Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/34/2006

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Adelou Unčovskou v právnej veci navrhovateľa: P.. H. P., W. P. X, XXX XX Bratislava, zastúpený: JUDr. Juraj Hadrbulec, so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava proti odporcovi: U.. H. F., W. P. X, XXX XX Bratislava, zastúpený: G.. Y.. Y. F., W. D. X, XXX XX Bratislava, na ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti, v ktorej žiada navrhovateľ o ospravedlnenie odporcu za výroky:

" na podnet P.. P. H. bol zneužitý inštitút predbežného opatrenia na bezprecedentné porušenie zákona" "... sudca si pri vydaní predbežného opatrenia tieto podmienky interpretoval na podnet P.. P. účelovo" " ... sudca sa dopustil hrubej chyby a bezprávia nakoľko svoje rozhodnutie oprel len o chcenie a záujem jednej osoby P.. H. P." " ... sudca prevzal z návrhu na predbežné opatrenie účelové požiadavky a tvrdenia P.. P. " ... vďaka dvojinštantnosti konania sa odvolaciemu súdu podarilo nájsť nový dôvod pre zamietnutie návrhu. Účasť právneho zástupcu odporcu P.. P. bola po právnej stránke len okrajová, rozhodujúcu úlohu procesného súpera zohral v oboch prípadoch príslušný súd" " ... obraciame sa na Vás s dôverou so žiadosťou o dohliadnutie pridelenia spisu, pretože máme dôvodné obavy o nestrannosť procesu postúpenia spisu a jeho následné pridelenie vopred dohodnutému senátu Najvyššieho súdu SR" " ... veríme, že aj táto sťažnosť prispeje k tomu, aby sa podobné prípady neopakovali a ľudia sa opäť začali na súdy obracať s nádejou, že tieto účinne a rýchlo a na základe zákona ich právo ochránia a to aj pred zásahmi ľudí opierajúcimi sa výlučne o majetok a z neho plynúcu moc"

z a s t a v u j e.

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným súdu dňa 28.03.2006 (vzájomný návrh vylúčený na samostatné konanie uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.02.2006, č.k. -163) sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi písomného ospravedlnenia, náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 200 000,- Sk (9 596,93 Eur) a náhrady trov konania titulom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti. Počas konania navrhovateľ zobral návrh v časti o zaplatenie 170 000,- Sk späť, o čom rozhodol súd uznesením zo dňa 12.12.2007 tak, že konanie v tejto časti zastavil. Napokon navrhovateľ zobral návrh späť v časti, ktorou sa domáhal ospravedlnenia za výroky špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, z toho dôvodu súd aj v tejto časti konanie zastavil.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že odporca vo svojich podaniach - v odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I , sp.zn. zo dňa 25.10.2001, v sťažnosti na postup sudcu Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. , v žiadosti o dohľad nad nestranným postúpením a pridelením spisu zo dňa 09.07.2003, v odvolaní na Najvyšší súd SR, sp.zn. , ktoré zasielal rôznym inštitúciám - predsedovi Okresného súdu Bratislava I, predsedovi Krajského súdu v Bratislave, predsedovi Najvyššieho súdu SR, na Ministerstvo spravodlivosti SR, na Najvyšší súd SR, uviedol hrubo poburujúce a hanlivé písomné výroky na adresu navrhovateľa ako aj súdov za účelom diskreditácie osoby navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 07.10.2009, pričom navrhovateľom uvádzané skutočnosti považoval za nepravdivé, čo sa týka citácií, tieto sú vytrhnuté z kontextu, boli vedené v procesných podaniach v rámci uplatňovania práv na súdoch a neboli v nich uvedené skutočnosti, ktoré by predstavovali zásah do osobnostných práv navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu a listinnými dôkazmi: žiadosť o dohliadnutie nad nestranným postúpením a pridelením spisu zo dňa 09.07.2003, odvolanie zo dňa 07.11.2001 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2001, sp.zn. , na základe ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:

Z odvolania zo dňa 07.11.2001 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.10.2001, sp.zn. súd zistil, že odporca, zastupujúci účastníka konania v súdnom konaní (P. F.) uviedol v písomnom odvolaní proti uzneseniu o predbežnom opatrení nasledovné výroky: 1/ ... "uznesenie dalo jednoznačne spoluvlastníkom poznať, že sú všetci odkázaní na svojvôľu P.. P. a milosť sudcu, a že právo ich neochráni pred bezohľadnosťou vystupňovanou doterajšími úspešnými podvodmi, a s ich pomocou nadobudnutým majetkom." 2/ ... " na rozdiel od P.. H. P., ktorý vystupuje z pozície väčšinového spoluvlastníka len na základe podvodu a porušenia práva,..." 3/ ... "pre svoje ciele neváha zneužiť ani svoje maloleté deti..." 4/ ... " vydané uznesenie o predbežnom opatrení účelovo napomáha P.. H. P. pri jeho opakovanom obchádzaní a porušovaní zákona"

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že výroky odporcu považuje za také, ktoré zasiahli do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a to tým spôsobom, že u tretieho subjektu evokujú názory o tom, že je podvodník, údajnými korupčnými spôsobmi ovplyvňuje súdy a podvodnícky nadobudol majetok. Uvedené urážlivé výroky nemali žiaden právny význam, jediným ich účelom bolo úmyselne poškodiť navrhovateľa na jeho osobnostných právach s poukazom na skutočnosť, že odporca je advokátom a teda musel rozpoznať závažnosť týchto tvrdení. Dopad majú tvrdenia o zneužívaní svojich maloletých detí, čo sa ho mimoriadne dotýka a dodnes to má na neho negatívny dopad, lebo deti sú mu nadovšetko. Nepravdivými výrokmi o navrhovateľovej údajnej trestnej činnosti bolo zasiahnuté do jeho práva na prezumpciu neviny, nakoľko nie je pravda, že by došlo zo strany navrhovateľa k spáchaniu podvodu alebo iného trestného činu a ako bezúhonného občana sa ho takéto obvinenia obzvlášť dotýkajú a narúšajú jeho česť a dôstojnosť. Ospravedlnenie ako výlučné zadosťučinenie nepovažuje za postačujúce vzhľadom na opakovanosť zásahu, keď odporca rozposielal rôzne písomnosti obsahujúce výroky zasahujúce do jeho práv na viaceré štátne orgány. Z toho dôvodu žiadal v návrhu aj priznanie peňažného zadosťučinenia, pretože to odôvodňuje i rozsah zásahu odporcu, nakoľko v dôsledku doručenia hanopisov na viacero štátnych orgánov sa mohol k výrokom dostať bližšie neurčený okruh osôb a zásah bol spôsobilý vyvolať účinky u širokého počtu osôb. Ďalej poukázal na skutočnosť, že počiatkom deväťdesiatych rokov aktívne vykonával prax zubného lekára a vybudoval si početnú databázu pacientov, s ktorými prichádzal denno denne do styku. Keďže je povolaním zubný lekár (i keď túto prax v súčasnosti už nevykonáva a v čase zásahu do osobnosti ju vykonával iba sporadicky) a zároveň podniká, je dobrá povesť a česť základným predpokladom pre výkon jeho povolania aj podnikania a ťažko by si znovu získal alebo udržal dôveru pacienta s povesťou amorálneho podvodníka. Vzhľadom na skutočnosť, že podania odporcu boli adresované početným súdnym orgánom ako aj orgánom správy súdu, kde v zmysle kancelárskeho a spravovacieho poriadku museli prejsť komplikovaným procesom ich zaevidovania, registrácie a doručovania, je zrejmé, že ich obsah sa stal známy vysokému počtu zamestnancov týchto inštitúcií.

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd v danom prípade skúmal, či došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa, a či navrhovateľovi vznikol nárok na nemajetkovú ujmu.

Je skutočnosťou, že mnohopočetnosť prejavov jednotlivých stránok ľudskej osobnosti fyzickej osoby zodpovedá aj mysliteľné široké spektrum možných neoprávnených zásahov proti niektorej z týchto zložiek osobnosti. Pretože sa jedná o najvlastnejšiu, najvnútornejšiu a najintímnejšiu sféru ľudskej osoby, ktorej zásah zvonku je dotknutou fyzickou osobou veľmi často pociťovaný so značne nepriaznivou intenzitou, je nepochybne vecou zákona tejto osobnostnej sfére poskytovať príslušnú právnu ochranu. Z tohto pohľadu preto právo na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, ktorého úlohou je v občianskoprávnej oblasti zabezpečiť rešpektovanie osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný slobodný rozvoj. Je možné tiež uvážiť, že vo svojej podstate ide o dôležité rozvinutie a konkretizáciu článkov 7,8,10,11,13 a 14 Listiny základných práv a slobôd. Pritom v tomto jednotnom rámci práva na ochranu osobnosti existujú jednotlivé dielčie práva, ktoré zabezpečujú občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako neoddeliteľnej súčasti celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. Výpočet týchto jednotlivých práv tak, ako sú uvedené v , je potom iba demonštratívny (z Rozsudku NS ČR zo dňa 30.06.2005, sp.zn. ).

Predmetom zákonnej ochrany fyzickej osoby je česť a ľudská dôstojnosť pred zásahmi, ktorých znakom je jednak neoprávnenosť a jednak objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby. Aby bolo právo na ochranu osobnosti úspešne uplatnené, je potrebná objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany osobnosti. Podľa ustálenej judikatúry sa nevyžaduje následok porušenia práva, ale postačuje, aby bol zásah spôsobilý vyvolať ujmu. Pritom objektívna spôsobilosť zásahu znamená objektívne hľadisko, podľa ktorého by v danom čase a mieste takúto ujmu vnímala aj každá iná fyzická osoba s tým, že musí ísť o ujmu závažnú vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie, dopad a dôsledky.

Prednes účastníka občianskeho súdneho konania, pri ktorom sa vyjadruje k prejednávanej veci alebo k výsledkom vykonaného dokazovania alebo pri ktorom opisuje rozhodujúce skutočnosti, je výkonom jeho procesného oprávnenia (obdobne je výpoveď svedka alebo podanie znaleckého posudku znalcom v občianskom súdnom konaní plnením ich zákonnej povinnosti). Pokiaľ pri realizácii tohto procesného oprávnenia (pri plnení tejto procesnej povinnosti) dôjde k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, neposudzuje sa takýto zásah ako neoprávnený potiaľ, pokiaľ sa osoba vykonávajúca toto právo (plniaca túto povinnosť) nedopustí excesu (vybočenia), pričom za exces treba považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného procesného oprávnenia alebo plneniu príslušnej procesnej povinnosti V súdnych sporoch medzi osobami, ktoré sú v rodinnom alebo príbuzenskom pomere, alebo medzi subjektmi, za ktorých konajú takéto osoby, zohráva neraz osobná stránka veci osobitnú rolu. Tieto súdne konania sú spravidla emotívnejšie, neraz sa v nich ťažšie zachováva vecný prístup účastníkov konania k prejednávanej veci a výraznejšie sa v nich tiež prejavujú osobné animozity a antipatie zúčastnených osôb (z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2008, č.k. ).

V danom prípade išlo o výroky, ktoré boli urobené v rámci súdneho konania medzi účastníkmi, resp. ich zástupcami, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu. Z prednesov účastníkov konania ako aj z listinných

dôkazov súd zistil, že medzi nimi (resp. v rámci ich rodiny) existuje majetkoprávny spor, od ktorého sa odvíjali ďalšie konania, okrem iného aj konania o ochranu osobnosti, v ktorých vystupujú účastníci tohto konania ako na strane navrhovateľa, tak aj na strane odporcu, pričom návrhy na začatie konania vychádzajú z podobných skutkových okolností, t.j. výrokov urobených v rámci súdnych podaní alebo prednesov v súdnych konaniach.

Súd v danom prípade posúdil výroky odporcu, ktoré urobil v rámci podaného odvolania voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia ako výroky, ktoré boli súčasťou jeho procesného oprávnenia, a ktoré s ohľadom na vzťah účastníkov konania, nevybočili z rámca zodpovedajúceho tomuto procesnému oprávneniu. Súd pri danom posúdení vychádzal z vykonaného dokazovania, z ktorého vyplynulo, že vzťahy účastníkov konania (ktorí sú v príbuzenskom vzťahu) sú vážne poznačené spormi, čo vyplýva z množstva súdnych konaní, trestných oznámení, sťažností a podaní na rôzne inštitúcie. Z listinných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené vyplýva, že aj spôsob komunikácie medzi účastníkmi konania zodpovedá uvedeným vzťahom, a teda miera a intenzita ich vyjadrovania v rámci týchto konaní je odlišná ako je obvyklé pri iných sporoch a účastníkoch konania. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedená komunikácia je čo do spôsobu a intenzity vyjadrení rovnaká tak na strane navrhovateľa ako aj odporcu. Svedčí o tom samotné vyjadrenie navrhovateľa na pojednávaniach konaných dňa 07.10.2009 a 27.09.2012 na adresu odporcu, že je finančný podvodník, ktorý zorganizoval primitívny finančný podvod, že podvodník obžalováva z podvodov, že chce upozorniť na podvod, ktorý urobil odporca... V tomto kontexte je potom potrebné aj vyhodnotiť konanie odporcu v súvislosti s jeho vybočením/nevybočením z rámca zodpovedajúceho výkonu jeho procesného oprávnenia. Pokiaľ vzájomné konanie účastníkov konania vykazuje rovnakú intenzitu, rovnaký spôsob a predovšetkým mieru kritiky a hodnotenia, nemožno vyvodiť, že jeden z týchto účastníkov môže dané konanie a správanie vnímať ako ujmu na svojich osobnostných právach. Uvedenému napokon aj zodpovedajú súdne rozhodnutia, v ktorých navrhovateľ ako aj odporca neboli úspešní v sporoch na ochranu osobnosti vedených na tunajšom súde, vychádzajúcich z podobných skutkových okolností (sp.zn. , sp.zn. ).

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že návrhu na začatie konania nemožno vyhovieť. Výroky odporcu súd nepovažoval za neoprávnené a spôsobilé negatívne dopadnúť na osobu navrhovateľa a narušiť alebo ohroziť jeho osobnostné práva, preto mu ani v danom prípade neprináleží ochrana spočívajúca v priznaní primeraného zadosťučinenia a nemajetkovej ujmy. Z uvedeného dôvodu súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa patrí náhrada trov konania voči navrhovateľovi. Nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v , ods. 2 Podľa 0bčianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prípade, že účastník svoju povinnosť uloženú týmto rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti nesplní dobrovoľne, môže byť podaný návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.