Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Cob-55-2012.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cob/55/2012
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v obchodnej právnej veci žalobcu: Ing. F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XXX, XXX XX I., zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Jozefom Drvárom, advokátom, so sídlom D. XX, P.O.BOX XXX, XXX XX D., proti žalovanému: MBM-STAV, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 394 645, zastúpenému splnomocneným zástupcom Mgr. Martinom Panekom, bytom K. XXX/X, XXX XX R., v konaní o zaplatenie 76,05 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/103/2010-64 zo dňa 20. októbra 2011, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 5Cb/103/2010-64 zo dňa 20. októbra 2011 z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poukázal na žalobu, doručenú súdu dňa 25.06.2010, ktorou žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie 76,05 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 15.02.2009 do zaplatenia a trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako predávajúci dodal žalovanému ako kupujúcemu plnenie v množstve a cenách uvedených vo faktúre č. 2009/0341. Žalovaný cenu dodaného plnenia vyúčtovaného žalovanou faktúrou neuhradil. Žalobca k žalobe pripojil knihu pohľadávok zúženú po partneroch a faktúru č. 2009/0341 zo dňa 31.01.2009 na sumu 76,05 Eur so splatnosťou 14.02.2009.
S odkazom na vykonané dokazovanie obsahom spisového materiálu okresný súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Samotná doložená faktúra podľa okresného súdu uzavretie zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nepreukazuje. Okresný súd poukázal na to, že aj napriek jeho výzve mu nebol predložený žiaden iný doklad (listy stavebného denníka, z ktorých by bol zrejmý nájom a používanie prostriedku, záznamy o doprave prenajatého prostriedku, alebo iný doklad
- záznamy), z ktorého by bol zrejmý fakturovaný nájom omietačky. Podľa okresného súdu žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno; nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu, na základe ktorého žalovanému prenajal prostriedok - omietačku, v dôsledku čoho by mu vznikol nárok na zaplatenie ceny nájmu prenajatého prostriedku. Za takýto doklad nemožno považovať vystavenú faktúru alebo k žalobe pripojenú počítačovú zostavu knihy pohľadávok. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietol, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil; listinné dôkazy produkované žalobcom posúdil nesprávne, fakticky ich neakceptoval, nevyhodnotil ich v zmysle § 132 OSP. Nezobral do úvahy správanie žalovaného, ktorý žalovanú faktúru nevrátil a vo vzťahu k jej mimosúdnemu vysporiadaniu so žalobcom komunikoval. Žalobca poukázal i na to, že z vystavenej faktúry - vyúčtovanej ceny žalovaného plnenia, odviedol DPH. Okresný súd podľa žalobcu nerozhodol v súlade s reálnym stavom veci a ak neposkytol ochranu uplatneným právam žalobcu, tak nerozhodol spravodlivo. Žalobca navrhol,
aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby rozsudok okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho splnomocneného zástupcu (č.l. 78 spisu). Napadnutý rozsudok označil za správny. Súhlasil s okresným súdom, že žalobca vo veci neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie žalovaného nároku, keďže nedoložil dostatočné doklady na preukázanie uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1 OSP postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, a napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP, a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia odvolací súd prejednal vec len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vyjadril v podanom písomnom odvolaní (č.l. 67 - 70 spisu), a to tých relevantných odvolacích dôvodov, ktoré mali väzbu na skutkový stav, tak ako ho zistil súd prvého stupňa a ktorým bol v zmysle § 213 ods. 1 OSP odvolací súd rovnako viazaný. Pokiaľ teda žalobca v podanom odvolaní tvrdil nové skutočnosti a k odvolaniu doložil i nové listinné dôkazy, ktoré neprodukoval v rámci prvostupňového konania, za situácie splnenej poučovacej povinnosti okresného súdu voči nemu, podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 20, 21 spisu), potom v rámci procesného systému neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacieho konanie, nemohlo byť na nové skutočnosti a dôkazy v zmysle § 205a ods. 1 OSP odvolacím súdom pri rozhodovaní vo veci prihliadané. Išlo o tvrdenie žalobcu o odvedení DPH zo žalovanej fakturovanej ceny plnenia a o listinné dôkazy na č.l. 71 - 73 spisu, ktoré dátumovo predchádzali dátumu pojednávania okresného súdu 20.10.2011, na ktorom došlo k skončeniu dokazovania vo veci samej a k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Žalobca ani netvrdil a nepreukázal okolnosti, pre ktoré nemohol tieto novo doložené listinné dôkazy produkovať už v štádiu prvostupňového konania.
Z obsahu podaného odvolania bolo zrejmé, že žalobca vytkol okresnému súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d), f) OSP).
Preskúmaním tak napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, podľa obsahu spisového materiálu, krajský súd dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti podaného odvolania, ktorý záver viedol k zrušeniu napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP a k vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP.
Vo všeobecnej rovine je potrebné uviesť, že obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
V danom prípade je potrebné súhlasiť s okresným súdom v tom smere, že samotná doložená faktúra č. 2009/0341 zo dňa 31.01.2009, ktorou právny predchodca žalobcu (IŠTOK, s.r.o.) vyúčtoval žalovanému sumu 76,05 Eur za prenájom omietačky v mesiaci január 2009, bez ďalšieho nepreukazuje existenciu záväzkového právneho vzťahu dotknutých účastníkov a existenciu žalovaného záväzku ku dňu rozhodovania súdu. Takým dôkazom nebol ani ďalší listinný dôkaz na č.l. 4, 5 spisu - tzv. kniha pohľadávok zúžená po partneroch; tieto listinné dôkazy jednotlivo predstavujú jednostranné
vyúčtovanie (daňový doklad) a jednostrannú evidenciu pohľadávok žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu sa však okresný súd v rámci vykonaného dokazovania, v rámci obsahu spisu od č.l. 1 - 62, nezaoberal v súvislostiach s celou argumentáciou žalobcu o existencii vyvolaného mimosúdneho rokovania účastníkov konania a v tomto kontexte, najmä v spojitosti s prednesom splnomocneného zástupcu žalovaného do Zápisnice o pojednávaní dňa 27.09.2011, č.k. 5Cb 103/2010-60, v ktorom uviedol: „My žiadame, aby súd poskytol lehotu na mimosúdne vyriešenie sporu, keďže so žalobcom sa vie mimosúdne dohodnúť“. Z takto protokolovaného prednesu zástupcu žalovaného nepochybne vyplýva ochota sa dohodnúť so žalobcom o predmete sporu, ktorý postoj a správanie žalovaného spochybňujú jeho vlastnú obranu vyjadrenú v odpore proti platobnému rozkazu a naopak, ktoré správanie korešponduje s argumentáciou žalobcu v prvostupňovom konaní. S uvedeným rozporom v rámci produkovanej obrany žalovaného v prvostupňovom konaní sa okresný súd nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku ho vôbec nevyhodnocoval. Uvedený postup okresného súdu nebol súladný s ust. § 132 OSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z uvedeného krajský súd prijal záver, že okresný súd v prvostupňovom konaní dospel na základe vykonaného dokazovania k predčasným, a tým nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho napadnutý rozsudok trpí vadou predčasného, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci.
Pokiaľ okresný súd napadnutým rozsudkom (predčasne) prijal záver, že žalobca produkovanými dôkazmi neuniesol dôkazné bremeno, tak v tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalobca tvrdil, že v danom prípade existuje medzi účastníkmi zmluvný záväzkový vzťah a z neho plynúci záväzok žalovaného, ktorý je predmetom žaloby, bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie týchto skutočností. Ak však žalobca okrem doložených dôkazov, ktoré jednotlivo samé o sebe nepredstavovali dostatočné zvládnutie dôkazného bremena, poukazoval i na postoje, správanie žalovaného i počas prvostupňového konania v rovine možného mimosúdneho uzavretia sporu, ktorý postoj znamenal určitú nespornosť, nespochybňovanie existencie nároku žalobcu, oproti súčasne vyjadrenej rozpornej obrane žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, tak bolo úlohou okresného súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy, a to nielen každý dôkaz jednotlivo, ale najmä všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a vo vzťahu k celej argumentácii účastníkov starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, konkrétne zástupca žalovaného do zápisnice na č.l. 60 spisu, tak ako to vyplýva z ust. § 132 OSP. Keďže takýmto spôsobom okresný súd v prvostupňovom konaní pri prejednaní a rozhodovaní danej veci nepostupoval, tak krajský súd prijal záver, že okresný súd v prvostupňovom konaní dospel na základe vykonaného dokazovania k predčasným, a tým nesprávnym skutkovým zisteniam, následkom čoho napadnutý rozsudok trpí i vadou predčasného, a tým nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 221 ods. 1 písm. h) OSP). Okrem toho okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol žiadne hmotno-právne ustanovenia, pod ktoré by mala spadať žalobcova argumentácia o tvrdenom zmluvnom základe uplatňovanej pohľadávky. Za tohto stavu okresný súd napadnutý rozsudok i nedostatočne odôvodnil, v nesúlade s ust. § 157 ods. 2 OSP (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP).
V ďalšom konaní okresný súd po zopakovanom a prípadne doplnenom dokazovaní, podľa návrhov účastníkov opätovne vo veci rozhodne, za dodržania ust. § 132 OSP, pričom sa vysporiada tak s uplatneným nárokom žalobcu, ako i obranou žalovaného, za vysvetlenia rozporov v postojoch žalovaného (č.l. 19, 60 spisu) a zohľadní celú argumentáciu účastníkov i z odvolacieho konania. Krajský súd pripomína, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k uplatnenej obrane na žalovanom. V procesnej rovine je potrebné uskutočniť i procesnú poučovaciu povinnosť podľa § 120 ods. 4 OSP voči žalovanému, voči ktorému doteraz nebola splnená. Pri novom rozhodnutí vo veci je potrebné dodržať náležitosti podľa § 157 ods. 2 OSP.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že tvrdená okolnosť nevrátenia žalovanej faktúry žalovaným sama o sebe neznamená uznanie záväzku. Aj túto okolnosť je však potrebné vyhodnotiť v kontexte celého prejednávaného prípadu, vo vzájomných súvislostiach s ostatnými tvrdeniami a produkovanými dôkazmi na oboch sporových stranách (§ 132 OSP).
Keďže v danom prípade došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, tak v zmysle § 224 ods. 3 OSP o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.