Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-143-2010.pdf
PDF · 125.21 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/143/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: CAPPA FUND III, LLC, so sídlom 975 F Street NW, Washington. D.C., 2004 Spojené štáty americké, zast.: JUDr. Petr Poledník, advokát, AK Grösslingova 58, Bratislava 814 99, proti žalovanému: TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zast.: JUDr. Oliver Korec, advokát, AK Záhradnícka 9, Bratislava 811 07, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava 827 15, IČO: 00 686 832, zast.: Krivak & Co, Spoločenstvo advokátov s.r.o, Gajova 13, Bratislava 810 00, o neplatnosť rozhodnutia jediného akcionára v pôsobnosti valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 489,80,- EUR na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania v sume 687,54,- EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa Žalobou doručenou súdu dňa 30. 4. 2010 domáhal určenia neplatnosti rozhodnutia jediného akcionára v pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a.s., Šumavská 38, Bratislava, zo dňa 18. decembra 2009, ktorým sa mení počet akcií na 3.038 ks a základné imanie sa zvyšuje na 100.843.372 EUR, ďalej neplatnosti všetkých rozhodnutí jediného akcionára v pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti TRANSPETROL, a.s., uvedených v notárskej zápisnici č. N 186/2009, Nz 54316/2009, NCRIs 54941/2009, zo dňa 18. decembra 2009.
Zároveň žiadal určiť, že základné imanie spoločnosti Transpetrol, a.s. činí 63.068.600,- EUR rozdelených na 1.900 ks akcií o nominálnej hodnote jednej akcie 33.194,EUR.
Žalobca návrh odôvodnil tým, že je akcionárom žalovaného. Základné imanie žalovaného činí 63.068.600,-EUR rozdelených na 1.900 ks akcií o nominálnej hodnote jednej akcie 33.194,- EUR. Žalobca je majiteľom 647 kusov akcií žalovaného. Tieto akcie žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 11. 12. 2009 , a to od spoločnosti Quick Power Plant SE , IČ: 27953432, so sídlom Václavské nám. 33,110 00 Praha 1, Česká republika. Quick Power Plant SE získala predmetné akcie na základe kúpnych zmlúv, podpísaných s ich pôvodnými vlastníkmi - akcionármi dňa 27.5.2009, a to s Tradeunion spol. s r.o. / 110 ks. akcií / ,Gajus a.s. v likvidácii /100 ks. akcií /, Gabana a.s. v likvidácii /125 ks. akcií/, Ing. Kolesár Tibor /86 ks. akcií/, Brilant a.s. /98 ks. akcií/, Kozubaľ Miroslav /46 ks. akcií/, Ing. Šandor Matúš /82 ks. akcií/. Tieto osoby získali akcie žalovaného dňa 9. 10.1998, a to kúpou v rámci predaja majetku povinnej v exekučnom konaní, sp. zn. Er 3143/97, EX 4575/97, vedenej u Okresného súdu Vranov nad Topľou, proti povinnej Slovenská republika - Ministerstvo financií. Exekútorka predala dňa 9. 10. 1998 akcie prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi, a to vyššie uvedeným nadobúdateľom. Tieto subjekty previedli akcie zmluvami o prevode cenných papierov dňa 27. 5. 2009 na spoločnosť Quick Power Plant.
Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému nadobudnutie vlastníctva 647 akcií žalovaného a požiadal ho o vydanie príslušných akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Bratislava, listom zo dňa 10. augusta. 2009. Žalobca zistil z Obchodného registra Slovenskej republiky vedeného Obvodným súdom Bratislava I, že do 31.01. 2010 bol u Transpetrol, a.s. zapísaný počet akcií a základné imanie 63.068.600,-EUR rozdelených na 1.900 ks akcií o nominálnej hodnote jednej akcie 33.194.- EUR, ale odo dňa 31.01.2010 je u tejto spoločnosti uvedený počet akcií 3.038 kusov a výška základného imania 100.843.372.- EUR, a to podľa Notárskej zápisnice N 186/2009,Nz 54316/2009, NCRls 54941/2009 zo dňa 18. 12. 2009 osvedčujúcej rozhodnutie jediného akcionára. V Zbierke listín však žiadna takáto notárska zápisnica založená nie je.
Dňa 18.12.2009 sa teda mohla, za predpokladu, že by bola riadne zvolaná, konať valná hromada žalovaného, na ktorú však žalobca ako akcionár pozvaný nebol. Toho istého dňa ale nemohlo dôjsť k Rozhodnutiu jediného akcionára v pôsobnosti valného zhromaždenia Transpetrol, a.s., lebo táto spoločnosť má viac ako jedného akcionára. Oznámenie, resp. zmienka o existencii "Rozhodnutia jediného akcionára v pôsobnosti valného zhromaždenia bola na internete zverejnená dňa 30. januára 2010. Pokiaľ notárska zápisnica vôbec existuje, je rozhodnutie údajného jediného akcionára v pôsobnosti valnej hromady v nej uvedené úplne neplatné. Údajný jediný akcionár spoločnosti Transpetrol, a.s. - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nemohol sám žiadne rozhodnutie a teda tým skôr ani rozhodnutie o zmene základného kapitálu Transpetrol, a.s. platne učiniť. Ku zvýšeniu základného kapitálu, by bolo treba rozhodnutie valnej hromady, ktoré by musela valná hromada prijať dvojtretinovou väčšinou hlasov prítomných akcionárov. Pretože jeden z akcionárov porušuje spoločenskú zmluvu i zákon výkonom akcionárskych práv, ako by bol jediným akcionárom k ujme iných akcionárov a sám seba deklaruje ako akcionára jediného a pretože nebola vôbec zvolaná valná hromada spoločnosti, nemohli sa ostatní akcionári ku dňu 18.12. 2009, teda CAPPA FUND III, LLC, a spoločnosť YUKOS Finance B.V., so sídlom v Amsterdame, Holandsko, takéhoto rozhodovania zúčastniť a tým menej mohli takéto rozhodnutie v priebehu valnej hromady hlasovaním prijať. Skutočný štatutárny orgán žalovanej žiadny návrh na zápis zmien do obchodného registra v zmysle zvýšenia základného kapitálu nepodal. Jediným štatutárnym orgánom spoločnosti Transpetrol, a.s.. ktorý tak mohol učiniť, je jej predstavenstvo, ktorého členmi sú odo dňa 29.4.2009 páni Mgr. Ing. Mgr. Ignác Ilčišin predseda predstavenstva. ďalej JUDr. Ján Husár, podpredseda a Ing. Pavol Šimko.
Žalovaný tým, že nedoručil žalobcovi pozvánku na valné zhromaždenie žalovaného, miesto ktorého učinil domnelý jediný akcionár spoločnosti Transpetrol, a.s. dňa 18. 12.2009 "Rozhodnutie jediného akcionára v pôsobnosti valnej hromady", mu znemožnil ako akcionárovi účasť na valnom zhromaždení, čím porušil Obch. zák. a stanovy spoločnosti.
Rozhodnutie jediného akcionára v pôsobnosti valnej hromady žalovaného, ktoré učinil domnelý akcionár dňa 18. decembra 2009 bolo učinené v rozpore so stanovami žalovaného a v rozpore s ust. § 184 ods. 3 Obch. zák..
Okresný súd Bratislava II uznesením sp. zn. 42 Cb 143/2010- 247 pripustil do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Slovenskú republiku - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, IČO: 00 686 832.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Z notárskej zápisnice sp. zn. N 186/2009 , Nz 54316/2009, NCRIs 54941/2009 / č. l. 188 -190 / súd zistil, že dňa 18. 12. 2009 bolo spísané notárkou JUDr. Dagmar Hudecovou v budove Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky Mierová 19, Bratislava na požiadanie účastníka - Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky ako jediný akcionár spoločnosti TRANSPETROL, a.s., Osvedčenie o rozhodnutí jediného akcionára spoločnosti podľa § 190 Obchodného zákonníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti - TRANSPETROL, a.s., so sídlom Šumavská 38,821 08 Bratislava, IČO: 31341 977.
Rozhodnutím okrem iného jediný akcionár Spoločnosti Transpetrol, a.s. vlastniaci 100 % jej základného imania zvýšil základné imanie Spoločnosti z doterajšej výšky 63.068.600,- € o 37.774.772,- € na celkovú výšku 100.843.372,-€ upísaním nových akcií, čo predstavuje počet nových akcii: 1.138 ks a menovitá hodnota jednej akcie predstavuje sumu 33.194,- €.
Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd ďalej zistil, že v období od 1.1.2009 do 29.1.2010 mal vydaných 1900 kmeňových listinných akcií v menovitej hodnote jednej akcie 33.194,- EUR.
Žalovaný vo vyjadrení k veci uviedol, že podľa tvrdenia žalobcu tento, má byť majiteľom 647 kusov akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s., ktoré majú predstavovať podiel na jej základnom imaní vo výške 34,05%. Tieto akcie mal nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 12. 2009 od spoločnosti QUICK POWER PLANT SE, Václavské nám. 33,110 00 Praha 1/ ďalej len QPP /. Spoločnosť QPP mala získať akcie na základe skupiny zmlúv o kúpe cenných papierov uzavretých s osobami, ktoré mali nadobudnúť akcie žalovaného dňa 09.10.1998 v exekučnom konaní, sp. zn.: Er 3143/97, EX 4574/97 vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou proti povinnému Slovenská republika - Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Existenciu vlastníckeho práva údajných predávajúcich žalobca preukazuje výpisom z účtu majiteľa cenných papierov vydaného v súčasnosti už zaniknutým Strediskom cenných papierov zo dňa 9.10.1998. S takýmto tvrdením žalobcu žalovaný nesúhlasí.
Počiatkom všetkých simulovaných úkonov, z ktorých žalobca odvodzuje nároky uplatnené v žalobe bol absolútne neplatný protiprávny úkon. K jeho realizácii došlo ešte v roku 1998, v exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Vranov nad Topľou, v ktorom mali údajní predávajúci nadobudnúť sporné akcie žalovaného. Platná právna úprava v roku 1998 neumožňovala akýkoľvek prevod akcií emitovaných spoločnosťou TRANSPETROL, a.s. na inú osobu. Bol vydaný zákon č. 192/1995 Z .z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých podnikov a akciových spoločností, podľa ktorého: "Predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Transpetrolu, akciovej spoločnosti, Bratislava a Slovenských elektrární, a.s., Bratislava, ktorých držiteľom je štát..." Taktiež podľa § 114 Exekučného poriadku "Exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú." V nadväznosti na citovanú právnu úpravu, je preto právny úkon, ktorým malo dôjsť k exekučnému prevodu akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s., na údajných predávajúcich absolútne neplatným právnym úkonom.
Z Výpisu z SCP, ktorý predložil žalobca žiadnym spôsobom nevyplýva, že by údajní predávajúci, od ktorých mala spoločnosť QPP nadobudnúť akcie boli v čase fiktívneho prevodu akcií ich vlastníkmi. Samotným zápis jedného z údajných predávajúcich na výpise z SCP bol spôsobený chybou Strediska cenných papierov, ktorý bol ku dňu jeho vykonania odstránený na základe rozhodnutia Ministerstva financií SR o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov zo dňa 9.12.1998 č. konania 043/1998/ SAN. Žalobca účelovo využíva túto skutočnosť s cieľom zavádzať súd v otázke existencie vlastníckeho práva údajných predávajúcich k akciám. Akcie žalovaného majú listinnú podobu a nie zaknihovanú ako to vyplýva z predloženého výpisu z SCP. Podľa ustanovení § 20 v spojení s § 21 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch sa na prevod listinných cenných papierov vyžaduje rubopis a ich odovzdanie nadobúdateľovi. K týmto úkonom však medzi údajnými predávajúcimi a QPP nikdy nedošlo a ani dôjsť nemohlo, nakoľko akcie v listinnej podobe sa nikdy nenachádzali ani len v držbe údajných predávajúcich. Aj v dôsledku tejto skutočnosti nikdy nemohlo dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k akciám z QPP na samotného žalobcu.
Dňa 18.12.2009 sa konalo valné zhromaždenie spoločnosti TRANSPETROL, a.s. za účasti jej jediného akcionára, ktorým je MHSR. Valné zhromaždenie bolo zvolané v súlade príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a stanov žalovaného.
Z ustanovení Obch. zák. / § 184 ods. 3 / ako aj stanov žalovaného vyplýva, že predstavenstvo je povinné zaslať pozvánku iba akcionárom. Z dôkladného gramatického výkladu ustanovenia čl. VII ods. 8 stanov žalovaného navyše vyplýva, že spoločnosť má iba jediného akcionára, nakoľko uvádza že pozvánka sa zasiela akcionárovi. Toto ustanovenie stanov iba odráža objektívnu skutočnosť, a to že jediným akcionárom žalovaného je Ministerstvo hospodárstva SR. Žalovaný v zozname akcionárov žalobcu , ani osoby od ktorých žalobca údajne nadobudol vlastnícke právo k sporným akciám žalovaného nevedie a ani nikdy neviedol, pretože tieto osoby nie sú a nikdy neboli akcionármi žalovaného. Žalovaný nebol povinný zaslať žalobcovi pozvánku na akékoľvek valné zhromaždenie žalovaného, bol povinný ju zaslať iba jedinému akcionárovi, vlastníkovi všetkých listinných akcií na meno, predstavujúcich 100%- ný podiel na jeho základnom imaní a tým je MHSR.
Obchodný zákonník v § 131 ods. 1 upravuje okruh osôb oprávnených na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. V zmysle ustanovenia § 183, veta prvá zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník "O vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131". Žalobca nie je konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca ani člen dozornej rady spoločnosti TRANSPETROL, a.s. Svoju legitimáciu v konaní odôvodňuje iba účelovým tvrdením o tom, že je akcionárom žalovaného. Žalobca však existenciu svojho vlastníckeho práva k akciám nijako nepreukázal a je preto nepochybné, že nie je osobou, ktorá by bola na podanie žaloby podľa ustanovenia § 131 ods.1 Obch. zák. vecne, či procesné legitimovaná.
K skutočnému predstavenstvu spoločnosti TRANSPETROL, a.s. žalovaný uviedol, že jedinými riadne zvolenými členmi predstavenstva spoločnosti TRANSPETROL, a.s. sú tie osoby, ktoré zvolil jej jediný akcionár - MHSR. Ide o osoby zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v časti Štatutárny orgán. Žalobcom uvádzané osoby nikdy neboli zvolene jediným akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s., o čom okrem iného svedčí aj tá skutočnosť, že aj napriek snahám týchto osôb nikdy nedošlo k ich zápisu do obchodného registra, pričom registrový súd opakovane správne odmietol vykonať nimi navrhované zmeny do obchodného registra.
Žalovaný žiadal na základe vyššie uvedeného žalobu zamietnuť a v závere vyjadrenia zhrnul dôležité skutočnosti , ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie vo veci a to:
Žalobca nikdy, a to ani dňa 18.12.2009 nebol akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.s. a nijako nepreukázal opak tejto skutočnosti;
Údajní predávajúci, ani spoločnosť QPP, od ktorej mal žalobca akcie nadobudnúť nikdy neboli akcionármi spoločnosti TRANSPETROL, a.s. a žalobca nijako nepreukázal opak tejto skutočnosti;
Vlastníkom všetkých listinných akcií emitovaných žalovaným je MHSR, ktoré nim bolo aj v čase ich údajného prevodu a tieto malo vo fyzickej držbe, kde sa nachádzajú aj v súčasnosti; Ignác Ilčišin ani žiadne z osôb, ktoré označuje žalobca nie sú a neboli členmi predstavenstva spoločnosti TRANSPETROL, a.s.;
Akcie žalovaného nemohli byť prevedené v exekúcii z roku 1998 pretože boli vecou nepodliehajúcou exekúcii a ich vlastníkom nemohol byť nikto iný ako štát; Najvyšší súd Slovenskej republiky už niekoľko krát právoplatne rozhodol o neexistencii vlastníckeho práva údajných predávajúcich k akciám, a to aj v konaní s rovnakým predmetom aký ma toto konanie;
Žalobca nie je osobou, ktorá by bola na podanie žaloby podľa ustanovenia § 131 ods.1 Obch. zák. aktívne legitimovaná.
Vedľajší účastník na strane žalovaného k veci uviedol, že základnou podmienkou nároku žalobcu na vyslovenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného, je status akcionára žalobcu, ktorý mu priznáva možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného na základe porušenia zákona, stanov prípadne spoločenskej zmluvy akciovej spoločnosti. Až v prípade, že súd považuje postavenie žalobcu ako akcionára za preukázané, mal byť subsidiárne skúmať či spôsobené porušenie zákona alebo stanov, či spoločenskej zmluvy, mohlo obmedziť práva takéhoto akcionára domáhajúceho sa určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia akciovej spoločnosti.
Podľa jeho názoru žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesení prijatých na valnom zhromaždení žalovaného. Žalobcom uvedené dôkazy sú zavádzajúce a pre účely preukázania postavenia akcionára absolútne nedostatočné.
Žalobca v návrhu uvádza, že je majiteľom 647 kusov akcií žalovaného. Svoje akcionárstvo preukazuje na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 11.12.2009 a to od spoločnosti QPP, ktorá získala predmetné akcie na základe kúpnych zmlúv podpísaných s ich pôvodnými vlastníkmi. Tieto osoby získali akcie žalovaného dňa 9.10.1998 , a to kúpou v rámci predaja majetku povinnej v exekučnom konaní sp. zn. Er 3143/97, EX 4574/97 vedenej u Okresného súdu Vranov nad Topľou proti povinnej Slovenská republika
- Ministerstvo financií.
Svoje akcionárstvo žalobca preukazuje rozsudkom NS SR sp. zn. MCdo/2/99 z 28.2.2001, nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II .US 159/07 z 11.12.2007 , Nálezom ústavného súdu SR so sp. zn. II. ÚS 346/2008-37, rozsudkom Najvyššieho súdu SR so sp. zn. 4Sž 143/01 . Ani jeden z predložených dokumentov a tvrdení nie je dôkazom o tom, že sa žalobca stal akcionárom žalovaného.
Akcie žalovaného sú vydané v listinnej podobe na meno. Žalobca nie je zapísaný v zozname akcionárov a ani nemá právo byť v tomto zozname evidovaný, pretože žiadne akcie žalovaného neboli vydané na meno žalobcu, neboli na žalobcu rubopisom prevedené. Relevantným dôkazom o tom, že žalobca je akcionárom žalovaného, by bolo predloženie akcií, vydaných na meno žalobcu, prípadne na žalobcu rubopisovaných. Prípustným dôkazom o akcionárskom postavení žalobcu by bolo tiež predloženie zoznamu akcionárov uvádzajúceho žalobcu ako jedného z akcionárov žalovaného. Takýto dôkaz však žalobca nepredložil. Naopak z výpisu zo zoznamu akcionárov ku dňu prijatia rozhodnutí jediného akcionára žalovaného - t.j. k 18.12.2009 / č. l. 346 / jasne vyplýva, že žalobca nebol zapísaný v zozname akcionárov žalovaného, nakoľko jediným akcionárom žalovaného bol a je iba vedľajší účastník na strane žalovaného. Je teda zrejmé, že zo strany žalovaného nedošlo pri zvolávaní valného zhromaždenia k opomenutiu pozvania žalobcu. Dôkazy, ktoré žalobca prekladá a uvádza na preukázanie svojho postavenia akcionára žalovaného, sú nedostatočné. Napriek tomu, že Stredisko cenných papierov SR, a.s. evidovalo od októbra 1998 do decembra 1998 akcie žalovaného na účte žalobcu, v decembri 1998 nesprávne vykonanú registráciu prevodu opravilo a od toho času sa akcie žalovaného na účte majiteľa cenných papierov už nikdy nenachádzali. Stredisko cenných papierov SR, a.s. evidenciu opravilo v súlade s rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky z dôvodu, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k zmene právneho stavu. Zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov zo dňa 9.10.1998 je ako dôkaz akcionárstva žalobcov absolútne irelevantný.
Rozsudok NS SR sp. zn. MCdo 2/99 nepotvrdil, že právni predchodcovia žalobcu, resp. jeden z nich sa stal akcionárom žalovaného. V tomto konaní sa NS SR vôbec nezaoberal otázkou vlastníctva akcií a ani priebehom a zákonnosťou exekúcie, ktorá mala viesť k nadobudnutiu akcií žalovaného. NS SR vo svojom rozhodnutí len odmietol mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora z dôvodu, že nebola naplnená jedna z podmienok na jeho podanie. NS SR uviedol, že hoci by inak dôvody na podanie mimoriadneho dovolania videl, zrušením napadnutého rozhodnutia by nebolo možné dosiahnuť ochranu práv druhej strany, čím nemala byť splnená podmienka, že ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Nález ústavného súdu SR sp. zn. II .ÚS 159/07 ani Nález ústavného súdu SR sp. zn. 346/08 nie je rozhodnutím, ktoré by potvrdilo, že žalobca nadobudol akcie žalovaného. Predmetom konania na Ústavnom súde nebola otázka toho, či mohol žalobca nadobudnúť akcie žalovaného alebo nie. Ústavný súd nerozhodoval o akcionárskom postavení žalobcu, ale len o porušení práva spoločnosti TRADEUNION spol. s r. o. Vranov nad Topľou na svoju ochranu a spravodlivý súdny proces. Právny názor ústavného súdu vyslovený v odôvodnení nálezu nie je pre všeobecné súdy záväzný. Nálezu sa nepridržiavali súdy vo viacerých ďalších rozhodnutiach a NS SR uviedol, že právny názor ústavného súdu vyjadrený v náleze je v rozpore so všeobecným záväzným právnym predpisom a preto ho všeobecné súdy nesmú aplikovať. Sám ústavný súd v ďalšom náleze, ktorý priamo súvisel s akciami žalovaného sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20.1.2011 uviedol, že význam nálezu ústavného súdu II. ÚS 159/07 z 11.12.2007 netreba preceňovať. Podľa ústavného súdu je zrejmé, že otázka vlastníctva akcií ešte zjavne nie je právne uzavretá, čo jasne indikuje, že všeobecné súdy sa musia s touto otázkou samostatne vysporiadať.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sž 143/01, zrušilo rozhodnutie Ministerstva financií SR, na základe ktorého Stredisko cenných papierov SR vykonalo opravu v evidencii cenných papierov, čím došlo k odpísaniu akcií žalovaného z účtov siedmych subjektov tvrdiacich, že ich nadobudli v exekúcii a pripísaniu týchto akcií opätovne na účet Ministerstva hospodárstva SR. Toto rozhodnutie však nevyvolalo obnovu pôvodného stavu. Zrušením rozhodnutia Ministerstva financií SR teda nemohlo dôjsť znovu k pripísaniu akcií na účty žalobcov. Navyše, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Sž 143/01 sa nezaoberalo meritom veci, ale len procesnou stránkou konania. Ak by v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR bola Stredisku cenných papierov SR uložená povinnosť znovu zaevidovať akcie žalovaného na účtoch siedmych subjektov a obnoviť tak pôvodný stav, bola by situácia iná. Taká povinnosť však z rozhodnutia nevyplývala, preto je tiež toto rozhodnutie ako dôkaz, ktorý má preukázať nadobudnutie akcií právnymi predchodcami žalobcu, bezpredmetné. Z uvedené jasne vyplýva, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie návrhu v zmysle ustanovení § 183 a § 131 Obchodného zákonníka na vyslovenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného .
K exekučnému prevodu akcii žalovaného vedľajší účastník uviedol, že exekúcia akcii mala prebehnúť v roku 1998. V tomto roku získala spoločnosť CS.I. - CD a.s. personálne a majetkovo prepojená so žalobcom právoplatné rozhodnutie súdu, na základe ktorého bola Slovenská republika povinná uhradiť spoločnosti CS.I. - CD a.s. náhradu škody vo výške 43.265.591,-Sk s príslušenstvom. Spoločnosť CS.I. - CD a.s. začala voči Slovenskej republike exekučné konanie, v rámci ktorého exekvovala 647 kusov akcií žalovaného. Tieto akcie mali byť prevedené prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi personálne prepojeného so spoločnosťou CS.I. - CD a.s. na 7 ďalších prepojených spoločností a fyzických osôb, ku ktorým patrí aj žalobca. Stredisko cenných papierov SR, a.s. zaevidovalo na dva mesiace 647 kusov akcií žalovaného na účtoch cenných papierov 7 spoločností a fyzických osôb. Uvedené spoločnosti a osoby nikdy neuhradili kúpnu cenu akcií, ktoré mali v exekúcii nadobudnúť, napriek tomu tvrdia, že v exekúcii získali akcie žalovaného, ktorých hodnota mnohonásobne prevyšuje hodnotu pôvodne exekvovanej pohľadávky. V súvislosti s neplatným exekučným prevodom akcií žalovaného sa voči všetkým osobám zainteresovaným na exekučnom prevode vedie konanie na Okresnom súde Košice n o určenie neplatnosti prevodu akcií pod sp. zn. 12C1/2006.
Akýkoľvek prevod akcií žalovaného bol v čase, keď k nemu podľa tvrdení žalobcu malo dôjsť vylúčený v zmysle: 1/ článku 20 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na základe ktorého - "zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byt iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb...", 2/ zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, v zmysle ktorého bol akýkoľvek prevod štátnych akcií možný len na základe privatizácie, 3/ ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z. o strategických podnikoch, ktorý výslovne ustanovil, že "predmetom privatizácie nemôžu byt akcie Transpetrolu, akciovej spoločnosti, Bratislava a Slovenských elektrární akciovej spoločnosti Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond."
Keďže akcie žalovaného mohli byť v čase ich údajného exekučného prevodu len vo vlastníctve Slovenskej republiky , exekučný prevod akcií žalovaného bol preto ako právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, absolútne neplatným právnym úkonom, v zmysle ustanovenia § 37 ods. 2 OZ. Navyše, podľa § 114 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť veci, ktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii nepodliehajú. Exekučný prevod akcií žalovaného bol absolútne neplatným právnym úkonom aj v zmysle § 39 OZ, ako právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Na základe uvedených skutočností a s prihliadnutím na rozhodnutia slovenských súdov v konaniach s rovnakým predmetom a účastníkmi, prípadne účastníkmi odvodzujúcimi svoje právne nároky od rovnakej skutočnosti, žiadal vedľajší účastník na strane žalovaného, aby súd žalobu zamietol. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval písomne podaného návrhu a žiadal, aby súd rozhodol v zmysle petitu.
Na pojednávaní dňa 24. 11. 2011 a dňa 17. 1. 2013 sa právny zástupca žalovaného pridržiaval písomne podaného vyjadrenia zo dňa 5.11.2010 a žiadal, aby súd návrh zamietol z dôvodu , že žalobca nie je akcionárom spol. Transpetrol a.s. a ani ním nikdy nebol. Jediným akcionárom spoločnosti Transpetrol a.s. je SR zastúpená Ministerstvom hospodárstva SR.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval písomne podaného vyjadrenia zo dňa 7. 12. 2010 ako aj ďalšieho vyjadrenia zo dňa 30. 9. 2011 , zo dňa 26. 10. 2011 a žiadal, aby súd návrh zamietol a ako hlavný dôvod uviedol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca mal preukázať listinný doklad ako výpis zoznamu akcionárov na preukázanie , že je majiteľom listinných akcii, alebo priniesť súdu k nahliadnutiu listinný doklad - listinnú akciu, kde na rube tejto akcie je napísaný žalobca - spoločnosť, ktorá sa dožaduje určenia neplatnosti uznesenia VZ, alebo musí existovať právoplatný rozsudok o tom, že žalobca sa stal právoplatným akcionárom spoločnosti Transpetrol. Žiadne vyššie uvedené listinné doklady žalobca nedoložil, právny zástupca poukázal na to, že neexistuje listinný doklad , ktorý by preukazoval, že žalobca je vlastníkom akcií Transpetrolu a.s., či už vo forme listinnej akcie, alebo právoplatného rozhodnutia a preto žiadal, aby súd žalobu zamietol.
V priebehu súdneho konania bolo zo strany žalobcu, ale aj žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného doložených niekoľko rozsudkov a uznesení Najvyššieho súdu SR a nálezov Ústavného súdu SR, ktoré sa v odôvodnení svojich rozhodnutí zaoberali aktívnou legitimáciou žalobcu na zvolanie valného zhromaždenia žalovaného. Z týchto rozhodnutí súd nemá za preukázané tvrdenie žalobcu, že je akcionárom, resp. bol akcionárom žalovaného v i čase konania napadnutého valného zhromaždenia.
Podľa § 183 Obch. zák., o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
Podľa § 131 ods. 1 každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Primárnou otázkou, ktorou sa súd zaoberá pri riešení jednotlivých sporov, je otázka aktívnej (na strane žalobcu) a pasívnej (na strane žalovaného) vecnej legitimácie účastníkov.
"Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide." (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 192/2004; uverejnený v ZSP 46/2008).
"Každý akcionár môže pri splnení zákonom vymedzených podmienok podať na súd žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti. Toto právo má aj osoba, ktorá v deň konania valného zhromaždenia nebola akcionárom spoločnosti, ale v čase, keď toto právo uplatňuje, spĺňa podmienky ustanovené v § 183 v spojení s § 131 OBZ." (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Obdo V 86/2004; ZSP 88/2006).
Žalobca svoje oprávnenie na podanie predmetnej žaloby odvodzuje od svojho postavenia akcionára žalovaného. Z predloženého zoznamu akcionárov však jednoznačne vyplýva, že žalobca v čase rozhodnutia jediného akcionára v pôsobnosti valného zhromaždenia dňa 18. 12. 2009 a ani po tomto termíne nebol akcionárom žalovaného. Z uvedeného dôvodu je preto nepochybné, že nie je osobou, ktorá je k podaniu predmetnej žaloby aktívne vecne legitimovaná, čo súd viedlo k zamietnutiu návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a určil povinnosť žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného v sume 489,80,- € za 7 úkonov právnej pomoci / prevzatie a príprava zastúpenia AK JUDr. Ľuboš Novák , s.r.o.- á 55,49 €, písomné vyjadrenie k žalobe - á 55,49 €, písomné vyjadrenie k vstupu vedľajšieho účastníka zo dňa 31. 1. 2011 - á 57,- € ,prevzatie a príprava zastúpenia advokátom JUDr. Oliver Korec- á 57 €, účasť na pojednávaní dňa 20. 9. 2011 bez prejednania veci 1 sadzby á 14,25,- €, účasť na pojednávaní dňa 24. 11. 2011 á 57,- €, účasť na pojednávaní dňa 17. 1. 2013 - á 60,07 € /, 2 krát 7,21,- €, 4 krát 7,41 €, 1 krát 7,81 €, spolu s 20% DPH vo výške 81,63,- €, všetko podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 , 2, 3, §15, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Rovnako tak súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. určil povinnosť žalobcu nahradiť strane vedľajšieho účastníka na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 687,54,- € za 10 úkonov právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, - á 55,49 EUR, 2 úkony - písomné vyjadrenie k žalobe zo dňa 28. 9. 2011 a podanie zo dňa 20. 10. 2011 - á 57 €, rokovanie s klientom 23. 11. 2011- á 38,- €, rokovanie s klientom 14. 1. 2013 - á 40,04,- € , vyjadrenie k rozhodnutiu zo dňa 31. 8. 2012 - á 58,69,-€, vyjadrenie k aktuálnemu vývoju zo dňa 17. 1. 2013 - á 60,07 €, účasť na pojednávaní dňa 20. 9. 2011 á 14,25,- € / 1 sadzby bez prejednania veci / , 24. 11. 2011 á 57,-€, 17. 1. 2013 - á 60,07 €, ďalej 1 krát režijný paušál 7,21 EUR, 5 krát 7,41 EUR, 1 krát 7,63 EUR, 3x 7,81 €, spolu s 20 % DPH zo sumy 572,95,- EUR / 114,59,- € /, všetko v súlade s § 11, 14 ods. 1, 2. 3, § 15, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane žalovaného 1 úkon právnej pomoci a to účasť na pojednávaní dňa 27. 3. 2012, nakoľko toto pojednávanie bolo odročené bez účasti účastníkov konania / bolo im oznámené zo strany súdu mailom, že sa nemusia pojednávania zúčastniť/.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.