Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/149/2008

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného LYOD s.r.o. so sídlom Tulská 51, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 36 704 474, proti povinnému S. K., H.. XX. XX. XXXX, C. Š. XXXX/XX, XXX XX C. C., Š. X. K., pre vymoženie pohľadávky vo výške 1 659,70 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 63/08, takto

rozhodol:

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a z a s t a v u j e ju .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,74 Eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Oprávnený podaním doručeným súdnemu exekútorovi podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 659,70 Eur s príslušenstvom, a to na základe notárskej zápisnice napísanej v Notárskom úrade JUDr. Daniely Vozárovej, notára so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 54 zo dňa 20. 02. 2007 pod č. N 27/2007, Nz 6721/2007, NCRIs 6753/2007.

Okresný súd Banská Bystrica poverením číslo: 5601 038616 * zo dňa 20. 02. 2008 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 36/08.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Možnosť zastaviť exekúciu bez návrhu (z hľadiska dôvodov, okolností a pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Je tiež nepochybné, že jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez

jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (k tomu pozri aj uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. ). Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku notárska zápisnica, v ktorej povinný vyhlásil, že dňom napísania predmetnej notárskej zápisnice, t. j. dňa 20. 02. 2007 uzavrel ako dlžník s osobou oprávnenou z notárskej zápisnice: Jozefína Stanovú - LOYD s miestom podnikania Družby 23, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 41674723 ako veriteľom (ďalej len „právny predchodca oprávneného“) v zmysle ust. 657 a nasl. ústnym spôsobom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa právny predchodca oprávneného zaviazal poskytnúť povinnému v celosti a hotovosti peňažnú pôžičku vo výške 1 659,70 Eur (50 000,- Sk), ktorú sa povinný zaviazal splatiť právnemu predchodcovi oprávneného a zaplatiť mu dohodnuté úroky vo výške 116,18 Eur (3 500,- Sk), a to všetko v celosti a hotovosti do rúk právneho predchodcu oprávneného najneskôr do dňa 20. 03. 2007, čo je deň konečnej splatnosti. V prípade omeškania s plnením vyššie uvedeného záväzku sa osoba povinná zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi oprávnenému aj úroky z omeškania vo výšku dvojnásobku základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením vyššie uvedeného peňažného záväzku (dlhu), ako aj zmluvnú pokutu vo výške 0,3 % denne z celkovej dlhovanej sumy. Povinný vyhlásil, že od právneho predchodcu oprávneného dňa 20. 02. 2007 prevzal právnym titulom vyššie uvedenej ústnej Zmluvy o pôžičke peňažnú sumu vo výške 1 659,70 Eur (50 000,- Sk) v celosti a hotovosti, ktorú sa zaviazal právnemu predchodcovi oprávneného vrátiť (splatiť) a zaplatiť mu dohodnuté úroky vo výške 116,18 Eur (3 500,- Sk), a to všetko v celosti a hotovosti najneskôr do dňa 20. 03. 2007. Povinný zároveň výslovne a neodvolateľne vyhlásil, že svoj vyššie popísaný právny záväzok (dlh) špecifikovaný v bode 1 a 2 notárskej zápisnice voči právnemu predchodcovi oprávneného, vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke, v zmysle ust. čo do dôvodu, výšky, ako aj základu v plnom rozsahu uznáva a výslovne sa ho zaväzuje zaplatiť, teda splniť tak, ako je vyššie uvedené. Povinný pre prípad nesplnenia záväzku výslovne a neodvolateľne súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Zmluvou o postúpení pohľadávky (v zmysle § 524 Obč.z.) zo dňa 09. 10. 2007 bola pohľadávka právneho predchodcu oprávneného voči povinnému z vyššie uvedenej notárskej zápisnice postúpená oprávnenému.

Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Exekučný súd nemá pochybnosti o tom, že v prípade peňažných záväzkov ide o uznanie záväzku voči oprávnenému zo strany povinného. Preto, hoci notárska zápisnica podľa Exekučného poriadku je procesnoprávnym inštitútom, nadväzuje tento inštitút na hmotnoprávny základ, v danom prípade na ustanovenia Občianskeho, prípadne o uznaní dlhu, resp. záväzku.

Notárska zápisnica má obsahovať právny záväzok, oprávnenú osobu a povinnú osobu, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podstata notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva vo vyhlásení dlžníka, že do určitého a presne stanoveného dátumu splní určitý, presne špecifikovaný dlh a zároveň vysloví súhlas, že ak by k splneniu tohto záväzku nedošlo, dáva výslovný súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice. Aby bola

notárska zápisnica vykonateľná, všetky obsahové náležitosti notárskej zápisnice musia byť určené presným a nepochybným spôsobom.

Notárska zápisnica ako exekučný titul síce požíva rovnakú súdnu ochranu ako vykonateľné rozhodnutia súdu, avšak posudzovanie exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľností rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučnému titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je to v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu ().

Podľa prvej vety , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.

Uznanie dlhu podľa je jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch ide o jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Právny úkon uznania dlhu podľa musí okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony spĺňať aj ďalšie požiadavky - písomná forma, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje jeho „určitosť“, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. Uznanie záväzku (dlhu) je však možné urobiť až po tom, čo záväzok (dlh) vznikol, spravidla, keď sa stal splatným.

Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho notárska zápisnica musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Neplatnosť právnych úkonov upravuje všeobecne .

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa , dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Obsahom exekučného titulu je uznanie „dlhu“ špecifikovaného v notárskej zápisnici (jeho súčasťou má byť dokonca zmluvná pokuta vo výške 0,3 % denne z celkovej dlhovanej sumy). Uznať dlh je právom povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, ale nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa znenia kogentného ustanovenia nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti predstavuje podľa jej zmyslu a významu vyjadrenie zmieru medzi veriteľom a dlžníkom pred notárom, o ich vzájomných právach a povinnostiach cestou exekúcie bez toho, aby oprávnený musel mať iný exekučný titul. Vyhlásenie povinného o uznaní „dlhu“ v notárskej zápisnici však vzniklo súčasne (v ten istý deň) s uzavretím zmluvy o pôžičke, teda v čase, keď dlh neexistoval (existoval len záväzok povinného po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky vrátiť). Do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť (v

prípade ak by povinná osoba po uplynutí dohodnutej doby poskytnuté finančné prostriedky nevrátila), nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne (najmä pokiaľ jeho súčasťou má byť dokonca zmluvná pokuta vo výške 0,3 % denne z celkovej dlhovanej sumy). Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Dlh povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akej výške bude povinný so splnením svojho záväzku v omeškaní. Predmet plnenia bol neurčitý a zároveň dokonca neurčiteľný, pretože ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade (nakoľko jeho súčasťou má byť dokonca zmluvná pokuta vo výške 0,3 % denne z celkovej dlhovanej sumy), ak by povinná osoba do času určeného v notárskej zápisnici nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu (nie zmluva o pôžičke uzavretá ústne), o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité a ani určiteľné, v akej výške skutočne vznikne. Podľa vyššie citovaného ustanovenia kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva (v tomto prípade práva uznať dlh čo do dôvodu a výšky), ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle , preto je neplatným aj v prípade, ak je urobený v kvalifikovanej forme - notárskej zápisnice. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje.

Nakoľko právny úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, povinná osoba nemohla svojím úkonom v notárskej zápisnici jednak platne uznať čo dôvodu a výšky dlh, ktorý v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval, pričom išlo o dlh budúci, v čase uznania ktorého nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, a ak vznikne, v akej výške; ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Pokiaľ je predmet plnenia neurčitý, právny úkon urobený vo forme notárskej zápisnice nespĺňa požiadavku určitosti, a teda platnosti právneho úkonu v zmysle ust. . Preto notárska zápisnica, ktorej obsahom je takýto právny úkon, je od počiatku nespôsobilým exekučným titulom.

Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -59 zo dňa 31. 08. 2010, č. k. zo dňa 27. 09. 2012 a č. k. -61 zo dňa 31. 07. 2012, ktorý v predmetnom rozhodnutí dospel k obdobnému právnemu záveru.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný. Ak neexistuje relevantný exekučný titul, je výkon exekúcie neprípustný. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti úkonu, ktorým povinná osoba uznala dlh voči osobe oprávnenej, v dôsledku ktorej notárska zápisnica, na podklade ktorej sa vedie predmetné exekučné konanie, nie je spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 38,74 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa (v znení platnom do 30. 04. 2008), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa (v znení platnom do 30. 04. 2008), základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6, eura za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa (v znení platnom do 30. 04. 2008), paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, eura. Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje .

Podľa , súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa , náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenia nevyhnutných trov exekúcie.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekučného konania, a to zastavenie z dôvodu absencie relevantného vykonateľného exekučného titulu, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 13,28 Eur za štyri vykonané paušálnou sumou odmeňované úkony exekučnej činnosti (á 3,32 Eur), a to za 1x zisťovanie majetku povinného - živnosť, kataster, 1x zisťovanie platiteľa mzdy, 1x zisťovanie účtu povinného, 1x zisťovanie majetku povinného dopravný inšpektorát.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania. Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 5,00 Eur za materiálové náklady. Exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa v spojení s . Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd uznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 14,00 Eur za poštovné.

Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a sumu 32,74 Eur. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 13,28 Eur, hotové výdavky predstavujú 14,00 Eur a uplatnená 20% DPH (základ dane 27,28 Eur) predstavuje 5,46 Eur.

Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu absencie relevantného vykonateľného exekučného titulu, v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Podľa vety druhej v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach ( ). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.