Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-332-2011.pdf
PDF · 76.28 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/332/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne K. S., bytom v G., Č. Č.. XXX/X, zastúpená X. C. C. - Y. Y. so sídlom v Y., I. Č.. XX, proti žalovanému F. R., bytom v G., H. Č.. XXX/X, zastúpenému N.. G. H., advokátom so sídlom v U., I..M..Š. Č.. XXXX/XXX, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 7.7.2011 č.k. 14C/127/2010-110 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému na trovách konania sumu 384,75 eur a vyslovil, že žalovaný nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, doplatenia kúpnej ceny a vydania hnuteľných vecí.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa ako predávajúca odpredala žalovanému ako kupujúcemu rodinný dom súp.číslo XXX na parcele Č.. XXXX a parcely Y.-X. Č.. XXXX zastavané plochy a nádvoria a Y.-X. Č.. XXXX záhrady kat.územia G., zapísané na LV č. XXX za dohodnutú kúpnu cenu 3.300,-eur. Ďalej vychádzal z tvrdení žalobkyne, že účastníkmi ústne dohodnutá kúpna cena bola v sume 400.000,- Sk, z ktorej časť bola vyplatená v sume 100.000,-Sk pri podpise kúpnej zmluvy 200.000,-Sk jej malo byť doplatené mimo kúpnej zmluvy a v hodnote 100.000,-Sk jej mal žalovaný zabezpečiť náhradné ubytovanie. Ďalej žalobkyňa žiadala vydať hnuteľné veci, ktoré tvorili zariadenie rodinného domu.
Na základe uvedených zistení a vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že samotné tvrdenia žalobkyne sú vo vzájomnom rozpore keď na jednej strane tvrdila, že bola dohodnutá kúpna cena v zmluve v sume 100.000,-Sk a mimo kúpnej zmluvy suma 200.000,-Sk a na druhej strane uplatnila nárok z titulu, že bola uvedená do omylu ohľadom časti kúpnej zmluvy. Súd mal teda za to, že žalobkyňa nepreukázala, že bola uvedená do omylu, nepreukázala, že nastali také skutočnosti,
ktoré by bolo možné kvalifikovať ako právne významný omyl, čiže také skutočnosti, ktoré by boli skryté a vyvolané druhou zmluvnou stranou. Uzavrel teda, že kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 2.6.2010 uzatvorená platne a preto v tejto časti návrh zamietol. Ohľadom doplatku kúpnej ceny v sume 200.000,-Sk súd dospel k záveru, že v tejto časti uplatneného nároku žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala a ani ňou navrhnutí svedkovia nepotvrdili žiaden relevantný dôkaz ohľadom tohto tvrdenia. Vo vzťahu k vydaniu hnuteľných vecí bol súd rovnako toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že ňou žiadané veci sú jej vlastníctvom, poukázala iba na to, že veci boli v dome. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že žiadané veci sa nachádzajú v dispozičnej sfére žalovaného. V priebehu konania došlo k vydaniu tých vecí, ktoré v dome zostali, čo vyplynulo zo zápisov o vydanie veci. V konaní podľa návrhu súdu prvého stupňa bolo preukázané, že veci z domu boli umiestnené na dvore a niektoré odvezené na aute a teda boli odvezené, resp. odnesené neznámymi spoluobčanmi, čo znamená, že ich žalovaný nemá z tohto titulu a ani nemôže vydať. Z tohto dôvodu nepovažoval žalobný návrh za dôvodný ani v tejto časti.
Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní sa nepreukázalo, že hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére žalovaného. Súd nevzal do úvahy skutočnosť, že časť veci, ktoré sa nachádzali v rodinnom dome a ktoré odmietal vydať pred začatím konania boli jej vydané až v priebehu súdneho konania. Teda minimálne v tomto rozsahu bol návrh na vydanie hnuteľných veci dôvodný. Čo sa týka ostatných hnuteľných vecí preukázať ich existenciu písomnými dôkazmi nebolo možné z dôvodu jej násilného vysťahovania z rodinného domu možné. Žalobkyňa je toho názoru, že jej tvrdenia v konaní boli dostatočne preukázané a má za to, že žaloba je dôvodná a tejto mal súd vyhovieť. V konaní uviedla, že žalovaný navrhol výšku i spôsob zaplatenia kúpnej ceny. Bola presvedčená, že žalovaný dodrží vzájomnú dohodu a preto aj pristúpila k predaju nehnuteľnosti žalovanému. Žalobkyňa má za to, že išlo o právne významný omyl, ktorý má za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Čo sa týka doplatku kúpnej ceny, tento bol uplatnený dôvodne, nakoľko žalovaný nedodržal tú časť vzájomnej dohody a svoj záväzok dobrovoľne neplnil. Vo vzťahu k trovám konania uviedla, že súd mal zohľadniť jej sociálnu situáciu a o trovách rozhodnúť podľa ust. § 150 O.s.p..
Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Je toho názoru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovými zisteniam a následne vec správne posúdil.
Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a vecne správne rozhodol ak návrh žalobkyne zamietol. Na doplnenie dôvodov odvolania odvolací súd uvádza následovné:
Z tvrdení žalobkyne v konaní pred súdom prvého stupňa je zrejmé, že táto považuje kúpnu zmluvu za neplatnú, lebo žalovaný jej nezaplatil ústne dohodnutú kúpnu cenu nehnuteľnosti v sume 400.000,-Sk, ale vyplatil jej iba kúpnu cenu uvedenú v písomnej kúpnej zmluve v sume 100.000,-Sk.
Za predpokladu, že by žalobkyňa tvrdenie ohľadom ústne dohodnutej kúpnej ceny v sume 400.000,- Sk preukázala, teda by bolo pravdivé,bolo by treba písomnú kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou v sume 100.000,-Sk považovať za neplatnú z toho dôvodu, že by sa jednalo o zastierajúci právny
úkon v porovnaní s úkonom zastretým, naozaj zamýšľaným, totiž s ústne uzavretou kúpnou zmluvou s dohodnutou kúpnou cenou v sume 400.000,-Sk. Je tomu tak preto, že zastierajúci úkon nemôže byť platným, pretože nezodpovedá vôli účastníkov, ak chceli uzatvoriť kúpnu zmluvu s kúpnou cenou v sume 400.000,-Sk. Za platný by nebolo možné v danom prípade považovať ani zastretý právny úkon
- ústne uzavretú kúpnu zmluvu s dohodnutou kúpnou cenou v sume 400.000,-Sk. Je tomu tak preto, že v prejednávanej veci predmetom kúpnej zmluvy sú nehnuteľnosti a v takom prípade zmluva o prevode nehnuteľnosti musí mať písomnú formu (§ 46 ods. 1 Obč. zákonníka). Keďže prípadný zastretý právny úkon - kúpna zmluva s dohodnutou kúpnou cenou v sume 400.000,-Sk - nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon, nebolo by ho možné považovať podľa § 40 ods. 1 Obč. zákonníka za platný.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, pre nečinnosť účastníka (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej účastníkovi ust. § 120 ods. 1) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná.
Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach (že so žalobcom dohodla ústne kúpnu cenu v sume 400.000,-Sk), preto správne rozhodol, ak žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol.
Vo vzťahu k žalobkyni uplatnenému nároku ohľadom doplatenia kúpnej ceny je potrebné uviesť, že ak by hore uvedené tvrdenia žalobkyne ohľadom ústne dohodnutej kúpnej ceny v sume 400.000,-Sk boli pravdivé, spôsobilo by to absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy a žalobkyni by vznikol nárok vo vzťahu k žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia, nie však na doplatenie kúpnej ceny. Správne preto postupoval súd prvého stupňa, ak zamietol žalobu aj vo vzťahu k doplateniu kúpnej ceny.
K tvrdeniu žalobkyni v odvolaní, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, že časť veci, ktorých vydania sa v konaní domáhala jej boli vydané až v priebehu súdneho konania a teda, že minimálne v tomto rozsahu bol jej návrh dôvodný, odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenie je významné iba vo vzťahu k trovám konania, pretože ak žalovaný v priebehu konania jej vydal časť hnuteľných vecí, čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, treba mať za to, že žalobkyňa mala čiastočný úspech vo veci. To bol aj dôvod, prečo odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobkyňou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil vychádzajúc z toho, že účastníci mali vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.), preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 3 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých môže súd priznať účastníkovi ktorý mal vo veci úspech len čiastočný plnú náhradu trov konania ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Žalovaný mal síce neúspech len v pomerne nepatrnej časti
- vo výroku o trovách konania - trovy konania si však neuplatnil a žalobkyňa mala úspech len v nepatrnej časti, preto jej náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.
Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.