Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/228/2012

Potvrdené rozhodnutím 1Co/105/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudkýň JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobcu T. U. H., s.r.o., so sídlom K. č. 5, Y., zast. X. U., s.r.o., so sídlom K. č. 5, Y. proti žalovaným 1/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 2/ D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, 3/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX o zaplatenie 83 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/228/2012-54 z 15.01.2013 takto rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01, Bratislava proti žalovaným: 1. Š. Y., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 2. D. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, 3. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. XXX o zaplatenie 83 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobcu zamieta.

Žalovaným sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.7.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 83 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 22,74 eur a úrokom z omeškania vo výške 16,5% ročne zo sumy 83 eur od 29.12.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 24.03.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 30.09.1987 Zmluvu č. 108742938 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP"). Na základe uvedenej Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný v 3. rade prevzal na seba ručiteľský záväzok. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa 497 až 507 . Vzhľadom na to, že žalovaní v 1. a 2. rade neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od Zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 203,00 eur (6 115,58 Sk), ktorá pozostávala z istiny 203,00 eur (6 115,58 Sk) riadneho úroku 0,00 eur (0,00 Sk), úroku z omeškania 0,00 eur (0,00 Sk) a ostatného príslušenstva 0,00 eur (0,00 Sk) v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaní D. Y., Š. Y. uznali vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaní zároveň uznali aj náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 25.03.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky, resp. po dni riadnej splatnosti úveru podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Pokiaľ ešte nenastala riadna splatnosť úveru žalobca si uplatňuje úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni doručenia Oznámenia a vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru

alebo splatnosti prvej neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku. Žalovaní ku dňu spísania žaloby uhradili sumu 40,00 eur dňa 26.09.2011, sumu 40,00 eur dňa 24.10.2011 a sumu 40,00 eur dňa 28.12.2011. Dlžná suma ku dňu spísania žaloby je vo výške 83,00 eur (2 500,46 Sk), pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 83,00 eur (2 500,46 Sk) (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu).

Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania a žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný v 3. rade sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o pôžičke zo dňa 30.9.1987, Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom a prílohou č. 1 k tejto zmluve zo dňa 24.3.2011, Dohodami o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.9.2011, oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011, pokusmi o zmier zo dňa 12.6.2012. Ďalej vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, písomným podaním žalobcu zo dňa 14.1.2013 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaní v 1. a 2 rade vo svojej výpovedi uviedli, že nepopierali, že uzavreli zmluvu tak, ako to udáva žalobca, avšak mysleli si, že pohľadávku už vyplatili, preto boli pokojní. Nepopreli, že uzavreli dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku , avšak túto dohodu nijako bližšie nečítali. Prišiel za nimi domov mladší pán autom, zavolal ich k autu a uviedol, že musia podpísať papier, musia zaplatiť to, čo dlhujú, pričom im nič neozrejmoval. Dal im iba podpísať papiere bez toho, aby to nejako podrobne čítali, alebo aby im spomínal niečo o premlčaní. Žalovaní podpísali papiere mysliac si, že všetko bude v poriadku.

Dňa 10.9.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaný v 1. rade ako osoba uvedená v bode 1.3 uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 203 eur a nákladov na inkasné konanie v sume 30,45 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.3 tejto dohody vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Zároveň dňa 10.9.2011 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná v 1. rade ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 203 eur a nákladov na inkasné konanie v sume 30,45 eur. V Článku 3. Dohody

- Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoba uvedená v bode 1.2 tejto dohody vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

Postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci a žalovaný v 3. rade ako ručiteľ uzavreli dňa 30.9.1987 zmluvu o pôžičke. Postupca im poskytol pôžičku vo výške 20.000 Kčs. Žalovaní sa zaviazali splácať pôžičku v pravidelných mesačných splátkach po 150 Kčs k 16. dňu každého mesiaca. Účelom poskytnutia pôžičky bolo „zariadenie bytu“.

Podľa bodu 4 zmluvy o pôžičke občania sú oprávnení zaplatiť požičanú sumu s úrokmi mimoriadnymi splátkami, kedykoľvek pred zročnosťou pôžičky.

Z bodu 5 zmluvy o pôžičke vyplýva, že Sporiteľňa je oprávnená žiadať zaplatenie celej pôžičky pred uplynutím lehôt vyplývajúcich z dohody o splátkach, ak použijú občania požičanú sumu bez súhlasu

sporiteľne na iný ako dohodnutý účel. Sporiteľňa je oprávnená žiadať zaplatenie celej pôžičky tiež pre nesplatenie niektorej splátky, ale len do zročnosti najbližšej budúcej splátky. Občania súhlasia s tým, aby sporiteľňa každú ich platbu použila vždy na vyrovnanie najskôr zročnej splátky.

V bode 11. zmluvy o pôžičke žalovaný v 3. rade vyhlásil, že preberá ručenie za celý záväzok občanov podľa § 52 a nasl. Obč. zák.

Podľa bodu 19.18. Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), všetky zmluvné vzťahy uzatvorené medzi Klientom a Bankou odo dňa účinnosti VOP sa riadia VOP, pokiaľ v nich nie je uvedené inak. Zmluvné vzťahy, ktoré sa riadili ktorýmikoľvek pôvodnými obchodnými podmienkami sa odo dňa účinnosti VOP riadia výlučne VOP. Klient súhlasí s tým, aby VOP nahradili v plnom rozsahu pôvodné obchodné podmienky a obdobné dokumenty Banky a ţe takéto zmluvné vzťahy sa budú riadiť výlučne VOP, pokiaľ vo VOP nie je určené inak.

Ako vyplýva z Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom v nej dohodnutým, počas ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 spolu s jej prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko žalovaných v 1. až 3. rade spolu s číslom úverového účtu, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 vyplýva, že splatnosť celej pohľadávky nastala dňa 30.9.2002. Zostatok pohľadávky predstavuje istina v sume 203 eur, pričom žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 663,88 eur.

Oznámeniami o postúpení pohľadávky zo dňa 12.4.2011 pôvodný veriteľ žalovaným oznámil postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu a to v celkovej výške 83 eur spolu s príslušenstvom pohľadávky.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 12.6.2012 vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na uhradenie pohľadávky spolu v sume 145,54 eur pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške 83 eur, zmluvných/ zákonných úrokov vo výške 32,09 eur a dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania vo výške 30,45 eur.

Podľa , účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, zmluvou o pôžičke vznikne občanovi právo, aby mu organizácia poskytla peňažnú pôžičku na účel, ktorému má pôžička slúžiť. Zmluva o pôžičke musí mať písomnú formu.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, organizácia plní svoju povinnosť zo zmluvy predovšetkým tým, že za občana splní podľa účelu pôžičky jeho platobné povinnosti; občanovi vyplatí požičanú sumu, len ak to bolo dohodnuté alebo ak to vyžaduje povaha veci.

Podľa , účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, občan je povinný požičanú sumu organizácii splatiť v dohodnutej lehote a zaplatiť jej úroky podľa sadzieb, ktoré ustanovuje vykonávací predpis. Je oprávnený splatiť požičanú sumu aj pred dohodnutou lehotou. V zmluve možno dohodnúť, že organizácia má právo pripisovať úroky k pohľadávke; pripísaním sa úroky stávajú súčasťou pohľadávky.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, ak občan použije požičanú sumu bez súhlasu organizácie na iný ako dohodnutý účel, organizácia je oprávnená požadovať od neho jej splatenie pred uplynutím dohodnutej lehoty.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, pohľadávku možno zabezpečiť ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, veriteľ je povinný na požiadanie kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi výšku svojej pohľadávky.

Podľa , účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia spotrebiteľské zmluvy podľa uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanovením a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. a 54 v znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 6.11.2003.

Z v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len ,, “) vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z a vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( ).

Z je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby (podľa ).

V zmysle , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Zároveň žalovaný v 3. rade podľa účinného v čase uzavretia zmluvy o pôžičke, v zmluve písomne vyhlásil, že berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokoja dlžníci.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaní v 1. a 2. rade a vedľajší účastník na strane žalovaných v priebehu súdneho konania vzniesli námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke, úlohou súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou vysporiadať.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 24.3.2011 vyplýva, že dňa 30.9.2002 bola pohľadávka . Na základe uvedeného je zrejmé, že trojročná premlčacia doba podľa začala plynúť najneskôr dňa 1.10.2002 a uplynula dňa 1.10.2005, teda celá pohľadávka bola v čase podania žaloby na tunajšom súde dňa 2.7.2012 premlčaná.

Keďže žaloba bola žalobcom podaná dňa 2.7.2012, teda po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. a 2 rade zamietol.

Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovaným v 1. a v 2. rade aj z titulu toho, že s nimi uzatvoril dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaní v tomto dokumente prehlásili, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podľa účinného v čase podpisu dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty ( druhá veta ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom. Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva, že záväzok žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade uznali dňa 10.9.2011. Ako už bolo uvedené vyššie, pohľadávka žalobcu bola premlčaná už ku dňu 1.10.2005. Žalovaní v 1. a 2. rade tak podpísali dohodu o uznaní až po uplynutí premlčacej doby, teda uznali už premlčaný dlh.

V zmysle príslušných ustanovení je uznanie premlčaného dlhu podmienené vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu a vznik právnych následkov uznania.

Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetných dohodách nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle . Aj z výpovede žalovaných v 1. a 2 rade vyplýva, že zamestnanec žalobcu nijako nevysvetľoval žalovaným obsah dohody, prípadne či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaných za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede žalovaných, že význam obsahu formulára, ktorý podpísalo im nebol zrejmý. Vzhľadom na takto predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovaných v 1. a 2. rade o tom, že neboli poučení o tom, že pohľadávka, ktorú majú uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie žalovaných v 1. a 2 rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohodách o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.9.2011 nezakladá právny následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie .

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd žalobu podanú na tunajšom súde dňa 2.7.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, voči žalovaným v 1 a 2. rade zamietol.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné postavenie v rozpore s ustanovením

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp. jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k

akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely (účinný v čase podpisu dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody ( zák. o ochrane spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.

Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.9.2011, ktoré podpísali žalovaní v 1. a 2. rade, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako už súd uviedol vyššie, žalovaný nemal vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísali. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovaných nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaných, ktorí v dobrej viere a snahe uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého im nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca sám vyhľadal žalovaných v mieste ich trvalého bydliska, čo je nepochybné, keď ako miesto uzavretia dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaných. V dôsledku takéhoto konania mohli byť žalovaní konfrontovaní rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia mohlo ovplyvniť žalovaných v ich správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače

uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanými vykonaný bez náležitého oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaní nemali vedomosť.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku budú musieť žalovaní uhradiť.

Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa . Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Mätúco tiež pôsobí fakt, že žalovaná v 2. rade je uvedená na formulári v bode 1.3. ako osoba pristupujúca k záväzku podľa a nasl napriek tomu, že žalovaná bola sama dlžníkom z pôvodného záväzkového vzťahu zo zmluvy o úvere zo dňa 30.9.1987.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 10.9.2011, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Pokiaľ ide o žalovaného v 3. rade, ktorý bol ručiteľom v predmetnom vzťahu, tento námietku premlčania nevzniesol.

Vo vzťahu k nemu je však potrebné uviesť, že žalobca uplatňoval pohľadávku, ktorá, ako v žalobe uvádza, ku dňu postúpenia predstavovala sumu 203 eur pozostávajúcu z istiny 203 eur. V oznámení o postúpení zo dňa 12.4.2011 pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamovala žalovaným, že pohľadávka, ktorú postúpila na žalobcu predstavuje 83 eur s príslušenstvom. Následne žalovaní uhradili dňa 26.9.2011 sumu 40 eur, dňa 24.10.2011 sumu 40 eur a dňa 28.12.2011 sumu 40 eur. Z vyššie uvedeného nie je teda zrejmé, akú sumu vlastne predstavovala žalovaná istina a akú sumu samotné príslušenstvo postúpenej pohľadávky a nie je zrejmé, z čoho by malo samotné príslušenstvo pohľadávky pozostávať. Žalobca pohľadávku nijako bližšie nešpecifikoval a nie je zrejmé ani koľko žalovaní za celú dobu úverového vzťahu na predmetnú pohľadávku uhradili. Z výpovede žalovaných v 1. a 2. rade vyplýva, že sami sa domnievali, že už celú predmetnú pohľadávku vyrovnali. V každom prípade, pri započítaní platieb žalovaných v sume 120 eur na istinu pohľadávky vo výške 83 eur, táto už bola nepochybne žalovanými v celom rozsahu uhradená dňa 28.12.2011. Keďže suma žalobou uplatňovaného príslušenstva nebola žalobcom nijako bližšie špecifikovaná, čo nemôže ísť na ťarchu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v danom právnom vzťahu, súd považoval celú pohľadávku za uhradenú dňa 28.12.2011.

Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku: ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok, a to práve ako prejav uvedenej akcesority.

Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ teda nie je dlžníkom primárnym, ale až sekundárnym. Existencia ručiteľského záväzku v situácii, keď zabezpečovaná pohľadávka zanikla, je zásadne nemysliteľná; výnimky z tohto pravidla musí stanoviť zákon výslovne, nemožno ich interpretáciou rozširovať pre iné prípady než pre tie, pre ktoré boli určené (Najvyšší správny súd ČR z 30. 11. 2006, sp. zn. ).

Na základe uvedeného tak súdu neostávalo iné, ako žalobu žalobcu zamietnuť aj proti žalovanému v 3. rade, keďže ako ručiteľ sa zaviazal uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, že ju neuspokoja žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, pričom súd na základe vykonaného dokazovania má za to, že žalovaní už celú pohľadávku uhradili, ich dlh tak zanikol splnením. Žalobcovi sa na základe predložených listinných dôkazov nepodarilo preukázať, že jeho nárok na žalobou uplatňovanú sumu je dôvodný.

Podľa ( v platnom znení, ďalej len „“), trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Súd o trovách konania rozhodol podľa , v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaní v 1. a 2.. rade, ktorí boli vo veci plne úspešní sa zriekli práva na náhradu trov konania a žalovanému v 3. rade preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto im súd ani náhradu trov nepriznal.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.