Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/55/2012

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v obchodnej právnej veci žalobcu: Ing. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, XXX XX I., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, so sídlom D. XX, P.O.BOX XXX, XXX XX D., proti žalovanému: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Martinom Panekom, bytom K. XXX/X, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 76,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -64 zo dňa 20. októbra 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. -64 zo dňa 20. októbra 2011 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 25.06.2010, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 76,05 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 15.02.2009 do zaplatenia a trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu plnenie v množstve a cenách uvedených vo faktúre č. 2009/0341. Žalovaný cenu dodaného plnenia vyúčtovaného žalovanou faktúrou neuhradil. Žalobca k žalobe pripojil knihu pohľadávok zúženú po partneroch a faktúru č. 2009/0341 zo dňa 31.01.2009 na sumu 76,05 Eur so splatnosťou 14.02.2009.

S odkazom na vykonané dokazovanie obsahom spisového materiálu okresný súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Samotná doložená faktúra podľa okresného súdu uzavretie zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nepreukazuje. Okresný súd poukázal na to, že aj napriek jeho výzve mu nebol predložený žiaden iný doklad (listy stavebného denníka, z ktorých by bol zrejmý nájom a používanie prostriedku, záznamy o doprave prenajatého prostriedku, alebo iný doklad

- záznamy), z ktorého by bol zrejmý fakturovaný nájom omietačky. Podľa okresného súdu žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno; nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého žalovanému prenajal prostriedok - omietačku, v dôsledku čoho by mu vznikol nárok na zaplatenie ceny nájmu prenajatého prostriedku. Za takýto doklad nemožno považovať vystavenú faktúru alebo k žalobe pripojenú počítačovú zostavu knihy pohľadávok. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle .

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietol, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil; listinné dôkazy produkované žalobcom posúdil nesprávne, fakticky ich neakceptoval, nevyhodnotil ich v zmysle . Nezobral do úvahy správanie žalovaného, ktorý žalovanú faktúru nevrátil a vo vzťahu k jej mimosúdnemu vysporiadaniu so žalobcom komunikoval. Žalobca poukázal i na to, že z vystavenej faktúry - vyúčtovanej ceny žalovaného plnenia, odviedol DPH. Okresný súd podľa žalobcu nerozhodol v súlade s reálnym stavom veci a ak neposkytol ochranu uplatneným právam žalobcu, tak nerozhodol spravodlivo. Žalobca navrhol,

aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho splnomocneného zástupcu (č.l. 78 spisu). Napadnutý rozsudok označil za správny. Súhlasil s okresným súdom, že žalobca vo veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie žalovaného nároku, keďže nedoložil dostatočné doklady na preukázanie uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach podľa postupom bez nariadenia pojednávania podľa , a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa , , a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa . Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa , odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd prejednal vec len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vyjadril v podanom písomnom odvolaní (č.l. 67 - 70 spisu), a to tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré mali väzbu na skutkový stav, tak ako ho zistil súd prvého stupňa a ktorým bol v zmysle odvolací súd rovnako viazaný. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní tvrdil nové skutočnosti a k odvolaniu doložil i nové listinné dôkazy, ktoré neprodukoval v rámci prvostupňového konania, za situácie splnenej poučovacej povinnosti okresného súdu voči nemu, podľa (č.l. 20, 21 spisu), potom v rámci procesného systému neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacieho konanie, nemohlo byť na nové skutočnosti a dôkazy v zmysle odvolacím súdom pri rozhodovaní vo veci prihliadané. Išlo o tvrdenie žalobcu o odvedení DPH zo žalovanej fakturovanej ceny plnenia a o listinné dôkazy na č.l. 71 - 73 spisu, ktoré dátumovo predchádzali dátumu pojednávania okresného súdu 20.10.2011, na ktorom došlo k skončeniu dokazovania vo veci samej a k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Žalobca ani netvrdil a nepreukázal okolnosti, pre ktoré nemohol tieto novo doložené listinné dôkazy produkovať už v štádiu prvostupňového konania.

Z obsahu podaného odvolania bolo zrejmé, že žalobca vytkol okresnému súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Preskúmaním tak napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, podľa obsahu spisového materiálu, krajský súd dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti podaného odvolania, ktorý záver viedol k zrušeniu napadnutého rozsudku podľa , a k vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa .

Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

V danom prípade je potrebné súhlasiť s okresným súdom v tom smere, že samotná doložená faktúra č. 2009/0341 zo dňa 31.01.2009, ktorou právny predchodca žalobcu (IŠTOK, s.r.o.) vyúčtoval žalovanému sumu 76,05 Eur za prenájom omietačky v mesiaci január 2009, bez ďalšieho nepreukazuje existenciu záväzkového právneho vzťahu dotknutých účastníkov a existenciu žalovaného záväzku ku dňu rozhodovania súdu. Takým dôkazom nebol ani ďalší listinný dôkaz na č.l. 4, 5 spisu - tzv. kniha pohľadávok zúžená po partneroch; tieto listinné dôkazy jednotlivo predstavujú jednostranné

vyúčtovanie (daňový doklad) a jednostrannú evidenciu pohľadávok žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však okresný súd v rámci vykonaného dokazovania, v rámci obsahu spisu od č.l. 1 - 62, nezaoberal v súvislostiach s celou argumentáciou žalobcu o existencii vyvolaného mimosúdneho rokovania účastníkov konania a v tomto kontexte, najmä v spojitosti s prednesom splnomocneného zástupcu žalovaného do Zápisnice o pojednávaní dňa 27.09.2011, č.k. -60, v ktorom uviedol: „My žiadame, aby súd poskytol lehotu na mimosúdne vyriešenie sporu, keďže so žalobcom sa vie mimosúdne dohodnúť“. Z takto protokolovaného prednesu zástupcu žalovaného nepochybne vyplýva ochota sa dohodnúť so žalobcom o predmete sporu, ktorý postoj a správanie žalovaného spochybňujú jeho vlastnú obranu vyjadrenú v odpore proti platobnému rozkazu a naopak, ktoré správanie korešponduje s argumentáciou žalobcu v prvostupňovom konaní. S uvedeným rozporom v rámci produkovanej obrany žalovaného v prvostupňovom konaní sa okresný súd nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku ho vôbec nevyhodnocoval. Uvedený postup okresného súdu nebol súladný s ust. , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z uvedeného krajský súd prijal záver, že okresný súd v prvostupňovom konaní dospel na základe vykonaného dokazovania k predčasným, a tým nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho napadnutý rozsudok trpí vadou predčasného, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ okresný súd napadnutým rozsudkom (predčasne) prijal záver, že žalobca produkovanými dôkazmi neuniesol dôkazné bremeno, tak v tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že v danom prípade existuje medzi účastníkmi zmluvný záväzkový vzťah a z neho plynúci záväzok žalovaného, ktorý je predmetom žaloby, bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Ak však žalobca okrem doložených dôkazov, ktoré jednotlivo samé o sebe nepredstavovali dostatočné zvládnutie dôkazného bremena, poukazoval i na postoje, správanie žalovaného i počas prvostupňového konania v rovine možného mimosúdneho uzavretia sporu, ktorý postoj znamenal určitú nespornosť, nespochybňovanie existencie nároku žalobcu, oproti súčasne vyjadrenej rozpornej obrane žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, tak bolo úlohou okresného súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to nielen každý dôkaz jednotlivo, ale najmä všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vo vzťahu k celej argumentácii účastníkov starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, konkrétne zástupca žalovaného do zápisnice na č.l. 60 spisu, tak ako to vyplýva z ust. . Keďže takýmto spôsobom okresný súd v prvostupňovom konaní pri prejednaní a rozhodovaní danej veci nepostupoval, tak krajský súd prijal záver, že okresný súd v prvostupňovom konaní dospel na základe vykonaného dokazovania k predčasným, a tým nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho napadnutý rozsudok trpí i vadou predčasného, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Okrem toho okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol žiadne hmotno-právne ustanovenia, pod ktoré by mala spadať žalobcova argumentácia o tvrdenom zmluvnom základe uplatňovanej pohľadávky. Za tohto stavu okresný súd napadnutý rozsudok i nedostatočne odôvodnil, v nesúlade s ust. ( ).

V ďalšom konaní okresný súd po zopakovanom a prípadne doplnenom dokazovaní, podľa návrhov účastníkov opätovne vo veci rozhodne, za dodržania ust. , pričom sa vysporiada tak s uplatneným nárokom žalobcu, ako i obranou žalovaného, za vysvetlenia rozporov v postojoch žalovaného (č.l. 19, 60 spisu) a zohľadní celú argumentáciu účastníkov i z odvolacieho konania. Krajský súd pripomína, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k uplatnenej obrane na žalovanom. V procesnej rovine je potrebné uskutočniť i procesnú poučovaciu povinnosť podľa voči žalovanému, voči ktorému doteraz nebola splnená. Pri novom rozhodnutí vo veci je potrebné dodržať náležitosti podľa .

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tvrdená okolnosť nevrátenia žalovanej faktúry žalovaným sama o sebe neznamená uznanie záväzku. Aj túto okolnosť je však potrebné vyhodnotiť v kontexte celého prejednávaného prípadu, vo vzájomných súvislostiach s ostatnými tvrdeniami a produkovanými dôkazmi na oboch sporových stranách ( ).

Keďže v danom prípade došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, tak v zmysle o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.