násilia nútil ženu k súloži. Hrozba bezprostredného násilia spočívala zo strany obžalovaného v tom, že sa poškodenej vyhrážal, že jej zlomí väzy a vzhľadom nato, že v čase skutku bol fyzicky zdatnejší ako poškodená, nedal jej možnosť brániť sa a prejaviť väčší odpor ako len slovné odmietnutie. Poškodená mala strach, že obžalovaný svoje hrozby splní, pretože ich opakoval a tak plnila všetko čo jej obžalovaný po prebudení prikázal. Zo strachu ho bozkávala a aj sa úplne vyzliekla. Oba skutky časovo súvisia, boli spáchané rovnakým spôsobom, predmetom útoku obžalovaného bola tá istá poškodená, pričom jednotiaci zámer obžalovaného spočíval v uspokojení jeho sexuálnych potrieb. Objektom tohto zločinu je právo ženy slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote a nezáleží na jej povesti, alebo jej spôsobe života.
Obžalovaný O. Z., v mieste trvalého bydliska má dobrú povesť. V obci sa správa slušne, nebol prejednávaný komisiou na ochranu verejného poriadku. Súdne trestaný bol päťkrát, z toho pre trestný čin znásilnenia dvakrát. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 1T/27/90-86 zo dňa 28.6.1990 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave 5To/144/90-100 zo dňa 27.8.1990 mu bol za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 42(štyridsaťdva) mesiacov so zaradením do I.(prvej) nápravno-výchovnej skupiny, ktorý aj celý vykonal. Do výkonu tohto trestu nastúpil dňa 15.10.1990 a podmienečne bol prepustený dňa 24.3.1994. Zvyšok trestu vykonal od 28.12.2002 do 19.1.2003. Rozsudkom Okresného súdu Nitra 3T/98/96-120 zo dňa 18.12.1996 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre 3To/45/97-130 zo dňa 13.3.1997 bol uznaný za vinného z dokonaného trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Trestného zákona ako obzvlášť závažný recidivista podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 78(sedemdesiatosem) mesiacov nepodmienečne so zaradením do III.(tretej) nápravno-výchovnej skupiny. Tento trest celý vykonal od 28.6.1996 do 28.12.2002.
Súd pred rozhodnutím vo veci samej zisťoval na Ústavnom súde SR, či bola podaná a prijatá ústavná sťažnosť, týkajúca sa ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. a bolo súdu oznámené, že Ústavný súd SR prijal takýto návrh Okresného súdu Pezinok na ďalšie konanie. Z výroku nálezu Ústavného súdu SR PL.ÚS 6/09-158 zo dňa 2.11.2011 vyplýva, že návrhu Okresného súdu Pezinok v časti vyslovenia nesúladu § 47 ods. 2 zákona číslo 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov s čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyhovuje.
Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu sa spravoval ustanovením § 34 Trestného zákona, ktorý upravuje zásady ukladania trestov a tiež ustanovením § 47 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého sa súd riadi ak odsudzuje za dokonaný trestný čin znásilnenia podľa § 199 páchateľa, ktorý bol za takéto trestné činy, hoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody. Po zvážení všetkých okolností tohto prípadu súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody na doživotie by bolo neprimerane prísne a účel trestu je u obžalovaného možné dosiahnuť aj trestom odňatia
slobody v trvaní 25 (dvadsaťpäť) rokov nepodmienečne. I keď znalec z odboru psychológie, PhDr. L. W., konštatuje po vyhodnotení troch faktorov, ktoré sú potrebné pre hodnotenie možnosti resocializácie a to spoločenských faktorov, osobnostných faktorov a symptomatických faktorov, že možnosť resocializácie je u obžalovaného nepriaznivá, má súd zato, že takto uložený trest bude dostačujúci na nápravu obžalovaného. K tomuto záveru súd dospel aj na základe skutočnosti, že poškodená napriek tomu, že poznala minulosť obžalovaného, mala vedomosť, že bol dvakrát odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody pre znásilnenie a napriek varovaniu svojho otca, aby sa obžalovanému vyhýbala, konala ľahkovážne, v kritický deň a noc zdržiavala v jeho spoločnosti. Okrem toho spoločne požívali alkoholické nápoje a poškodená prijala jeho pozvanie do rodinného domu jeho rodičov, v ktorom aj on v tom čase býval. Toto ľahkovážne konanie poškodenej obžalovaný využil na spáchanie skutkov uvedených vo výroku rozsudku.
Súd o náhrade škody nerozhodol, pretože poškodená si v trestnom konaní neuplatnila nárok na náhradu škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15(pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.