Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/39/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava 851 01, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Bratislava 851 01, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: D. C., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, U. XXX XX, štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov 080 05, Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Advokátska kancelária, so sídlom vo Svidníku 089 01, ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 115,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. -52 zo dňa 26.3.2012, zhodou hlasov členov senátu, takto:

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Z a v ä z u j e vedľajšieho účastníka zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Advokátska kancelária, Bratislava, náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,08 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto uznesenia.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

N e v y h o v u j e návrhu vedľajšieho účastníka na podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým uznesením odmietol odpor podaný Združením na ochranu spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, proti platobnému rozkazu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.11.2011 sp. zn. -37.

Ako dôvod uviedol, že v prejednávanej veci súd dňa 16.11.2011 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou žalobcu. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 23.11.2011. Žalovaný proti platobnému rozkazu nepodal v zákonnej 15 dňovej lehote, ktorá uplynula 9.12.2011, odpor. Dňa 25.11.2011 bolo súdu doručené oznámenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Následne dňa 2.2.2012 súd obdŕžal písomné podanie tohto subjektu označené ako „Odpor vedľajšieho účastníka“. Ak tretia osoba oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v čase, keď už súd rozhodol o žalobe vydaním platobného rozkazu, ale žalovanému ešte neuplynula lehota na podanie odporu, vedľajšiemu účastníkovi sa platobný rozkaz už nedoručuje, nakoľko rozhodnutie súdu (vrátane platobného rozkazu) sa zásadne doručuje účastníkom konania, medzi ktorými bol spor rozhodnutý. Rešpektuje sa tým zásada, podľa ktorej súd rozhoduje podľa stavu v čase vydania rozhodnutia ( ). Vedľajší účastník nie je oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu.

Odpor je riadnym opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu. K jeho podaniu je podľa výslovného znenia subjektívne legitimovaný len žalovaný. Túto výlučnú legitimáciu žalovaného potvrdzuje aj znenie , ukladajúcu súdu povinnosť doručiť platobný rozkaz žalovanému do vlastných rúk bez možnosti náhradného doručenia. Včasným podaním odporu žalovaným v zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu, žalovaný zabráni, aby platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Táto právna úprava, ako aj samotný účel skráteného konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom, prakticky vylučuje vedľajšie účastníctvo v tomto štádiu konania. Ak totiž zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov, účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom štádiu konania, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel. Takýmto štádiom konania nie je štádium, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom (tzv. skrátené konania, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor). Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, avšak len v tom prípade, ak sa tak stane v takom štádiu konania, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel. Vzhľadom na túto právnu argumentáciu súd odmietol odpor podaný proti platobnému rozkazu Združením na ochranu spotrebiteľa HOOS ako odpor podaný neoprávnenou osobou podľa .

Ďalším výrokom uznesenia súd nepriznal žalobcovi náhradu trov konania o odpor.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na a úspechom žalobcu, ktorý náhradu trov konania nežiadal.

Proti tomuto uzneseniu podalo v zákonnej lehote odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov. Navrhlo napadnuté uznesenie zrušiť. Ako dôvod uviedlo, že vychádzajúc z jeho skúseností s vydávaním platobných rozkazov v spotrebiteľských veciach, sú vo väčšine prípadov v rozpore so zákonom, keď v poučení hrozia spotrebiteľom povinnosťou platiť súdne poplatky, aj keď spotrebiteľ je od ceny poplatkov oslobodený, čím súdy pôsobia odradzujúco voči spotrebiteľom, aby rezignovali na bránenie sa proti neprijateľným zmluvným podmienkam dodávateľov a proti nekalým obchodným praktikám. Väčšinou ide o sociálne slabých spotrebiteľov, ktorí rezignujú aj na možnosť využitia právnych služieb. Ak by mal platiť názor súdu okliešťujúci práva združení pri ochrane spotrebiteľov, súdna kontrola pri platobných rozkazoch by bola len ilúziou, pričom spotrebiteľské veci podliehajú súdnej kontrole ex offo. Je nesporné, že do konania vstúpil po rozhodnutí súdu, nakoľko vstúpil dňa 23.11.2011 a súd rozhodol dňa 16.11.2011. Pri takomto stave veci je rozhodné, že do konania vstúpil do 15 dní od vydania platobného rozkazu. Preto je toho názoru, že platobný rozkaz mu mal byť doručený a od jeho doručenia by mu plynula lehota na podanie odporu. Platobný rozkaz mu doposiaľ doručený nebol. Odpor podal na poštu dňa 31.1.2012 potom, čo mu súd oznámil listom z 25.1.2012, že vec je právoplatne skončená. Pokiaľ ide o legitimáciu na podanie opravného prostriedku vedľajším účastníkom, platia nasledujúce pravidlá: Pri podaní odvolania je vedľajší účastník legitimovaným subjektom na podanie odvolania v prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Tieto situácie budú pravidlom a vedľajší účastník v takýchto prípadoch môže podať odvolanie, aj keď s tým nesúhlasí hlavne účastník, na ktorého procesnej strane vystupuje. Typickým v prípadoch je vzťah medzi ručiteľom a dlžníkom, keď z právneho predpisu vyplýva tzv. zákonná cesia, zákonný vstup do právneho postavenia dlžníka zo strany ručiteľa v prípadoch, ak ručiteľ za dlžníka plnil. Ak však z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom (typická druhá skupina vedľajšieho účastníctva), to znamená právnické osoby legitimované na vstup do konania ako vedľajší účastník osobitným zákonným ustanovením), môže vedľajší účastník podať odvolanie len v prípadoch, ak o zároveň podá hlavný účastník, prípadne ak hlavný účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas. Ak by hlavný účastník súhlas nevyjadril, prípadne ho odvolal, bude sa táto situácia posudzovať ako nesplnenie subjektívnej podmienky na podanie odvolania, čo znamená, že v zmysle bolo odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Aj tu však platí zásada vyjadrená v posledná veta. Vzhľadom na postoj súdu odvolateľ navrhol vec predložiť Súdnemu dvoru EÚ s nasledovnou prejudiciálnou otázkou: „či článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS treba vykladať tak, že ak je na strane spotrebiteľa vedľajším účastníkom právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa, tak súd uzná odpor tejto právnickej osoby proti platobnému rozkazu, ak dodávateľ uplatnil práva

žalobou na plnenie zo zmluvy porušujúcej práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami (Smernica EP a Rady 2005/29).

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,08 eur s DPH pozostávajúcu z odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 19,92 eur s DPH a režijného paušálu vo výške 9,16 eur s DPH. Ako dôvod uviedol, že postup súdu bol správny. Súd dňa 16.11.2011 vydal platobný rozkaz, ktorý si žalovaný dňa 25.11.2011 prevzal do vlastných rúk. V zákonnej 15 dňovej lehote žalovaný odpor nepodal. Vedľajší účastník podal odpor voči platobnému rozkazu až listom zo dňa 31.1.2012, teda až potom, ako platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Je možné predpokladať, že sa jedná o vyjadrenie zhodné s vyjadreniami v iných veciach (len vpisovanie do kontextu). Vzhľadom na to, že vedľajší účastník ani nebol účastníkom konania v čase vydania platobného rozkazu, považuje žalobca uznesenie súdu za správne. Zároveň poukázal na to, že žalovaný bol v konaní nečinný a nárok priznaný v platobnom rozkaze žiadnym spôsobom nerozporoval. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR, vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí majú právnické vzdelanie. Účelom predmetného vedľajšieho účastníka je podľa jeho stanov kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ( zákona číslo ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ( ). Združenia majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej iniciatívy na podporu žalovaného, avšak nikdy nebol so žalovaným v kontakte. V prípade, ak vedľajší účastník zastáva názor, že spotrebitelia často vplyvom okolností rezignujú na bránenie sa, ako aj na možnosť využitia právnych služieb, vedľajšiemu účastníkovi nič nebránilo, aby kontaktoval žalovaného a pomohol mu v spore napr. aj podaním spoločného odporu v 15 dňovej zákonnej lehote. Vedľajší účastník má právo podať odpor iba v tých prípadoch, kedy z hmotnoprávneho predpisu vyplýva výslovný spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a účastníkmi. Vzhľadom na to, že medzi žalovaným a vedľajším účastníkom zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi nimi, odpor vedľajšieho účastníka je možné považovať ako za podanie neoprávnenou osobou.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie bez zopakovania, či doplňovania dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a preto tak urobil bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, , a ). Pri tomto preskúmavaní bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený napadnuté uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (, ). Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti k tam uvedeným dôvodom dodáva:

Pre rozhodnutie v preskúmavanej veci je dôležité si ujasniť, od ktorého časového okamihu je tretia osoba oprávnená vstúpiť ako vedľajší účastník do prebiehajúceho súdneho konania. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia veta , môže tretia osoba ako vedľajší účastník sa zúčastniť už začatého konania, pričom takto vstúpiť môže do konania aj v priebehu odvolacieho konania pred právoplatným skončením tohoto konania. Právo tretej osoby vstúpiť ako vedľajší účastník do konania sa týka len sporových vecí. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10.10.2012 a na tam uvedený názor, podľa ktorého „takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie (to však napr. neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom - tzv. skrátené konanie, kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor). Ustanovenie pokiaľ ide o vznik účinkov vedľajšieho účastníctva, treba toto vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámení tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorej z účastníkov, ale len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel“.

Vychádzajúc z tohto názoru môže tretia osoba vstupovať ako vedľajší účastník na strane žalovaného už po podaní žaloby, ale nie je osobou oprávnenou podať odpor proti platobnému rozkazu v sporovom konaní, v ktorom súd rozhoduje o žalobe platobným rozkazom. Odpor proti platobnému rozkazu môže v zmysle podať len samotný odporca (žalovaný).

Platobný rozkaz súd môže, ale aj nemusí vydať. Je len na zváženie súdu, či platobný rozkaz vydá, a to aj vtedy, ak sú splnené všetky predpoklady na to, aby sa o žalobe rozhodlo platobným rozkazom. Práve preto účinky vstupu tretej osobe ako vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu, nie je možné viazať až na časový okamih podania odporu proti platobnému rozkazu, keďže takýto platobný rozkaz súd nevydáva.

Tento záver je možné vyvodiť aj z ustanovenia , ukladajúceho súdu povinnosť nevydať platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Znamená to, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, nastávajú zhodne ako účinky vstupu tretej osoby ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa, t. j. okamihom doručenia takéhoto prejavu vôle súdu. Ak sa však súd rozhodne vydať platobný rozkaz, nie je vedľajší účastník osobou oprávnenou podať odpor proti platobnému rozkazu. Pokiaľ tak napriek tomu urobí, má byť ním podaný odpor odmietnutý v súlade s .

To platí vo zvýraznenom rozsahu v prípade, keď vedľajší účastník podá odpor proti platobnému rozkazu až po uplynutí lehoty na jeho podanie odporcovi, pričom odporca toto právo nevyužil.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol odmietnutý odpor podaný vedľajším účastníkom ako odpor podaný neoprávnenou osobou.

Vedľajší účastník v preskúmavanej veci podal súčasne s podaním odvolania aj návrh na to, aby súd požiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke ním uvedenej v tomto podaní ( ). Domáha sa týmto návrhom vyslovenia právneho názoru na legitimáciu vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu v spotrebiteľskej veci.

V zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ), Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o otázkach, ktoré sa týkajú: a) výkladu zmlúv b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie.

Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, a tento súdny orgán usúdi, že rozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie, aby o nej rozhodol. Ak sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.

Čl. 267 ZFEÚ vnútroštátnym súdom priznáva právo položiť predbežnú otázku Súdnemu dvoru. Toto právo nemožno obmedziť vnútroštátnym ustanovením. Potrebu podať návrh na Súdny dvor posudzuje vnútroštátny sudca. Nie je pritom povinný vyhovieť žiadosti účastníkov konania, aby položil otázku Súdnemu dvoru. Sudca môže takisto rozhodnúť o podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor ex offo. Existencia rozsudku Súdneho dvora rozhodujúceho o prejudiciálnej otázke nebráni vnútroštátnemu sudcovi, aby položil vecne zhodnú otázku v prípade, ak to považuje za vhodné. Položiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru je právom vnútroštátneho súdu.

Súdny dvor definoval tri situácie, za ktorých súdny orgán, proti rozhodnutiam ktorého nemožno podať opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, nie je povinný položiť prejudiciálnu otázku. Tieto situácie sú opísané v rozsudku Cilfit/Ministero della Sánitá zo dňa 6.10.1982 C 283/81, Zb. s. 3415, body 10 a 11. Jedná sa o situáciu, ak otázka nie je relevantná, t. j. v prípadoch, kedy odpoveď na ňu nemôže mať, bez ohľadu na to, aká by bola, žiadny vplyv na výsledok sporu. Druhou situáciou je taká, ak je vzniknutá otázka vecne zhodná s otázkou, o ktorej sa už rozhodlo v prejudiciálnom konaní v analogickom prípade alebo, ak sporná právna otázka už bola vyriešená ustálenou judikatúrou Súdneho dvora bez ohľadu na povahu konania, z ktorého vzišla táto judikatúra, dokonca aj v prípade, kedy otázky nie sú úplne zhodné. Treťou situáciou je taká, ak je správne uplatňovanie práva Spoločenstva také jednoznačné, že nepripúšťa nijaké rozhodné pochybnosti; skôr, než vnútroštátny súdny orgán dospeje k záveru o existencii takejto situácie, musí byť presvedčený o tom, že táto jednoznačnosť sa bude rovnako javiť tak súdnym orgánom ostatných členských štátov, ako aj Súdnemu dvoru.

Tieto prípady interpretoval Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. zo dňa 21.6.2012 tak že túto povinnosť nemá súd ani vtedy, keď v určitej veci aplikuje ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny.

Vychádzajúc z týchto názor dospel odvolací súd k záveru, že návrh vedľajšieho účastníka na podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o ním predloženej predbežnej otázke, nie je opodstatnený.

Slovenská republika zabezpečila ochranu spotrebiteľov pred uplatňovaním nekalých podmienok v zmluvách uzatváraných so spotrebiteľmi v zmysle článku 7 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 nielen zapracovaním zásad stanovených touto Smernicou do ustanovení až , do , , , , ale aj prijatím viacerých zákonov o ochrane spotrebiteľa, napr. zákona číslo .

Odvolací súd potvrdil aj výrok napadnutého uznesenia o nepriznaní náhrady trov konania o odpore proti platobnému rozkazu. V období od vydania platobného rozkazu do podania odporu voči nemu vedľajším účastníkom žalobcovi žiadne trovy nevznikli a tento nepodal ani návrh na ich priznanie. Podobne žiadne trovy nevznikli ani žalovanému účastníkovi.

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s a vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Na rozdiel od prvostupňového konania si žalobca uplatnil náhradu trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za napísanie vyjadrenia k odvolaniu vedľajšieho účastníka proti prvostupňovému uzneseniu zo dňa 26.3.2012.

Vedľajší účastník má v zmysle nielen rovnaké procesné práva, ale aj rovnaké procesné povinnosti ako účastník konania. Pritom koná iba sám za seba. Pokiaľ v súvislosti s právnymi úkonmi vedľajšieho účastníka vzniknú ostatným účastníkom trovy konania, je povinný vedľajší účastník nahradiť účelne vynaložené trovy konania tomu z účastníkov konania, ktorý podá návrh na ich náhradu.

V preskúmavanej veci si žalobca uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby, a to za napísanie vyjadrenia k podanému odvolaniu. Tarifnú hodnotu, z ktorej sa vypočítava základná sadzba tarifnej odmeny právneho zástupcu v preskúmavanej veci, tvorí čiastka 115,73 eur ( Vyhlášky číslo o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len Vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa rovná sume 16,60 eur. K tejto základnej sadzbe sa pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a telekomunikačných poplatkov v zmysle Vyhlášky, ktorej výška v roku 2012 činila 7, eur. V súlade s Vyhlášky, sa táto odmena a náhrada zvyšuje o 20 % daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 4, eur. Podľa názoru odvolacieho súdu nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o nepriznaní, či znížení tejto náhrady podľa .

Vedľajší účastník vstúpil do konania bez toho, aby sa čo aj len skontaktoval so žalovaným za účelom zistenia jeho postoja k veci. Takýto postup vedľajšieho účastníka vyvoláva pochybnosti, či jeho cieľom bola ochrana práv spotrebiteľa podľa o ochrane spotrebiteľa a .

Prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,08 eur je vedľajší účastník povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu (, ).

Žalovanému účastníkovi nevzniklo ani právo, ani povinnosť týkajúca sa trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( z. č. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.