Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-17Er/2211/2011

Uznesenie

Okresný súd Košice - okolie vo veci exekúcie oprávneného: A - TIS, a.s. Prešov, so sídlom Strojnícka 1, Prešov, IČ 31699928, zast. AK Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov, proti povinnému: RUSI TRADE s.r.o., so sídlom Obchodná 39, Bratislava 811 06, IČ 36599751 (po zmene obchodného mena a sídla), vedenej u Mgr. Erika Fekete, Exekútorský úrad Prešov, Puškinova 16 pod sp. zn. EX 111/11 takto

rozhodol:

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 67,67 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nevymožiteľnosti pohľadávky pre nemajetnosť povinného zistenej exekučným šetrením, pričom svoje tvrdenie doložil príslušnými listinnými dokladmi, ktorými zistil nevymožiteľnosť pohľadávky oprávneného. Správou zo dňa 5.3.2012, ktorou informoval oprávneného o vykonaných úkonoch, z ktorých zistil nemajetnosť povinného, pričom mu oznámil, že nie je reálna perspektíva vysporiadania záväzkov, resp. zlepšenie majetkových pomerov, pričom ďalšie úkony by trovy exekúcie len navyšovali a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň mu doporučil podať návrh na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Oprávnený na správu súdneho exekútora nereagoval, z čoho súd usudzuje, že nemá námietok voči zisteniam exekútora.

Spolu s podnetom si súdny exekútor uplatnil i náhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu že povinný nevlastní žiaden majetok vhodný na exekúciu. Lustráciou majetku povinného zistil nasledovný stav : povinný nie je vlastníkom motorového vozidla ( oznámenie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach), povinný nevlastní nehnuteľnosti ani podielovo ( preverovanie v katastri nehnuteľnosti), činnosť nevykonáva ( lustrácia v živnostenskom registri a obchodnom registri), má vysoké záväzky voči zdravotným poisťovniam, nie je vlastníkom žiadnych majetkových práv príp. bonitných pohľadávok.

Majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie. Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi (zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu). Podľa § 64 Exekučného poriadku určí spôsob vykonania exekúcie exekútor. Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým

spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.

Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad.Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. , , III. ÚS 432/2011,).

Konajúci súd uvádza, že z kontextu vyššie uvedeného nedochádza ani k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý proces, nakoľko Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje v merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď ), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (viď R 37/1993).

I Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku k prejednávanej problematike uviedol, že súd nie je povinný každú písomnosť založenú účastníkom konania doručovať protistrane. Takúto povinnosť mu ukladá len v prípade takých podaní, ktoré majú z hľadiska ich obsahu podstatný význam pre výsledok sporu. Takýmito podaniami účastníka, ktoré je súd povinný doručiť druhému účastníkovi, sú predovšetkým návrh na začatie konania ( ), odvolanie ( ), dovolanie, prípadne podania, ktorých obsahom je skutkový a právny rozbor prejednávanej veci. Súd nemá za povinnosť doručovať druhému účastníkovi odpoveď na podané odvolanie, podania, ktorých obsahom sú rôzne žiadosti účastníka (napr. žiadosť o urýchlenie vydania rozhodnutia) a pod. V prípade

návrhov na zastavenie exekúcie išlo o procesné úkony, ktorých obsahom nebol skutkový, prípadne právny rozbor veci a neboli v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujímať stanovisko, prípadne na ich vyvrátenie navrhovať dôkazy.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /EP/ v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Z predložených dokladov vyplýva, že exekútor vykonal dostatočné úkony súvisiace so zisťovaním majetku povinného, pričom zistil jeho nemajetnosť, preto konajúci súd mal preukázané, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z navrhovaného dôvodu, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je reálny podklad na očakávanie zmeny pomerov a preto súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného, nakoľko z majetku povinného nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie, pričom oprávnený konkludentným konaním so zistením exekútora súhlasil.

Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).

Podľa vyhl. č. . v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 Eur. Podľa odseku 2 je paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou, upravuje § 15 ods. 1) písm. a - j cit. vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na uvedené priznal súd súdnemu exekútorovi trovy vo výške 67,67 Eur, ktoré pozostávajú z minimálnej zákonnej odmeny v sume 33,19 Eur, z náhrady za hotové výdavky (poštovné) v sume 23,20 Eur + DPH 20% v sume 11,28 Eur.

Súd uznal priznané úkony za účelné pre potreby výkonu exekúcie, nakoľko ide o obvyklé úkony pri doručovaní listín súdneho exekútora a zisťovaní potrebných skutočností pre riadny výkon exekúcie s prihliadnutím na časové obdobie výkonu exekúcie a uznal i hotové výdavky ako štandartné výdavky spojené so zisťovaním pri výkone exekúcie, čo sa týka rozsahu a súčasne s prihliadnutím na časové obdobie výkonu exekúcie.

Súčasne mal súd za preukázané z predložených dokladov, že exekútor je platiteľom DPH.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Základnou zásadou exekučného konania je, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§ 197). Iba výnimočne, napr. pokiaľ je zistená nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2), príp. vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3), znáša trovy exekúcie zo zákona oprávnený.

V zmysle uvedeného k náhrade priznaných trov súdnemu exekútorovi zaviazal súd oprávneného s poukazom na § 200 ods. 2 a 203 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko dôvodom zastavenia exekúcie je zistená nemajetnosť povinného v rozsahu, ktorý nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do15dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Proti výroku o trovách exekúcie je odvolanie prípustné iba čo do ich výšky.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).