Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24S-80-2012.pdf
PDF · 140.79 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/80/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Ľudovíta Bradáča a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Aleny Antalovej v právnej veci žalobcu: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX W., zast. JUDr. Jozefom Baranom, advokátom, AK Nám. Matice Slovenskej 23/45, 965 01 Žiar nad Hronom proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020501/1/983151/2012 zo dňa 25. mája 2012, č. 1020501/1/983140/2012 zo dňa 25. mája 2012, č. 1020501/1/983117/2012 zo dňa 25. mája 2012 a č. 1020501/1/983056/2012 zo dňa 25. mája 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/983151/2012 zo dňa 25. mája 2012, rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/983140/2012 zo dňa 25. mája 2012, rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/983117/2012 zo dňa 25. mája 2012 a rozhodnutie žalovaného č. 1020501/1/983056/2012 zo dňa 25. mája 2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O. s .p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanými žalobami domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného č. 1020501/1/983151/2012, č. 1020501/1/983140/2012, č. 1020501/1/983117/2012, č. 1020501/1/983056/2012 všetky zo dňa 25.05.2012, ktorými žalovaný potvrdil dodatočné platobné výmery Daňového úradu v Detve, ktorými správca dane dovyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty a to:
- rozhodnutím č. 1020501/1/983151/2012 zo dňa 25. 05. 2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. 683/230/16243/11/Klim zo dňa 26. 08. 2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 40 949,51 Eur,
- rozhodnutím č. 1020501/1/983140/2012 zo dňa 25. 05. 2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. 683/230/16242/11/Klim zo dňa 26. 08. 2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2008 v sume 87 454,85 Eur,
- rozhodnutím č. 1020501/1/983117/2012 zo dňa 25. 05. 2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. 683/230/16238/11/Klim zo dňa 26. 08. 2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 100 227,94 Eur,
- rozhodnutím č. 1020501/1/983056/2012 zo dňa 25. 05. 2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Detva č. 683/230/16233/11/Klim zo dňa 26. 08. 2011, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 26 272,12 Eur.
Žalobca v týchto žalobách tvrdil, že napadnutými rozhodnutiami a postupom správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. Uviedol, že v r. 2008 vykonával ako živnostník stavebné práce, pričom niektoré stavebné práce realizoval prostredníctvom spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o. Trenčín ako jeho subdodávateľom. Rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane za zdaňovacie obdobie október, september a august 2008 z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING s.r.o. Trenčín špecifikovanými v rozhodnutiach prvostupňového správneho orgánu, ako aj v žalobách, pričom žalobca mal so svojím subdodávateľom uzatvorenú Rámcovú zmluvu o spolupráci pri zhotovení diela č. 02/2008, predmetom ktorej boli stavebné práce. Tieto práce boli subdodávateľom vykonané, následne žalobcovi vyfakturované a žalobca ich uhradil, o čom predložil správcovi dane doklady a to protokoly o prevzatí a odovzdaní predmetu diela, súpisy vykonaných prác a čestné prehlásenia konateľa spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o. Trenčín p. S.. Priebeh a vykonanie prác pre žalobcu touto spoločnosťou mohli potvrdiť žalobcom navrhnutí svedkovia ako M. Z., O. W., I. N. a L. N., ktorých však žalovaný nevypočul, čím porušil ust. § 29 ods. 1, 2 zák. č. 511/1992 Zb.. Žalobca preto navrhol tieto osoby, ako aj konateľa spoločnosti TatraStav HOLDING s. r. o. vypočuť ako svedkov ku skutočnosti, že k plneniu, t. j. uskutočneniu stavebných prác žalovaným subdodávateľom došlo. Okrem toho žalobca namietal aj to, že správny orgán nebral do úvahy žalobcom predložené doklady potvrdzujúce reálne vykonanie stavebných prác, ani dodatočné daňové priznanie podané p. S.. Nesprávne vyhodnotil aj vyjadrenie p. S. o tom, že práce v prospech žalobcu zrealizoval s odôvodnením, že jeho subdodávatelia vykonanie týchto prác nepotvrdili. Žalobca tvrdil, že preukázal reálne uskutočnenie fakturovaných prác tak, ako sú deklarované v jednotlivých faktúrach, t. j. preukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zák. č 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ust. § 19 ods. 2 toho istého zákona a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ O. s. p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Rozhodnutiami č. 1020501/1/983117/2012, č. 1020501/1/983056/2012, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery Daňového úradu Detva a ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august a jún 2008 nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou RIALKA s.r.o. Galanta. V žalobe žalobca uviedol, že v tom istom roku 2008 vykonával ako živnostník stavebné práce, pričom niektoré z týchto prác realizoval prostredníctvom RIALKA s.r.o. Galanta ako jeho subdodávateľom. Rozhodnutiami žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu ako správcu dane nebolo mu priznané právo na odpočítanie dane v uvedenej výške z dodávateľských faktúr vystavených touto spoločnosťou, ktorou boli vyfakturované stavebné práce na stavbách v Banskej Bystrici, v Malženiciach, v Žiline a v Záhorskej Bystrici. Priebeh prác kontroloval a riadil zamestnanec spoločnosti RIALKA s.r.o. O. B. a M. G., ktorí môžu potvrdiť realizáciu týchto prác touto spoločnosťou. Vykonané práce preberal žalobca, pričom na jednotlivé stavby ho vozil šofér S. G.. Vyššie uvedené osoby žalobca navrhol v konaní vypočuť ako svedkov. Po ukončení celého diela realizátor stavby a objednávateľ podpísali záverečný protokol, z ktorého je zrejmé, aké dielčie práce boli na jednotlivých stavbách vykonané. Uvedené práce žalobca preberal od konateľa spoločnosti RIALKA s.r.o. p. B., ktorý následne vystavil faktúry a žalobca ich uhradil. Žalobca poukázal na vyhlásenie p. B., v ktorom potvrdil, že všetky práce fakturované faktúrami uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí správcu dane spoločnosť RIALKA s. r. o. realizovala v prospech žalobcu, žalobca mu jednotlivé faktúry uhradil. Pokiaľ p. B. vypovedal počas daňovej kontroly tak, ako to uvádza žalovaný a správca dane, bol v tom čase pod psychickým tlakom, keďže sa nachádzal v Ústave na výkon väzby v Banskej Bystrici. Žalobca ďalej poukázal na prehlásenie p. B. o tom, že vystaví dodatočné daňové priznanie na daň z príjmu a DPH. Žalobca namietal, že správny orgán rozhodol nesprávne, pretože v konaní nevypočul svedkov, ktorých žalobca navrhoval v konaní vypočuť a ktorí by vedeli potvrdiť, že práce žalobca reálne vykonal a v dôsledku toho bol skutkový stav zistený nedostatočne na správne posúdenie veci. Správny orgán podľa neho nebral do úvahy predložené doklady napr. protokoly o odovzdaní a prevzatí diela, ktoré jednoznačne preukazujú reálne vykonanie stavebných prác žalobcom. Žalobca tvrdil, že preukázal reálne uskutočnenie fakturovaných prác touto spoločnosťou,
ako sú deklarované v jednotlivých faktúrach, takže tak ako v prípade TatraStavu preukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane.
Žalovaný v písomných vyjadreniach k jednotlivým žalobám navrhol tieto zamietnuť. Uviedol, že z napadnutých rozhodnutí ako i z rozhodnutí správcu dane jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal a ani overovaním správcu dane sa nepotvrdila realizácia prác fakturovaných ako spoločnosťou TatraStav HOLDING s. r. o. tak i RIALKA s. r. o., ako to deklaroval žalobca predloženými dodávateľskými faktúrami, z ktorých si uplatnil sporné odpočítanie dane, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u týchto dodávateľov v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. (ďalej „zákon o dani z pridanej hodnoty“), teda nebolo preukázané splnenie základnej podmienky vzniku práva na odpočítanie dane uvedenej v § 49 ods. 1 citovaného zákona. Preto žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane uvedenej na dodávateľských faktúrach vystavených týmito spoločnosťami. Poukázal na § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. a na to, že žalobca musí správcovi dane preukázať, že fakturované plnenie prijal a súčasne, že dodávateľom prijatého plnenia bol konkrétne označený platiteľ DPH. Túto skutočnosť nie je možné podľa neho preukázať len faktúrou a dokladom deklarujúcim úhradu faktúry v hotovosti. Správca dane vykonal preverovanie k sporným plneniam u deklarovaného dodávateľa TatraStav HOLDING s. r. o. výsluchom konateľa p. S., ktorý napriek tomu, že ústne potvrdil vykonanie fakturovaných prác pre žalobcu, overovaním správcu dane u ním označených jeho dodávateľov sa realizácia stavebných prác nepotvrdila. Žalovaný poukázal na obsah výpovedí týchto označených subdodávateľov. Ďalej žalovaný uviedol, že predmetné faktúry vystavené spoločnosťou TatraStav HOLDING s.r.o. za realizované stavebné práce sa nenachádzajú v jeho účtovnej ani daňovej evidencii, v daňových priznaniach spoločnosť Tatrastav HOLDING s.r.o. realizáciu stavebných prác nepriznala a neodviedla z nich DPH. Pochybnosti o reálnosti vykonania fakturovaných stavebných prác spoločnosťou TatraStav HOLDING s.r.o. žalobca napriek upozorneniu správcu dane nevyvrátil relevantnými dokladmi, keďže ním predložené preberacie protokoly odberateľa STAVKOM s.r.o., L. O. - KERAS a N. O.
- PERMOS za takéto doklady nepovažoval. Porovnaním dodávateľských faktúr, z ktorých nebolo žalobcovi uznané odpočítanie dane s odberateľskými faktúrami, ktoré žalobca v odvolacom konaní priradil k dodávateľským faktúram žalovaný zistil, že vo väčšine prípadov dátum dodania služby a vystavenia faktúry uvedený na odberateľských faktúrach je nižší ako dátum dodania služby uvedený na dodávateľských faktúrach vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING s.r.o., čo znamená, že žalobca uvedenými faktúrami deklaroval, že služby poskytol svojim odberateľom skôr, než tieto služby prijal od svojich dodávateľov. Rovnako dátum odovzdania v preberacích protokoloch odberateľa O. N., W. týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia november 2008 je skorší ako dátum dodania prác od dodávateľa TatraStav HOLDING s.r.o.. Uvedené skutočnosti spochybňujú podľa žalovaného vykonanie stavebných prác tak, ako je uvedené na dodávateľských faktúrach, z ktorých si žalobca uplatnil sporné odpočítanie dane. Čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o. p. S. zo dňa 12.09.2011 o vykonaní stavebných prác v r. 2008 pre žalobcu žalovaný nepovažoval za relevantný dôkaz, rovnako ako opravné daňové priznanie spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o. predložené žalobcom dňa 07.11.2011, keďže tieto opravné daňové priznania za 1., 2., 3. a 4. štvrťrok 2008 neboli opatrené podacou pečiatkou príslušného Daňového úradu Trenčín. Uvedené opravné daňové priznania boli podané správcovi dane až po doručení žalobou napadnutých rozhodnutí (02.07.2012) a tieto boli vystavené p. S. dňa 25.10.2011, ktorý v uvedenom čase už nebol oprávnený konať za spoločnosť TatraStav HOLDING s.r.o., keďže od 17.07.2009 je konateľkou spoločnosti p. O. G.. Navyše daňový subjekt za zdaňovacie obdobie júl až december 2008 bol povinný podávať daňové priznanie za jednotlivé kalendárne mesiace. Uvedený daňový subjekt je nekontaktný a nedostatky v dodatočných, resp. opravných daňových priznaniach neboli odstránené. Kontrolou predložených daňových priznaní navyše správca dane zistil, že dodávateľ žalobcu fakturoval zdaniteľné plnenia pre iných dodávateľov než žalobcu, preto tieto dodatočné daňové priznania nemajú žiadny význam z hľadiska preukázania reálneho vykonania fakturovaných prác dodávateľom žalobcu. K námietke žalobcu o nevykonaní výsluchu navrhnutých svedkov žalovaný uviedol, že v priebehu daňovej kontroly žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie a až v odvolacom konaní navrhol vykonať výsluch svedkov, o ktorých tvrdil, že sú zamestnancami dodávateľskej spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o., resp. zamestnancom žalobcu (J. Z.). Správca dane po doplnení dokazovania zistil, že navrhnutí svedkovia neboli zamestnancami žalobcu, resp. spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o., tieto fyzické osoby boli evidované na úrade práce ako nezamestnaní, alebo boli zamestnancami iných spoločností. Preto ich výpovede by podľa žalovaného neboli relevantné. Vypočutím p. O. sa podľa žalovaného jednoznačne nepotvrdilo, že stavebné práce sa realizovali tak, ako to deklarujú faktúry, na základe
ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Žalobcom predložené dôkazy, ako aj dôkazy vykonané a vyhodnotené žalovaným, nie sú spôsobilé spochybniť skutočnosť, že žalobca spornými faktúrami nepreukázal deklarované uskutočnenie stavebných prác, t.j. nepreukázal vznik daňovej povinnosti u ním deklarovaných dodávateľov v zmysle § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. a tak nepreukázal ani splnenie podmienok vzniku práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z..
Vo vzťahu k spoločnosti RIALKA s. r. o. uviedol, že taktiež sa nepotvrdila realizácia prác fakturovaných touto spoločnosťou tak, ako to deklaroval žalobca, čím nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle toho istého zákonného ustanovenia. Žalobca preukazoval počas daňovej kontroly reálne uskutočnenie dodávky fakturovaných plnení od spoločnosti RIALKA s.r.o. dodávateľskými faktúrami, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi deklarujúcimi úhradu faktúry v hotovosti a čestným prehlásením konateľa spoločnosti p. B. zo dňa 08.04.2011, že spoločnosť RIALKA s.r.o. vykonala v r. 2008 pre žalobcu stavebné a zemné práce. Súpisy vykonaných prác však k dodávateľskej faktúre neboli predložené, pretože práce zadával a preberal osobne žalobca a jednal s konateľom spoločnosti RIALKA s.r.o. p. B.. Žalobcom predložené doklady boli šetrením správcu dane spochybnené, pretože spoločnosť RIALKA s.r.o. bola nekontaktná (na adrese sídla sa nikto nezdržoval, predvolanie a výzvy správcu dane spoločnosť nepreberala), spoločnosť nepodala žiadne daňové priznanie ani na DPH, ani na dani z príjmov fyzických osôb za rok 2008, z čoho vyplýva, že dodávateľ nepriznal realizáciu sporných prác a neodviedol z realizácie týchto prác DPH. Konateľ spoločnosti p. B. pri výsluchu dňa 30.06.2011 odmietol k sporným plneniam vypovedať z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania a pri ústnom pojednávaní dňa 19.05.2011 poprel realizáciu prác pre žalobcu ako fyzická osoba - platiteľ DPH. Žalobca nepredložil správcovi dane súpis vykonaných prác spoločnosťou RIALKA s.r.o.. Z uvedených dôvodov správca dane a žalovaný nepovažovali čestné vyhlásenie p. B. zo dňa 08.04.2011 za relevantný dôkaz preukazujúci vykonanie prác spoločnosťou RIALKA s.r.o. pre žalobcu. Podľa žalovaného skutkové závery by nezmenili ani výpovede navrhovaných svedkov M. B., J. G. a V. G., pretože títo neboli zamestnancami spoločnosti RIALKA s.r.o., ani zamestnancami žalobcu, tieto osoby boli podľa šetrenia žalovaného nezamestnané, resp. boli zamestnancami iných spoločností. Ich výpovede by preto neboli relevantným dôkazom, ktorý by odstránil pochybnosti o reálnosti vykonaných fakturovaných prác faktúrou spoločnosti RIALKA s.r.o.. Vyhlásenie p. B. zo dňa 25.06.2012 bolo vystavené až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a pokiaľ boli Daňovému úradu Trnava dňa 27.06.2012 (t.j. po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného) doručené dodatočné daňové priznania k DPH za zdaňovacie obdobie 1., 2., 3. a 4. štvrťrok 2008, na ktorých je uvedený dátum vystavenia 20.06.2012, žalovaný poukázal na skutočnosť, že spoločnosť RIALKA s.r.o. bola vymazaná z obchodného registra ku dňu 13.05.2011. K dodávateľským faktúram vystaveným spoločnosťou RIALKA s.r.o. žalobca počas daňovej kontroly nepredložil žiadny dôkaz a pokiaľ v odvolacom konaní predložil Zápisy o prevzatí dokončených stavebných prác od spoločnosti Montagne s.r.o. a pre spoločnosť Telemont Slovensko a.s., vrátane príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, uvedené doklady sa netýkali stavebných prác fakturovaných spornou faktúrou za zdaňovacie obdobie január 2008. Žalobca preto podľa žalovaného nepreukázal vznik daňovej povinnosti u ním deklarovaného dodávateľa v zmysle § 19 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z. a teda nepreukázal ani splnenie podmienok vzniku práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 cit. zákona. Žalovaný preto navrhol žaloby žalobcu zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal vec podľa Piatej časti prvej a druhej hlavy O. s. p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách a po prejednaní veci na pojednávaní dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné, a preto napadnuté rozhodnutia zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. a) a c) O. s. p..
Súd na pojednávaní dňa 18.01.2013 s poukazom na § 112 O. s. p. spojil na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali pod sp. zn. 24S/80/2012, 24S/81/2012, 24S/83/2012, a 24S/84/2012, pretože tieto veci spolu skutkovo súviseli a týkali sa tých istých účastníkov s tým, že spoločné konanie bude naďalej vedené pod sp. zn. 24S/80/2012.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorými boli potvrdené dodatočné platobné výmery k dani z pridanej hodnoty za mesiace október, september, august a jún 2008.
Súd z obsahu správneho spisu zistil, že Daňový úrad Detva vykonal u žalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty podľa zákona o DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2008. Daňová kontrola podľa protokolu o jej výsledku začala dňa 21.02.2011. Daňový subjekt - žalobca ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 31.12.2008. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. 683/320/15248/2011/Kor dňa 02.08.2011, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 19.08.2011. Následne dňa 26. 08. 2011 boli vydané platobné výmery, ktorými bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia za jednotlivé mesiace roku 2008.
Žalovaný rozhodnutím č. 1020501/1/983151/2012 z 25. 05. 2012 potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 26. 08. 2011, ktorým žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane v celkovej výške 40 949,51 Eur z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING spoločnosť s. r. o., Trenčín a to na základe faktúr špecifikovaných v tomto rozhodnutí č. 2008070, 2008087, 2008104, 2008106, 2008106, 2008107, 2008108, 2008109, 2008110, 2008111, 2008112, 2008113, 200114, 200815, 200816, 200817, 200818, 200819, 2008120, 2008121, 2008122, 2008123, 2008124, 2008125, 2008126, 2008127, 2008129, 2008130, 2008131, 2008132, 2008134, 2008135, 2008136, 2008138, 2008139, 2008140, 2008141.
Žalovaný svojím rozhodnutím č. 1020501/1/983140/2012 potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 26. 08. 2011, ktorým nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane v celkovej výške 87 454,85 Eur z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING, spoločnosť s. r. o., Trenčín, pričom išlo faktúry č. 2008046, 2008063, 2008064, 2008065, 2008066, 2008067, 2008068, 2008069, 2008073, 2008074, 2008075, 2008076, 2008077, 2008078, 2008079, 2008080, 2008081, 2008082, 2008083, 2008084, 2008085, 2008088, 2008089, 2008090, 2008091, 2008092, 2008093, 2008094.
Žalovaný rozhodnutím č. 1020501/1/983117/2012 potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorý dodatočným platobným výmerom zo dňa 26. 08. 2011 nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej výške 2 847 018,60 Sk z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING spoločnosť s. r. o. a to na základe faktúr č. 2008043, 2008044, 2008045, 2008047, 2008048, 2008050, 2008051, 2008052, 2008053, 2008054, 2008056, 2008045, 2008058, 2008059, 2008060 a 2008062, kde v týchto prípadoch žalobca uzatvoril so spoločnosťou TatraStav HOLDING s. r.o. rámcovú zmluvu o spolupráci pri zhotovení diela č. 02/2008, predmetom ktorej boli stavebné práce. V tomto istom rozhodnutí Daňový úrad v Detve ako správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v celkovej výške 172 447,60 Sk z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou RIALKA s. r. o., Galanta, pričom malo ísť o faktúry č. 572208, 602008 a faktúry č. 612008.
Žalovaný rozhodnutím č. 1020501/1/983056/2012 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Detve ako správcu dane zo dňa 26. 08. 2011, ktorým nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane v celkovej výške 26 272,12 Eur z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou RIALKA spol. s r. o., Galanta, pričom išlo faktúry č. 342008, 352008, 362008, 372008, 382008, 392008, 402008, 412008, 422008, 432008, 442008, 452008, 462008, 472008, 482008, 492008, 502008, a 512008. V prípade faktúr vystavených spoločnosťou TatraStav HOLDING s. r. o. žalovaný dospel k záveru, že uskutočnenie fakturovaných prác touto spoločnosťou nebolo preukázané. Uviedol, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je viazaný na kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú hmotno-právnej povahy a z ich charakteru vyplýva ako ich naplnenie treba doložiť a preukázať. Úlohou daňovníka je preukázať splnenie podmienok, pretože iný postup má pre neho nepriaznivý následok. Faktúry a pokladničné doklady , ktorými boli tieto faktúry zaplatené v hotovosti a rámcová zmluvu uzatvorená s dodávateľom sú použiteľné len vtedy, ak je pochybné, že údaje na nich odrážajú reálnu skutočnosť. Platiteľ dane pri uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať voči správcovi dane, že tovar alebo služba mu bola skutočne dodaná od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej hodnoty a že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného, daňového a právneho vzťahu medzi dodávateľom a nadobúdateľom služby, alebo tovaru ako to predpokladá zákon o dani z pridanej hodnoty. Splnenie podmienok nespočíva len v predložení faktúr s predpísaným obsahom. Tieto sú ako dôkaz sú použiteľné len vtedy, ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Rovnako čestné prehlásenie konateľa dodávateľskej spoločnosti možno
považovať za relevantný dôkaz len vtedy, ak ďalšie zistenia správcu dane nepreukážu opak. Vyhlásenie konateľa spoločnosti TatraStav HOLDING s. r. o., ktoré má byť dôkazom predloženým ako príloha k odvolaniu o vykonaní stavebných prác touto spoločnosťou podľa žalovaného nebolo relevantným dôkazom o tom, že táto spoločnosť fakturované zemné práce uskutočnila. Pokiaľ odvolateľ skutočnosť preukazoval aj tým, že spoločnosť TatraStav HOLDING s.r.o. predložila dodatočné daňové priznania, tak v čase odvolacieho konania bolo zistené, že takéto dodatočné daňové priznania neboli príslušnému daňovému úradu doručené. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že p. S. podpísané dodatočné daňové priznania spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o. boli vyhotovené dňa 25.10.2011, avšak boli podané na Daňovom úrade Trenčín až dňa 02.07.2012, t. j. až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a v tomto čase už p. S. nebol oprávnený konať za spoločnosť, keďže od 17.07.2009 je konateľkou spoločnosti TatraStav HOLDING s. r. o. p. G.. Pokiaľ v odvolacom konaní žalobca navrhol vypočuť svedkov - svojich zamestnancov a zamestnancov spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o. preto žalovaný v záujme čo najúplnejšie zistenia skutkového stavu zisťoval v Sociálnej poisťovni, či ide o osoby, ktoré daňovník, resp. spoločnosť TatraStav HOLDING s.r.o. zamestnávali a zistil, že takéto osoby ani žalobca a ani dodávateľ nezamestnávali. Preto výpovede osôb, ktoré neboli zamestnancami dodávateľskej spoločnosti, ani zamestnancami daňovníka nemohli byť v kontexte so zisteniami správcu dane relevantným dôkazom o tom, či boli fakturované práce uskutočnené práve tou spoločnosťou, ktorá ich fakturovala. V rámci odvolacieho konania taktiež bolo doplnené dokazovanie výsluchom odberateľa daňovníka p. L. O.. Tento svedok uviedol, že vie o tom, že spoločnosť TatraStav HOLDING s. r. o. pre žalobcu robila stavebné práce a že on sám komunikoval s konateľom tejto spoločnosti priamo na stavbách a riešil prípadné zmeny, keď na stavbe nebol prítomný p. N., avšak tieto skutočnosti sa týkali iba stavieb, ktoré zadával on p. N. a to prestavba ÚSCH kardiologické Bratislava
- Hlboká, prestavba bytového komplexu v okolí Zvolena a Banskej Bystrice - zemné práce a spevnené plochy, rekonštrukcia Štátnej opery Banská Bystrica. Ďalej tiež svedčil o tom, že bol svedkom úhrad za práce, ktoré p. N. uhrádzal p. S., ale nie pri všetkých a nevedel upresniť, pri ktorých, resp. v akej výške. Podľa žalovaného z takejto svedeckej výpovede nebolo možné uzavrieť, že stavebné práce boli realizované tak, ako sú uvedené na faktúrach.
Vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti RIALKA s. r. o. uviedol, že doplnil dokazovanie a zistil, že žalobcom navrhnutí svedkovia neboli zamestnancami spoločnosti RIALKA s. r. o., nakoľko táto nezamestnávala v roku 2008 žiadnych zamestnancov, preto výpovede týchto osôb nemohli v kontexte so zisteniami správcu dane byť relevantným dôkazom, ktorý by odstránil pochybnosti o reálnosti vykonania stavebných prác touto spoločnosťou a neboli by ani jednoznačným a nevyvrátiteľným dôkazom v tejto veci. Čestné prehlásenie konateľa dodávateľskej spoločnosti p. F. B. zo dňa 8. 04. 2011 možno považovať za relevantný dôkaz len v tom prípade, ak ďalšie zistenia správcu dane nepreukážu opak. Svedok však odmietol k sporným otázkam vypovedať z dôvodu nebezpečenstva trestného stíhania. Dňa 19. 05. 2011 s ním bolo vykonané miestne zisťovanie, pri ktorom táto osoba poprela realizáciu prác pre žalobcu ako fyzická osoba - neplatiteľ dane z pridanej hodnoty. Rovnako však povedal, že reťazcoch stavebných prác končiacich sa v daňovom subjekte RIALKA s.r.o. vystavovala pokladničné doklady p. S.. Ďalej podľa žalovaného skutočnosť, že spoločnosť RIALKA s.r.o. nepriznala a neodviedla daň z pridanej hodnoty z fakturovaných stavebných prác spochybňuje ich reálne uskutočnenie. Uviedol, že zo správneho spisu, ako aj z odôvodnenia dodatočného platobného výmeru jednoznačne vyplýva, že dokazovanie bolo vykonané v súlade so zásadami daňového konania v súčinnosti s daňovníkom.
Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k nasledovnému záveru:
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zák. č. 222/2004 Z. z. predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.
Podľa § 19 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Podľa § 165 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) daňové konanie začaté a právoplatne neskočené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. Súd preto na preskúmavaný prípad aplikoval zák. č. 511/1992 Zb..
Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
(2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
(3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
(4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
(5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
(6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
(7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
(8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní.
Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 a 8 zák.č. 511/1992 Zb. (1) Dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
(2) Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
(5) Ak daňový subjekt nesplní svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane, môže správca dane výšku dane s ním dohodnúť. Na túto dohodu sa vzťahuje primerane § 11.
(6) Ak nesplní daňový subjekt pri dokazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daňovú povinnosť správne určiť a daň sa neurčí ani podľa
odseku 5, alebo ak daňový subjekt vykonal úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporovali osobitnému predpisu alebo ho obchádzali a ktorých dôsledkom je zníženie základu dane, alebo v prípadoch podľa § 15 ods. 2, je správca dane pri určovaní daňovej povinnosti oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Takýmito pomôckami môžu byť najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky a výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.
(8) Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 30 ods. 3, 7, 8 zák. č. 511/1991 Zb. (3) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.
(7) Rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.
(8) Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zák.č. 511/1992 Zb. ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13) dodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.
Žalobca podľa v žalobe uplatnených dôvodov namietal, a teda medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca preukázal, alebo nepreukázal splnenie podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorú na vstupe zaplatil v cene služieb dodaných spoločnosťami RIALKA s.r.o. Galanta a TatraStav HOLDING s.r.o. Trenčín. Súd pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí z tohto žalobného dôvodu zistil, že žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí neuviedol úvahu, ktorou sa spravoval pri hodnotení každého z vykonaných dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Obmedzil sa na opis vykonaných dôkazov bez toho, aby uviedol, čo daným dôkazným prostriedkom bolo preukázané. V daňovom konaní žalobca predložil daňové doklady, ktorými sú faktúry od dodávateľov služieb RIALKA s.r.o. Galanta a TatraStav HOLDING s.r.o. Trenčín a doklady o tom, že žalobca cenu za tieto služby dodávateľom zaplatil. Žalovaný odvolávajúc sa na to, že tieto doklady možno na odpočet dane použiť len vtedy, keď odrážajú skutočný obsah, vykonal u dodávateľov žalobcu ďalšie dokazovanie na zistenie vecnej správnosti faktúr, t.j. či dodávatelia skutočne fakturované práce vykonali. Tieto dôkazy boli v jeho rozhodnutiach rovnako len opísané bez uvedenia, ako boli vyhodnotené a aké skutočnosti boli z nich zistené. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný z týchto dôkazov zistil, že dodávatelia služieb porušili zák. č. 222/2004 Z.z., keď nepriznali a neodviedli daň z pridanej hodnoty z faktúr, za ktoré im žalobca zaplatil. Ďalej to, že sa vykonaným dokazovaním nepodarilo potvrdiť, že služby skutočne realizovali a táto skutočnosť bola spochybnená. Z toho žalovaný vyvodil záver, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na odpočet DPH a že bola spochybnená vecná podmienka odpočtu dane a to, že službu dodala a vykonala fakturujúca spoločnosť - platiteľ dane. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na pochybnostiach, ktoré nesprávne právne posúdil ako zistený skutkový stav. To znamená, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na pochybnosti, čo je nielen nesprávnym právnym posúdením, ale aj porušením citovaných zásad daňového konania, ako aj práva žalobcu na spravodlivé konanie. Právne posúdiť možno len skutočnosti, ktoré boli v konaní zistené. Pokiaľ žalobca preukazoval faktúrami, ktoré sú v zmysle citovaného § 51 zák. č. 222/2004 Z. z. práve takými daňovými dokladmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočet dane z pridanej hodnoty, bolo potrebné vyhodnotiť
ich podľa ich obsahu. Pokiaľ neboli v konaní zistené skutočnosti, ktoré vyvracajú pravdivosť obsahu faktúr a žalovaný nemôže takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemôže rozhodnúť len na základe pochybností, ku ktorým preverovaním skutočností dospel. V prípade, že žalovaný v daňovom konaní zistil okolnosti, ktoré svedčia porušeniu zákona alebo daňovému podvodu či zneužitiu práva, bolo potrebné tento fakt pomenovať a objektívne preukázať, že žalobca bol súčasťou podvodu alebo právo zneužil. Takýto záver je zhodný s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, týkajúcou sa výkladu práva na odpočet DPH v zmysle Smernice Rady 2006/112/ES (viď napr. rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 21.júna 2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11).
Žalovaný odmietol hodnotiť ako dôkazy listiny predložené konateľom spoločnosti TatraStav HOLDING s.r.o. z dôvodu, že táto spoločnosť z faktúr voči žalobcovi neodviedla a nepriznala daň z pridanej hodnoty. Odmietol tiež vykonať žalobcom navrhnuté výsluchy svedkov, ktorými mali byť osoby, ktoré vykonali pre žalobcových dodávateľov fakturované práce s odôvodnením, že nešlo o legálnych zamestnancov týchto firiem. Predmetom zisťovania a dokazovania však nebolo to, či dodávatelia žalobcu splnili svoje zákonné povinnosti v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. a ani to, či legálne zamestnávali robotníkov, ale skutočnosť, či boli dodávateľmi služieb uvedených na faktúrach. Daňovník znáša dôkazné bremeno, ako správne v odôvodnení napadnutých rozhodnutí konštatoval žalovaný, a preto odmietnutie vykonania dôkazu navrhnutého daňovníkom na jeho tvrdenie o správnosti uplatneného nároku na odpočet DPH a súčasné konštatovanie nezvládnutia dôkazného bremena daňovníkom je takým porušením citovaných zásad daňového konania ako aj § 29 zák. č. 511/1992 Zb., ktoré spôsobilo, že skutkový stav nebol zistený dostatočne a ktorými bolo zasiahnuté do práv žalobcu na spravodlivé konanie. Sú samozrejme aj prípady, kedy nie je potrebné vykonať navrhnutý dôkaz, napr. v prípade, keď je dôkaz navrhnutý na zisťovanie skutočnosti, ktorá nie je pre dané konanie relevantná, alebo už bola inými dôkazmi v tomto konaní jednoznačne a bez pochybností zistená alebo vyvrátená, alebo sa netýka predmetnej zisťovanej daňovej povinnosti, alebo napr. ak navrhnutý svedok nemá k zisťovanej skutočnosti žiadny osobný vzťah, resp. žiadnu osobnú skúsenosť. V prejednávaných veciach však nešlo o takéto prípady. Ako svedkovia boli žalobcom navrhnuté osoby, o ktorých žalobca tvrdil, že osobne vykonávali fakturované práce pre žalobcových dodávateľov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy bez toho, aby inými už vykonanými dôkazmi bolo vyvrátené tvrdenie žalobcu o tom, že služby boli dodané ním uvádzanými dodávateľmi. Takisto súd dospel k záveru, že žalovaný sa neriadil zásadami daňového konania, keď nevykonal dôkaz obsahom listín, ktoré predkladal TatraStav HOLDING s.r.o. len z toho dôvodu, že táto spoločnosť do daňového priznania nezahrnula svoje faktúry voči žalobcovi.
Otázkou rozloženia dôkazného bremena v daňovom konaní a výkladom citovaného ustanovenia § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. sa už vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal Najvyšší súd SR (napr. rozsudok sp. zn. 6Sžf/10/2012 z 28.11.2012) s tým, že „nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.“
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorému v zmysle § 250k ods. 1 O. s. p. vznikol nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca si náhradu trov konania v konaní neuplatnil a súd rozhoduje o povinnosti nahradiť trovy konania len na návrh (§ 151 ods. 1 v spojení s § 256c ods. 1 O. s. p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
P O U Č E N I E: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.