Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-11-2023.pdf
PDF · 105.24 KB
Case nature
Area
Subarea
6Csp/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: A. A. A., B., so C. D. XX, XXX XX E., F.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Bardejove, Dlhý rad 16, IČO: 42 342 546 proti žalovanej: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom D. X, XXX XX E., o zaplatenie 500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa 28.2.2023 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 500 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 29.8.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že zaslal žalovanej vyúčtovanie trov právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX spolu s opätovnou výzvou na zaplatenie trov právneho zastúpenia zo dňa 22.08.2022, predmetom ktorej bolo zaplatenie trov právneho zastupovania vo výške 1.035,72 eur do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Predmetnú výzvu spolu s vyúčtovaním právnych služieb žalovaná prevzala dňa 23.08.2022. Žalovaná uhradila predmetný dlh len čiastočne dňa 30.08.2022 a to vo výške 535,72 eur. Zostáva tak uhradiť do sumy 1.035,72 eur sumu vo výške 500,- eur, čo sa doposiaľ nestalo.
3. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 17.4.2023 uviedla, že nesúhlasí so žalobou, vôbec nebola vopred informovaná o sume za poskytnuté právne služby a výške týchto trov. Mala za to, že je neštandardné žiadať takú sumu. Ďalej v podaní na čl. 25 spisu uviedla, že úkon o prevode vlastníckeho práva vybavil jej exmanžel. V tom čase bola nezamestnanou a s uvedenou sumou vo vyúčtovaní zo dňa XX.X.XXXX nesúhlasila.
4. Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2023 žalovaná uviedla, že so žalobcom sa o výške trov nerozprávala a vopred jej nepovedal, aká bude výška trov. Aj kupujúci boli následne prekvapení výškou požadovanej sumy. Povedali, že takú sumu nezaplatia, že si to majú platiť oni s G. H. ako predávajúci. G. H. sa so žalobcom poznajú. Ďalej na otázky právneho zástupcu žalobcu uviedla, že dostala vyúčtovanie (čl. 41spisu) a následne sa menili sumy. O sume, ktorú majú hradiť sa dozvedela až po vypracovaní zmlúv. Vopred im to žalobca nepovedal.
5. Na pojednávaní konanom dňa 8.6.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že zaslal žalovanej vyúčtovanie trov právnych služieb zo dňa XX.X.XXXX spolu s výzvou na zaplatenie trov právneho zastúpenia zo dňa 22.8.2022, predmetom ktorej bolo zaplatenie trov právneho zastupovania vo výške 1.035,72 eur, ktorú mala žalovaná zaplatiť v zmysle predmetnej výzvy do 5 dní od jej doručenia. Žalovaná uhradila len určitú časť a teda doplatok do uvedenej sumy, ktorý je predmetom žaloby. Žalovaná nepoprela, že spolu so svojim ex-manželom bola v kancelárii žalobcu za účelom prípravy dvoch zmlúv a to zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol byt č. X I. X. poschodí, na J. ulici v E., kde následne bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu. Druhá zmluvná strana, to znamená G. H. zaplatil dohodnutú odmenu za vypracovanie zmlúv v takom pomere, v akom to bolo v kancelárii žalobcu medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté, čo znamená, že na každého z nich pripadala výška 50 %. Žalovaná predmetný dlh uhradila len čiastočne a to výške 535,72 eur. Zmluvné podmienky vyplývajú z konania samotných účastníkov predmetného zmluvného vzťahu, ktorí si u žalobcu objednali vyhotovenie zmlúv o prevode vlastníctva bytu. Tieto zmluvy boli reálne uskutočnené a zákonným spôsobom predložené katastrálnemu odboru okresného úradu, predmetom ktorého bolo aj vydanie rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva. Zmluva bola uzavretá alebo dohoda bola uzavretá medzi predávajúcimi G. H. a G. H., kde bolo dohodnuté, že sa vypracuje najprv zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a následne sa vyhotoví samotná zmluva o prevode vlastníctva bytu. Ďalej bolo dohodnuté, že náklady spojené s vypracovaním týchto zmlúv sa spravujú podmienkami, ktoré sú uvedené v rámci vyhlášky ministerstva spravodlivosti o odmenách a náhradách advokátov, v časti ustanovení o tarifnej odmene. Taktiež bolo dohodnuté medzi účastníkmi zmluvy, že tieto náklady budú znášať každý v jednej polovici.
6. Na výzvu súdu v spotrebiteľskom spore na doplnenie skutkových tvrdení súd na pojednávaní dňa 8.6.2023 zisťoval u právneho zástupcu žalobcu, prečo adresátmi vyúčtovania zo dňa XX.X.XXXX sú dvaja predávajúci a dvaja kupujúci, právny zástupca uviedol, že ide o označenie zmluvných strán zmluvy o prevode vlastníctva bytu, to znamená kupujúci a predávajúci. Samotné vyúčtovanie bolo zasielané G. H. a G. H.. Zároveň ani po poskytnutí dodatočnej lehoty nevedel vysvetliť rozpor v tvrdení o úhrade polovice sumy G. H. vo výške 1235,50 eur a vyúčtovaním vo výške 2071,44 eur.
7. Na nariadené pojednávanie dňa 7.9.2023 sa nedostavila žalovaná ani žalobca. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca zaslal súdu informáciu, že je na kúpeľnej liečbe, preto ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/8/2023 zistené, že advokát A. A. A. zaslal predsedníčke Okresného súdu Bardejov oznámenie, že od 18.8.2023 do 8.9.2023 je na kúpeľnej liečbe, preto žiada, aby neboli nariaďované súdmi v tomto termíne pojednávania, kde je právnym zástupcom (zároveň do uvedeného spisu sp. zn. 6C/8/2023 predložil potvrdenie od svojho ošetrujúceho lekára – gynekológa).
8. Na nariadenom pojednávaní súd v súlade s § 204 CSP oboznámil podania strán sporu a listinné dôkazy: Žaloba na č.l. 1-4, výzva na zaplatenie trov právneho zastúpenia, výpis z účtu na č.l. 8, vyjadrenie žalovanej na č.l. 24-25, vyúčtovanie trov konania na čl. 38, čestné vyhlásenie čl. 39, výpis z účtu čl. 40, vyúčtovanie trov konania čl. 41, ako aj ostatný obsah spisu: a zistil nasledovné:
9. V nesúrodom vyhlásení (viacero zrejmých nesprávností a „preklepov“, obdobne ako vo vyúčtovaní trov konania na čl. 41) spísanom dňa 24.11.2022 G. H. uviedol, že advokát A. A. A. v jeho kancelárii vyhotovil najskôr dňa XX.X.XXXX zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a dňa X.X.XXXX hlavnú zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a pred ich vypracovaním boli zmluvné strany uzrozumené, že trovy právnych služieb budú určené z hodnoty predmetu sporu zo sumy 128.000 eur a tieto po dohode zmluvných strán zaplatia predávajúci, každý v jednej polovici, čo sa aj stalo a on dňa 4.7.2022 svoju polovicu 4.7.2022 zaplatil.
10. Z vyúčtovania trov konania zo dňa XX.X.XXXX (čl. 41 spisu) plynie, že žalobca zaslal vyúčtovanie žalovanej, G. H., A. K. a L. M. K. za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve, písomné vypracovanie hlavnej zmluvy, paušálnu náhradu 34,89 eur) spolu bez DPH vo výške 24071,44 eur.
11. Z ďalšieho vyúčtovania trov konania žalobcu zo dňa XX.X.XXXX (čl. 38 spisu) plynie, že žalobca zaslal vyúčtovanie žalovanej, G. H., A. K. a L. M. K. za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie
zastúpenia, písomné vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve, písomné vypracovanie hlavnej zmluvy, paušálnu náhradu 34,89 eur) spolu bez DPH vo výške 2071,44 eur.
12. Z výpisu z účtu Slovenskej sporiteľne zo dňa 4.7.2022 s poznámkou pre adresáta platby „za vypracovanie zmlúv“, ako aj z názvu tejto bankovej operácie plynie, že G. H. uhradil žalobcovi dňa 4.7.2022 sumu 1235,50 eur.
13. Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Zmluva o poskytovaní právnych služieb je osobitným druhom mandátnej zmluvy, ktorou sa advokát zaväzuje poskytovať svojmu klientovi s odbornou starostlivosťou právne služby, ktoré zákon vymedzuje len demonštratívne. Účastníci zmluvy preto nie sú povinní presne a konkrétne uviesť, čo zahŕňa pojem „právne služby“, keďže z uvedenej legálnej definície je zrejmé, že ide najmä o zastupovanie klienta v konaní pred súdmi, poskytovanie právnych rád, spracúvanie právnych rozborov a ďalšie formy poradenstva a právnej pomoci. Z tohto dôvodu súd nepovažoval predmetnú zmluvu za neplatnú pre jej neurčitosť.
15. Zmluva o poskytovaní právnych služieb medzi klientom a advokátom, ktorej predmetom je zastupovanie klienta advokátom v trestnom konaní môže mať spravidla podobu zmluvy príkaznej v zmysle Občianskeho zákonníka alebo mandátnej zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, pričom oproti všeobecnej právnej úprave týchto zmlúv stanovuje určité modifikácie právneho vzťahu medzi klientom a advokátom, najmä pokiaľ ide o vznik, či zánik právneho vzťahu, povinnosti advokáta, či odmenu za právne služby, zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
16. Podľa § 18 ods. 2, 4, 5 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.
17. Podľa § 24 ods. 1-3 ZoA, advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za neprimeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.
18. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom(ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).
19. Podľa § 2 ods. 2 citovanej vyhlášky, zmluvná odmena sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),b) paušálnou sumou (paušálna odmena),c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
20. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. V zmysle platnej právnej úpravy sa odmena advokáta určuje primárne na základe dohody klienta s advokátom, ktorú dohodu vyhláška v § 1 ods. 2 označuje za „zmluvnú odmenu“. V už spomínanom ustanovení § 2 ods. 2 vyhláška taxatívne uvádza možné spôsoby dohôd medzi klientom a advokátom, a to na odmene hodinovej, podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci, paušálnej odmene, ktorá je určená paušálnou sumou, podielovej odmene, ktorá je určená podielom na hodnote veci a tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.
22. Tak ako aj taxatívne vymedzenie možných spôsobov dohôd o odmene advokáta s klientom aj podrobnejšie vymedzenie charakteristiky a obsahových náležitostí jednotlivých druhov dohôd, ako aj povinností zmluvných strán ide nad rámec povinností upravených ZoA. Z tohto dôvodu za ústavne súladný výkon aplikácie ustanovení vyhlášky vo vzťahu k zmluvnej odmene advokáta je nutné prijať ten, že pokiaľ zmluvná odmena advokáta s klientom sa odchyľuje od úpravy uvedenej v § 2 až 8 vyhlášky, je takáto dohoda neplatná pre rozpor so zákonom, ale možno ju, ak by obsahovala také ustanovenia, považovať za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) alebo by dojednania nepožívali právnu ochranu pre rozpor s poctivým obchodným stykom.
23. Do takýchto zákonných kritérií v zdanlivo neobmedzenej zmluvnej voľnosti strán bude určite patriť odmena dojednaná v súlade so zásadami poctivosti a primeranosti. Dôležitým atribútom je tiež transparentnosť odmeny a povinnosť advokáta informovať klienta o svojej odmene včas, a to aj v prípade, ak medzi nimi nedôjde k dohode o zmluvnej odmene, keďže zanedbanie tejto povinnosti by mohlo mať pre advokáta následky uvedené v § 18 ods. 4 Zákona o advokácii, t.j. že advokát stratí právo na zaplatenie odmeny za úkon právnej služby, ak o výške odmeny zaň neinformoval pred začatím tohto úkonu.
24. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu, ktorý právna úprava § 18 ods. 4 Zákona o advokácii sledovala, ktorým je „ochrana“ klienta v pozícii spotrebiteľa právnej služby v tom smere, aby klient pri akceptácii právnej služby, ktorá mu bude poskytnutá, mal dostatočne zrozumiteľnú a presnú informáciu o tom, aká je odmena advokáta za „úkon právnej služby“, a to ešte pred začatím tohto úkonu.
25. Vzhľadom na rozsiahle povinnosti advokáta voči klientovi, pokiaľ dôjde k začatiu spolupráce a vznikne vzťah klient a advokát, je nutné § 18 ods. 4 vykladať spôsobom berúcim ohľad na špecifiká výkonu slobodného povolania advokáta a považovať povinnosť advokáta za splnenú, pokiaľ advokát pri prvej konzultácii s klientom jasne uvedie výšku svojej odmeny podľa dojednaného druhu, teda výšku hodinovej odmeny za začatú hodinu, výšku tarifnej odmeny za jeden úkon. Klient musí byť o spôsobe určenia odmeny a jej výslednej výšky vopred informovaný, táto okolnosť nemôže byť pre klienta objektívne momentom prekvapenia pri ukončení vzťahu klient a advokát. Klient musí byť v plnom rozsahu informovaný o odmene, ktorú si advokát účtuje pred začatím poskytovania právnych služieb. Odmena musí byť primeraná a musí zodpovedať povahe veci, musí byť v súlade so zákonom a zásadami výkonu povolania, ktoré sa na advokáta vzťahujú. Povinnosť informovať klienta o odmene advokáta pred začatím poskytovania právnej služby podľa § 18 ods. 4 zákona č.586/2003 Z.z. advokát splní, ak pred prvým úkonom poskytovania právnej služby, pred uzatvorením zmluvy o poskytovaní právnych služieb informuje klienta o výške, spôsobe výpočtu a forme dojednanej odmeny (tarifná, hodinová, paušálna).
26. V zmysle ustanovenia § 18 ods. 4 Zákona o advokácii bolo povinnosťou žalobcu v priebehu poskytovania právnej služby informovať žalovanú ako svoju klientku, ktorá je spotrebiteľom právnej služby o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, a to pod následkom straty nároku na odmenu. V tomto smere dôkazné bremeno bolo na strane žalobcu.
27. V zmysle ustálenej súdnej praxe právny vzťah založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb medzi advokátom (ktorý má vždy postavenie osoby konajúcej v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti) a klientom, ktorý je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, má v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka charakter spotrebiteľského vzťahu, ktorý sa v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka prioritne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V prípadoch, v ktorých bude mať klient advokáta postavenie spotrebiteľa, nemožno opomenúť ani aplikáciu zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odmena advokáta je vecou dohody medzi ním a klientom. Klient sa môže dohodnúť s advokátom na hodinovej odmene, odmene za úkon, paušálnej odmene, pevne stanovenej odmene alebo odmene za úspešné ukončenie prípadu. Dohodnutá odmena musí byť jednoznačná, jasná, nespochybniteľná a nepripúšťajúca v budúcnosti rôzne spôsoby jej určenia, resp. výkladu obsahu samotnej dohody.
28. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami došlo k dohode o poskytovaní právnych služieb, kedy žalobca poskytol žalovanej spolu s G. H. a ako vyplýva z vyúčtovanie trov konania zo XX.X.XXXX aj A. K. a L. M. K. právnu službu a to vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve a kúpnu zmluvu. Sporným bolo určenie výšky odmeny za tieto úkony a kedy a či boli účastníci uvedeného úkonu dostatočne jasne a vopred oboznámení s konkrétnou výškou právnej služby za jeden úkon právnej služby a koľko úkonov právnej služby si advokát vyúčtuje.
29. Úmyslom zákonodarcu v § 18 ods. 4 zákona o advokácii bolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa tak odmena za poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Je preto na ťarchu advokáta, aby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil potenciálnemu klientovi hodnotu svojich služieb, najmä ak bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje právne služby odmenu v závislosti od výšky hodnoty veci od počiatku ich poskytovania, a s ohľadom na tak vysoké sumy (128.000 eur) ako v tomto prípade, aby klient ako spotrebiteľ mal možnosť slobodne a najmä dostatočne informovane sa rozhodnúť, či advokátove služby využije alebo nie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľka nemala vedomosť o konkrétnej výške požadovanej odmeny za úkony právnej služby a ani vedomosť o počte týchto úkonov, keď aj z čestného prehlásenia G. H. predpripraveného žalobcom plynie, že sa malo jednať o dve zmluvy, pričom mali byť upovedomení len o tom, že sa odmena vypočíta zo sumy 128.000 eur a že ju budú platiť predávajúci každý v jednej polovici. Z uvedeného je nepochybné, že spotrebiteľka nemala vedomosť o konkrétnej výške odmeny za právne služby a ani počte úkonov, ktoré si bude žalobca účtovať. Tu pri posudzovaní treba zdôrazniť aj ustanovenie § 54 ods. 2 OZ, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, o to viac a to súd zdôrazňuje, že spotrebiteľská zmluva nebola vyhotovená písomne.
30. Opakujúc sa z uvedeného je zrejmé, že žalovaná v čase začatia poskytovania právnej služby nemala predstavu o jej hodnote, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch, pričom k jeho skutočnému vyčísleniu reálne nedošlo počas realizovania úkonov právnej služby, ale až dodatočne. Podľa názoru súdu uvedené malo za následok neakceptovateľnú neistotu spotrebiteľky týkajúcu sa výšky odmeny advokáta za vykonané úkony právnej služby a ich počte, pokiaľ do nej dokonca mal byť zahrnutý aj úkon príprava zastúpenia. Výške požadovaného nároku a skutkovým tvrdeniam žalobcu, ktoré skutkovo nedoplnil ani právny zástupca žalobcu ohľadom skutočnosti, prečo ak mala byť polovica z odmeny uhradená G. H. zo sumy 2.071,44 eur tento uhradil sumu 1.235,50 eur, čo vyplýva aj z výpisu z účtu (čl. 40 spisu) s poznámkou „za vypracovanie zmlúv“, ktoré označil žalobca ako dôkaz, že sa malo jednať o polovicu účtovanej sumy. Aj uvedené v sebe nesie logické rozpory v skutkových tvrdeniach žalobcu a vedie k záveru o nepreukázanosti jeho nároku. Na základe uvedených záverov súd žalobu žalobcu zamietol.
31. Pokiaľ ide o ďalšie navrhované dôkazy ich vykonávanie by bolo nehospodárne vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav, preto ich súd nevykonal (1. svedka G. H. právny zástupca nezabezpečil, 2. nakoniec aj výsluch žalobcu konštatujúc, že pravdivé skutkové tvrdenia bolo povinnosťou uviesť už v žalobe a právnemu zástupcovi žalobcu bola poskytnutá dostatočná lehota aj na doplnenie skutkových tvrdení by tieto z hľadiska dôkaznej situácie neviedli k inému záveru – ostalo by to v rovine tvrdenia žalovanej proti tvrdeniu žalobcu, 3. kupujúci z kúpnej zmluvy, tých nezabezpečila žalovaná, avšak nevykonanie tohto dôkazu nebolo vzhľadom na výsledok konania v jej neprospech ako
spotrebiteľky). Len nad rámec uvedeného treba uviesť, že návrhy na uvedené dôkazy boli realizované oneskorene, resp. vôbec súdu nebolo právnym zástupcom žalobcu, žalobcom avizované, že svedka H. na výsluch nezabezpečí a tiež, že právny zástupca žalobcu bol ospravedlnený len z konaní, kde bol právnym zástupcom, nie stranou v konaní, ktorá má zástupcu, čo plynie z oznámenia žalobcu v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6C/8/2023 a tiež vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní.
32. Judikatúra súdov, vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok N. proti N. z XX.X.XXXX, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj inými odvolacími námietkami.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa zásady pomeru úspechu vo veci s tým, že žalovaná bola v plnom rozsahu úspešnou, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa (§ 257 CSP) pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.