Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/127/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Monikou Koščovou v právnej veci navrhovateľa: K. S., nar. XX.XX.XXXX bytom Q. XXX/X. G. zast. Centrum právnej pomoci - Kancelária Košice proti odporcovi F. R., nar. XX.XX.XXXX bytom H. XXX/X, G. zast. JUDr. Stanislav Bovan, advokát v konaní o vrátenie rodinného domu takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 384,75-Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca n e m á povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.06.2010 a doplneným dňa 15.03.2011 domáhal, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 02.06.2010 je neplatná alebo alternatívne na zaplatenie sumy 6.638,78-Eur (200.000,-Sk) a na vydanie hnuteľných vecí, ktoré boli špecifikované v doplnenom návrhu na začatie konania doručenom dňa 20.07.2010 a na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že čo sa týka neplatnosti kúpnej zmluvy, dôvod spočíva v omyle, do ktorého bola uvedená navrhovateľka ako predávajúca a tento omyl spočíval v kúpnej cene. Na základe ústnej dohody s odporcom sa navrhovateľka a odporca dohodli na kúpnej cene 3.300,- Eur, ktorá bola uvedená aj v kúpnej zmluve. Okrem toho sa ústne navrhovateľka s odporcom dohodli na doplatení kúpnej ceny 6.638,78-Eur a na zabezpečení náhradného ubytovania. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je v zosúladení skutkového stavu so stavom právnym, pretože právny stav je taký, že je vlastníkom danej nehnuteľnosti navrhovateľka, avšak skutkový stav je taký, že tento dom užíva odporca. Na základe určenej neplatnosti kúpnej zmluvy, správa katastra nevykoná zápis, nepovolí vklad vlastníckeho práva v prospech odporcu a tak vlastníkom naďalej zostane navrhovateľka.

Čo sa týka časti žalobného návrhu o vydanie hnuteľných vecí, k preukázaniu vlastníckeho práva navrhovateľky k týmto veciam navrhla vypočuť svedkov, ktorí by vedeli preukázať, že sa tieto veci nachádzali v rodinnom dome, keď daný dom navrhovateľka užívala. To, že predmetné hnuteľné veci sú v dispozičnej sfére odporcu mala preukázať takisto týmito svedeckými výpoveďami navrhnutých svedkov. Podľa udania navrhovateľky tieto veci by sa mali nachádzať ešte stále v rodinnom dome, pretože keď došlo k násilnému vyprataniu navrhovateľky z rodinného domu, navrhovateľka si zobrala iba pár vecí a tie ostatné teda mali zostať v rodinnom dome.

Odporca sa k návrhu vyjadril, uviedol, že s návrhom nesúhlasí.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a listinnými dôkazmi kúpnou zmluvou, LV č. XXX, záznamom zo 14.06.2011 a zistil nasledovný skutkový stav :

Z Kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2010 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim; predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, k. ú. G. za kúpnu cenu 3.300,-Eur. Z LV č. XXX k. ú. G. súd zistil, že ako vlastník predmetných nehnuteľností je evidovaná navrhovateľka v podiele 1/1. Titulom nadobudnutia nehnuteľností bola Kúpna zmluva V 449/08-138/08. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.02.2008 súd zistil, že bola uzatvorená medzi p. J. Q. ako predávajúcou a navrhovateľkou ako kupujúcou. Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. G. za kúpnu cenu 875.000,-Sk. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom sa nepoznala, sprostredkoval jej ho ako záujemcu o rodinný dom p. N. M.. S odporcom sa dohodla na kúpnej cene, teda hodnote rodinného domu 400.000,- Sk. Z tejto sumy jej mal 100.000,-Sk, čiže 3.300,-Eur zaplatiť pri uzavretí kúpnej zmluvy a táto cena jej aj na katastri za prítomnosti zamestnankyne katastrálneho úradu bola vyplatená. Okrem tejto sumy jej mal ešte zaplatiť 200.000,-Sk bez zmluvy a zabezpečiť náhradné ubytovanie, tak, aby všetko dokopy sa vmestilo do sumy 400.000,-Sk. Výšku hodnoty nehnuteľností určila ako polovicu tej sumy, za ktorú kúpila rodinný dom. Kúpnu zmluvu vypracovala pani na katastri. O tom, že odporca jej má doplatiť 200.000,- Sk sa s odporcom dohodla pred katastrálnym úradom pred budovou vonku. Pri uzavretí tejto ústnej dohody boli prítomní N. a jeho manželka. Rodinný dom chcela predať z dôvodu, že jej prišla upomienka na zaplatenie dlhu od Orangeu, preto potrebovala peniaze a dom predala. Spoločnosti Orange dlhovala asi 18.000,-Sk. Z celej situácie bola hotová, preto ani tú zmluvu poriadne nečítala. Omyl pri uzatváraní zmluvy spočíva v tom, že keby si prečítala tú zmluvu a videla takúto sumu, by túto zmluvu neuzatvorila. Rovnako ohľadne zabezpečenia náhradného ubytovania to, že nebolo zahrnuté v kúpnej zmluve alebo v inej písomnej dohode, je to z toho dôvodu, že z celej situácie bola šokovaná, preto nerozmýšľala. Po podpise zmluvy jej odporca povedal, že kým jej nenájde náhradné ubytovanie môže bývať v dome ďalej. Potom neskôr okolo prišiel odporca ešte s jedným pánom a následne jej vyhádzal veci. Odporca jej vyhádzal šaty a osobné veci a ešte jej nechal doklady, ktoré mala od domu alebo iné papiere a ostatné veci zostali v dome. Keď prišla druhýkrát pre veci, odporca jej povedal, že dom je prázdny. Odvtedy už v rodinnom dome nebola, preto si myslí, že tieto veci sú naďalej v rodinnom dome.

Z výpovede odporcu súd zistil, že navrhovateľka prišla za ním, či by nechcel kúpiť dom, že má nejaké dlžoby. On súhlasil, preto išli na kataster. Keďže už mal skúsenosti s kúpou nehnuteľností, vedel čo má byť v zmluve uvedené. Na katastrálnom úrade zmluvu vypracovala zamestnankyňa, z registra vytiahla, či na rodinnom dome nie sú ťarchy, to bolo v poriadku. Následne išli overiť podpisy, tam si navrhovateľka prečítala trikrát tú zmluvu, podpísala a potom on išiel naspäť na kataster a kúpil aj kolok na návrh na vklad do katastra 66,-Eur. Navrhovateľka povedala, že má syna v meste a nájde si ubytovanie niekde na slobodárke. Čiže pri podpise zmluvy jej dal 100.000,-Sk a hneď na druhý deň išli na plynárne prepísať plyn, tam uhradil nedoplatky za navrhovateľku, pretože ináč by tento prepis neurobili. Takisto sme boli aj na vodárňach, elektrárňach a v orange. Bola tam aj jeho družka, ale doklady o týchto úhradách nemá, pretože peniaze dal navrhovateľke, ale ona platila vo svojom mene. Navrhovateľku nechal ďalej bývať v dome, kým si nenájde ubytovanie v Y. kam mala ísť lenže ona v tom dome začala robiť bordel spolu s M., jeho manželkou, bratom a deťmi, začali tam piť a kradnúť. Susedia mu volali, aby tam chodil častejšie, lebo tam bol bordel. Chodili tam aj cigáni, aj bieli. Problém bol aj s plynom, plynári zistili miesto úniku plynu a to, že sporák v dome chýbal a neboli uzatvorené ventily. Čo sa týka ústnej dohody ohľadne zabezpečenia náhradného bývania žiadna takáto dohoda nebola a s takouto dohodou by ani nesúhlasil, radšej by peniaze vrazil do svojho domu ani by sa mu neoplatilo dom kupovať, lebo bol v dezolátnom stave. Žiadna dohoda na doplatok kúpnej ceny nebola. Pani mala 100.000,-Sk a za tieto peniaze si mohla dva roky platiť prenájom alebo slobodáreň aj v Košiciach. V Sečovciach ju nezobrali, lebo pije. Čo sa týka vecí, navrhovateľka si zobrala šaty, nič iné tam nemala, lebo všetko predávala, aby mala na alkohol. To, čo uviedla nejaké lavičky to tam má aj teraz na dvore a vianočný stromček. Čo sa týka tých hnuteľných vecí každý bral všetko, čo mohol. Vtedy, keď mala odísť z domu bol tam M., všetko brali, čo tam bolo on dokonca zavolal aj áviu. Potom všetko, čo mala asi to zobrala, odišla niekde za kamarátmi a potom ďalej pila.

Z výpovede svedka p. N. M. súd zistil, že navrhovateľka sa dohodla s odporcom, že predá rodinný dom. Nevedel uviesť aká konkrétna dohoda to bola a za akú cenu, viac o obsahu dohody nevedel nič, nebol prítomný ani pri dohode, ani pri podpise zmluvy ani na katastri. Navrhovateľka mala nejaké veci v dome, ale konkrétne uviesť aké veci to boli, uviesť nevedel. Teraz navrhovateľka býva u jeho matky a keď k nej prišla bývať, nepriniesla žiadne veci. Vedel o tom, že navrhovateľka mala dlhy, boli to voči spoločnosti Orange, dlhy za vodu a za plyn. Nevedel však uviesť výšku dlhov. V rodinnom dome navrhovateľku navštevoval ale vonku na dvore, nie vo vnútri. Nevedel sa vyjadriť, či odišla z domu dobrovoľne alebo bola k tomu donútená, nevedel ako sa s odporcom dohodli. Z výpovede svedka p. Z. T. súd zistil, že k vypracovaniu zmluvy došlo tak, že mu kúpnu zmluvu vypracovala, pričom ju odovzdala obom účastníkom priamo na správe katastra. Zmluva bola vypracovaná na základe informácií od odporcu, ktorý jej uviedol list vlastníctva, aby bola identifikovaná nehnuteľnosť. Čo sa týka kúpnej ceny takisto ju uviedol odporca. Keď prišli na správu katastra, zmluvu im odovzdala, mali si ju prečítať a potom ísť overovať podpisy. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či v kancelárii rozprávali účastníci o kúpnej cene alebo nie. Boli tam prítomní súčasne účastníci, čiže navrhovateľka a odporca a jeho manželka. Zmluvu neprechádzali bod po bodoch.

V podstate im ju odovzdala s tým, že si ju mali prečítať a podpísať. V podstate ju zobrali, odišli preč a priniesli podpísanú, uviedla, že si myslí, že zrejme výhrady k jej obsahu nemali, keďže ju priniesli podpísanú. Z výpovede svedka p. D. D. súd zistil, že navrhovateľka s p. M. chodili po G. a núkali na predaj dom, prišli aj k nim, boli viackrát, pýtali sa či nechcú kúpiť dom, pretože má dlhy a exekútorov, ktorých spláca. Jej to nesúrilo, lebo dom má, keďže bola dvakrát, rozhodli sa s odporcom, že dom kúpia. Oni navrhli cenu, s ktorou ona súhlasila, pretože povedala, že jej je jedno aká je cena, že ona dom predá, pretože aj tak by o neho prišla a nemala by ani dom, ani peniaze. Navrhli sumu 100.000,-Sk s tým, že budú uhradené aj jej dlhy, ktoré mala za plyn, elektrinu a vodu. Iná dohoda medzi nimi nebola. Na katastri im pani vytlačila, či navrhovateľka nemá dlhy, pretože vravela, že má dlhy, tak si to chceli overiť. Keď išli na kataster, išli všetci traja, teda odporca, navrhovateľka a ona. Pani na katastri im vytiahla, či na dome nie sú dlhy. Takisto jej nadiktovali údaje, ona im vytlačila návrh zmluvy, ktorú si prečítali. Pýtala sa ich, či súhlasia so všetkými údajmi, oni povedali, že áno. Aj navrhovateľka so všetkým súhlasila. Potom išli za notárom. U notára bolo overovanie podpisov, zdokladovanie. U notára tiež nebol problém. Potom išli vyplatiť plyn, elektrinu a všetky nedoplatky, ktoré boli. Sumu 100.000,-Sk navrhovateľke odovzdali u notára. Keď platili dlhy, boli všetci spolu platiť a tieto peniaze platil odporca. Navrhovateľka ich oklamala, pretože medzitým čo sa podpísala zmluva, predala pol pozemku okolo domu a oni o tom ani nevedeli, dozvedeli sme sa to asi po týždni. Elektrinu aj vodu vyplatili v U., plyn v I.h. Potom išli naspäť do G., navrhovateľka sa vrátila do toho domu. V dome bývala asi tri týždne, oni ešte museli vybavovať plyn aj na plynárňach, pretože tam navrhovateľka bývala asi dva roky bez plynu pri sviečkach. Navrhovateľka vravela, že si zoženie nejaké bývanie a keď nie, tak pôjde k deťom do Y. a tam bude s nimi bývať. Plynár prišiel namontovať plyn, pretože tam pani bola dva roky bez plynu a keď napojil plynomer, chcel vyskúšať či plyn funguje, avšak bola tam nejaká chyba, preto to chcel zistiť, nemali kľúče od domu, dom bol zamknutý. Bolo otvorené iba okno, preto druh vošiel cez okno do domu, kde spala opitá, nahá navrhovateľka. Zistil, že je sporák odmontovaný a predaný a nebol uzatvorený ventil a tak vlastne unikal cez neho plyn. Bol tam s nimi aj plynár, ktorý nechcel do domu ani vojsť, pretože tam veľmi smrdelo, čiže druh otvoril zvnútra dvere a plynár mu hovoril čo má ako urobiť. Boli tam asi polhodinu čo sa nemohli dostať do domu. Potom prišli susedia, hovorili, že posledné obdobie je tam veľký hluk, pije sa tam, chodia tam cigáni z Habeša a mali by tam urobiť poriadok, keď už ten dom kúpili. K vyprataniu vecí došlo po tom, čo sa stalo s plynom. Odporca požiadal navrhovateľku, aby dom uvoľnila a vypratala. S ňou sa však nedalo hovoriť, lebo každý deň bola opitá. Keď boli za ňou a povedali, že už by mohla odísť a zbaliť si svoje veci, ona povedala, že neodíde a vypila na ex víno také, ktoré pijú bezdomovci. Následne prišli cigáni z Habeša, tí navrhovateľku pobalili a potom ona odišla. Veci balili cigáni, ktorí tam chodili každý deň. Bol tam p. M. a celá jeho rodina. Veci sa balili do vriec, ktoré oni zobrali. Veci nosili aj vo fúrikoch a objednali aj auto, objednával ho jej druh, lebo tam bolo veľa vecí a tie sa odviezli. Čo sa týka vecí k tomu uviedla, že tam veľa nábytku nebolo, pretože to bol hnoj, tam pani nemala nábytok. Zostal tam len starý sekretár, vianočný stromček a školské lavice, šaty si zobrala. Posteľ tam bola od moču. Všetko sa naložilo na auto aj ten odpad, aj šaty, to sa všetko vyviezlo na Habeš, čiže v dome zostal len starý sekretár, školské lavice a stromček. Dom je v dezolátnom stave tam nie je elektrina, sporák, vaňa ani gamatky, jednoducho nič ani voda, ani kanalizácia. Navrhovateľka predala ešte aj rúry, ktoré boli v studni. Po tých troch týždňoch navrhovateľka v dome už nebola.

Po troch týždňoch sa dozvedeli, že ten dom ponúkla alebo predávala inému, ktorý je ponúkol asi o 100.000,-Sk viac ako oni. Z výpovede svedka p. I. M. súd zistil, že nevie ako predávala navrhovateľka dom ani za akú cenu tento dom predávala. V dome mala posteľ, lavicu, stôl, nevedel uviesť, kedy ich kúpila, nevedel, odkiaľ ich nadobudla. Tie veci mala, pretože jej bol pomôcť, keď z domu odchádzala. Keď odchádzala, mala pri bráne šaty, koberce a odniesla to domov k mame na tábor na Habeš. To, čo ostalo pri bráne, zobrali cigáni z Habeša. Tí cigáni z Habeša neboli jeho rodina, ale prišli z Habeša videli, že to tam je vyložené, tak to zobrali. Odkedy odišla navrhovateľka z domu, nebol v tom dome. Z výpovede svedka p. G. Y. súd zistil, že navrhovateľka býva u svokry, dom predala, nevedela, komu a za akú sumu, nebola tam. Nevedela sa vyjadriť k tomu ako ten dom predávala. V dome mala gauč, periňák a viac nič. Ten gauč a periňák nemá, zobrali ho cigáni z Habeša a spálili. Keď navrhovateľka prišla k svokre, priniesla si šaty a priniesla aj papiere. Keď odchádzala z domu navrhovateľka, zostal tam periňák, nič iné. Zo záznamu zo dňa 14.06.2011 súd zistil, že odporca vydal navrhovateľke nasledovné veci: stôl, stolík so zrkadlom, knihy, ruksak, vešiak, 2 periňáky, vianočný stromček, víno, školské lavice, poličkovú skriňu.

Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:

Podľa ust. /ďalej /, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa ust. , Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným. Podľa ust. , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , 140, , , , a , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Navrhovateľ argumentoval tým, že navrhovateľka bola pri uzavretí zmluvy uvedená do omylu ohľadne kúpnej ceny, nakoľko ak by bola vedela, že je tam cena 3.300,-Eur, zmluvu by nepodpísala. Sama navrhovateľka uviedla, že zmluvu poriadne nečítala. Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne , ktorý rozlišuje neplatnosť absolútnu a neplatnosť relatívnu. Absolútna neplatnosť právnych úkonov pôsobí voči každému. Preto sa jej môže dovolávať každý, a to bez časového obmedzenia, pretože toto právo nezaniká ani sa nepremlčuje. Súd vyvodzuje dôsledky z absolútnej neplatnosti právneho úkonu z úradnej povinnosti, t.j. bez toho, aby niekto dal podnet.

Ustanovenie ustanovuje, kedy je právny úkon neplatný v dôsledku omylu. Omyl má za následok neplatnosť právneho úkonu len vtedy, ak je pre právny úkon rozhodujúci (podstatný). Musí ísť o taký omyl, bez ktorého by k právnemu úkonu nedošlo a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu vedieť. Otázka, či ide o omyl rozhodujúci (podstatný), je vždy otázkou posúdenia všetkých skutkových okolnosti konkrétneho prípadu. Neplatnosť právneho úkonu, ktorý bol urobený v omyle, je relatívna ( ). Právna podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne.

O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný). Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca (podstatná), a bez ktorej by k právnemu úkonu nedošlo, a ďalej osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela v čase právneho úkonu aspoň vedieť. Ustanovenie však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

V prejednávanej veci zmluvné strany uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej vznikol zmluvný vzťah, ktorý je občianskoprávnym záväzkovým vzťahom, nakoľko predmetom bol prevod nehnuteľností, pričom zmluva je v upravená ako samostatný zmluvný typ ( a nasl. ). Na základe zákonných ustanovení sa pri uvedenom type zmlúv vyžaduje, aby predávajúci predmet kúpy kupujúcemu odovzdal a kupujúci predmet kúpy prevzal a kupujúci zaplatil dohodnutú cenu. Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa . Nakoľko sa zmluva týkala prevodu nehnuteľností, vyžaduje písomnú formu ( ) a prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine ( druhá veta ). Po oboznámení sa s obsahom zmluvy súd konštatuje, že predmet kúpy bol kupujúcemu odovzdaný, čo vyplynulo z výpovede oboch účastníkov konania a svedkov, keď navrhovateľka opustila rodinný dom, dostal sa tak dom do dispozičnej sféry užívania odporcu. Čo sa týka kúpnej ceny, navrhovateľka uviedla, že ústna dohoda medzi účastníkmi bola vo výške 400.000,-Sk, z čoho 100.000,-Sk jej malo byť vyplatené pri podpise zmluvy, 200.000,-Sk doplatené mimo kúpnej ceny vyplývajúcej zo zmluvy a v hodnote 100.000,-Sk jej mal odporca zabezpečiť náhradné ubytovanie.

Navrhovateľka sa však v prvom rade domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu, že bola uvedená do omylu v časti ceny, nakoľko keďže si zmluvu neprečítala nezistila, že je tam suma 100.000,- Sk a za takúto cenu by dom nepredala. V tejto časti uplatneného nároku súd dospel k záveru, že samotné tvrdenia navrhovateľky sú vo vzájomnom rozpore, keď na jednej strane tvrdí, že bola ústna dohoda na sumu 100.000,-Sk uvedenú v zmluve a sumu 200.000,-Sk bez zmluvy a na strane druhej uplatňuje nárok z titulu, že bola uvedená do omylu v časti ceny vo zmluve. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa ústne dohodla s odporcom na sume 100.000,-Sk uvedenú v zmluve a sume 200.000,-Sk mimo zmluvy, nemohla byť uvedená do omylu v tom, že na zmluve je iba suma 100.000,-Sk. Právne významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý t.j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. V danom prípade však kúpna cena vyplývajúca zo zmluvy bola taká, na akej sa účastníci dohodli a ak bola dohoda medzi účastníkmi taká ako uviedla navrhovateľka, nemožno potom hovoriť o tom, že bola uvedená do omylu. Súd teda dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala, že bola uvedená do omylu, nepreukázala, že nastali také skutočnosti, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako právne významný omyl, čiže také skutočnosti, ktoré by boli skryté a vyvolané druhou zmluvnou stranou. Skutočnosť, že si navrhovateľka zmluvu neprečítala, nemôže byť na ťarchu odporcu zvlášť vtedy, ak zmluva mohla byť prečítaná viackrát, čo vyplynulo z výpovedí svedkov a navrhovateľka mala možnosť oboznámiť sa s jej obsahom jednak priamo po vyhotovení zmluvy na správe katastra a jednak pri podpise zmluvy, keďže práve jej podpis bol úradne overovaný. Na základe uvedeného súd uzavrel, že kúpna zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 02.06.2010 ohľadne nehnuteľností zapísaných na LV č. 550, k. ú. Sečovce je platná a preto v tejto časti návrh zamietol.

Čo sa týka doplatku kúpnej ceny vo výške 200.000,-Sk, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tejto časti uplatneného nároku navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázala, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda v znení, v akom uviedla ona. Ani svedkovia, navrhnutí navrhovateľkou nepotvrdili tvrdenia navrhovateľky a navrhovateľka nepredložila žiaden písomný relevantný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Ak by aj bola dohodnutá kúpna cena okrem zabezpečenia náhradného ubytovania vo výške 300.000,-Sk, čo však preukázané nebolo, uvedením kúpnej ceny iba vo výške 100.000,-Sk by došlo k zrejmému obchádzaniu zákona, čo svedčí o úmysle navrhovateľky vyhnúť sa splneniu daňových povinností (priznanie a úhrada dane z príjmu fyzických osôb) v zákonom stanovenom rozsahu.

Čo sa týka vydania hnuteľných vecí, navrhovateľka nepreukázala, že žiadané veci sú jej vlastníctvom, poukázala iba na to, že veci boli v dome. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že žiadané veci sa nachádzajú v dispozičnej sfére odporu. V priebehu konania došlo k vydaniu tých veci, ktoré v dome zostali, čo vyplynulo zo zápisu o vydaní vecí. Zo svedeckých výpovedí súd zistil, že veci z domu boli umiestnené na dvere a niektoré odvezené na aute a veci boli odvezené resp. odnesené aj neznámymi spoluobčanmi, čo znamená, že ich odporca nemá a z tohto titulu ani nemôže vydať. Na základe uvedeného súd uzavrel, že aj v tejto časti navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu mal za to, že jej návrh - až na veci ktoré jej vydané boli a teda ich vydanie už nie je dôvodné, je nedôvodný, preto aj v tejto časti návrh zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení vykonaných dôkazov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade trovy úspešného odporcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 384,75- Eur. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia, pričom hodnota úkonu bola vyčíslená podľa ust. vyhlášky a výška náhrady vyčíslená nasledovne: I, odmenu za právne zastúpenie v zmysle vyhl. č. 655/2004 Zz vo výške 384,-Eur za 6 právnych úkonov: prevzatie a príprava zastúpenia 21.12.2010, písomné podanie na súd 10.01.2011, účasť na pojednávaní dňa 15.03.2011, 05.05.2011, 14.06.2011, 07.07.2011, odmena za 1 úkon bola za r. 2010 vo výške 55,49-Eur a r. 2011 vo výške 57,-Eur a režijný paušál 1x7,21-Eur (r. 2010) a 5x7,41- Eur (r. 2011);

V zmysle , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, v danom prípade na účet JUDr. Stanislava Bovana, advokáta.

Podľa Položky 1 písm. b, sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 01.01.2009 /ďalej zákon/, je súdny poplatok z návrhu na začatie konania ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi, vo výške 99,50-Eur. Podľa ust. prvá veta zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Navrhovateľka bola uznesením súdu oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku za návrh, avšak v konaní úspešná nebola, preto súd o poplatkovej povinnosti rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí / ďalej / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha / /. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť v zmysle ust. len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / /, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / /.