Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0er-3574-2000.pdf
PDF · 75.9 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-0er/3574/2000
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie vo veci exekúcie oprávneného: RACIOSTYL, s.r.o. Košice, so sídlom Nám. oceliarov 19, Košice - mestská časť Šaca, IČ 31650309, proti povinnému: LATO spoločnosť s ručením obmedzeným Jasov, posledne sídlom Jasov 26, vedenej u JUDr. Lenky Borovskej, Kováčska 32 pod sp. zn. EX 1090/00 ako náhradníčky súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, právneho nástupcu súdneho exekútora JUDr. Slavomíra Borovského takto
rozhodol:
Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e.
Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
Súdny exekútor v hore uvedenej exekučnej veci podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného výmazom z obchodného registra.
Dotazom do obchodného registra konajúci súd zistil, že povinný bol dňa 23.4.2010 z obchodného registra vymazaný, v dôsledku čoho zanikol (§ 20a ods. 2 OZ), pričom právnym dôvodom zrušenia spoločnosti bolo rozhodnutie súdu o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. C/ ObchZ z dôvodov podľa § 68 ods. 6 ObchZ.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
V zmysle platnej judikatúry, ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku).(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6 M Cdo 13/2012). Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa názoru NS SR (sp. zn. 6 M Cdo 13/2012) iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda
príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); (taktiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011).
Podľa § 235 ods. 2 EP exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Exekučné konanie začalo doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 29.11.2000.
Novelizovaný § 57 ods. 1 písm. h/ v zmysle z.č. 32/2002 Z.z. platí síce s účinnosťou od 1.2.2002, ale podľa prechodných a záverečných ustanovení tejto novely - § 235 ods. 2 exekučné konania, ktoré sa začali do 1.februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, pričom v danom prípade ide o exekučné konanie, ktoré sa začalo pred účinnosťou tejto novely, a nemajetnosť povinného nie je podľa doterajších predpisov zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie. Preto súd v prípade konaní začatých do 1.2.2002, pokiaľ ide o zánik povinného ako nemajetného nemôže zastaviť exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) pre nemajetnosť, ale v zmysle vyššie uvedeného iba podľa § 57 ods. 1 písm. g), teda ako neprípustnú z dôvodu, že žiadna nástupnícka spoločnosť nevstúpila do povinností povinného.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra.
Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra.
Povinný bol vymazaný z obchodného registra, nemôže byť preto ďalej účastníkom konania. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd exekúciu ako neprípustnú z dôvodu zániku povinného zastavil, nakoľko tento zanikol bez právneho nástupcu.
Podľa § 200 ods. 2 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. Č. 288/1995 Z.z.. v znení účinnom do novely vykonanej vyhl.č. 141/2008 Z.z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu účelne vynaložených na exekúciu a b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa odseku 2 cit. ust. vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti
Podľa odseku 3 je paušálne suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti 3,32 Eur. Úkony exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou upravuje § 15 cit. vyh. písm. a - j.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 203 Exekučného poriadku platného ku dňu novely EP zákonom č. 32/02 Z.z., teda k 1. februáru 2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Vychádzajúc zo zákonnej dikcie ust. § 203 EP, podľa ktorého má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného riadiac sa úvahou o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie, dospel súd k záveru, že oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie, keď ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie (nemajetnosť povinného - zrušenie obchodnej spoločnosti bez likvidácie a následný výmaz ex offo).
Totiž, pod "zavinením" oprávnenej v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie, čo preukázateľne nie je tento prípad.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie. Vychádzal pritom i z názoru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo svojom rozhodnutí konštatoval, že profesia súdneho exekútora so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Uvedené vyplýva i z právnych predpisov vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Súdny exekútor však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do15dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované a treba ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Proti výroku o trovách exekúcie je odvolanie prípustné iba čo do ich výšky.
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 1 O.s.p.).