Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_14C-224-2011.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/224/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: EX CREDIT, a.s., Werferova 3, Košice, IČO: 36 572 586, proti žalovanému: G. D., L.. XX.X.XXXX, L. J. Š. J. XX, zastúpený opatrovníčkou I.. K. E., E. D. Ú. T. D. E. G., v konaní o zaplatenie 877,20 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 655 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 30.9.2009 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 26,25 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
žalovaný je p o v i n n ý nahradiť JUDr. Richardovi Plichcíkovi, advokátovi so sídlom Urbánkova 6, Košice trovy právneho zastúpenia v sume 58,66 EUR, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 27.9.2010 žalobca navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 877,20 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 30.9.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Touto žalobou sa žalobca pôvodne domáhal aj zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,25% denne zo sumy 877,20 EUR, avšak podaním súdu doručeným dňa 14.1.2011 súhlasil, aby súd vydal platobný rozkaz bez priznania zmluvnej pokuty. V týchto intenciách tunajší súd vydal dňa 15.3.2011 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, pričom súdu sa zároveň ani následne nepodarilo zistiť súčasný pobyt žalovaného, preto mu bol ustanovený opatrovník, ktorý sa k žalobe nevyjadril.
Žalobca v rámci žaloby poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril kúpnu zmluvu (zmluvu o predaji na splátky) č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bol notebook HP v hodnote 655 EUR. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal pravidelne uhrádzať splátky podľa splátkového kalendára t.j. po 73,10 EUR mesačne so splatnosťou k 29. dňu v mesiaci, pričom žalovaný neuhradil ani jednu z 12 splátok. Žalobca v rámci žaloby poukázal na ustanovenie článku II bod 6 zmluvy, na základe ktorého došlo k splatnosti celého zostatku dlhu žalovaného, pričom toto ustanovenie je v súlade s § 53 ods. 8 a § 565 Občianskeho zákonníka.
Z článku II bod 6 zmluvy vyplýva, že v prípade, ak bude kupujúci v omeškaní s platením jednej splátky po dobu troch mesiacov, v deň nasledujúci po uplynutí tejto doby sa stáva splatným celý neuhradený záväzok kupujúceho voči predávajúcemu. Súčasne platí, že veriteľ tento deň požiadal dlžníka o zaplatenie celého dlhu.
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Súd zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyhodnotil ako spotrebiteľskú úverovú zmluvu, pričom táto skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa - zákon č. 250/2007 Z.z. v platnom znení. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi ako tzv. typová zmluva je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
V prejednávanej veci sa súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil za 12 mesiacov sumu 222,20 EUR (z úveru 655 EUR) čo predstavuje 33,92% ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveril úrokové miery obdobného úveru poskytovaného v uvedenom čase bankami a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka v máji roku 2009 predstavoval úrok 8,31% ročne. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade bol štvornásobne vyšší. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav sa jedná vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za absolútne neplatnú z dôvodu, že úver bol poskytnutý za neprimerané protiplnenie (úrok), a teda v rozpore s ustanovením § 39 OZ, a preto je tento právny úkon (zmluva o úvere) neplatný.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd považuje predmetnú úverovú zmluvu za neplatnú, podľa § 457 OZ sú jej účastníci povinní vrátiť si všetko, čo si navzájom plnili. Žalobca plnil (poskytol) žalovanému tovar (notebook HP) v hodnote 655 EUR, pričom žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi žiadnu sumu, preto ho súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom úspech žalobcu predstavuje 75% a úspech žalovaného 25%, preto súd priznal žalobcovi trovy konania vo výške 26,25 EUR (50% zo sumy zaplateného súdneho poplatku vo výške 52,50 EUR)
Súd zároveň priznal bývalému právnemu zástupcovi žalobcu pomernú časť trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby) jeden úkon po 51,45 EUR + 2x režijný paušál po 7,21 EUR, čo spolu predstavuje sumu 117,32 EUR, z toho 50% sumu 58,66 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.