Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cob-3-2023.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Subarea
42Cob/3/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej, v právnej veci žalobcu: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu 3350/01, 011 31 Žilina, IČO: 00 321 796 proti žalovanému: Žilinská parkovacia spoločnosť, s.r.o., so sídlom Košická 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 407 470, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 52 791 777, v konaní o zaplatenie sumy vo výške 39.534,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn. 38Cb/101/2022-106 zo dňa 20. júna 2023 voči výroku o náhrade trov konania, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 38Cb/101/2022-106 zo dňa 20. júna 2023 v druhej výrokovej vete o trovách konania mení tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete konanie zastavil. Druhou výrokovou vetou uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 42,60 %.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sa žalobca písomnou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 39.534,50 Eur s príslušenstvom z titulu úhrady nájomného a náhrady trov konania. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 15Up/1309/2022-30 zo dňa 13.10.2022, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.11.2022 učinil žalobca čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 12.000,- Eur s odôvodnením, že žalovaný čiastočnými úhradami faktúry č. 20220097 a faktúry č. 2022115 po podaní žaloby žalobcovi uhradil sumu spolu vo výške 12.000,- Eur.
4. Písomným podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 06.02.2023 vzal žalobca žalobu späť aj v časti o zaplatenie istiny 2.000,- Eur z dôvodu vykonania ďalších čiastkových úhrad vyššie uvedených faktúr zo strany žalovaného.
5. Následne písomným podaním doručeným súdu dňa 08.06.2023 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu. Na odôvodnenie späťvzatia žaloby uviedol, že pohľadávka, ktorá bola predmetom súdneho sporu, v časti zanikla splnením a v časti započítaním dohodou medzi stranami konania, pričom príslušenstvo pohľadávky, ako aj náklady spojené s jej uplatnením boli taktiež žalovaným uhradené. Žalobca v podaní súčasne navrhol, aby mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodov na strane žalovaného.
6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že okresný súd v súlade s § 145 ods. 1 CSP prvým výrokom tohto rozhodnutia s poukazom na dispozičný úkon žalobcu doručený súdu dňa 09.11.2022, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 06.02.2023, ako aj s procesným úkonom žalobcu zo dňa 08.06.2023, rozhodol o zastavení konania. V druhom výroku rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP za analogického použitia ust. § 255 ods. 2 CSP, ktoré upravuje náhradu trov konania v prípade, ak strana mala vo veci len čiastočný úspech. Súd uviedol, že v prípade, ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, pri rozhodovaní o trovách konania je jeho povinnosťou skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zavinenie na zastavení konania je nutné posudzovať vo vzťahu kauzality, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj prejav vôle žalobcu) a následkom je zastavenie konania. Zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalovanej strane len za predpokladu, že k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby dôjde preukázateľne pre jej neskoršie správanie.
7. Prvostupňový súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nastala skutočnosť, kedy zastavenie konania zavinil čiastočne žalobca a čiastočne žalovaný, preto je na mieste náhradu trov konania pomerne rozdeliť.
8. Prvostupňový súd konštatoval, že v časti o zaplatenie istiny vo výške 12.000,- Eur zastavenie konania zavinil žalovaný, nakoľko uznal vo svojich podaniach zo dňa 02.10.2022 a zo dňa 30.12.2022 (v rozhodnutí nesprávne uvedený dátum 03.01.2022), že po podaní žaloby túto sumu žalobcovi skutočne uhradil. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú aj z dokladov o úhrade, ktoré tvoria prílohu vyjadrení žalovaného.
9. K časti o zaplatenie istiny vo výške 2.000,- Eur a k následnému späťvzatiu žaloby v celom rozsahu prvostupňový súd konštatoval, že v tejto časti zastavenie konania procesne zavinil žalobca, nakoľko súdu nepreukázal dôvody späťvzatia žaloby, pričom súd z obsahu spisu nemal preukázané, že k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby v tejto časti došlo čo i len čiastočne pre správanie sa žalovaného.
10. S prihliadnutím na celkový predmet konania 41.751,25 Eur (istina 39.534,50 Eur a úroky z omeškania vo výške 2.176,75 Eur, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur) prvostupňový súd konštatoval, že žalovaný zavinil zastavenie konania v rozsahu 12.000,- Eur, čo zodpovedá pomeru 28,70 % z predmetu sporu a žalobca zavinil zastavenie konania v rozsahu 29.751,25 Eur, čo zodpovedá pomeru 71,30 % z predmetu sporu. S prihliadnutím na pomerné zavinenie strán sporu na zastavení konania, následne prvostupňový súd od určeného pomeru zavinenia žalobcu na zastavení konania v rozsahu 71,30 % odpočítal určený pomer zavinenia na zastavení konania žalovaného v rozsahu 28,70 % a dospel k záveru, že rozsah náhrady trov konania žalobcom v prospech žalovaného je vo výške 42,60 %.
11. Proti druhému výroku rozhodnutia o trovách konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že späťvzatie je neúplné alebo nezrozumiteľné, mal postupovať podľa § 129 ods. 1 CSP a vyzvať žalobcu, aby podanie opravil alebo doplnil. Súd prvej inštancie nikdy žalobcu nepožiadal o ďalšie skutkové tvrdenia týkajúce sa späťvzatia, hoci ako z napadnutého uznesenia vyplýva, práve dôvody späťvzatia sú podľa názoru súdu významné pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa ust. § 256 ods. 1 CSP.
12. Odvolateľ vyčítal prvostupňovému súdu, že v období od podania žaloby do vydania napadnutého uznesenia nikdy neurčil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Taktiež nikdy neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci a nikdy žalobcu nepoučil o povinnosti preukazovať nesporné skutkové tvrdenia. Žalobca sa nikdy nedozvedel, že súd prvej inštancie má pochybnosť o tvrdených dôvodoch späťvzatia a o tom, že napriek tomu, že skutkové tvrdenia žalobcu neboli nikdy žalovaným popreté, majú byť predmetom dokazovania. Žalobca sa preto v priebehu konania nikdy nedozvedel o pochybnostiach súdu, o tvrdených dôvodoch jednotlivých späťvzatí. Žalobca poukázal na to, že o týchto skutočnostiach by mala mať strana vedomosť ešte pred vydaním rozhodnutia, aby mala možnosť zvrátiť vydanie nepriznaného rozhodnutia, čo sa v prejednávanej veci nestalo.
13. Žalobca ďalej poukázal na to, že súčasťou súdneho spisu je podanie žalovaného zo dňa 30.12.2022, ktoré obsahuje tvrdenia o čiastkových úhradách faktúr, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal. Prílohou tohto podania je aj „Kniha záväzkov v tuzemskej mene po partneroch“, z ktorého dokumentu nepochybne vyplýva, že žalovaný k 20.12.2022 evidoval svoj záväzok voči žalobcovi v rozsahu, ktorý bol predmetom žaloby.
14. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je podľa žalobcu prekvapivé a nemožno ho označiť za spravodlivé v zmysle čl. 2 ods. 1 CSP. Žalobca tak v čiastočnom späťvzatí, ako aj v úplnom späťvzatí žaloby jasne uviedol dôvody, ktoré zakladajú zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na strane žalovaného. Tieto skutočnosti žalovaný nepoprel a súd od podania žaloby do vydania napadnutého uznesenia nevykonal vo vzťahu k žalobcovi žiadny úkon, z ktorého by sa žalobca mohol dozvedieť, že súd má o tvrdených skutočnostiach pochybnosti. Z obsahu vyplýva, že žalovaný evidoval dlh, ktorý bol predmetom sporu, tento počas konania čiastkovými platbami uhrádzal a nikdy nerozporoval jednotlivé čiastkové úhrady. Neexistuje preto žiadny dôvod, ktorý by mohol odôvodňovať záver súdu o tom, že by po podaní žaloby zavinil späťvzatie žaloby žalobca.
15. Žalobca pripojil k odvolaniu Zmluvu č. 414/2023 uzatvorenú medzi stranami sporu dňa 01.06.2023, ako aj výpis z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi 07.06.2023 dlžný úrok z omeškania v celkovej výške 2.368,96 Eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, ako aj výpis z účtu žalobcu, z ktorého vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi dňa 22.12.2022 sumu 2.000,- Eur.
16. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
17. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), odvolacími dôvodmi (§380 CSP) podľa ust. § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ ) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
18. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie uznesenia v napadnutej časti o trovách konania, ani na jeho zrušenie, preto akceptujúc námietky žalobcu obsiahnuté v odvolaní, uvedené uznesenie vo výroku o trovách konania zmenil.
23. V prípade, že dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, je povinnosťou súdu v súlade s § 256 ods. 1 CSP pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Okresný súd správne vo svojom rozhodnutí konštatoval, že pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Správne je tiež konštatovanie okresného súdu, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva, preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska výsledku správania žalovaného k požiadavkám navrhovateľa. Súd pritom neskúma, či by bol navrhovateľ v meritórnom konaní úspešný, alebo nie.
24. Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom okresného súdu, že zodpovednosť za zastavenie konania nesú obe strany sporu, a to žalovaný v rozsahu 28,70 % a žalobca v rozsahu 71,30 %, a preto je potrebné náhradu trov konania pomerne rozdeliť.
25. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 26.09.2022 domáhal zaplatenia sumy vo výške 39.534,50 Eur s príslušenstvom, pričom v priebehu konania zobral žalobu späť, a to najskôr čiastočne (podaniami doručenými súdu dňa 09.11.2022 a dňa 06.02.20123), a nakoniec posledným podaním zo dňa 05.06.2023 zobral žalobu späť v celom rozsahu. Späťvzatie žaloby odôvodnil jednak tým, že pohľadávka, ktorá je predmetom súdneho sporu zanikla sčasti splnením a jednak tým, že pohľadávka zanikla započítaním dohodou medzi stranami.
26. Je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že žalovaný vo svojich vyjadreniach produkovaných v priebehu konania nespochybňoval tvrdenia žalobcu o tom, že realizoval úhradu pohľadávok, ktoré sú predmetom konania, a to v čase až po podaní žaloby. Z dokladu predloženého žalovaným v priebehu konania s názvom „Kniha záväzkov v tuzemskej mene po partneroch“ so stavom k 20.12.2022 vyplýva, že žalovaný, (rovnako ako žalobca) evidoval k danému dátumu zaplatené platby vo výške 12.000,- Eur (10.000,- Eur zo dňa 19.10.2022, 1.000,- Eur zo dňa 02.11.2022, 1.000,-Eur zo dňa 02.11.2022), ako aj zostatok pohľadávky na faktúre č. 20220097 vo výške 5.846,04 Eur a na faktúre č. 20220115 vo výške 21.688,46 Eur. Z uvedených skutočností tak nepochybne vyplýva, že žalovaný si bol v priebehu konania vedomý neuhradených záväzkov voči žalobcovi v uvedenom rozsahu.
27. Pokiaľ potom žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu, je potrebné konštatovať, že nenesie zavinenie za zastavenie konania, keďže k zániku pohľadávky, ktorá, tvorila predmet konania, došlo až po podaní žaloby, a to z dôvodov jestvujúcich na strane žalovaného. Z uvedených zistení je potrebné potom vyvodiť záver, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného v priebehu konania, ktoré spočívalo v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, resp. uzavretí dohody o spôsobe jej úhrady, je potom namieste konštatovať, že procesne zavinil zastavenie konania žalovaný. Žalovaný potom dôsledku uvedeného nesie zodpovednosť za vzniknuté trovy konania., ktoré by inak neboli vznikli.
28. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodnutie prvostupňového súdu o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, ktorý procesne zavinil zastavenie konania.
29. Pokiaľ odvolateľ pripojil k odvolaniu listiny (Zmluvu o prevode parkovacej infraštruktúry č. 414/2023 zo dňa 01.06.2023 a výpisy z účtu zo dňa 07.06.2023 a 22.12.2022), ktoré mohol preložiť už v konaní pred súdom prvého stupňa, odvolací súd len okrajom poznamenáva, že uvedené dôkazy nie je možné v odvolaní použiť, keďže nepredstavujú výnimku podľa § 366 CSP (novoty v odvolacom konaní). Odvolací súd k nim preto neprihliadol.
30. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
31. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP)