Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoCsp/2/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v spore žalobcu: JUDr. Ján Jurč, advokát, so sídlom Štefánikova 87, 085 01 Bardejov, IČO: 35 531 835, zastúpeného JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 500,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. -46 zo dňa 7.9.2023, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 500,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 29.8.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi stranami došlo k dohode o poskytovaní právnych služieb, kedy žalobca poskytol žalovanej spolu s A. B. a ako vyplýva z vyúčtovanie trov konania zo 16.6.2022 aj E. F. a G. H. F. právnu službu a to vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve a kúpnu zmluvu. Sporným bolo určenie výšky odmeny za tieto úkony a kedy a či boli účastníci uvedeného úkonu dostatočne jasne a vopred oboznámení s konkrétnou výškou právnej služby za jeden úkon právnej služby a koľko úkonov právnej služby si advokát vyúčtuje.

3. Úmyslom zákonodarcu v § 18 ods. 4 zákona o advokácii bolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa tak odmena za poskytovanie právnej služby stala viac predvídateľnou. Je preto na ťarchu advokáta, aby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil potenciálnemu klientovi hodnotu svojich služieb, najmä ak bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje právne služby odmenu v závislosti od výšky hodnoty veci od počiatku ich poskytovania, a s ohľadom na tak vysoké sumy (128.000 eur) ako v tomto prípade, aby klient ako spotrebiteľ mal možnosť slobodne a najmä dostatočne informovane sa rozhodnúť, či advokátove služby využije alebo nie. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná ako spotrebiteľka nemala vedomosť o konkrétnej výške požadovanej odmeny za úkony právnej služby a ani vedomosť o počte týchto úkonov, keď aj z čestného prehlásenia A. B. predpripraveného žalobcom plynie, že sa malo jednať o dve zmluvy, pričom mali byť upovedomení len o tom, že sa odmena vypočíta zo sumy 128.000 eur a že ju budú platiť predávajúci každý v jednej polovici. Z uvedeného je nepochybné, že spotrebiteľka nemala vedomosť o konkrétnej výške odmeny za právne služby a ani počte úkonov, ktoré si bude žalobca účtovať. Tu pri posudzovaní treba zdôrazniť aj

ustanovenie , že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, o to viac a to súd zdôrazňuje, že spotrebiteľská zmluva nebola vyhotovená písomne.

4. Žalovaná v čase začatia poskytovania právnej služby nemala predstavu o jej hodnote, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch, pričom k jeho skutočnému vyčísleniu reálne nedošlo počas realizovania úkonov právnej služby, ale až dodatočne. Podľa názoru súdu uvedené malo za následok neakceptovateľnú neistotu spotrebiteľky týkajúcu sa výšky odmeny advokáta za vykonané úkony právnej služby a ich počte, pokiaľ do nej dokonca mal byť zahrnutý aj úkon príprava zastúpenia. Výške požadovaného nároku a skutkovým tvrdeniam žalobcu, ktoré skutkovo nedoplnil ani právny zástupca žalobcu ohľadom skutočnosti, prečo ak mala byť polovica z odmeny uhradená A. B. zo sumy 2.071,44 eur tento uhradil sumu 1.235,50 eur, čo vyplýva aj z výpisu z účtu (čl. 40 spisu) s poznámkou „za vypracovanie zmlúv“, ktoré označil žalobca ako dôkaz, že sa malo jednať o polovicu účtovanej sumy. Aj uvedené v sebe nesie logické rozpory v skutkových tvrdeniach žalobcu a vedie k záveru o nepreukázanosti jeho nároku. Preto súd žalobu žalobcu zamietol.

5. Pokiaľ ide o ďalšie navrhované dôkazy ich vykonávanie by bolo nehospodárne vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav, preto ich súd nevykonal (1. svedka A. B. právny zástupca nezabezpečil, 2. nakoniec aj výsluch žalobcu konštatujúc, že pravdivé skutkové tvrdenia bolo povinnosťou uviesť už v žalobe a právnemu zástupcovi žalobcu bola poskytnutá dostatočná lehota aj na doplnenie skutkových tvrdení by tieto z hľadiska dôkaznej situácie neviedli k inému záveru - ostalo by to v rovine tvrdenia žalovanej proti tvrdeniu žalobcu, 3. kupujúci z kúpnej zmluvy, tých nezabezpečila žalovaná, avšak nevykonanie tohto dôkazu nebolo vzhľadom na výsledok konania v jej neprospech ako spotrebiteľky). Návrhy na uvedené dôkazy boli realizované oneskorene, resp. vôbec súdu nebolo právnym zástupcom žalobcu, žalobcom avizované, že svedka B. na výsluch nezabezpečí a tiež, že právny zástupca žalobcu bol ospravedlnený len z konaní, kde bol právnym zástupcom, nie stranou v konaní, ktorá má zástupcu, čo plynie z oznámenia žalobcu v konaní sp. zn. a tiež vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa podľa zásady pomeru úspechu vo veci s tým, že žalovaná bola v plnom rozsahu úspešnou, preto jej patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

9. Namietal, že podľa § 24 ods. 1 a 3 zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena. Tým, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, deklaroval, že žalobcovi ako advokátovi za preukázateľne poskytnuté právne služby odmena nepatrí.

10. Zistený skutkový stav jasne preukazuje, že k dohode medzi žalobcom a žalovanou došlo v súlade s ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii. Dôkazom je samotná úhrada dohodnutej odmeny od druhej zmluvnej strany p. B., ktorý bol súčasne prítomný pri zrode samotnej dohody, ako aj následne poskytnutého právneho úkonu. Tohto svedka strana žalobcu navrhovala vypočuť, čo súd zamietol, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

11. Samotná žalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že spolu s kupujúcimi išli za žalobcom, ktorý im oznámil sumu a že títo boli prekvapení, že taká suma to bude. Z ďalšieho priebehu výsluchu žalovanej vyplýva, že najprv uviedla, že si na okolnosti pred poskytnutím právnej služby nepamätá, neskôr, že

sumu 2.000,- Eur žalobca nepovedal. Žalovaná bola preukázateľne oboznámená s výškou odmeny za právne služby, pretože to potvrdila pri svojom výsluchu, kde uviedla, že o sume sa dozvedela až potom, čo boli vypracované zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že išlo o štádium procesu pred poskytnutím právnej služby, pretože právna služba je ako každý právny úkon charakteristická jej zavŕšením, čo v danom prípade predstavuje samotné vypracovanie a súčasne aj odovzdanie listiny o právnom úkone klientovi. Toto odovzdanie sa neuskutočnilo pred tým, ako bola žalovaná oboznámená s výškou odmeny za právny úkon. Žalovaná v prípade, ak by nesúhlasila s výškou odmeny a oznámila by túto skutočnosť žalobcovi, nedošlo by k zavŕšeniu právneho úkonu t. j. k odovzdaniu predmetu právnej služby, t. j. kúpnej zmluvy žalobcom žalovanej a teda k poskytnutiu právnej služby ako takej. Preukázateľne k vyčísleniu odmeny za právne služby došlo najneskôr počas realizácie úkonu, pričom žalovaná mala vedomosť o odmene v priebehu poskytovania právnej služby, pred začatím tohto úkonu, t. j. odovzdaním.

12. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože konanie a postup žalobcu bol v súlade s ust. § 18 ods. 4 zákona o advokácii.

13. Žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žiadna dohoda medzi žalobcom a žalovanou dohodnutá vopred nebola a žalobca vopred neupozornil žalovanú na výšku odmeny za poskytnutie jeho právnych služieb. V prípade absencie dohody, má advokát právo maximálne tak na priznanie tarifnej odmeny a nie podielovej, tak ako si to vyúčtoval žalobca, a to v súlade s ustanovením vyhlášky č.

14. Žalobca vo svojom odvolaní argumentuje tým, že žalovaná bola o výške odmeny oboznámená včas, nakoľko k poskytnutiu právnej služby podľa jeho názoru dochádza až dovŕšením právnej služby, a to odovzdaním listiny, na ktorej je vypracovaná kúpna zmluvy klientovi. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ bola žalovaná oboznámená o výške odmeny ešte pred odovzdaním listiny do jej rúk, potom bola o výške odmeny oboznámená včas, a tým pádom mu patrí nárok na zaplatenie poskytnutej právnej služby. S touto argumentáciou žalobcu sa žalovaná nestotožňuje. Čo sa považuje za úkon právnej služby a čo nie, za ktorý patrí advokátovi odmena, uvádza priamo vyhláška. V danom prípade sa majú použiť ustanovenia § 13a vyhlášky, pričom v zmysle § 13a ods. 1 písm. i) vyhlášky je zrejmé, že za úkon právnej služby, za ktorý patrí advokátovi odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny je možné považovať vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie. Čiže pokiaľ by mala byť žalobcovi ako advokátovi priznaná odmena za tento úkon právnej služby, musel by preukázať, že informoval žalovanú o výške odmeny ešte pred vypracovaním zmluvy o budúcej zmluve a pred vypracovaním kúpnej zmluvy. Právny názor, že pre vznik nároku na odmenu advokáta, postačuje informovanie o výške odmeny v časovom úseku od vypracovania zmluvy do jej odovzdania nevyplýva zo žiadneho ustanovenia vyhlášky. Práve naopak, informovanie klienta o výške odmeny sa má uskutočniť, ešte pred vykonaním úkonu právnej služby, za ktorý sa považuje vypracovanie zmluvy.

15. Navyše žalovaná nikdy nebola klientkou žalobcu. Objednávku na vypracovanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a kúpnej zmluvy zadal žalobcovi jej bývalý manžel A. B., ktorý pravdepodobne uzavrel so žalobcom zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Žalovaná sa prvýkrát dostavila do kancelárie žalobcu až v čase keď už zmluvy boli vypracované. Z uvedeného vyplýva, že jedinou osobou, ktorú mohol reálne žalobca poučiť o výške odmeny za právne služby je A. B. a nie žalovaná. Žalobca nepreukázal ani písomnú objednávku na vykonanie právnych služieb, ktorú by mu adresovala žalovaná a nepreukázal ani uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb so žalovanou.

16. Žalobca v následnom vyjadrení uviedol, že pokiaľ žalovaná nesúhlasila s odmenou za poskytovanie právnych služieb, tento svoj nesúhlas mohla a aj bola povinná oznámiť žalobcovi, čo však neurobila a nakoľko prevzala vypracovanú zmluvnú dokumentáciu žalobcom bez výhrad, uviedla minimálne žalobcu do omylu v tom, že za právne služby zaplatí. Nie je správne tvrdenie žalovanej, že úkon právnej služby podľa ust. vyhlášky č. sa účtuje iba v občianskom konaní, ktoré je vedené súdom. Niet pochýb, že samotnému vypracovaniu zmluvy musí predchádzať tzv. porada s klientom a právne posúdenie veci o vykonanie ktorej klient advokáta požiadal, čo v sebe zahŕňa okrem iného aj preverenie splnenia všetkých zákonom požadovaných podmienok pre uskutočnenie právneho úkonu v zmysle platných právnych predpisov. Žalobca pri poskytovaní právnych služieb postupoval v súlade s právnymi predpismi a vopred informoval žalovanú o výške odmeny pred samotným poskytnutím právnej služby. Pokiaľ by bola pochybnosť na strane odvolacieho súdu, táto by bola jednoznačne odstránená výsluchom

svedka A. B., ktorého žalobca navrhoval vypočuť, čo však bolo odmietnuté. Preto navrhol, aby odvolací súd tohto svedka predvolal a vypočul.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba – strana sporu ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

18. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a a v rozsahu námietok žalobcom vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie je v danom prípade opodstatnené. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery o právach a povinnostiach sporových strán a rozsudok aj náležite odôvodnil. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať preto pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako advokát poskytol žalovanej a jej bývalému manželovi p. A. B. právne služby, a to vypracovanie zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru a následne aj samotnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru. Za tieto služby si žalobca vyúčtoval odmenu vo výške 2.071,44 eur bez DPH, a to vyúčtovaním zo dňa 16.6.2022, pričom žalovaná a p. A. B. sa na úhrade tejto sumy mali podieľať rovnakým dielom s tým, že zo strany p. A. B. došlo k úhrade sumy 1.235,50 eur a žalovaná uhradila sumu 535,72 eur.

22. Podľa § 18 ods. 4 ZoA, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

23. Z textu vyššie citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou informačnej povinnosti advokáta ako dodávateľa služby vo vzťahu k jeho klientovi musí byť uvedený aj údaj o výške odmeny za úkon právnej služby a to pod sankciou, že advokátovi nárok na odmenu v prípade absencie poučenia o výške odmeny za úkon právnej pomoci nevznikne. Jedná sa o zákonnú požiadavku, nakoľko z pohľadu klienta ako spotrebiteľa je absolútne nemožné dospieť k poznatku, aké náklady môžu byť s právnym zastupovaním spojené. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona právo na odmenu za tento úkon právnej služby.

24. Uvedené ustanovenie teda nie je možné vykladať inak, než tak, že informácia musí predstavovať konkrétny číselný údaj o cene za jeden úkon právnej služby, pričom zákon neupravuje formu v akej má byť klientovi táto informácia poskytnutá, avšak v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno preukázania splnenia si tejto povinnosti advokáta ako žalobcu, ktorý si uplatňuje voči svojmu klientovi nárok na zaplatenie sumy za poskytnuté právne služby.

25. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by si voči žalovanej ako klientke splnil svoju informačnú povinnosť v zmysle § 18 ods. 4 ZoA, pričom namietal spôsob ako súd prvej

inštancie vyhodnotil dôkazy vykonané v konaní vo veci samej. Hodnotenie dôkazov predstavuje činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, a to každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že prvoinštančný súd pri hodnotení dôkazov v plnej miere aplikoval ustanovenie . K hodnoteniu vykonaných dôkazov odvolateľom v odvolaní, ktorého závery sa odlišujú od záverov okresného súdu odvolací súd uvádza, že nevyhodnotenie vykonaných dôkazov podľa predstáv odvolateľa nie je postupom porušujúcim právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie. Okresný súd správne vyhodnotil, že žalobca v konaní nepreukázal, aby si splnil svoju povinnosť v zmysle ZoA. Aj odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by informoval žalovanú ako klientku o výške odmeny za poskytnuté právne služby tak, ako to vyžaduje ust. ZoA. Za takýto dôkaz nemožno považovať úhradu polovice odmeny p. A. B., ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ žalobca namietal, že súd v konaní nevypočul p. A. B., tak k tomu odvolací súd uvádza, že v spise na č.l. 39 sa nachádza čestné vyhlásenie p. A. B., pričom ani toto čestné vyhlásenie nepreukazuje, že žalovaná bola informovaná o konkrétnej výške odmeny za poskytnuté právne služby zo strany žalobcu. Nepochybil preto prvoinštančný súd, keď p. A. B. v konaní nevypočul.

26. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalobcu z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

27. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, keď žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu ako nedôvodnú, pričom správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny závislý výrok o trovách konania.

28. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa .

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (, ).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).