Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-23-2023.pdf
PDF · 104 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/23/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Krajňákovou, v konaní navrhovateľa - manžela H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 3, F. a manželky G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. 3, F., o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu H.l W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo H. P., nar. XX.XX.XXXX v L. a G. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX v Z., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L. - J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. - J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane 5, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.
II. Súd schvaľuje nasledovnú rodičovskú dohodu:
„Maloletý H. W. P., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého H. W. výživným vo výške 300 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o rozvode manželstva.
Stretávanie sa otca s maloletým H. W. sa ponecháva neupravené.“
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.06.2023 domáhal rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k deťom pochádzajúcim z ich manželstva na čas po rozvode manželstva tak, že plnoletú Y. a maloletého H. žiadal zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov, s úpravou vyživovacej povinnosti otca na výživu plnoletej Y. v sume 150 Eur k rukám matky a s úpravou vyživovacej povinnosti matky na výživu maloletého H. v sume 150 Eur k rukám otca. Styk žiadal ponechať neupravený.
2. Z obsahu návrhu vyplývalo, že manželia sa pred uzavretím manželstva poznali dva roky, manželstvo uzavreli v roku 2004. Po roku manželstva sa im narodila dcéra Y., neskôr syn H.. Do manželstva vstupovali s láskou, spočiatku bolo možné manželstvo označiť za vcelku harmonické. Ako dôvod rozvratu manžel navrhovateľ uviedol časté manželské nezhody, ktoré sa spočiatku začali rôznymi menšími hádkami z dôvodu rozdielnosti názorov na bežné otázky spolužitia partnerov v manželstve. Tieto konflikty prerastali do čoraz častejších nezhôd a hádok, ktoré viedli postupne k tomu, že ich vzťah ochladol,
citovo sa odcudzili, z manželstva sa vytratila láska a vzájomná dôvera. Ako príklad nezhôd manžel navrhovateľ uviedol otázku práce, domácich povinností, výchovy detí a názorové rozdielnosti. Tieto príčiny sa podľa názoru manžela navrhovateľa stali príčinami trvalého rozvratu manželstva. V súčasnosti sú citové väzby medzi manželmi úplne ochladnuté, manželia nevedú intímny život, nežijú v spoločnej domácnosti. Manžel vyslovil nedôveru v obnovu spoločného manželského spolužitia. Hoci sa manželia pokúšali o obnovu vzájomnej dôvery partnerov, nepodarilo sa im manželské spolužitie obnoviť. K úprave rodičovských práv a povinností manžel navrhovateľ uviedol, že nakoľko je manželský vzťah natoľko narušený, nedokážu dospieť k návrhu dohody, ktorá by na čas po rozvode upravovala ďalší výkon práv a povinností manželov ako rodičov.
3. Súd rozhodol na pojednávaní s poukazom na ust. § 180 C.s.p. v prítomnosti účastníkov konania, kolízneho opatrovníka a verejnosti.
4. Súd sa oboznámil s návrhom a jeho prílohami (sobášny list, rodné listy detí) a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to lustráciami účastníkov konania v registri obyvateľov a v registri Sociálnej poisťovne, vykonal výsluch účastníkov konania. Na pojednávaní manžel navrhovateľ predložil potvrdenie o svojej mzde za obdobie 07/2022-06/2023, ktoré súd založil do spisu. Z výsluchu manžela navrhovateľa súd zistil, že manžel sa s manželkou dohodli na tom, že maloletý syn H. bude zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude so synom bývať v byte v J., byt jej pomohol manžel zaobstarať aj tým spôsobom, že je spoludlžníkom na úvere. Manžel nevie uviesť výšku vyživovacej povinnosti, ponecháva na úvahe súdu. Manžel uviedol, že nezhody v manželstve trvajú od roku 2017. Z výsluchu manželky, ktorá návrh nepodala, súd zistil, že s návrhom na rozvod súhlasila a ako príčinu rozvratu uvádzala tzv. „nesadnutie si“ vzájomných pováh manželov, z pohľadu manželky pretrváva problém medzi manželmi už takmer od začiatku manželstva. Manželka vníma ako nepriaznivé to, že bola sama na materskej a predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletými deťmi takmer 7 rokov, pretože aj podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára maloletých detí bola potrebná predĺžená starostlivosť o deti. Manželka vnímala, že je často sama, v rámci času starostlivosti o deti. Rozvod so svojím manželom vníma ako ukľudnenie situácie v manželstve, čo bude mať priaznivý vplyv aj na deti, ak sa od manžela a otca odčlenia. Výživné vzhľadom na jej nižší príjem a na to, aby mohla vyžiť, navrhuje na maloletého syna H. sumu 300 Eur mesačne.
5. Po zákonnom poučení rodičov, že súd nemôže v tomto konaní rozhodovať o úprave rodičovských práv a povinností k ich plnoletej dcére Y., rodičia vyhlásili, že na návrhu na úpravu v časti dcéry Y. netrvajú. Súd následne vyhlásil uznesenie, ktorým konanie o úprave rodičovských práv a povinností k plnoletej dcére zastavil.
6. Rodičia následne navrhli rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý H. na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého H. výživným v sume 300 Eur. Stretávanie sa otca s maloletým H. rodičia nepožadovali upraviť.
7. Z výsluchu manžela navrhovateľa v rámci posudzovania rodičovskej dohody súdom, bolo zistené, že manžel pri výške výživného v sume 300 Eur poukázal na tú skutočnosť, že spolu s výživným na plnoletú Y. môže jeho vyživovacia povinnosť predstavovať spolu sumu až 600 Eur, čo bolo podľa manžela navrhovateľa potrebné zohľadniť. Na otázku súdu, či môže súd považovať výšku 2800 Eur za jeho mesačný priemerný čistý príjem uviedol, že súhlasí. Po vyjadrení kolízneho opatrovníka otec ďalej navrhovanú výšku výživného 300 Eur nerozporoval.
8. Z výsluchu manželky, ktorá návrh nepodala, v rámci posudzovania rodičovskej dohody súdom, bolo zistené, že syn od septembra nastúpil do 1. ročníka na SŠ v J., matke ešte nie sú známe výdavky spojené s jeho novou školou, ale podľa predchádzajúcich skúseností predpokladá, že zvýšené výdavky na začiatku sú 200 Eur jednorazovo, matka ráta s tým, že syn bude mať aj jednorazové, mimoriadne výdavky, napr. zakúpenie notebooku. Čo sa týka bežných mesačných výdavkov na dieťa, matka uviedla, že na nákupy chodí obdeň v sume 50 Eur, syn je v takom veku, že má väčšie výdavky na stravu, teda matka uviedla, že 150 Eur na stravu sa jej javí ako oprávnený mesačný výdavok. Matka nemá žiadne ďalšie zvýšené výdavky na maloletého (maloletý je zdravý). Matka uviedla, že náklady na domácnosť podľa vyjadrenia realitného makléra na tri osoby majú byť v sume do 300 Eur. S úverom jej zatiaľ bude pomáhať manžel. Manželka vyslovila však obavu, či sa do budúcna bude vedieť s manželom
na výdavkoch dohodnúť, pretože v manželstve doposiaľ nemala žiadne ťažkosti s pokrytím svojich finančných potrieb a potrieb maloletých detí, vzhľadom na príjem manžela. Po rozvode však môže byť situácia iná, lebo manžel má aj známosť.
9. Kolízny opatrovník zaujal k navrhovanej rodičovskej dohode stanovisko, že vzhľadom na pomery rodičov, navrhovanú rodičovskú dohodu považuje za takú, že je v záujme maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 96 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
13. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
15. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
16. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Podľa § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
18. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
19. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
20. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia.
21. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že manželia dňa XX.XX.XXXX uzatvorili manželstvo, z ktorého pochádzajú dve deti, maloletý H. W. a plnoletá Y.. Ako príčinu rozvratu manželstva
manžel uvádzal názorové rozdielnosti manželov a manželské nezhody, ktoré viedli k vytrateniu vzájomnej manželskej dôvery. Manželka poukazovala na rozdielne povahy manželov, ktoré boli v manželstve prítomné od jeho začiatku a na nedostatok citovej blízkosti v partnerstve, kedy sa manželka cítila často sama. Počas konania ani jeden z manželov neprejavil záujem o obnovu manželského spolužitia. Manželia hľadajú spôsoby ako nežiť v spoločnej domácnosti, nemajú záujem ďalej spoločne hospodáriť, ani žiť spolu. U oboch manželov spoločne a výslovne absentuje vôľa k obnove manželského spolužitia. Z čoho vyplýva, že v tomto manželstve nie je napĺňaná ani jedna z vyššie spomenutých funkcií manželstva, manželstvo účastníkov je toho času už iba formálnym zväzkom, v ktorom sa nenapĺňajú práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine.
22. Na základe zistených skutočností dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva, pretože manželstvo účastníkov neplní svoj zákonný účel, je vážne narušené a trvalo rozvrátené, a to najmä s ohľadom na presvedčenie oboch účastníkov nemožno ďalej očakávať obnovu ich manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
24. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
25. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
37. Keďže rodičia dospeli počas konania k rodičovskej dohode, súd skúmal či schválenie predmetnej rodičovskej dohody je v záujme maloletého dieťaťa. Súd sa pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností spravuje vždy tými istými zásadami, ktorými by sa spravoval pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu autoritatívnym rozhodnutím, najmä však záujmom maloletého dieťaťa. Súd má vždy viesť rodičov k uzavretiu rodičovskej dohody, pričom ideálnym stavom je, ak sa rodičia vedia na úprave rodičovských práv a povinností dohodnúť. Rodičovská dohoda je najlepším nástrojom na usporiadanie a stabilizovanie rodinných pomerov vo vzťahu k maloletému dieťaťu, čo je vždy nepochybne v záujme maloletého dieťaťa.
38. Z vykonaného dokazovania súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že schválenie uzatvorenej rodičovskej dohody by nebolo v záujme maloletého dieťaťa a bránili by súdu v jej schválení. Zverenie maloletého, ktorý sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ako aj výšku výživného 300 Eur, na ktorej sa rodičia dohodli, ako aj ponechanie styku bez úpravy, teda jeho ponechanie na dohode rodičov, považuje súd za súladné s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Jej schválenie odporučil aj kolízny opatrovník maloletej.
39. Súd pri schvaľovaní rodičovskej dohody prihliadal na odôvodnené potreby maloletého s ohľadom na jej vek a zdravotný stav, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu, ako aj na zistené majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí najmä bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
40. Matka je zamestnaná ako administratívny pracovník s priemerným mesačným príjmom vo výške 1160 Eur v čistom. Otca nebolo možné vylustrovať v registri Sociálnej poisťovne, na pojednávaní však uviedol, že pracuje ako štátny zamestnanec, policajt v rezorte Ministerstva vnútra. Na pojednávaní deklaroval svoj príjem, pričom výšku 2800 Eur považoval za svoj priemerný mesačný príjem v čistom. Matka má s maloletým bežné náklady zodpovedajúce jeho potrebám a veku (16 rokov), navštevuje 1.
ročník SŠ. Manželia boli poučení, že ich plnoletá dcéra Y. je oprávnená uplatňovať si výživné výlučne sama za seba v osobitnom konaní. Manželia ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.
41. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že dohodu rodičov je možné schváliť, táto neodporuje zákonným požiadavkám a je súladná so záujmom maloletého. Rodičia by sa mali vždy prioritne na rodičovských právach a povinnostiach k dieťaťu dohodnúť, keďže sú to práve rodičia, ktorí nesú plnú zodpovednosť za zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého dieťaťa. Súd by mal do rodinných vzťahov autoritatívne zasiahnuť naozaj až vtedy, keď je to nevyhnutné. V tomto prípade, keďže rodičia sa na všetkom riadne dohodli a svoju rodičovskú dohodu predložili súdu na schválenie, súd túto ich dohodu plne rešpektoval a schválil tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
42. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti výroku II. rozsudku, t.j. v časti schválenej rodičovskej dohody, nemôžu rodičia podať odvolanie, s poukazom na ust. § 122 Civilného mimosporového poriadku. Proti výrokom I. a III. rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).