Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13P-385-2012.pdf
PDF · 88.68 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/385/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. K., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky U. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R., toho času bytom R., C. XX, zastúpenej PROSMAN A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v Trnave, Hlavná 31 a otca W. K., nar. XX.X.XXXX, bytom R., H. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Vierou Šantovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova 1, o návrhu matky na určenie výživného na čas do rozvodu, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka - matka sa svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.11.2012 domáhala, aby súd určil spätne výživné na maloletú I. K. na čas do rozvodu od 1.6. 2012 do právoplatnosti rozsudku o rozvode vo výške 80,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom nežili v spoločnej domácnosti od júna roku 2012, pričom jej neprispieval na výchovu a výživu maloletej a ani v rozsudku o rozvode manželstva nie je zahrnuté obdobie kedy spolu nežili v spoločnej domácnosti. Za uvedené obdobie matky vyčíslila výdavky na maloletú v sume 969,15 eura + 100,- eur mesačne výdavky na stravu, ubytovanie a ostatné výdavky. Výdavky vo výške 100,- eur mesačne si však neuplatňuje, pretože sa v starostlivosti o maloletú striedali.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že žiadajú súd, aby určil výživné spätne, teda za obdobie odkedy nežijú rodiča v spoločnej domácnosti do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, pretože matka mala vtedy nižší príjem ako otec a on neprispieval matke na výživu dcéry vôbec. Jednak nevedela, že má podať takýto návrh v čase rozvodu manželstva, čakala, že sa s otcom dohodnú, aby prispieval na výživu dcéry, avšak bezúspešne. Matka sa pokúšala dohodnúť v 9-11/2012, aby jej otec doplatil výživné za predchádzajúce obdobie. Až keď sa vyjadril jasne, že jej žiadne peniaze nedá, vtedy podala návrh na súd. V záverečnom návrhu žiadal, aby súd rozhodol v zmysle písomného návrhu a otcovi určil 80,- eur mesačne za uvedené obdobie. Otec žiadnym spôsobom nespochybnil nimi preukazné výdavky na zabezpečenie potrieb mal., pričom nežiadali každodenné výdavky na zabezpečenie potrieb mal. dieťaťa, pretože sú si vedomí toho, že aj otec tieto výdavky mal, keď sa o maloletú stral.
Matka maloletej vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že od 1.6.2012 po odchode so spoločnej domácnosti, ktorú viedli s otcom mal. zabezpečovali starostlivosť o mal. tak, že si mal. striedali
podľa jej pracovnej doby, keďže pracovala v tom čase ako predavačka. Jeden týždeň pracovala tri dni do týždňa, druhý týždeň 4 dni v týždni. V čase, keď bola v práci, zabezpečoval starostlivosť otec, keď mala voľno tak ona. Dá sa povedať, že si ju striedali, resp. bola u každého z nich pol mesiaca. Keďže odišla zo spoločnej domácnosti ona, musela zabezpečiť pre dcéru základné veci pre život ako posteľ, komodu, pretože bývali v byte s jej priateľom, ktorý mali prenajatý a v ktorom žijú dodnes. Jednalo sa o jednoizbový nezriadený byt. Počas letných prázdnin dcéra navštívila, resp. sa zúčastnila letného tábora, ten uhradila ona vo výške 64,- eur, musela dcére kúpiť aj oblečenie, nakoľko jej z domu zobrala len polovicu, aby mala niečo aj u otca. Od 9/2012 kedy nastúpila do školy uhradila stravné a poplatok za školský klub v 9-10/2012, v 11/2012 otec. Pri nástupe maloletej do nového školského roka polovicu výdavkov na školské potreby uhradil otec. V uvedenom období s dcérou nemal žiadne zvýšené výdavky týkajúce sa jej zdravotného stavu a podobne. Boli to len bežné ako strava a ošatenie, aj keď ošatenie vzhľadom k uvedenému vo zvýšenej miere. Od otca žiadala výživné 80,- eur ako polovicu výdavkov, ktoré mala s maloletou a ktoré súdu zdokladovala. Od 14.12.2012 je nezamestnaná, nakoľko jej nepredĺžili pracovnú zmluvu, mala uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú. Na všetky výdavky, ktoré mala s mal. si musela vzhľadom k nízkemu príjmu požičať, v súčasnosti, keďže je bez práce, ťažko spláca tieto pôžičky.
Právna zástupkyňa otca na pojednávaní uviedla, že otec s návrhom nesúhlasí. V uvedenom období zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú on. Matka odišla zo spoločnej domácnosti dňa 22.6.2012, v konaní predložila množstvo dokladov, ktoré nepreukazujú, že slúžili na zabezpečenie potrieb maloletej, podstatné je však to, že starostlivosť o maloletú zabezpečoval, t. j. zabezpečoval životné potreby, chodil k lekárovi, kupoval veci a preto žiadali návrh zamietnuť. V záverečnom návrhu žiadala súd, aby návrh matky ako nedôvodný zamietol. Z predložených dokladov nie je zrejmé, že by mali slúžiť k potrebám maloletej. Najväčšia položka za skriňu, ktorú matka kúpila - z toho už vôbec nie je zrejmé, že by mala slúžiť pre potreby dieťaťa a zároveň poukazovala na striedavú starostlivosť v období, kedy aj otec zabezpečoval starostlivosť o dieťa. Poukazovala na moment, kedy matka začala žiadať vyčíslenú sumu v 12/2012.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že nie je všetko pravda, čo tvrdí matka vo svojej výpovedi. To, že žiada od neho uhradiť 480,- eur sa dozvedel na Vianoce, dovtedy od neho žiadne peniaze na výživu mal. nepýtala. Je pravdou, že si od 6/2012 a nie od 1.6. ale od 22.6.2012 dieťa striedali, podľa toho ako pracovala matka, veľakrát sa tak stalo, že aj v čase, keď mala voľno, zabezpečoval starostlivosť o mal. Taktiež dieťaťu nakupoval oblečenie, zabezpečoval stravu v čase, keď bola u neho. Čo sa týka zdravotnej starostlivosť, bol to on kto chodil k lekárovi a nakupoval lieky. Oblečenie nakupoval prostredníctvom svojej sestry, ktorej dal na to peniaze. Keď odchádzala matka tak si mohla zo spoločnej domácnosti zobrať čo si chcela, bolo to len jej rozhodnutie čo si vezme. Je pravdou, že pýtal späť jednu perinu, ktorú si zobrala, bolo to pre dcéru, aby mala aj zimný paplón. Taktiež uhradil polovicu výdavku za vydanie cestového pasu vo výške 25,- eur a tiež zaplatil polovicu sumy za detský tábor, žiaľ o tom nevie súdu predložiť doklad. Čo sa týka školských pomôcok, časť dostala do daru od jeho matky, časť jej kúpil on.
Kolízny opatrovník navrhoval súdu, aby určil vyživovaciu povinnosť otca za matkou žiadané obdobie, tak ako bolo určené pri rozvode manželstva aj napriek tomu, že otec zabezpečoval spoločne starostlivosť o mal. čo sa týka skutočnosti, že matka nemala vedomosť, že mohla požiadať o určenie výživného do rozvodu manželstva, rodičia navštevovali RPPS ÚPSVaR Nitra, kde ak by matka o to žiadala, bolo by jej poskytnuté poradenstvo aj v tomto smere, matka túto možnosť nevyužila.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 9.7.2012 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov:
- rodný list maloletej
-doklady preukazujúce úhradu nákladov matky na maloletú od 6/2012 do 14.11.2012 + rozpis týchto výdavkov
-potvrdenie o úhrade poplatku za letný tábor mal.
-pripojený spis Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/136/2012 a z neho návrh zo dňa 3.5.2012 a rozsudok zo dňa 23.10.2012
a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloletá I. K., nar. X.X.XXXX pochádza z matky U. K. a otca W. K.. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 24P/136/2012- 67 zo dňa 23.10.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2012 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloletá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 60,- eur mesačne. Matka sa s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti v mesiaci jún 2012. Rodičia zabezpečovali po rozchode (od júna 2012) striedavú osobnú starostlivosť o maloletú, tak, že jeden týždeň matka pracovala tri dni do týždňa a druhý týždeň štyri dni v týždni. Rodičia za obdobie od 1.6.2012 do 7.11.2012 zabezpečovali nielen osobnú starostlivosť o dieťa, v ktorej sa pravidelne striedali, ale aj obaja zabezpečovali výživu dcéry. Matka predložila doklady o výdavkoch na maloletú za uvedené obdobie vo výške 969,15 eura. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv a letný tábor v sume 79,- eur. Otec maloletej v čase keď mal dieťa v starostlivosti uhrádzal náklady na bývanie, stravu, ošatenie, polovicu nákladov na vydanie cestovného pasu vo výške 25,- eur a školské pomôcky a potreby, zaplatil stravné v školskej jedálni a poplatok za školský klub maloletej.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať lem odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nebol podaný dôvodne, pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky k tomu, aby súd určil výživné na maloleté dieťa na čas do rozvodu. Matka vo svojom návrhu žiadala určiť výživné od doby, kedy odišla zo spoločnej domácnosti, pričom podľa tvrdenia matky sa tak stalo dňa 1.6.2012 a podľa vyjadrenia otca dňa 22.6.2012. Uvedené výživné žiadala určiť do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode a úprave práv a povinností rodičov na čas po rozvode, teda do dňa 7.11.2012. Nakoľko matka žiadala určiť výživné spätne - návrh bol podaný dňa 22.11.2012, súd v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 veta tretia Zákona o rodine bol povinný zisťovať, či sú tomto prípade dané dôvody hodné osobitného zreteľa na
spätné určenie výživného. Matka v konaní nepreukázala a súd ani nezistil dôvodnosť a potrebu priznania spätného výživného. Po tom, čo matka s maloletou opustila spoločnú domácnosť, nebola maloletá len vo výlučnej starostlivosti matky. Počas tohto obdobia si maloletú rodičia striedali podľa pracovnej doby matky (matka bola zamestnaná ako predavačka a nemala pravidelnú pracovnú dobu). Obaja rodičia rovnako zabezpečovali výchovu a starostlivosť o maloletú, preto nie je dôvodné, aby matka žiadala výživné na maloletú za požadované obdobie. Otec zabezpečoval životné potreby maloletej, navštevoval s ňou lekára a nakupoval oblečenie, lieky, školské pomôcky rovnako ako matka podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že počas tohto obdobia bola matka zamestnaná, preto bolo v jej schopnostiach a možnostiach zabezpečiť výdavky maloletej, pretože zamestnanie stratila až 14.12.2012. V prípade, ak by to opodstatňovali potreby maloletej v tom čase, mohla matka kedykoľvek podať odôvodnený návrh na určenie výživného pre maloletú. Matkou uvádzaný dôvod, že nevedela, že v čase konania o rozvod manželstva môže podať návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného. Tvrdenia matky, že otec v danom období vôbec neprispieval na výživu dieťaťa nie sú pravdivé, pretože sa v rovnakej miere ako matka podieľal na starostlivosti o dieťa, z čoho vyplýva, že musel prispievať na jej výživu.
Na základe uvedených skutočností súd návrh matky ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.