Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/146/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a sudkýň JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci navrhovateľa: Slovenský mliekarenský zväz so sídlom Bratislava, Záhradnícka 21, IČO: 17 314 402, zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom so sídlom v Bratislave, Klincová 35, proti odporcovi: AGRO TAMI, a. s. so sídlom Nitra, Cabajská 10, IČO: 36 467 430, zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s. r. o. so sídlom v Nitre, Školská 3, IČO: 36 868 639, o zaplatenie 31.409,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. apríla 2012, č. k. -125, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.265,30 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Jánošíka do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 31.409,49 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.917 eur od 10. 12. 2008 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.615,62 eura od 10. 01. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.162,97 eura od 10. 02. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.193,46 eura od 17. 03. 2009 do zaplatenia, zo sumy 1.953,37 eura od 07. 04. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.189,58 eura od 09. 05. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.058,61 eura od 10. 06. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.086,28 eura od 11. 07. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.036,45 eura od 05. 08. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.307 eura od 09. 09. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.478,21 eura od 09. 10. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.193,67 eura od 05. 11. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.145,97 eura od 08. 12. 2009 do zaplatenia, zo sumy 2.071,30 eura od 12. 01. 2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 5.673,41 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.884,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.788,91 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ivana Jánošíka, advokáta so sídlom v Bratislave, Klincová 35 a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , h), , , , , g), , , a a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, nakoľko Odvetvová dohoda zo dňa 08. 11. 2007, uzatvorená medzi Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka ako zástupcom výrobcov mlieka a Slovenským mliekarenským zväzom ako zástupcom nákupcov mlieka, bola uzatvorená podľa a Odvetvová dohoda, uzatvorená dňa 30. 11. 2009 medzi Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka a Slovenským mliekarenským zväzom ako zástupcom nákupcov mlieka za účasti Ministerstva pôdohospodárstva SR, bola uzatvorená podľa , slúžili na zabezpečenie uplatňovania niektorých opatrení na organizovanie trhu pomocou ekonomických, obchodných, administratívnych nástrojov určených pre jednotlivé druhy výrobkov. Tieto dohody boli záväzné aj pre odporcu, bez ohľadu na to, či tento bol alebo nebol členom Slovenského mliekarenského zväzu (čl. 9.7. dohody) a bol preto povinný platiť stanovený poplatok na základe navrhovateľom vystaveného účtovného dokladu. Všetky poplatky výrobcov a nákupcov mlieka zaplatené na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území SR sú príjmami Mliečneho fondu, ktorý vznikol na základe Zmluvy o združení zo dňa 02. 01. 2007 podľa a nasledujúcich , ako združenie Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka a Slovenského mliekarenského zväzu. S poukazom na takto vykonané dokazovanie súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodne podaný a v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, pozostávajúcej z neuhradenej časti navrhovateľom vystavených účtovných dokladov v takej výške, ako je špecifikované vo výroku tohto rozsudku. Súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania podľa ods. a 1 a 2 s poukazom na v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, kedy sa odporca dostal s plnením do omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 5.673,41 eura, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.884,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 3.788,91 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie, odôvodniac ho tým, že súd pri rozhodovaní nezohľadnil argumentáciu odporcu. V konaní nebolo preukázané, z akého všeobecne záväzného právneho aktu vyplýva povinnosť spracovateľa mlieka uhrádzať do Mliečneho fondu poplatky. Účelom zákona je úprava vzťahov pri poskytovaní finančných prostriedkov, a nie výber poplatkov od účastníkov trhu. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť odvádzať akékoľvek poplatky zo strany účastníkov trhu. Z ustanovenia sa nedá vyvodiť oprávnenie na stanovenie záväzku pre účastníkov trhu na uhrádzanie poplatkov do Mliečneho fondu. Pokiaľ odvetvová dohoda uzatvorená v zmysle zakotvuje povinnosť odvádzať poplatky do Mliečneho fondu, je v rozpore so zákonom. Uviedol tiež, že podľa jeho názoru v danej veci nie je daná právomoc súdu konať vo veci. upravuje pôsobnosť Min. pôdohospodárstva SR a pôsobnosť Poľnohospodárskej platobnej agentúry pri poskytovaní finančných prostriedkov na rozvoj programu poľnohospodárstva, na dotácie v poľnohospodárstve a na podporu pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo. Podľa zákona je ministerstvo orgánom štátnej správy na podporu v poľnohospodárstve. Podľa zákona na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento bol zrušený , pričom aj tento zákon upravuje pôsobnosť ministerstva pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve zo štátneho rozpočtu. V sa uvádza, že na konanie podľa , a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon v až neustanovuje inak. V ustanovení je vymedzená právomoc súdov, pričom podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje , aj riešia pôsobnosť orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka, t.j. pôsobnosť aj ministerstva pri poskytovaní podpory zo štátneho rozpočtu. Z ustanovení a nevyplýva, aby spory mal rozhodovať súd, a nie správny orgán. V danom prípade je vymedzená pôsobnosť orgánov štátnej správy, a nie súdov, pri rozhodovaní o nárokoch v prípade uzatvorených odvetvových dohôd medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného výrobku. Z uvedených dôvodov má za to, že na konanie o nárokoch na platenie poplatkov na podporu je príslušný rozhodovať správny orgán a nie je daná právomoc súdov. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby návrh zamietol.

Navrhovateľ k odvolaniu odporcu uviedol, že odvolanie odporcu považuje za nedôvodné, s cieľom zbaviť sa uloženej platobnej povinnosti. Právny rámec odvetvovej dohody a oprávnenia odvetvovou dohodou ukladať poplatok, ako cenového nástroja regulácie trhu s mliekom, je daný komunitárnou, ako aj vnútroštátnou právnou úpravou. Komunitárnu právnu úpravu, ktorá je v zmysle ustanovenia čl. 249 Zmluvy o založení ES priamo aplikovateľná pre úpravu práv a povinností osôb v členských štátoch ES, predstavujú nariadenia Rady ES. V zmysle ustanovenia čl. 1 Nar. Rady ES č. 2826/2000 môže spoločenstvo úplne alebo čiastočne financovať informačné a propagačné činnosti týkajúce sa poľnohospodárskych výrobkov a spôsobu ich výroby a zároveň potravinárskych výrobkov vykonávané na jeho území. Navrhovateľ a Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka ako právnické osoby združené v Mliečnom fonde vypracovali a v novembri 2007 predložili Ministerstvu pôdohospodárstva SR na schválenie projekt Propagačný a informačný program na podporu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. V zmysle ustanovenia čl. 183 Nariadenia Rady ES č. 1234/2007 môže členský štát s cieľom financovania opatrení na podporu spotreby v Spoločenstve, na rozširovanie trhov s mliekom a mliečnymi výrobkami a na zlepšovanie kvality uložiť svojim výrobcom mlieka poplatok za podporu v závislosti od množstva mlieka alebo ekvivalentu mlieka uvedeného na trh. Prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy je uložená výrobcom mlieka povinnosť platiť príspevok na propagáciu aj navrhujúcim organizáciám tým, že umožnila uzatvorenie Odvetvovej dohody. Na takýto postup bol štát splnomocnený v zmysle uvedeného ustanovenia čl. 183 Nariadenia Rady ES č. 1234/2007 a čl. 9 Nariadenia Rady ES č. 1234/2007. V zmysle ustanovenia čl. 9 bodu 9.12 Odvetvovej dohody môžu byť finančné prostriedky Mliečneho fondu využité len a výlučne na prípravu a realizáciu informačných a propagačných aktivít spojených s podporou spotreby mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku. V zmysle predmetného ustanovenia možno poplatok na podporu spotreby považovať za príspevok na propagáciu, resp. poplatok podobný daniam pre účely Nariadení Rady ES č. 2826/2000 a 1234/2007. K úvahe odporcu nad právomocou súdu uviedol, že len v a nevymedzujú právomoc žiadneho správneho orgánu v prejednávaj veci a hoci Ministerstvo pôdohospodárstva SR vystupuje v pozícii ústredného orgánu štátnej správy na podporu v poľnohospodárstve, a teda mu prináleží viacero pôsobností v danej oblasti, právomoc spory prejednať a rozhodnúť k nim neprináleží. Navrhovateľ má za to, že osobitná právna úprava právomoc správneho orgánu v tejto oblasti nestanovuje, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej právnej úpravy práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotveného v SR a ustanovenia . Ak teda právny poriadok neurčuje iný orgán, ktorý má poskytnúť ochranu základných práv, takýmto orgánom, ktorý je povinný poskytnúť ochranu, je súd. V danej veci je nesporné, že neexistuje nik iný, kto by mal vo veci rozhodnúť, preto tvrdenia odporcu považuje za účelové a zavádzajúce. Rozhodnutie súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správne potvrdiť a odporcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal námietkami odporcu, uvedenými v odvolaní a to právomocou súdu konať v predmetnej veci a tiež právnym posúdením veci, teda tým, z akého právneho predpisu vyplýva povinnosť spracovateľa mlieka uhrádzať do Mliečneho fondu poplatky.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje.

K námietkam odporcu v odvolaní dodáva, že podľa v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,

pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

vymedzuje právomoc súdov v . Citované ustanovenie , vymedzuje právomoc súdov, t.j. rozsah činností, ktorých realizácia je právom a aj povinnosťou súdov. Pri pochybnostiach o právomoci súdu treba toto ustanovenie vykladať v súvislosti s ustanovením veta druhá pred bodkočiarkou , ktoré vôbec nepredpokladá, aby súd zastavil konanie pre nedostatok právomoci a zároveň nerozhodol o postúpení veci inému orgánu z dôvodu, že nie je daná právomoc ani žiadneho iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie. Z uvedeného možno vyvodiť, že pokiaľ súd pri skúmaní procesných podmienok konania dospeje k záveru, že nie je daná jeho právomoc na konanie vo veci v zmysle ustanovenia , a nie je daná ani právomoc iného orgánu na jej prejednanie a rozhodnutie, potom, rešpektujúc zároveň SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto , nemôže konanie pre tento nedostatok zastaviť, ale otázku právomoci musí riešiť pozitívne, vo svoj prospech, teda vec musí prejednať sám. Článok 46 ods. 1 SR totiž zakotvuje právo na súdnu ochranu ako základné ľudské právo, obsahom ktorého je možnosť každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí do právomoci súdu, je nutné predovšetkým zistiť, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatnený nárok. Nárok, ako predmet súdneho konania, je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými odôvodňuje navrhovateľ svoj nárok a žalobným petitom. Posúdenie zistených skutkových okolností pod určitú právnu normu je úlohou súdu.

So zreteľom na obsah návrhu, úlohou súdu bolo preto v prvom rade posúdiť, či obsah návrhu podľa svojej vecnej povahy predstavuje uplatnenie práva podľa , pričom pre posúdenie povahy právneho vzťahu účastníkov z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý navrhovateľ vyvodzuje z tohto právneho vzťahu, je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda povaha práv a povinností účastníkov, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, ktoré kritérium je určujúcim pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v .

o podpore v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka upravuje pôsobnosť Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a pôsobnosť Pôdohospodárskej platobnej agentúry pri poskytovaní finančných prostriedkov na rozvojové programy poľnohospodárstva a vidieka podľa podmienok ustanovených vo viacročnej finančnej dohode z programu SAPARD, dotácií v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesnom hospodárstve z prostriedkov štátneho rozpočtu a podpory pre pôdohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo, pričom v upravuje pôsobnosť ministerstva a v pôsobnosť platobnej agentúry. Ani jedno z týchto ustanovení neupravuje pôsobnosť ministerstva alebo platobnej agentúry v predmetnej veci, týkajúcej sa vymáhania poplatku na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území SR, preto odvolací súd, vychádzajúc z charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok, dospel k záveru, že v danej veci nie je daná právomoc iného orgánu na prejednanie predmetnej veci, preto pokiaľ súd prvého stupňa v danej veci konal a rozhodol, konal vo veci, ktorá patrí do právomoci súdu (, ). Z uvedených dôvodov námietku odporcu ohľadne nedostatku právomoci na prejednanie danej veci nepovažoval za dôvodnú.

Odporca v konaní tiež namietal, že v konaní nebolo preukázané, z akého všeobecne záväzného právneho aktu vyplýva povinnosť spracovateľa mlieka uhrádzať do Mliečneho fondu poplatky, pričom z ustanovenia § 11 sa nedá vyvodiť oprávnenie na stanovenie záväzku pre účastníkov trhu na uhrádzanie poplatkov do Mliečneho fondu.

Podľa (účinného od 1. januára 2007) uplatňovanie niektorých opatrení na organizovanie trhu možno podmieniť uzatvorením písomnej odvetvovej dohody medzi združeniami podnikateľov. Odvetvová dohoda je záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi daného druhu výrobku.

Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona odvetvová dohoda podľa odseku 1 uzavretá medzi orgánmi záujmovej samosprávy podnikateľov upravuje všeobecné podmienky nákupu, najmä druh výrobku, odrodu, kvalitu a množstvo, termíny dodávok, prevzatia výrobkov a platobných podmienok medzi združeniami podnikateľov, ktorí v rámci vzájomného obchodného vzťahu podnikajú v rôznych oblastiach výrobného reťazca.

Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona ak nedôjde k uzatvoreniu odvetvovej dohody, za odvetvovú dohodu sa považuje dohoda existujúca pred uzatvorením zmluvy medzi kupujúcimi a predávajúcimi za podmienky, že k tejto dohode pristúpili predávajúci, ktorých dodávky predstavujú najmenej 60% celkového množstva dodávok určených pre kupujúcich.

Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym záverom súdu prvého stupňa, keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, pričom povinnosť odporcu vyplýva z odvetvovej dohody zo dňa 08. 11. 2007, uzavretej medzi navrhovateľom a Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka (ako zástupcom výrobcov mlieka), ktorá bola uzavretá v zmysle druhej vety a je záväzná pre všetkých výrobcov a nákupcov mlieka a to dňom jej podpísania. Táto dohoda bola uzatvorená za účelom uplatňovania niektorých opatrení na organizovanie trhu pomocou ekonomických, obchodných, administratívnych nástrojov určených pre jednotlivé druhy výrobkov a bola záväzná na uzatvorenie zmluvy medzi kupujúcim a predávajúcim daného druhu výrobku a stanovila všeobecné podmienky tejto zmluvy, ktoré mali kupujúci a predávajúci dodržiavať. Zároveň vymedzila vzťahy medzi výrobcami a nákupcami mlieka a upravila podmienky pre platbu poplatku na podporu spotreby a odbytu mlieka a mliečnych výrobkov na území Slovenskej republiky. Odporcovi ako nákupcovi mlieka vznikla podľa tejto dohody povinnosť prispievať do Mliečneho fondu, pričom keďže v predmetnom období si svoju povinnosť plnil len čiastočne, súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom správne návrhu navrhovateľa vyhovel, pričom odporca v priebehu konania navrhovateľom uplatňovanú výšku ani nespochybňoval. Námietky mal len voči základu nároku, s ktorými sa súd prvého stupňa v rozhodnutí správne vyporiadal a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 1.265,30 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 17. 01. 2013) po 469,74 eura podľa Vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, režijného paušálu za vyjadrenie k odvolaniu odporcu (úkon v roku 2012) v sume 7,63 eura a režijný paušál za účasť na odvolacom pojednávaní (úkon v roku 2013) v sume 7,81 eura podľa citovanej vyhlášky, % DPH podľa citovanej vyhlášky v sume 190, eura, cestovných náhrad podľa citovanej vyhlášky v sume 67, eura (175, km x 0, eur za 1 km + 24,l x 1, eur/l) a náhrady za stratu času podľa citovanej vyhlášky v sume 52, eura (4 x 13, eura).

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.