Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoE/142/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v zastúpení: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 807 598, proti povinnému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. A. XXX/XX-XX, Q. I., štátny občan SR, exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Máriou Krasňanovou, Exekútorský úrad, so sídlom C.. A. N. XX/X, M. S., pod EX 1105/2003, o vymoženie 613,42 Eur s príslušenstvom, vo veci odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č.k. -18 zo dňa 31. mája 2012, takto jednomyseľne

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Návrh oprávneného na prerušenie konania, postupom podľa ust. a , z a m i e t a .

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie, ktoré začalo na základe návrhu oprávneného zo dňa 27.09.2003 u súdnej exekútorky Mgr. Márie Krasňanovej dňa 06.10.2003, pre vymoženie pohľadávky oprávneného, vymáhanej od povinného na základe notárskej zápisnice č. N 921/03, Nz 48409/03, vyhotovenej dňa 16.06.2004 na Notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, notára, so sídlom v M., vo výške 613,42 € s príslušenstvom, trov základného konania vo výške 124,34 € a trov exekúcie zastavil. Súčasne rozhodol, že súdnej exektúrorke trovy exekúcie nepriznáva.

V odôvodnení uviedol, že exekučný titul - zápisnica bola spísaná na základe udeleného splnomocnenia povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi, advokátovi, so sídlom S., pričom povinný advokáta splnomocnil, ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere, na vopred predtlačenom tlačive, s vopred určeným advokátom. Poukázal, že dňa 02.01.2003 udelil oprávnený plnomocenstvo advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi na zastupovanie pri všetkých úkonov, spojených s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkom spoločnosti, vrátane podávania návrhu na začatie konania pred súdmi a inými orgánmi a v ten istý deň splnomocnil advokát Mgr. Tomáš Kušnír svojho advokátskeho koncipienta na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, ktoré je povinný vykonať na základe plnomocenstva, ktoré mu oprávnený uložil, a to za účelom uznania záväzku dlžníka z úverovej zmluvy a za účelom spísania notárskej zápisnice. V nadväznosti na takto vyhotovené splnomocnenie pre advokátskeho koncipienta Mgr. Bruna Žlnaya, dostavil sa dňa 16.06.2003 na Notársky úrad JUDr. Ondreja Ďuriača Mgr. Bruno Žlnay a urobil vyhlásenia, na základe ktorého bolo vydané osvedčenie o vyhlásení a uznaní právneho záväzku a súhlas s vykonateľnosťou podľa a súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zák.č. 233/1955 Z.z.. Poukázal na , , , veta prvá o advokácii, , a Exekučného poriadku a konštatoval, že Mgr. Tomáš Kušnír na jednej strane vystupoval ako právny zástupca oprávneného a na druhej strane v tom istom čase prostredníctvom svojho advokátskeho koncipienta robil vyhlásenia o uznaní právneho úkonu a súhlase s vykonateľnosťou na základe plnomocenstva inkorporovaného do zmluvy o úvere medzi dlžníkom - povinným a veriteľom - oprávneným za povinného. Okresný súd dospel k záveru, že pri zastupovaní povinného, pri spisovaní notárskych zápisní došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznáva záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti okresnému súdu vyplýval už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Tomášas Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. Okresný súd konštatoval, že zástupca povinného konal zákonom nedovoleným spôsobom, pokiaľ za povinného podpisoval zápisnicu a mal zato, že takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi pre rozpor so záujmami povinného (dlžníka). Okresný súd teda dospel k záveru, že exekučný titul - notárska zápisnica je nevykonateľná a preto vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekučné konanie.

Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že exekútorke nepriznal trovy exekúcie, nakoľko si žiadne trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas odvolanie oprávnený písomným podaním zo dňa 22.06.2012 prostredníctvom právneho zástupcu. V odvolaní tvrdil, že:

a) súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, poukazujúc na ust. ,

b) súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom s poukazom na

v spojení s ,

c) súd nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie,

d) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s poukazom na .

K bodu a)

V dôvodoch odvolania uviedol, že prvostupňový súd nemá právomoc vykonať komplexné preskúmanie exekučného titulu, čím prekročil mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov, tým porušil zásadu legality. Pritom exekučný súd už preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Taktiež došlo k preskúmaniu exekučného titulu notárom, ktorý má povinnosť poskytovať náležitú právnu starostlivosť. Tento ex offo povinne posúdi súlad úkonov, obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou, so zákonom a dobrými mravmi. Notár napráva nezákonné situácie, napr. v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, a nie exekučný súd. Výlučne notár kontroluje súlad úkonov so zákonom a dobrými mravmi. Ak takýto úkon neodmietne vykonať, zanikne právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonov so zákonom a dobrými mravmi. Vo všeobecnosti poukazoval na povinnosť ústavne konformnému výkladu právnych predpisov. Postup exekučného súdu, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, je neakceptovateľný, pretože je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva. Všeobecný súd nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne, uplatnil rozdielny procesný postup. Exekučný súd je takýmto titulom viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom.

Zároveň oprávnený žiadal, aby všeobecný súd podľa prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade veta prvá a druhá Exekučného poriadku, s článkom 1 ods. 1 veta prvá SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva - Správny poriadok.

K bodu b) odvolania konštatoval, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Začal konať z úradnej povinnosti bez toho, aby existovalo zákonom stanovené oprávnenie, adresované súdu, začať konanie. Tým porušil zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť tohto konania. Zákaz diskriminácie je nutné aplikovať na výkon a ochranu práva na súdnu ochranu, právo na spravodlivý súdny proces, právo vlastniť majetok, ako aj výkon na ochranu práva na pokojné užívanie majetku. Oprávnený mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť jeho iný postavením, pretože takýto dôvod je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Konkrétne odlišnosti, napr. nevypočutie žalobcu, oprávneného alebo jeho neoboznámenie so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi vyplývajú z rozhodnutia súdneho spisu. Ako dôvod iného postavenia bol použitý, že sa jedná o podnikateľský subjekt a pre toto jeho iné postavenie ho súd vylúčil z možnosti zhmotnenia akejkoľvek majetkovej hodnoty, ktorá má právom patrí, a to z titulu platnej zmluvy o úvere. Došlo k porušeniu zásady rovností „zbraní“, zásady kontradiktórnosti súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Exekučný súd neaplikoval relevantné právne normy (, a Notárskeho poriadku) a aplikoval právne normy ústavne nesúladným spôsobom (, a Exekučného poriadku).

Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v sebe povahu prameňa práva: smernica Rady EHS č. 93/13/EHS, ktorá nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie. Neprichádza pri nej do úvahy ani jej priamy účinok a to preto, že smernica EHS bola transponovaná do právneho poriadku a je zabezpečená jej úplná súčinnosť. Ďalej súd založil svoje rozhodnutie aj na viacerých rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ, čo je v danej veci neprípustné a úplné nemožné, pretože tieto rozhodnutia nemajú všeobecnú záväznosť. Možno bez pochýb predpokladať, že povinný prechovával voči oprávnenému averziu a pocity antipatie. Práve v takomto postavení bolo nanajvýš nutné pre objektívne posúdenie veci vypočuť žalobcu. Oprávnený mal zároveň aj právo oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Oprávnený nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje o jeho právach v súvislosti s úplnou revíziou notárskej činnosti a nebol oboznámený s obsahom dôkazov, argumentov, s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení, nemal možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť.

K bodu c)

Ďalej namietal, že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Začal konať z úradnej povinnosti, bez toho, aby existovalo zákonom stanovené oprávnenie, adresované súdu, začať konanie.

Tvrdil, že exekučný súd vo veci dokazovanie nevykonával a k záverom dospel len na základe domnienok bez reálneho zistenia skutočného stavu. Tvrdil, že úvaha súdu v tomto smere nemôže byť podkladom pre rozhodovanie vo veci a nemožno hovoriť o dokazovaní, ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom, nakoľko účastníci konania nemali možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, navrhnúť ďalšie dokazovanie na preukázanie nim tvrdených skutočností..

K bodu d)

Ďalej tvrdil, že súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že uvedené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa , resp. podľa , a preto ho považuje za neplatné pre rozpor so zákonom. Tvrdil, že povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp. oprávnenému nevznikli žiadne nové práva a výhody uvedeným plnomocenstvom, ktorým len povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Tvrdil, že povinný mohol plnomocenstvo v zmysle kedykoľvek odvolať a vo výkone tohto práva mu nebránila žiadna prekážka, preto takéto vyhodnotenie neprijateľnej podmienky nemôže odvolateľ akceptovať. Ďalej tvrdil, že plnomocenstvo nie je vôbec možné správne považovať za neprijateľnú podmienku, plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných podmienok obsiahnutú v . Tvrdil, že plnomocenstvo v úverovej zmluve je dostatočne určité a zrozumiteľné. Nesúhlasil s názorom, že povinný predmetné plnomocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čim sa vopred vzdal svojho práva, tvrdil, že právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh a záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh alebo záväzok vzniká. Tvrdil, že nešlo o budúce právo, ale právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti, a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na a . Tvrdil, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ďalej tvrdil, že pokiaľ povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania notárskej zápisnice ako exekučného titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného úkonu, pričom to si vyžaduje aj určenie dokedy bude dlh splatený. Nesúhlasil s názorom súdu, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, tvrdil, že zástupca povinného bol na základe udeleného plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon, a to je uznať dlh vo forme notárskej zápisnice a túto zverenú úlohu si zástupca riadne splnil, čim neprekročil žiadnym spôsobom udelené plnomocenstvo. Ďalej uviedol, že záver súdu, ktorý považoval za rozporné záujmy zástupcu so záujmami povinného, založil súd na domnienkach, dohadoch a vlastnom presvedčení a tento záver nevychádza zo zisteného skutkového stavu, pretože v tejto veci nebolo vykonané dokazovanie. Tvrdil, že súd vôbec neuviedol aký záujem zástupcu bol v rozpore, a s ktorým záujmom povinného. Ďalej tvrdil, že záver súdu o tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul musí byť spísaná nielen povinným, ale aj oprávneným, nie je vecne správny, poukázal na Exekučného poriadku a konštatoval, že v notárskej zápisnici je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia. Poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššie súdu SR vo veci , ako aj na nález Ústavného súdu SR 1ÚS 5/2000.

Ďalej uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu, že v zmysle § 44 ods. 2 zák.

č. môže exekučný súd a bol oprávnený, preskúmať exekučný titul, pokiaľ už raz o ňom právoplatne rozhodol. Poukazoval, že exekučný súd, keď poveril exekútora, v tomto štádiu preskúmal exekučný titul, a keďže nezistil žiaden rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučným titulom, zo zákonom vydal poverenie. Na základe uvedených odvolacích dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť.

Povinný a súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Oprávnený po doručení odvolania doručil dňa 09.08.2012 na okresný súd návrh a prerušenie konania postupom podľa a článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnil právnu argumentáciu k podanému odvolaniu zo dňa 26.07.2012.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal napadnuté rozhodnutie v rozsahu stanovenom v tomto zákonnom ustanovení a bez nariadenia pojednávania podľa napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd konštatuje, že okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti, rozhodné pre posúdenie danej veci a vecne správne rozhodol. Čo sa týka právneho posúdenia veci, krajský súd k námietkam oprávneného konštatuje nasledovné.

Krajský súd konštatuje, že zrejme chybou v písaní do rozhodnutia okresného súdu je uvedený dátum spísania notárskej zápisnice, správne označenej ako N 921/2003, NZ 48409/2003 zo dňa 16.06.2004, keď v skutočnosti uvedená notárska zápisnica bola podpísaná u notára JUDr. Ondreja Ďuriača v M. dňa 16.06.2003.

S poukazom na ust. v znení účinnom do 31.08.2005, s poukazom na ust. vyplýva, že exekúciu možno vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Obsahom notárskej zápisnice je osvedčenie notára, že dlžník dal súhlas s vykonateľnosťou určitého záväzku. Aby notárska zápisnica ako exekučný titul spĺňala podmienky materiálnej vykonateľnosti, musí okrem označenia účastníkov, bez právneho dôvodu a času plnenia, obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, resp. súhlas jej splnomocneného zástupcu. Nakoľko v tomto prípade urobil vyhlásenie, uznanie záväzku z úveru a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou zápisnice nie priamo dlžník, ale osoba konajúca v jeho mene na základe splnomocnenia, obsiahnutého v zmluve o úvere, okresný súd sa správne zaoberal okolnosťou, či takéto splnomocnenie je platné. Z tohto splnomocnenia, obsiahnutého v zmluve o úvere vyplýva, že dlžník ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby notárska zápisnica sa stala vykonateľným titul pre súdny výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa Exekučného poriadku.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami oprávneného.

Podľa o ochrane spotrebiteľa účinného k 31.08.2004

(1) Typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

(2) Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom k tomu, že splnomocnenie bolo zakomponované do už vopred pripravenej predtlačenej zmluvy o úvere a bolo v ňom predtlačené meno konkrétneho zástupcu - advokáta Mgr. Kušníra a napriek tomu predmetná zmluva je označená ako zmluva o úvere, bolo potrebné túto zmluvu posudzovať aj z hľadiska ust. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v v znení účinnom k 31.08..2004 upravuje typovú zmluvu. Zmluva bola uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom - fyzickou osobou tak, ako vyplýva z označenia týchto účastníkov úverov zmluvy, vzhľadom však na status účastníkov úverovej zmluvy, je potrebné aj na tento typ zmluvy aplikovať ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, teda k 05.03.2003. Z ust. v znení účinnom k 31.08..2004 vyplýva, že typová zmluva nesmie obsahovať pod písm. b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľ - povinný nemohol ovplyvniť obsah úverovej zmluvy, ani osobu splnomocnenca a všetky náležitosti splnomocnenia neboli individuálne dojednané, pričom uzavretie úverovej zmluvy bolo podmienené udelením splnomocnenia zástupcovi, ktorého vopred vybral oprávnený, keďže zmluvu koncipoval výlučne oprávnený, čím došlo k vytvoreniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech povinného.

Je potrebné súhlasiť s konštatovaním okresného súdu, že je zrejmá existencia rozporu záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného, ktorá spočíva v tom, že zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol vopred určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Toto splnomocnenie je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko nie je možné, aby advokát nestranne zastupoval povinného pri spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu a zároveň oprávneného v iných konaniach, keďže odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval oprávneného v iných konaniach vedených na krajskom súde. Uvedenými skutočnosťami je spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, t. j., že splnomocnenec bude hájiť záujem splnomocniteľa, ako aj slobodná voľba povinného pri výbere splnomocnenca.

Ďalej súd poukazuje, že v konaní bolo preukázané, že Mgr. Kušnír, ktorý v predmetnej úverovej zmluve bol zvolený ako splnomocnený zástupca povinného, súčasne zastupoval aj oprávneného. Z uvedených dôvodov je preto dohoda o plnomocenstve neplatná, s poukazom aj na ust. v znení účinnom k 31.12.2008. Nemohol preto neplatne zvolený zástupca uzavrieť exekučný titul - notársku zápisnicu, keďže nedisponoval hmotným právom na jej uzavretie, je tento exekučný titul absolútne neplatný.

Vzhľadom k tomu, že takéto splnomocnenie nemôže byť platné, a teda ani účinné, notárska zápisnica, spísaná na základe takejto dohody o plnomocenstve, ako absolútne neplatný právny úkon nemôže byť materiálne vykonateľná, ako správne konštatoval okresný súd. Okrem toho, že dohoda o plnomocenstve je neplatným právnym úkonom s poukazom na , v znení účinnom k 31.12.2008 a

v znení neskorších predpisov, s poukazom aj na ust.

v znení účinnom k 24.11.2004 treba konštatovať, že predmetná dohoda o plnomocenstve je neplatná, aj z hľadiska posudzovania predmetnej zmluvy o úvere, z hľadísk Zákona o ochrane spotrebiteľa obsahuje podmienku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu, súd uvádza, že uvedená námietka nie je dôvodná. Exekučný súd preskúmal exekučný titul len vo vzťahu, či tento je alebo nie je formálne a materiálne vykonateľný. Predbežne sa preto musel zaoberať otázkou prípadnej platnosti či neplatnosti exekučného titulu, ktorým je uznanie záväzku a udelenie súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Samotná notárska zápisnica je len sprísnenou písomnou formou tohto právneho úkonu.

S tým súvisí aj námietka oprávneného, že súd nemá právomoc preskúmať uvedenú notársku zápisnicu vôbec, pretože notár pri výkone svojej verejnej moci ex offo už povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi podľa Notárskeho poriadku. Podľa druhá veta v znení neskorších predpisov - ďalej Notársky poriadok, notár je povinný odmietnuť vykonať požadovaný úkon, t.j. aj spísať notársku zápisnicu, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inému orgánu verejnej moci. Z tohto je zrejmé, že notár nie je orgánom, ktorý v rámci svojej právomoci preskúmava súlad právneho úkonu so zákonom, ale len neformálne posudzuje tento úkon, pričom odmietnuť tento úkon môže len vtedy, ak rozpor tohto úkonu so zákonom sa mu javí ako zjavný. Naopak súd je povinný, aby v rámci svojej rozhodovacej činnosti v súdnom konaní (i v exekučnom konaní pri posudzovaní podmienok exekučného konania) preskúmal súlad právneho úkonu (i toho, ktorý bol urobený formou notárskej zápisnice ) so zákonom.

Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či predložený exekučný titul je vydaný v súlade so zákonom a s dobrými mravmi a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a to nielen pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj v ďalšom konaní. V danom prípade posúdenie právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý vo forme notárskej zápisnice, ako absolútne neplatného úkonu, je posúdením materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Skúmajúc, či exekučný titul spĺňa náležitosti obligatórne potrebné na to, aby právny úkon bol platný, nedochádza k vecnému prieskumu tohto právneho úkonu, t.j. súd neskúma, či skutočne došlo k nezaplateniu konkrétneho dlhu zo strany povinného, ani či došlo skutočne k omeškaniu dlžníka s platením svojho dlhu a kedy, t.j. či od konkrétneho dátumu patria oprávnenému napr. úroky z omeškania. Preskúmanie exekučného titulu z pohľadu naplnenia materiálnych podmienok jeho platnosti je teda prieskumom, ktorý je v rámci exekučného konania dovolený exekučnému súdu. Nič na tom nemení skutočnosť, že notár v rámci notárskej činnosti je povinný odmietnuť úkon, ktorý sa mu javí ako úkon odporujúci zákonu. Právny názor oprávneného, že tým, že notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi, je teda nesprávny. Okrem iného tým by došlo k absurdnej situácii, keď by do notárskej zápisnice mohol byť pojatý absolútne neplatný právny úkon, ktorý by sa však notárovi v rámci jeho subjektívneho posudzovania nejavil ako úkon odporujúci zákonu a napriek vade absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu by súd na túto vadu nemohol prihliadnuť. Súd by tak bol len nástroj na vykonanie tohto exekučného titulu bez právomoci do takejto exekúcie mocensky zasiahnuť.

Je tiež nesprávny právny názor oprávneného, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Základné kritéria v exekučnom konaní samozrejme sú pre všetky exekučné tituly rovnaké, t.j. nemožno vecne preskúmavať žiaden exekučný titul a to ani právoplatný rozsudok, ani právny úkon obsiahnutý v notárskej zápisnici. Je možné len posudzovať formálnu a materiálnu vykonateľnosť exekučných titulov. Avšak tým, že rozsudok je rozhodnutím príslušného orgánu štátu a notárska zápisnica je písomnou formou právneho úkonu, t.j. prejavu vôle súkromnej osoby, týmto sú dané aj rozličné kritéria pri prieskume formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučných titulov. Ak sa teda jedná o exekučný titul, ktorým je právny úkon, ako v danom prípade, je možné tento exekučný titul zo strany exekučného súdu posudzovať aj vo vzťahu k jeho prípadnej absolútnej neplatnosti, čo v prípade rozsudkov, ktoré sú mocenskými rozhodnutiami príslušných štátnych orgánov, nie je možné.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom, súd uvádza, že exekučný súd žiadnym spôsobom nezrušil ani nezmenil obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahovala právny úkon, len ju podrobil prieskumu ohľadne formálnej a materiálnej vykonateľnosti tohto právneho úkonu ako exekučného titulu. Neosoboval si právo odvolacieho súdu vo vzťahu k notárskej zápisnici a výsledkom jeho rozhodovacej činnosti nebola jej zmena alebo zrušenie, ale zastavenie exekučného konania.

Čo sa týka návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa a na podanie Ústavnému súdu SR návrhu na konanie o súlade veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR krajský súd uvádza nasledovné:

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon 4c) neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

4c) Napríklad o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov, o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení

Uvedené ustanovenie exekučného poriadku explicitne uvádza, že exekučné konanie nie je možné prerušiť. Výnimku z tejto zásady predstavuje len tá situácia, keď osobitný zákon prerušenie upravuje, ako je tomu napríklad v z.č. v znení neskorších predpisov, keď podaním návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, sa konanie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie prerušuje až do právoplatného rozhodnutia o uznaní. V danom prípade vnútroštátny právny poriadok neupravuje situáciu, že by sa exekučné konanie prerušilo, keď je podaný návrh na prerušenie podľa . Preto nie je možné v tejto procesnej situácii vyhovieť takému návrhu a prerušiť exekučné konanie. Návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania preto súd zamietol, nezaoberajúc sa prípadnou dôvodnosťou či bezdôvodnosťou takého návrhu.

V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na to, že oprávnený namietal nesúlad § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku, pričom však exekučný súd v konkrétnom prípade nerozhodoval podľa tohto zákonného ustanovenia, t.j. nejedná sa o rozhodnutie prvostupňového súdu pri vydávaní poverenia, ale ide o rozhodnutie o zastavení konania. Preto toto ustanovenie v danej veci nemá ani právny súvis.

K námietke, že exekučný súd porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, keďže nebol podaný návrh a ani neexistovalo zákonom stanovené oprávnenie adresované súdu začať konanie z úradnej povinnosti, súd uvádza, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd má zákonné oprávnenie skúmať podmienky na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a samotné exekučné konanie teda môže bez návrhu zastaviť.

Nedôvodná je tiež námietka, že oprávnený bol diskriminovaný v súdnom procese pred exekučným súdom, pretože mal mať výrazne nevýhodné postavenie. Tvrdenými odlišnosťami sú nevypočutie oprávneného a jeho neoboznámenie so stanoviskami, tvrdeniami a dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu. Krajský súd uvádza, že Exekučný poriadok pri zastavení konania nepredpisuje obligatórne vytýčiť pred vydaním takéhoto rozhodnutia pojednávanie, na ktorom by boli účastníci konania vypočutí. Tak, ako nebol v konaní osobne vypočutý povinný, nebol ani oprávnený. Obaja účastníci teda mali v tomto ohľade rovnaké postavenie. Úplne nedôvodná je námietka oprávneného, že nebol oboznámený so stanoviskami a dôkazmi, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu. Procesným oprávnením ktoréhokoľvek účastníka konania je nahliadnuť do súdneho spisu ( v spojení s ). Nie je povinnosťou exekučného súdu, aby doručoval oprávnenému fotokópie súdneho spisu alebo jeho časti, je naopak oprávnením oprávneného (ktoré môže, a nemusí využiť), aby sa so spisom osobne oboznámil. Ak toto oprávnenie oprávnený nevyužil, v žiadnom prípade sa nejedná o diskrimináciu zo strany exekučného súdu. Je nepodložené tvrdenie oprávneného, že exekučný súd použil dôvod iného postavenia v súvislosti s postavením žalobcu ako podnikateľského subjektu a že by ho vylúčil z možnosti zhmotnenia majetkovej hodnoty, ktorá mu právom patrí z titulu platnej zmluvy o úvere. Zásada rovnosti zbraní, t.j. rovného prístupu súdu ku všetkým účastníkom konania bola v plnom rozsahu zachovaná.

Námietka, že exekučný súd neaplikoval na zistený skutkový stav relevantnú právnu normu a to , a Notárskeho poriadku a aplikoval ústavne nesúladným spôsobom , a Exekučného poriadku je nedôvodná. Ako bolo vyššie uvedené, súd aplikoval ust. a Exekučného poriadku spôsobom, ktorý vyplýva z tejto zákonnej normy, pričom súd nezistil žiaden nesúlad aplikácie týchto noriem či už s Exekučným poriadkom alebo s SR. Aplikácia Exekučného poriadku nebola realizovaná. Ustanovenia , a Notárskeho poriadku, na ktoré poukazuje oprávnený, nebránia exekučnému súdu aplikovať príslušné ustanovenia Exekučného poriadku a tieto ustanovenia ani konkrétne v danej veci neboli aplikovateľné, preto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neboli uvedené.

Námietka, že Smernica Rady 93/13/EHS nemá všeobecnú záväznosť a teda nemá v SR povahu prameňa práva súd považuje taktiež za nedôvodnú. Ako správne oprávnený uvádza, táto smernica bola transponovaná do právneho poriadku SR . V prílohe k , ktorá bola do doplnená práve vyššie citovaným zákonom, je uvedený zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Medzi nimi je i Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Znenie tejto smernice sa priamo nachádza v uvedenej prílohe. To znamená, že priamo táto smernica ako celok je súčasťou práva Slovenskej republiky (ako príloha k ) a znenie tejto smernice nie je zakomponované do konkrétneho paragrafového znenia . Preto právna úvaha oprávneného, že sa použije vnútroštátny predpis, do ktorého bola smernica správne prebratá, je iba čiastočne správna. V rámci vnútroštátneho práva je smernica prebratá ako celok a tvorí prílohu k , preto je správne, ak prvostupňový súd uviedol jej konkrétne ustanovenia.

Čo sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, súd poukazuje na odôvodnenie tohto rozhodnutia vyššie a to v tej časti, v ktorej odvolací súd poukázal na to, že dohoda o plnomocenstve je neprimeranou podmienkou v zmysle v znení k 24.11.2004 a ako taká je absolútne neplatná. Právny názor, že plnomocenstvo nie je možné právne považovať za neprimeranú podmienku je podľa názoru odvolacieho súdu nesprávny. Akýkoľvek zmluvný vzťah dojednaný medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý bezprostredne súvisí so spotrebiteľskou zmluvou sa taktiež musí posudzovať ako vzťah spotrebiteľský. V konkrétnom prípade bezprostredne v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou o úvere bol dojednaný ďalší zmluvný vzťah a to dohoda o plnomocenstve, ktorú je taktiež potrebné podrobiť kritériám ako spotrebiteľské zmluvy. Právny názor oprávneného, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, je zavádzajúci. Je pravda, že samotné plnomocenstvo je jednostranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Avšak táto tretia osoba nie je oprávnená zastupovať splnomocniteľa, ak plnomocenstvo neprijme. Teda až prijatím plnomocenstva môže splnomocnenec konať za splnomocniteľa. Právnym predpokladom na urobenie akéhokoľvek právneho úkonu za splnomocniteľa je dvojstranný právny úkon a to dohoda o plnomocenstve podľa . Nie je možné postupovať tak formalisticky, že by odvolací súd prihliadol len na názov tohto právneho úkonu, nazvaného ako plnomocenstvo a neprihliadol by na to, že v skutočnosti sa jedná o dohodu o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon medzi povinným a jeho zástupcom.

Námietky oprávneného ohľadne určitosti a zrozumiteľnosti plnomocenstva súd neposudzoval a to z toho dôvodu, že takéto vady neboli uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Súd taktiež neposudzoval námietku, že nie je vylúčená možnosť uznať dlh, súčasne s uzavretím zmluvy, pretože ako bolo vyššie uvedené k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia došlo z iného právneho dôvodu, ktorý sám o sebe svedčí o tom, že dohoda o plnomocenstve je neplatná. Z toho istého dôvodu súd neposudzoval námietku vzdania sa práva zo strany povinného, taktiež i námietku, že notárska zápisnica nemusí byť spísaná aj s oprávneným.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že okresný súd skúmal predmetnú notársku zápisnicu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a uznal exekučný titul za súladný so zákonom, na základe čoho udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie, odvolací súd konštatuje, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie a teda má za to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie netvorí prekážku v zmysle . Z ust. Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania ako aj bez návrhu. S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že okresný súd neprekročil rámec preskúmavania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu.

Odvolací súd sa z týchto dôvodov stotožnil so záverom okresného súdu, že predmetná notárska zápisnica z dôvodu jej materiálnej nevykonateľnosti nie je spôsobilým exekučným titulom a preto bolo namieste vyhlásenie exekúcie za neprípustnú v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a jej súčasné zastavenie.

Vo vzťahu k výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd oprávnenému náhradu trov konania nepriznal, neboli vznesené konkrétne odvolacie dôvody, preto sa súd v zmysle nezaoberal konkrétne vecnou správnosťou tohto výroku.

Oprávnený dňa 09.08.2012 prvostupňovému súdu doručil návrh na prerušenie konania postupom podľa a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ. Návrh na prerušenie konania odôvodnil tým, že poukazuje na najnovší vývoj rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR v konaní o ústavných sťažnostiach. Poukázal na a rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 14.03.2012 sp. zn. -12. Tvrdil, že v prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako je upravená v , ktorým sú vyznačenie oprávnenej, povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia, súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou, pričom žiadne ďalšie podmienky formálnej, ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť.

Ďalej poukázal na zo dňa 23.09.2008, ust. a uviedol, že v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR zákon umožňoval a aproboval notársku zápisnicu, ktorá vznikla z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a umožňovalo jej exekúciu, ktorá sa mohla určite týkať sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úroky z omeškania, ako aj peňažných sankcii. Ďalej uviedol, že prvostupňový súd záver o tom, že uvedené plnomocenstvo považuje za neprijateľnú podmienku podľa , resp. o ochrane spotrebiteľa nijako nezdôvodnil. Ďalej tvrdil, že sa súd nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedené s Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere práve splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ďalej tvrdil, že je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, a to na nález zo dňa 12.04.2012, sp. zn. -80. Tvrdil, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavila právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi SR. Tvrdil, že v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor EÚ aj o výklad čl. 17 až 47 Charty základných práv EÚ, a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná zmluvná podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácie exekučným súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy. Vyslovil názor, že ustanovenia vnútroštátneho práva , , Notárskeho poriadku, , a Exekučného poriadku a . , a a nasl. mali byť vykladané v rámci smernice Rady EÚ 93/13/EHS, v súlade najmä s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ, ktorá je im, ako prameň primárneho práva EÚ aj nadradená, teda by mali posúdiť, či v konkrétnom spore je možný takýto postup vnútroštátneho exekučného súdu, ktoré aplikujú vnútroštátne procesné, aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS, zabráni reálnej vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Prejudiciálnu otázku formuloval v znení: „Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?“ Ďalšiu prejudiciálnu otázku formuloval: „Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Krajský súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa o predložení prejudiciálnej otázky Súdneho dvora EÚ, poukazujúc, že je vecou členských štátov, aby sa vyrovnali s otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve (rozsudok Súdneho dvora EÚ Pannon C-243/08). So zreteľom na skutkové a právne okolnosti predmetnej veci, ktoré boli uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia vyššie, odvolací súd má zato, že bolo zo strany prvostupňového, aj odvolacie súdu dostatočne ozrejmené, prečo nie je možné akceptovať predložený exekučný titul - notársku zápisnicu. Ďalej poukazuje, že otázky boli odvolateľom koncipované tak, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktoré aplikujú vnútroštátne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS, zabránia vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. Takto koncipované otázky neriešia právny základ daného prípadu, a to exekučný titul predmetnú notársku zápisnicu z pohľadu jej neprijateľnosti. Z uvedeného dôvodu krajský súd návrh na prerušenie konania podľa , ktorý podal oprávnený písomným podaním zo dňa 26.07.2012, doručený na prvostupňový súd - Okresný súd Dolný Kubín dňa 09.08.2012, ako nedôvodný zamietol.

K doplneniu odvolacích dôvodov, ktoré špecifikoval oprávnený v návrhu na prerušenie konania postupom podľa , datovaný v Bratislave dňa 26.07.2012, súd konštatuje, že s tieto argumenty len dopĺňajú argumenty uvedené v riadne a včas podanom odvolaní. Súd však dáva do pozornosti oprávnenému, že tvrdenie, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie považuje uvedené plnomocenstvo za neprijateľnú podmienku podľa , resp. o ochrane spotrebiteľa, a že tento záver okresný súd v odôvodnení nezdôvodnil, je bezpredmetné, a to z toho dôvodu, že tieto argumenty z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nevyplývajú a ani na tieto konkrétne zákonné ustanovenia prvostupňové rozhodnutie súdu nepoukazuje.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , v spojení s

tak, že oprávnený (odvolateľ) nemal v konaní úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov konania, ostatným účastníkom konania (súdnemu exekútorovi a povinnému) trovy odvolacieho konania nevznikli, z uvedených dôvodov súd povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.