Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-270-2012.pdf
PDF · 128.54 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/270/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava IČO: 35 704 713, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Mgr. Martinom Jánským, advokátom, so sídlom U. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Jánovi Nechajovi, s miestom podnikania Kostolíky 389/48, 034 91 Hubová, IČO: 37 041 738, (podnikateľský subjekt ukončil svoju činnosť k 31.3.2012), zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Jurajom Fričom, advokátom, so sídlom T. č. XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 5.271,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/25/2011-116 zo dňa 13.12.2011, v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/25/2011-137 zo dňa 19.12.2011, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.271,60 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 5Cb/25/2011-116 zo dňa 13.12.2011, v spojení s opravným uznesením č.k. 5Cb/25/2011-137 zo dňa 19.12.2011, vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.271,60 Eur do 30-tich dní od právoplatnosti výroku rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.271,60 Eur odo dňa 14.08.2010 až do zaplatenia, p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd v spojení s opravným uznesením rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.271,60 Eur do 30-tich dní od právoplatnosti výroku rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.271,60 Eur odo dňa 14.08.2010 až do zaplatenia. V ostatnej časti bola žaloba zamietnutá. V súvislosti s trovami prvostupňového konania okresný súd vyslovil, že o nich bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Okresný súd v odôvodnení poukázal, že žalobca uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 5.397,53 Eur s príslušenstvom na tom základe, že dňa 08.02.2008 bola uzavretá medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom Leasingová zmluva č. LZN/08/20125, podľa ktorej žalobca umožnil žalovanému užívať za úhradu hnuteľnú vec - SCHMITZ Cargobull SCS 24, pričom vlastníctvo k predmetu leasingu podľa výberu žalovaného pri dodržaní všetkých podmienok uvedených v leasingovej zmluve a vo všeobecných zmluvných podmienkach malo prejsť zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný mal dohodnuté mesačné leasingové splátky 618,- Eur. Predmet leasingu žalovaný prevzal 11.02.2008. Z dôvodu nesplácania dohodnutých leasingových splátok riadne a včas, žalobca v súlade s čl. 4.4.1 všeobecných zmluvných podmienok vypovedal leasingovú zmluvu, a to listom zo dňa 17.09.2009 a vyzval žalovaného na odovzdanie predmetu leasingu spolu s príslušenstvom s tým, že žalovanému budú všetky neuhradené peňažné záväzky, vrátane príslušenstva, všetky náklady a škody, ako aj ďalšie oprávnené nároky vyúčtované v liste konečného finančného vyúčtovania. Žalobca vyhotovil konečné finančné vyúčtovanie
leasingovej zmluvy, resp. jeho dodatok. Nedoplatok z leasingovej zmluvy predstavoval 5.397,53 Eur a išlo o rozdiel medzi nárokom žalobcu v celkovej výške 17.493,79 Eur a nárokom žalovaného v celkovej výške 12.096,26 Eur (výťažok z predaja).
Na základe takto podaného návrhu a v zmysle vykonaného dokazovania okresný súd mal za preukázané, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom bola uzavretá Leasingová zmluva č. LZN/08/20125 zo dňa 08.02.2008 (ďalej len „LZ“), podľa ktorej bol žalovanému daný do užívania predmet leasingu - príves zn. SCHMITZ Cargobull SCS 24 s dobou finančného prenájmu 48 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu leasingu leasingovým nájomcom. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky finančného leasingu a dohoda o platbách nájomného. Predbežná vstupná cena predmetu leasingu bez DPH predstavovala 26.000,- Eur, s DPH 30.940,- Eur a v tom prvá zvýšená splátka 3.900,- Eur, s DPH 4.641,- Eur. Výška mesačnej splátky predstavovala 618,60 Eur vrátane DPH. Okresný súd poukázal na uzatvorenú LZ, ako aj všeobecné zmluvné podmienky bod 2.2.1, bod 2.2.3, bod 4.4.1, bod 4.4.2, bod 4.4.4, bod 4.4.6 a zistil, že listom zo dňa 17.09.2009 (č.l. 11 spisu) žalobca vypovedal leasingovú zmluvu v súlade s bodom 4.4.1 písm. a) všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu, (ďalej len „všeobecných podmienok“), a to z dôvodu neuhradenia splátky č. 17 vo výške 683,74 Eur splatnej dňa 11.06.2009 a splátok č. 18 splatnej dňa 11.07.2009, č. 19 splatnej dňa 11.08.2009 a č. 20 splatnej dňa 11.09.2009, každej vo výške 683,74 Eur. Finančným vyúčtovaním predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 20.11.2009 (č.l. 12 spisu) žalobca vyúčtoval žalovanému nedoplatok vo výške 5.679,49 Eur, ktorý predstavoval neuhradené splátky do predčasného ukončenia leasingu vo výške 2.128,33 Eur (časť splátky č. 17 vo výške 77,11 Eur + 3x splátky č. 18, 19 a 20 po 683,74), ďalej z nároku vo výške 3.551,16 Eur (nárok vyčíslený faktúrou č. 0820125801 na sumu 3.425,23 Eur a faktúrou č. 0820125551 na sumu 125,93 Eur). Faktúrou č. 0820125801 zo dňa 20.11.2009, ktorá bola splatná dňa 20.11.2009, žalobca vyúčtoval žalovanému v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy čiastku 3.425,23 Eur ako škodu - zostatok istiny znížený o všeobecnú hodnotu predmetu leasingu (č.l. 12 rub spisu), faktúrou č. 0820125551 zo dňa 20.11.2009, splatnou dňa 20.11.2009 žalobca vyúčtoval žalovanému čiastku 125,93 Eur z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy - zmluvnú pokutu v zmysle bodu 5.1 písm. a) všeobecných podmienok (č.l. 13 spisu). Finančným vyúčtovaním predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 19.04.2010 (č.l. 14 spisu) žalobca vyúčtoval žalovanému nedoplatok leasingového nájmu vo výške 3.297,53 Eur. Podľa finančného vyúčtovania predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 19.04.2010 (č.l. 14 spisu) nárok leasingového nájomcu v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy predstavoval 14.196,26 Eur (14.000,- Eur výťažok z predaja a 196,26 Eur nepriradené úhrady), dlžné sumy leasingového nájomcu do predčasného ukončenia zmluvy predstavovali 111,38 Eur, nárok prenajímateľa v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy zodpovedal sume 17.382,41 Eur (faktúra č. 0820125802 na 11.702,92 Eur, pohľadávka po finančnom vyúčtovaní 5.679,49 Eur) po započítaní nároku leasingového nájomcu vo výške 14.196,26 Eur a nároku prenajímateľa zostal nedoplatok 3.297,53 Eur. Faktúrou č. 0820125802 zo dňa 19.04.2010, ktorá bola splatná dňa 19.04.2010, žalobca fakturoval žalovanému v súlade so všeobecnými podmienkami v súvislosti s predčasným ukončením leasingovej zmluvy škodu z finančných nákladov podľa bodu 4.4.4 f) všeobecných podmienok vo výške 238,14 Eur a škoda na zostatku istiny
- zvyšok 11.464,78 Eur, t.j. celkom 11.702,92 Eur. Dodatkom k finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 06.08.2010 (č.l. 15 spisu) žalobca vyčíslil žalovanému nárok leasingového nájomcu v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy, a to výťažok z predaja mínus 2.100,- Eur, nárok prenajímateľa v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy, a to zostatok pohľadávky 3.297,53 Eur (zostatok pohľadávky z konečného finančného vyúčtovania zo dňa 19.04.2010 vo výške 3.297,53 Eur), teda celkový nedoplatok leasingového nájomcu predstavoval mínus 5.397,53 Eur. Kúpnou zmluvou č. LZM/08/20125/KZ uzavretou medzi ČSOB Leasing, a.s. ako predávajúcim a kupujúcim Róbert Pinke
- TRUCK-TRANS-TRADE Gbelce 04.08.2010 previedol žalobca na kupujúceho predmet leasingovej zmluvy - ojazdené vozidlo SCHMITZ Cargobull SCS 24, ktoré bolo predmetom LZ, ktorá bola ukončená, a to za kúpnu cenu 11.900,- Eur bez DPH, spolu s DPH 14.161,- Eur, ktorá kúpna cena bola fakturovaná faktúrou č. 0820125901 zo dňa 04.08.2010, splatnou dňa 05.08.2010 vo výške 14.161,- Eur (č.l. 54 spisu). Znaleckým posudkom č. 165/09 znalca Ing. M. V. (č.l. 55 - 69 spisu) bola zistená všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla, a to nákladný príves SCHMITZ ev.č. RK - 661 YC ku dňu 28.09.2009 vo výške 11.464,78 Eur bez DPH, 13.643,09 Eur vrátane DPH. Žalobca ďalej faktúrami č. 0820125408, 0820125408, 0820125410 zo dňa 17.09.2009 fakturoval žalovanému na základe LZ a všeobecných podmienok čiastku súvisiacu so zmenou úrokovej sadzby. Podľa protokolu o prevzatí
ojazdeného vozidla zo dňa 04.08.2010, uvedeného dňa kupujúci Pinka Jozef - TRUCK-TRANS-TRADE prevzal od žalobcu ojazdené nákladné vozidlo SCHMITZ Cargobull SCS 24.
Na zistený skutkový stav okresný súd aplikoval ust. § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bol LZ založený právny vzťah, podľa ktorej zmluvy žalobca prenechal do užívania žalovanému nový príves/náves SCHMITZ Cargobull SCS 24, pričom predbežná vstupná cena predmetu leasingu predstavovala 30.940,- Eur vrátane DPH a prvá zvýšená splátka 4.641,- Eur. Podľa dohody o platbách nájomného sa zaviazal žalovaný uhrádzať splátky po 618,60 Eur v počte 48 splátok, počnúc od 11.02.2008, t.j. od prevzatia predmetu leasingu. Po právnej stránke okresný súd vyhodnotil, že išlo o nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že žalovaný si neplnil zmluvné podmienky v súlade s ust. čl. 4.4.1 všeobecných podmienok žalobca vypovedal LZ listom zo dňa 17.09.2009 a vyzval žalovaného na odovzdanie predmetu leasingu spolu s príslušenstvom, ako aj na náhradu neuhradených peňažných záväzkov, vrátane príslušenstva a všetkých oprávnených nárokoch vyúčtovaných v liste konečného finančného vyúčtovania.
Podľa konečného finančného vyúčtovania predčasne ukončenej LZ zo dňa 20.11.2009 (č.l. 12 spisu) žalobca uplatnil proti žalovanému nedoplatok vo výške 5.679,49 Eur. Išlo o neuhradené splátky č. 17 vo výške 77,11 Eur a č. 18 až 20, t.j. 3x po 683,74 Eur, spolu celkom neuhradené splátky vo výške 2.128,33 Eur, a to do predčasného ukončenia zmluvy, ako aj sumu 3.551,16 Eur vyfakturovanú faktúrou č. 0820125801 zo dňa 20.11.2009, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému škodu, a to zostatok istiny znížený o všeobecnú hodnotu predmetu leasingu, ako aj zmluvnú pokutu 125,93 Eur vyúčtovanú faktúrou č. 0820125551 zo dňa 20.11.2009 na sumu 125,93 Eur za porušenie dohodnutých zmluvných podmienok splácať leasingové splátky riadne a včas podľa bodu 4.4.1 písm. a) všeobecných podmienok. Ďalším finančným vyúčtovaním zo dňa 19.04.2010 si žalobca uplatnil voči žalovanému aj škodu z finančných nákladov podľa bodu 4.4.4 f) všeobecných podmienok vo výške 238,14 Eur. Išlo o náklady na finančné zdroje použité žalobcom na kúpu predmetu leasingu spočívajúcu v nákladovom úroku vo výške 4,44 % ročne zo zostatku istiny vo výške 14.890,01 Eur za obdobie od dátumu čiastočného finančného vyúčtovania zo dňa 20.11.2009 do dátumu predaja predmetu leasingu dňa 07.04.2010, t.j. za obdobie 138 dní. Po predaji predmetu leasingu tretej osobe dňa 04.08.2010 za kúpnu cenu 14.161,- Eur vrátane DPH došlo k poníženiu pohľadávky žalobcu, pričom všeobecná hodnota predmetu leasingu bola určená znaleckým posudkom č. 165/2009, ktorá ku dňu 28.09.2009 predstavovala 13.643,09 Eur vrátane DPH. Žalobca si uplatnil aj faktúrou č. 0820125801 sumu 3.425,23 Eur, čo bola škoda, zostatok istiny znížený o všeobecnú hodnotu. Išlo o rozdiel medzi zostatkom istiny ku dňu predčasného ukončenia zmluvy a všeobecnou hodnotou bez DPH predmetu leasingu, keď ku dňu predčasného ukončenia zmluvy bola istina 14.890,01 Eur (rovnala sa rozdielu medzi vstupnou cenou predmetu leasingu bez DPH vo výške 26.000,- Eur a súčtom splátok istiny bez DPH zahrnutých v splátkach splatných od začiatku zmluvy do dňa predčasného ukončenie LZ s tým, že prvá zvýšená splátka bola v sume 3.900,- Eur), t.j. od 14.890,01 Eur sa odpočítala cena predmetu leasingu určená znaleckým posudkom bez DPH, t.j. 11.464,78 Eur, ostáva čiastka 3.425,23 Eur. Po konečnom finančnom vyúčtovaní zo dňa 06.08.2010 teda zostal nedoplatok vo výške 5.397,53 Eur. Na vyhotovenie ďalšieho finančného vyúčtovania bol žalobca oprávnený v zmysle bodu 4.4.6 všeobecných podmienok, keď v prípade, že finančné vyúčtovanie nie je možné uskutočniť z dôvodu, že niektoré vzájomné pohľadávky žalobcu a leasingového nájomcu nie je možné dočasne určiť a vyčísliť, je žalobca oprávnený uskutočniť aj ďalšie čiastočné finančné vyúčtovanie, pri ktorom bude vychádzať z výšky známych vzájomných pohľadávok žalobcu a leasingového nájomcu. Aj z tohto dôvodu okresný súd považoval ďalšie finančné vyúčtovanie zo strany žalobcu za oprávnené. Podľa názoru okresného súdu nič nebránilo dohode vyplývajúcej z ust. čl. 4.4.4 všeobecných podmienok, že v prípade ukončenia zmluvy výpoveďou žalobcu je žalovaný povinný uhradiť stratu z predaja vo výške rozdielu medzi hodnotou predmetu leasingu ku dňu zániku zmluvy určenou podľa platných predpisov a dosiahnutou predajnou cenou bez DPH. Podľa záveru okresného súdu predmet leasingu nebol prenajímateľom - t.j. žalobcom predaný za neprimerane nízku cenu, pretože znaleckým posudkom bola určená všeobecná hodnota vozidla 13.643,09 Eur pričom predmet leasingu bol predaný tretej osobe za 14.161,- Eur vrátane DPH. Okresný súd uviedol, že podstatou právneho vzťahu z finančného leasingu je to, že leasingový prenajímateľ zostáva po celú dobu trvania leasingu vlastníkom predmetu leasingu a jeho práva a povinnosti však patria podľa zmluvy leasingovému nájomcovi, s výnimkou práva vec predať alebo zaťažiť právom tretej osoby.
Okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný vo výške 5.271,60 Eur titulom uhradenia nárokov z finančného vyúčtovania LZ s výnimkou zmluvnej pokuty vyčíslenej na sumu 125,93 Eur, ktorú zmluvnú pokutu si uplatnil žalobca v zmysle čl. 5.1 písm. a) všeobecných podmienok, podľa ktorého žalobca je oprávnený vyúčtovať leasingovému nájomcovi aj zmluvnú pokutu do výšky 20 % z obstarávacej ceny predmetu leasingu vrátane DPH, pričom táto zmluvná pokuta bola sankciou za hrubé porušenie dohodnutých zmluvných podmienok, v dôsledku ktorého dôjde k predčasnému ukončeniu LZ v zmysle bodu 4.4. všeobecných podmienok alebo v zmysle bodu 4.7. všeobecných podmienok, resp. za nedodržanie záväzku vrátiť predmet leasingu v stanovenom termíne a v stave zodpovedajúcom obvyklému opotrebeniu. Uvedené zmluvné dojednanie o pokute vyhodnotil okresný súd za nejasné a neurčité, a preto podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné a pre túto neplatnosť zmluvnú pokutu nepriznal a žalobný nárok v tejto časti zamietol ako nedôvodný.
Okresný súd súčasne priznal aj príslušenstvo, a to 9 % úrok z omeškania ročne od 14.08.2010 až do zaplatenia za aplikácie ust. § 369 Obchodného zákonníka.
Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného, ktoré spočívalo v tom, že uhradil splátky č. 17 až 20, zánik záväzku žalovaný v tejto časti okresnému súdu nepreukázal a pokiaľ by sa žalovaný odvolával na predloženú tabuľku (č.l. 32 spisu), vyhotovenú žalobcom, z ktorej by malo vyplývať, že dňa 30.09.2008 došlo k úhrade splátok 683,74 Eur a rovnako aj dňa 30.06.2009, tak uvedený doklad, hoci aj bol vystavený žalobcom, nepreukazoval zaplatenie uvedených leasingových splátok, tieto žalobca vedie stále ako neuhradené splátky. Žiadne platby titulom úhrady týchto splátok na účet žalobcu pripísané neboli a tieto sú zúčtované v rámci finančného vyúčtovania zmluvy.
V súvislosti s trovami prvostupňového konania okresný súd uviedol, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.271,60 Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť s priznaním trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania žalovanému, resp. zrušiť podľa ust. § 221 ods. 2 O.s.p. a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný namietal, že pokiaľ si žalobca uplatnil faktúrou č. 0820125801 zo dňa 20.11.2009 voči žalovanému škodu vo výške rozdielu medzi zostatkom neuhradenej istiny a všeobecnou hodnotou predmetu leasingu vo výške 3.425,23 Eur (fakturovaná suma je uvedená ako súčasť finančného vyúčtovania LZ), tak tento uplatnený čiastkový nárok podľa názoru žalovaného je nedôvodný, pretože nemá základ v LZ, a to v žiadnom jej ustanovení sa účastníci konania nedohodli na takomto spôsobe určenia výšky škody. Žalobca si uplatnil faktúrou č. 0820125802 zo dňa 19.04.2010 voči žalovanému aj škodu zo zostatku istiny - zvyšok vo výške 11.702,92 Eur (fakturovaná suma je takisto súčasťou finančného vyúčtovania LZ). Tento čiastkový nárok žalovaný popieral. Mal za to, že táto suma predstavuje leasingové splátky za obdobie po odobratí predmetu leasingu. Žalovaný však predmet leasingu neužíval už od 11.08.2009, kedy mu ho žalobca odobral. Žalovaný nevidel dôvod na to, aby platil leasingové splátky za obdobie, počas ktorého už predmet leasingu objektívne nemohol užívať. Navyše, žiadať takýto nárok je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, pretože predmet leasingu žalobca predal tretej osobe. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 265 Obchodného zákonníka a takýto nárok žalobcu nemôže požívať právnu ochranu. Žalobca, bez ohľadu na spôsob, akým došlo k ukončeniu LZ, si vyčíslil neuhradené leasingové splátky odo dňa predčasného ukončenia LZ, až do dňa jeho predpokladaného skončenia v prípade riadneho a včasného plnenia zo strany žalovaného a súčasne od nich odpočítal kúpnu cenu, za ktorú predmet leasingu predal tretej osobe. Takýto postup však nebol dohodnutý v LZ. Ďalej žalovaný poukázal na bod 4.4.6 všeobecných podmienok s tým, že najprv dňa 20.11.2009 uskutočnil žalobca čiastočné finančné vyúčtovanie a dňa 20.11.2009 konečné finančné vyúčtovanie. Pokiaľ si aj žalobca uplatnil voči žalovanému dodatkom k finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej LZ ďalší nárok vo výške 2.100,- Eur, tak takýto postup žalobcu nemá oporu v uzavretej LZ, preto žalovaný považuje nárok uplatnený žalobcom vo výške 2.100,- Eur za nedôvodný. Ak by sa vychádzalo zo záverov okresného súdu, tak by to znamenalo, že dodatkami ku konečnému finančnému vyúčtovaniu by si žalobca mohol znova a znova uplatňovať ďalšie a ďalšie nároky. Na druhej strane by žalovaný nemal žiadnu istotu ohľadom vyčíslenia konečnej výšky svojho
záväzku z predčasne ukončenej LZ. Z bodu 4.4.6 všeobecných podmienok je nepochybné, že pokiaľ sa uskutoční konečné finančné vyúčtovanie, tak z tohto nevyplýva žiadna možnosť uplatňovania ďalších nárokov. Žalovaný namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je hlavný odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., ako aj, že skutkovo zistený stav bol nesprávne právne vyhodnotený, a tým je podľa názoru žalovaného daný odvolací dôvod aj podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.. Žalovaný žiadal, aby okresný súd vo veci vykonal dokazovanie za účelom určenia maximálnej ceny, za akú sa dal predmet leasingu predať. Táto cena by bola následne zohľadnená, ak by bol spôsob vyúčtovania zo strany žalobcu správny, pri určení jeho nároku voči žalovanému. Súd prvého stupňa tento návrh žalovaného zamietol, dôkaz nevykonal, pričom je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Pre neúplne zistený skutkový stav je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Zdôraznil žalovaný, že navyše okresný súd ani žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nezdôvodnil nevykonaný dôkaz navrhnutý žalovaným. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32 Cdo 4165/2010 zo dňa 23.11.2011, sp.zn. 28 Cdo 2645/2009 zo dňa 13.08.2009. Žalovaný žiadal v tejto rovine ako nepreskúmateľný rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie s priznaním trov odvolacieho konania. Žalobca uviedol, že svoj nárok si uplatnil v súlade s bodom 4.4.4 e) všeobecných podmienok ako škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia LZ, ktorá sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom splátok istiny, zahrnutých v splátkach, splatných do dňa ukončenia leasingovej zmluvy. Táto škoda bola žalobcom v konaní uplatnená a preukázaná vo výške 14.890,01 Eur, pričom tento nárok bol voči žalovanému uplatnený čiastočne faktúrou č. 0820125801 vo výške 3.425,23 Eur a následne faktúrou č. 0820125802 vo výške 11.464,78 Eur. Išlo o žalobcov nárok, ktorý bol v konaní riadne preukázaný a uplatnený v súlade so všeobecnými podmienkami. Rovnako je nesprávne tvrdenie žalovaného, že ide o sumu leasingových splátok po odobratí predmetu leasingu, keďže tento nárok nepredstavuje záväzok žalovaného z titulu neuhradených leasingových splátok, ale ide o sumu istiny úveru. Nesúhlasil žalobca ani s odvolacím dôvodom žalovaného, ktorý považoval za nedôvodnú škodu z finančných nákladov vo výške 238,14 Eur ako súčasť sumy 11.702,92 Eur, uplatnenú v súlade s ust. bodu 4.4.4 f) všeobecných podmienok. Táto škoda bola taktiež v konaní žalobcom preukázaná, pričom túto si žalobca v konaní uplatnil ako reálne vzniknutú škodu. Nie je na mieste, pokiaľ žalovaný spochybňuje vyhotovenie finančného vyúčtovania zo dňa 19.4.2010 a jeho dodatok zo dňa 6.8.2010, pretože tento postup výslovne predpokladá ustanovenie bodu 4.4.6 všeobecných podmienok. Odpadnutím prekážky v tomto prípade bol jednoznačne najprv releasing predmetu leasingu na základe LZ vo výške 14.000,- Eur, ku ktorému však v konečnom dôsledku nedošlo, a následne predaj predmetu leasingu tretej osobe za sumu 11.900,- Eur. V dôsledku, že releasing predmetu leasingu nebol realizovaný, bol vystavený dodatok k finančnému vyúčtovaniu, kde nárok žalovaného, v dôsledku predaja tretej osobe, bol upravený o rozdiel sumy 14.000,- Eur a 11.900,- Eur, teda o sumu 2.100,- Eur. Uvedená položka bola žalovanému doúčtovaná v súlade so všeobecnými podmienkami ako dôsledok obchodných transakcií uskutočnených žalobcom za účelom scudzenia predmetu leasingu, a teda zníženia záväzku žalovaného z titulu LZ. Ďalej žalobca poukázal na ust. § 120 ods. 1 O.s.p. v súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného, že okresný súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz, keď je to súd, ktorý rozhoduje, ktorý z označených dôkazov vykoná. Žalobca Znaleckými posudkami č. 165/2009 zo dňa 29.9.2009 a č. 65/2010 zo dňa 22.6.2010 preukázal stanovenie všeobecnej ceny predmetu leasingu, a to znalcom z odboru cestná doprava, strojárstvo. Predmet leasingu bol dňa 4.8.2010 odpredaný za sumu 11.900,- Eur bez DPH, teda za sumu vyššiu o 4.256,80 Eur ako bola znaleckým posudkom stanovená všeobecná hodnota predmetu leasingu bez DPH k 15.6.2010 vo výške 7.643,20 Eur. Žalobca má za to, že okresný súd postupoval v rámci nenariadenia znaleckého dokazovania podľa ust. § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p., a to aj v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Žalobca na základe uvedeného navrhol rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/270/2012-162 zo dňa 12.11.2012 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozsudku účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 08. januára 2013, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
K posúdeniu odvolacích dôvodov žalovaného, ktoré sa viazali k rozsudku okresného súdu napadnutého vo výrokovej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.271,60 Eur spolu s príslušenstvom, sa odkazuje na uzavretý skutkový stav, zistený okresným súdom, z ktorého vychádzal krajský súd za aplikácie ust. § 213 ods. 1 O.s.p., keďže nebol preukázaný žiaden z dôvodov pre výnimku ustanovenú v ods. 2 až 7 ust. § 213 O.s.p.. Krajský súd za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 24.01.2012 udáva, že ani jeden z nich nebol vyhodnotený ako právne relevantný. Okresný súd zistil úplne skutkový stav veci a pre posúdenie žalobcovho nároku sa nevyžadovalo vykonanie ďalšieho dôkazu, a to ani dôkazu navrhnutého žalovaným na znalecké dokazovanie ohľadom ceny predmetu leasingu, za ktorú bolo možné tento predmet predať, pretože vo veci bol vykonaný listinný dôkaz, a to znalecký posudok č. 165/2009 znalca Ing. M. V., č.l. 55 - 59 spisu, ktorým bola zistená všeobecná hodnota predmetu leasingu, a to nákladný náves SCHMITZ, S01 E.Č.: RK661YC ku dňu 28.9.2009, vo výške 11.464,78 Eur bez DPH, 13.643,09 Eur vrátane DPH.
Krajský súd uvádza, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, nevyhnutnom na spoľahlivé zistenie skutkového stavu, z ktorého boli vyvodené správne závery nielen skutkové, ale aj právne. K úplnosti zistenia skutkového stavu sa nevyžadovalo vykonanie ďalších dôkazov. Krajský súd poukazuje na samotnú formuláciu, ktorú použil žalovaný, keď tento výslovne nežiadal doplniť znalecké dokazovanie znalcom, ktorý by určil všeobecnú cenu, za ktorú bolo možné v predmetnom čase predmet leasingu „zobchodovať“, keďže v zmysle obsahu zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom dňa 22.11.2011, č.l. 82, 84 spisu, žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že v prípade potreby navrhuje, aby bol okresným súdom vykonaný takýto dôkaz, a to dôkaz znaleckého posúdenia všeobecnej ceny, za ktorú bolo možné predmet leasingu „zobchodovať“. Výslovne uviedol, že žiada takýto dôkaz vykonať v prípade potreby. Pokiaľ podľa názoru krajského súdu, takáto potreba v rovine úplnosti zisteného skutkového stavu nenastala, lebo bol tu už vypracovaný znalecký posudok, vykonaný ako listinný dôkaz, a to znalecký posudok č. 165/2009 znalca Ing. M. V., ktorý uviedol všeobecnú hodnotu predmetu leasingu, a teda dal tento znalecký posudok ako listinný dôkaz odpoveď na hodnotu predmetu leasingu, tak nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o neúplnom zistení skutkového stavu. Súčasne krajský súd dodáva, že ak žalovaný takýto dôkaz znaleckého posudku žiadal vykonať len v prípade potreby, tak nedošlo ani k nepreskúmateľnosti rozsudku okresného súdu, pokiaľ okresný súd v odôvodnení sa ďalej nezaoberal dôkazom, ktorý bol žalovaným označený len pre situáciu „potreby“ a nebol formulovaný ako jednoznačný návrh na vykonanie tohto dôkazu.
V tejto časti záveru o dostatočnom zistení skutkového stavu okresným súdom sa poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ... „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môže byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/93)“. Ďalej krajský súd odkazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom navrhnutý dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2). Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptoval návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu, či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu SR bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci. Súčasne odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. marca 1992 sp. zn. 4Cdo 6/1992, podľa ktorého ...„nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom“, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 62/95, podľa ktorého ...„hoci súd nevykonal účastníkom navrhované dôkazy, jeho postup nemožno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.“.
Na základe vyššie uvedeného preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) O.s.p., keďže okresný súd úplne zistil skutkový stav veci, vykonal dôkazy, ktoré boli rozhodné na zistenie skutkového stavu a podľa týchto dôkazov dospel aj k správnym skutkovým zisteniam.
Krajský súd súčasne poukazuje na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. K zvýrazneniu vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k uplatneným finančným nárokom žalobcu, ktoré vychádzali z uzavretej Leasingovej zmluvy číslo: LZN/08/20125, Dohody o platbách nájomného k zmluve číslo: LZN/08/20125 (ďalej len „LZ“) a Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre dopravnú techniku 01/08, (ďalej len „všeobecné podmienky“) krajský súd poukazuje, že medzi účastníkmi sporu išlo o finančný leasing. Práve z tohto charakteru kreovaného zmluvného vzťahu ako finančného leasingu je potrebné nazerať na jednotlivé žalobcove nároky. V podstate zmluvné strany, a to žalobca ako leasingový prenajímateľ a žalovaný ako leasingový nájomca dojednali podmienky finančného leasingu, t.j. spôsobu prefinancovania predmetu leasingu žalovaným ako nájomcom. Nepochybne žalobca a žalovaný v kreovanom zmluvnom vzťahu vystupovali ako podnikateľské subjekty, čo u žalovaného vyplýva zo sumáru uvedených identifikačných údajov ako podnikateľa v zmysle živnostenského registra číslo: 508-5626, IČO: 37041738, na základe čoho správne postupoval okresný súd, pokiaľ aplikoval hmotné právo, a to Obchodný zákonník. Išlo o vzťah medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Finančný leasing, okrem iných vzájomných zmluvných práv a povinností, v podstate zahŕňal aj úverovanie predmetu leasingu, čo nepochybným spôsobom premietli zmluvné strany do podmienok tohto finančného leasingu. Tento vzťah bol vyjadrený aj pri výške splátky, pri dohode o platbách nájomného k LZ, keď splátka predstavovala aj leasingový úrok. Práve pre tento charakter finančného leasingu, vyjadrený v úverovaní právneho vzťahu, nebolo možné prihliadnuť k odvolaciemu dôvodu žalovaného ako právne relevantnému pokiaľ namietal, že žalobca v sume 11.702,92 Eur požaduje aj leasingové splátky za obdobie po odobratí predmetu leasingu. Nešlo preto v tomto prípade o výkon práva žalobcu, ktorý by bol v rozpore s poctivým obchodným stykom v zmysle ust. § 265 Obchodného zákonníka. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu poukazuje na závery rozhodnutia okresného súdu a súčasne sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v tejto časti účtovaného žalobného nároku sa nejednalo o splátky po odobratí predmetu leasingu. Ako bolo už uvedené vyššie krajským súdom, je tu podstatné a rozhodné, že išlo o charakter finančného leasingu, zabezpečenie úverovania vzťahu, pri nedodržaní ktorého žalovaným z titulu predčasného ukončenia finančného leasingu podaním žalobcu zo dňa 17.9.2009 (č.l. 11 spisu), bol tento nárok žalobcu v rámci finančného vyúčtovania skutkovo a právne dôvodný. Bol to práve žalobca, ktorý svojím postupom dodržiaval pravidlá poctivého obchodného styku, keď v záujme zníženia záväzkov žalovaného dal
zabezpečiť znalecké vyjadrenie všeobecnej hodnoty predmetu leasingu na sumu včetne DPH 13.643,09 Eur znaleckým posudkom č. 165/2009. V zmysle uzavretej kúpnej zmluvy, ktorou bol predmet leasingu odpredaný tretej osobe, bola dohodnutá kúpna cena ešte vyššia oproti stanovenej znaleckej všeobecnej hodnoty predmetu leasingu - nákladný náves SCHMITZ S01 E.Č. RK661YC, a to na sumu 14.161,- Eur včetne DPH.
Súčasne nebol relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, ktorým namietal faktúrou č. 0820125801 zo dňa 20.11.2009 voči žalovanému uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 3.425,23 Eur. Tento druh nároku uplatnený žalobcom bol podľa názoru krajského súdu v zhode s vysloveným záverom okresného súdu dôvodný, opodstatnený, pretože mal základ v uzavretej LZ a vo všeobecných podmienkach, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť LZ a ktorý druh nároku vyplýva z bodu 4.4.4 všeobecných podmienok.
Námietka žalovaného nebola relevantná ani v rovine vyhotoveného dodatku k finančnému vyúčtovaniu predčasne ukončenej LZ, keďže takýto spôsob postupu žalobcu nie je priamo vylúčený znením bodu 4.4.6 všeobecných podmienok. Takto zvolený postup žalobcu ani nebol vylúčený všeobecnou úpravou vzájomných zmluvných práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným, pretože v konečnom dôsledku zabezpečí komplexné vyúčtovanie vzájomných nárokov (záväzkov) medzi žalobcom a žalovaným z titulu predčasne ukončenej LZ.
Krajský súd na základe zvýraznenia vyššie uvedených skutkových a právnych záverov rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdil za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Súčasne sa konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože na úplne zistený skutkový stav veci bol aplikovaný správny právny predpis, a to Obchodný zákonník ako hmotné právo cez aplikáciu ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka z titulu uzavretej leasingovej zmluvy, a to druhovo finančného leasingového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Krajský súd k úplnosti dodáva, že vyššie uvedené zhodnotenia uviedol z titulu precizovania právneho stavu zisteného okresným súdom.
Z dôvodu, že okresný súd v súvislosti s rozhodovaním pri trovách prvostupňového konania uviedol, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej za aplikácie ust. § 151 ods. 3 O.s.p., krajský súd vyslovil v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p., že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.