Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/163/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci žalobcu: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, práv. zast. JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom, AK so sídlom Žriedlova 3, Košice, proti žalovanému: ALKIN, s.r.o., so sídlom Michalská 477/1, Spišské Bystré, IČO: 36 490 555, práv. zast. JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, AK so sídlom Sokolovská 12, Poprad, v konaní o zaplatenie 368,82 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v celkovej výške 165,58 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 22,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 143,58 eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Martina Tomasa, advokáta, AK so sídlom Sokolovská 12, Poprad, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou zo dňa 5.6.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.6.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 368,82 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 16.6.2009 až do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli dňa 10.6.2008 poistnú zmluvu č. 9051739405, ktorej nové číslo je 7000023638, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škody sprostredkovateľov poistenia s platnosťou od 15.6.2008 do 14.6.2009 v rámci ktorej bolo v zmysle dodatku č. 3 k poistnej zmluve dohodnuté jednorázové ročné poistné v sume 7.634,60 eur splatné v štvrťročných splátkach ku dňu 30.6.2008, 15.9.2008, 15.12.2008 a 15.3.2009 vo výške 1.908,65 eur s tým, že žalovaný poistné splatné dňa 15.3.2009 neuhradil resp. uhradil iba časť vo výške 1.539,83 eur, a preto poistenie podľa ust. zaniklo uplynutím troch mesiacov od splatnosti neuhradenej splátky poistného, t. j. dňa 15.6.2009. S poukazom na ust. a ust. má žalobca právo na poistné za obdobie do zániku poistenia, teda za obdobie od 15.3.2009 do 15.6.2009 v neuhradenej výške 368,82 eur. Ohľadom požadovaného úroku z omeškania žalobca v návrhu uviedol, že tento si uplatňuje od prvého dňa nasledujúceho po zániku poistenia, t. j. odo dňa 16.6.2009.

Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní platobným rozkazom č. k. -21 zo dňa 20.8.2012, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že je síce pravdivé tvrdenie žalobcu o uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 10.8.2008 ale ročné poistné bolo dohodnuté na sumu 6.306,84 eur a malo byť uhrádzané v štvrťročných splátkach po 1.576,71 eur a nie tak ako to uvádza žalobca v návrhu, že žalovaný mal platiť poistné v splátkach vo výške 1.908,64 eur a takisto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že ročné poistné bolo dohodnuté na sumu 7.634,60 eur. Zároveň je podľa žalovaného nepravdivé tvrdenie žalobcu, že poistná zmluva zanikla uplynutím troch mesiacov od splatnosti neuhradenej splátky poistného dňa 15.6.2009, keď žalovaný dňa 13.11.2008 sám vypovedal poistnú zmluvu žalobcovi, a to prípisom „Výpoveď poistnej zmluvy č. 905-17394-05 zo dňa 13.11.2008“. Túto výpoveď žalovaný zaslal žalobcovi doporučenou poštou dňa 14.11.2008 tak ako to preukazuje podací lístok z toho dňa. S poukazom na uvedené považoval žalovaný návrh žalobcu za nedôvodný, keď tento je aj premlčaný z dôvodu, že v zmysle poistnej zmluvy č. 9051739405 bola zročnosť poslednej splátky poistného dohodnutá na deň 15.3.2009. Žalobca uplatnil svoj nárok podaním návrhu na Okresný súd Poprad dňa 14.6.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby spolu s poukazom na ust. §, 103 . Posledným dňom, kedy si podľa žalovaného mohol žalobca uplatniť svoj nárok na príslušnom súde bol deň 15.3.2012, a preto žalovaný vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby súd návrh v plnom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Súd z dôvodu hospodárnosti konania sa musel najskôr vysporiadať ako s predbežnou otázkou, s otázkou vznesenej námietky premlčania celého nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní, preto aj dokazovanie najskôr zameral len v časti vznesenej námietky premlčania.

Žalobca vo svojom podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.10.2012 k námietke premlčania vznesenej žalovaným uviedol, že záväzkový vzťah účastníkov je, vzhľadom k okolnostiam, dobe jeho vzniku a povahe strán (obaja účastníci sú podnikatelia v zmysle ), vzťahom, ktorý vznikol pri podnikateľskej činnosti účastníkov konania, teda žalovaný ako podnikateľský subjekt sa u žalobcu poistil pre prípad zodpovednosti za škodu vyplývajúcich z prepravných zmlúv, ktorá vznikne inému na tovare v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo v priebehu trvania poistenia pri cestnej doprave. Predmetom činnosti žalovaného, na ktorú sa poistenie vzťahovalo, je vnútroštátna a medzinárodná cestná doprava. Žalobca mal za to, že poistná zmluva, jej základné náležitosti, sa síce spravovali ustanoveniami , nakoľko poistná zmluva je upravená výlučne ustanoveniami . Ostatné práva a povinnosti vyplývajúce z tohto záväzkového vzťahu uzavretého medzi dvoma podnikateľskými subjektami sa majú, podľa žalobcu, spravovať príslušnými ustanoveniami , t. j. aj premlčanie nároku žalobcu na zaplatenie dlžného poistného sa spravuje štvorročnou premlčacou dobou, keď žalobca zároveň poukázal na ust. .

S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že jeho nárok nie je premlčaný.

Žalovaný k tomuto vyjadreniu vo svojom podaní zo dňa 26.10.2012 na vznesenej námietke premlčania zotrval a uviedol, že poistná zmluva je upravená výlučne ustanoveniami , a preto sa aj na premlčanie musia vzťahovať ustanovenia týkajúce sa premlčania upravené v .

Na pojednávaní konanom dňa 14.1.2013 navrhol právny zástupca žalobcu ako predbežnú otázku vyriešiť otázku, či uplatnený nárok žalobcu je premlčaný alebo nie je, nakoľko táto námietka sa týkala celého uplatneného nároku žalobcu, s čím súhlasil, pokiaľ sa týka vyriešenia predbežnej otázky aj právny zástupca žalovaného.

Na tomto pojednávaní mal súd zo zhodných vyjadrení účastníkov za preukázané, že splatnosť neuhradenej splátky poistného, na základe ktorej si uplatňuje žalobca svoj nárok v tomto konaní, nastala dňa 15.3.2009, preto s poukazom na zhodné tvrdenie účastníkov v tomto konaní súd vychádzal z tohto dátumu ako dátumu, kedy si žalobca mohol uplatniť po prvýkrát svoj nárok na súde s poukazom na ust. , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

S poukazom na uvedené preto rozhodujúcou otázkou bola otázka posúdenia, či na daný vzťah, pokiaľ sa týka premlčania, sa budú vzťahovať príslušné ustanovenia Občianskeho alebo , t. j., či premlčacia doba sa bude riadiť trojročnou všeobecnou premlčacou dobou podľa alebo štvorročnou všeobecnou premlčacou dobou podľa .

K tomuto doplnil žalobca svoje vyjadrenia v tom smere, že obaja účastníci sú podnikateľskými subjektmi a poistenie sa týkalo podnikateľskej činnosti žalovaného, pri uzatváraní ktorého žalovaný konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatvorenie tejto poistnej zmluvy ukladá žalovanému aj zákon, a preto mal žalobca za to, že na plynutie premlčacej doby je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia vrátane ustanovení o premlčaní a keďže neuplynula všeobecná štvorročná premlčacia lehota podľa , mal za to, že jeho nárok nie je premlčaný.

K tomuto žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že poistná zmluva je upravená výlučne ustanoveniami , pričom ako taký ustanovenia o poistnej zmluve ako pomenovanom type zmluvy neobsahuje, a preto sa aj na premlčanie musia vzťahovať všeobecné ustanovenia upravené .

Podľa , poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa Poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,

c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,

e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.

Podľa súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).

Podľa , poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.

Podľa , poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.

Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb.

Podľa zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Právna úprava poistnej zmluvy sa týka len súkromného poistného práva. Jeho obsahom sú záväzkové vzťahy poistenia, v ktorých na jednej strane vystupuje poistiteľ, ktorý svoju podnikateľskú činnosť odvodzuje zo z. o poisťovníctve v znení neskorších právnych predpisov. Úprava poistnej zmluvy sa netýka tzv. verejného poistného práva, ktoré vzniká na základe zákona v špecifických oblastiach spoločenských vzťahov (sociálne poistenie, zdravotné poistenie, poistenie pre prípad nezamestnanosti). V poistnom vzťahu je poistiteľ vždy podnikateľský subjekt, preto ak by si súd osvojil výklad žalobcu, že v prípade ak súd subjektmi poistenia podnikateľské subjekty, musel by sa ich poistný vzťah vždy spravovať , a to aj napriek tomu, že v žiadnom svojom ustanovení neobsahuje úpravu o poistnej zmluve.

Pojem poistenia používa v rôznych súvislostiach. Doposiaľ nebola prijatá všeobecne platná definícia tohto pojmu. Za základné znaky poistenia považujeme:

a) rizikové spoločenstvo rovnako ohrozených subjektov,

b) poistné riziko,

c) poistná potreba,

d) subjekt profesionálne prerozdeľujúci poistné riziká,

e) odplatný charakter poistnej ochrany

f) právny nárok na poistné plnenie.

Poistenie predpokladá právny nárok na poistné plnenie, ak v dôsledku realizácie poistného nebezpečenstva vznikne u niektorého z členov rizikového spoločenstva poistná potreba. Právnym rámcom, prostredníctvom ktorého sa realizuje právny nárok poisteného na plnenie voči poisťovni je poistná zmluva.

Na základe uvedeného možno definovať pojem poistenie, tak, že poistenie je profesionálne organizované rizikové spoločenstvo so samostatnými právnymi nárokmi, ktoré sa vytvára za účelom uspokojovania poistných potrieb jednotlivých jeho členov pre prípad realizácie poistného rizika.

Vo vzťahu k všeobecnej úprave záväzkových vzťahov (§ až 587 ) sú ustanovenia zákona o poistnej zmluve osobitným predpisom. Pri posudzovaní všeobecnej charakteristiky obsahu záväzkov z poistenia, ich zmien, prípadne zmien v osobe dlžníka alebo veriteľa, zabezpečenia týchto záväzkov a ich zániku, je preto potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení o záväzkových vzťahoch, len pokiaľ ustanovenia o poistnej zmluve neobsahujú osobitnú úpravu (napr. úprava výpovede poistenia podľa má ako špeciálny predpis prednosť pred všeobecnou úpravou výpovede podľa ).

Ako všeobecná úprava platí úprava poistnej zmluvy nielen na poistné vzťahy, ktoré vzniknú na základe uzavretej poistnej zmluvy, ale aj na právne vzťahy poistenia, ktoré vzniknú bez uzavretia poistnej zmluvy. V naposledy uvedenom prípade možno hovoriť o zákonnom poistení (pozri ). Právna úprava poistnej zmluvy má podporný charakter aj na právne vzťahy založené o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov ( citovaného zákona).

S poukazom na uvedené preto sa aj právny režim, pokiaľ sa týka premlčania vo vzťahu k poistnému, musí vždy riadiť príslušnými ustanoveniami a nikdy nie ustanoveniami . V prípade ak by si aj účastníci v svojich zmluvných dojednaniach dohodli, že premlčanie či už platenia poistného alebo poistného plnenia sa bude spravovať , takéto ustanovenie vzhľadom na kogentnú úpravu vyjadrenú v je podľa názoru súdu absolútne neplatné pre rozpor so zákonom.

Právna úprava poistnej zmluvy sa po 1. 5. 2004 stala kompatibilnou s komunitárnym poistným právom. , ktorá prevzala najmä ustanovenia konsolidovanej smernice o životnom poistení č. 2002/83/ES. Právnej úpravy poistenia sa dotýkajú aj ďalšie smernice EU.

Poistná zmluva má niekoľko osobitných čŕt, ktorými sa líši od iných súkromnoprávnych zmlúv. V prvom rade je to typová zmluva, ktorú ako zmluvný typ upravuje a. Poistná zmluva má povahu absolútnej neobchodnej zmluvy, t. z., že nikdy právne vzťahy vyplývajúce z poistnej zmluvy sa nebudú riadiť ale len ako lex generalis, prípadne pokiaľ jednotlivé druhy poistenia upravujú osobitné právne normy, tak týmito normami ako lex specialis.

Poistná zmluva je kauzálnou zmluvou.

Ak tu nebol poistný záujem už v momente vzniku zmluvy (predmet poistenia možnosť vzniku poistnej udalosti), poistná zmluva nevznikne (je absolútne neplatná). Takisto ako dôjde k zániku poistnej udalosti, alebo ak vznik poistnej udalosti je nemožný, dochádza k zániku poistenia (pozri ).

Poistná zmluva má charakter adhéznej zmluvy (contrat d´adhesion). Pre ňu je charakteristické, že sa uzaviera na základe poistných podmienok a fyzická alebo právnická osoba, ktorá dostane návrh na uzavretie poistnej zmluvy, nemá možnosť dosiahnuť ich zmeny. Zmluvná voľnosť je tu obmedzená na prijatie alebo odmietnutie takéhoto návrhu. V nadväznosti na to má poistná zmluva tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy. Vzťahujú sa ňu ustanovenia zákona o spotrebiteľských zmluvách (pozri a 54 ). Poukazujúc na uvedené zákonné obmedzenie zmluvnej voľnosti účastníkov je jednoznačné, že ani v prejednávanej veci si účastníci nemohli vymieniť, že ich právny vzťah z poistnej zmluvy sa bude úplne alebo sčasti spravovať , kde pri poistných zmluvách je takáto zmluvná voľnosť aj pokiaľ sa týka právneho režimu premlčania zákonom vylúčená.

Právna úprava poistnej zmluvy má prevažne dispozitívny charakter. To znamená, že účastníci poistenia sa môžu odchýliť od väčšiny jej ustanovení, pokiaľ to nie je zákonom výslovne zakázané alebo ak z povahy príslušného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Možnosť obmedzenia zmluvnej voľnosti je daná v týchto smeroch:

a) kogentnú povahu majú tie ustanovenia, od ktorých sa nemožno v poistnej zmluve (v poistných podmienkach) odchýliť. Medzi tieto ustanovenia patria najmä §, 793, 800 (mimo odseku 2), 813, 817, 821, 826 a 827 ;

b) jednostranne kogentnými sú tie právne normy, ktoré majú za účel ochranu záujmov zmluvnej strany odlišnej od poistiteľa (napr. poistník, poistený, oprávnená osoba, záložný veriteľ). Od týchto ustanovení sa síce možno odchýliť, avšak nie v neprospech druhej zmluvnej strany (pozri napr. ; lehoty tu uvedené možno predĺžiť, a nie skrátiť);

c) dispozitívny charakter majú všetky tie právne normy, ktoré obsahujú zmluvnú klauzulu „ak poistné podmienky neustanovia inak“ (pozri , a ).

Z hľadiska zmluvnej voľnosti je pri dojednaní poistnej zmluvy potrebné rešpektovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Tieto zmluvy (včítane poistnej zmluvy) nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (poisteného). Exemplatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je uvedený v . Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné.

Právnu úpravu obsiahnutú v treba považovať za kogentnú právnu normu. Poistná zmluva sa môže považovať za platné dojednanie, ak z jej obsahu a účelu vyplýva, že plnenie poistiteľa je viazané na náhodnú (poistnú) udalosť. Zároveň súčasťou poistnej zmluvy musia byť poistné podmienky poistiteľa ( ). V opačnom prípade by išlo o neplatnú poistnú zmluvu.

Ustanovenie definuje pojem poistnej zmluvy. Poistná zmluva je zmluva, na základe ktorej sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie, ak nastane náhodná udalosť označená v zmluve a druhá zmluvná strana (poistník) sa zaväzuje platiť poistné. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že obligatórnymi náležitosťami poistnej zmluvy sú:

a) označenie zmluvných strán (poistiteľ a poistník), pričom jedným z účastníkom poistnej zmluvy je vždy poistiteľ (t. j. subjekt, ktorý má na výkon poisťovacej činnosti povolenie podľa osobitných predpisov),

b) označenie náhodnej udalosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (pozri ),

c) označenie poistného plnenia, na ktoré vznikne poistenému právo, ak vznikne poistná udalosť,

d) určenie výšky poistného, nakoľko poistenie má vždy odplatný charakter (pozri ).

V nadväznosti na uvedené v ustanovení uvádza ďalšie obligatórne náležitosti poistnej zmluvy (toto ustanovenie bolo doplnené ). Tieto ďalšie náležitosti sa sčasti prekrývajú s náležitosťami vyplývajúcimi z a navyše ich výpočet je exemplatívny („najmä“), čo vyvoláva právnu neistotu. Obligatórnymi náležitosťami každej poistnej zmluvy je „najmä“

a) výška poistnej sumy,

b) výška poistného, jeho splatnosť a o aký druh poistného ide (pozri ),

c) poistná doba (doba, na ktorú sa poistenie dojednáva),

d) práva a povinnosti poistiteľa, poisteného a poistníka (táto náležitosť je nadbytočná, nakoľko práva a povinnosti účastníkov poistenia vyplývajú zo zákona a z poistných podmienok).

Poistná zmluva je odplatnou zmluvou, takže jej pojmovým znakom je platenie poistného. Vzhľadom na to, že poistný pomer má charakter dlhodobého právneho vzťahu, zákon podrobne vymedzuje spôsob platenia poistného a právne dôsledky spojené s jeho nezaplatením (pozri , , § až 804 ). Poistné podmienky môžu ďalej vymedziť druh poistného plnenia, výšku, miesto a čas plnenia.

na podrobnejšiu úpravu poistenia odkazuje na poistné podmienky ( a , , , a , § až 806, , , , a ). Pritom nejde len o podrobnejšiu úpravu v tých prípadoch, kde jednotlivé ustanovenia odkazujú na poistné podmienky, ale aj o úpravu obsahu tých poistení, ktoré poistiteľ dojednáva.

Zároveň súd považuje za potrebné dodať, že v prejednávanej veci, pokiaľ sa týka výkladu poistnej zmluvy, resp. ohľadne výkladu obsahu poistných podmienok súdy je potrebné aplikovať pravidlo: v pochybnostiach v neprospech zvýhodneného (in dubio contra proferentem). Toto výkladové pravidlo je potrebné aplikovať aj pokiaľ sa týka premlčania nároku na platenie poistného. Poistná zmluva sa ako absolútne neobchodná zmluva riadi . V prípade, ak poistnú zmluvu uzavreli podnikatelia (pozri a ), riadi sa táto zmluva ustanoveniami o poistnej zmluve aj vo všeobecných veciach s poukazom na ust. , nakoľko poistná zmluva ako zmluvný typ nie je ani sčasti upravená v , preto sa ani premlčanie nároku na platenie poistného nemôže spravovať .

Tomuto záveru súdu o právnom režime premlčania nasvedčuje aj ustálená judikatúra, keď podľa rozhodnutia zverejneného v zbierke rozhodnutí pod R 30/1956 môže poisťovňa vymáhať poistné vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Rovnako ustálená judikatúra je aj pokiaľ sa týka premlčania iných nárokov z poistného vzťahu, keď vždy sa tento právny režim vzťahuje právna úprava premlčania obsiahnutá v , poukazujúc na nižšie uvedené rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky ako aj Českej republiky, kde platí zhodná právna úprava poistných vzťahov.

„Právo odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy ( ) sa premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poistiteľ dozvie o tom, že príčinou poistnej udalosti bola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná (SJ 6/2003, s. 192 - Uz KS v Hradci Královom z 15. 4. 2002, sp. zn. ).“

„Právo odmietnuť poistné plnenie sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom, keď sa poistiteľ po poistnej udalosti dozvie, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede záujemcu o poistenie nemohol zistiť pri dojednaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná (NJUD - Ro NS ČR sp. zn. ).“

„Právo poisťovne domáhať sa na poistenom, ktorý spôsobil škodu v stave zníženej schopnosti viesť motorové vozidlo po požití alkoholu náhrady sumy vyplatenej poškodenému podľa ustanovenia vyhlášky č. [teraz a ], sa premlčí v trojročnej premlčacej lehote od vyplatenia škody poškodenému ( ) (R 36/1980).“

Poukazujúc na uvedené preto súd uzatvára, že na premlčanie nároku žalobcu sa bude všeobecná trojročná premlčacia doba vyjadrená v ust. s tým, že podľa zhodného vyjadrenia sporových strán nastala splatnosť splátky poistného, na základe ktorej si uplatňuje žalobca svoj nárok v tomto konaní dňa 15.3.2009, pričom žalobca si tento nárok na súde uplatnil podaním doručeným tunajšiemu súdu až dňa 14.6.2012, t. j. po uplynutí tejto premlčacej lehoty, preto súd prihliadnuc na vznesenú námietku premlčania žalovaným ako na dôvodnú, nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní zamietol.

S poukazom na uvedené súd nepripustil ďalšie návrhy účastníkov na doplnenie dokazovania, a to výsluch svedka V.. Y. ako agenta, ktorý za žalobcu uzatváral poistné zmluvy so žalovaným a žiadosť o nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru grafológie, za účelom preukázania pravosti podpisu N. Z. - konateľa žalovaného, lebo tieto dôkazy bez ohľadu na ich následné vyhodnotenie súdom, by boli vo vzťahu k opodstatnenosti vznesenej námietky premlčania, kedy toto posúdenie záviselo iba na právnej kvalifikácii, t. j. či sa na ňu bude vzťahovať režim podľa Občianskeho alebo , právne úplne bez významu vo vzťahu k prejednávanej veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa a priznal žalovanému ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 22,- eur za podaný odpor a z titulu trov právneho zastúpenia, keď právny zástupca žalovaného predložil súdu vyčíslenie trov právneho zastúpenia v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, pričom si uplatnil trovy právneho zastúpenia za nasledujúce právne úkony: prezvatie a príprava, odpor proti PR, vyjadrenie zo dňa 26.10.2012, pojednávanie dňa 14.1.2013 - každý úkon právnej služby vo výške 28,22 eur, pričom táto výška bola v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. . Zároveň si uplatnil k týmto úkonom právnej služby ja 1 x réžijný paušál vo výške 7,81 eur za rok 2013 a 3 x 7,63 eur za rok 2012, ktorých výška bola taktiež v súlade s cit. vyhláškou. Preto súd priznal žalovanému ním uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 143,58 eur. Celkové trovy konania žalovaného preto predstavujú sumu 165,58 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.